Mateus 26

MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Jisas mönö aku yadön, nöbö nuŋwa akuyöbö möl sö piaku ñɨgö yadöŋa,
1 Quando Jesus acabou de ensinar essas coisas, disse aos discípulos:
2 “Ñɨŋ nugwöia, wop mös mɨdön, Pasopa wop dib aku weik, me rön, hö mögum rön hör mɨjöña. Jɨ ñɨŋ algör hö mögum rön, nɨ Nöbö Ha nuŋ aku, pɨ gapman nöbö dib akuyöbö nölön yajöña, ‘Nugwo bɨ katlö watlö höñ sö pɨl pal nɨgɨŋ,’ me cöñɨŋö,” röŋa.
2 — Vocês sabem que daqui a dois dias vai ser comemorada a
3 Makwam God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib bla aipam, mönö pɨ nuöm nɨgɨb nöbö bla aipam hön, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib ödöriö Kaiapas ram dib nuŋ aku mögum rön,
3 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus se reuniram no palácio de Caifás, o Grande Sacerdote ,
4 Jisas nugwo pödpöd rön, tar pɨ cɨcɨ nɨgön, pɨl pal nɨgnɨŋö, rön, mönö yad nɨgmɨdmä.
4 e fizeram um plano para prender Jesus em segredo e matá-lo.
5 Makwam ñɨŋ yadmä, “Pasopa ap nɨmɨb hör mɨdɨb wop kɨ, an alön rɨŋ, nöbö mö magöri rɨg mɨdöi kɨyöbö nuö nuö pɨb maga ra. Makwam, weik röböxön, wop i nugwo pɨl pal nɨgnɨŋö,” rɨmä.
5 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
8 — ausente —
8 Ao verem aquilo, os discípulos ficaram zangados e disseram: — Que desperdício!
9 — ausente —
9 Esse perfume poderia ter sido vendido por uma fortuna, e o dinheiro, dado aos pobres.
10 Mönö aku yadmɨdmɨn, Jisas nuŋ keir nugwön, ñɨgö yadöŋa, “Mö kɨ nuŋ nɨ mag wä rɨ ri ab aku, pödpöd rɨmɨn aliö rɨmɨdöi?
10 Mas Jesus, sabendo o que eles diziam, disse:
11 Nöbö mö ap mɨdöl piaku ñɨŋ pɨsaŋ öim mɨjöña, jɨ nɨ ñɨŋ pɨsaŋ öim mɨdöinɨŋ.
11 Pois os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não.
12 Nöbö mö wöröxɨm, nöbäpö hogw pɨlɨba rön, wel röbö nɨg nölön pön du hogw pɨlöia. Nɨ hogw pɨlɨba rön rɨmɨdöi makwam, nuŋ wel röbö aku mɨxɨñ na nɨg nöla.
12 O que ela fez foi perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
13 Makwam nɨ ñɨgö mi yadmɨdla, mai mögörɨb mɨgrö kɨ hör piaku piaku magalɨg, mönö waiö na aku yad gɨr, mö kɨ alön rɨ mag kɨ haiwo urön alöŋ aku uplöbeñɨŋö,” röŋa.
13 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
14 — ausente —
14 Então um dos doze discípulos, chamado Judas Iscariotes, foi falar com os chefes dos sacerdotes.
15 — ausente —
15 Ele disse: — Quanto vocês me pagam para eu lhes entregar Jesus? E eles lhe pagaram trinta moedas de prata.
16 Nölmɨn, Judas nuŋ, “Nɨ pödpöd rön Jisas nugwo höuöu rɨmön, nugwo pɨ cɨcɨ nɨgön pön diöñɨŋö,” rön, aku rɨbyöx nugugu mɨdöŋa.
16 E daí em diante Judas ficou procurando uma oportunidade para entregar Jesus.
17 Mai ap nɨmɨb diba Bred Is Mɨdölö röi wop aku ila nɨgmɨn, wop agñɨŋ yöbö akwör, nöbö nuŋ bla Jisas mɨdöŋa hön yadmä, “Pasopa sipsip ha pal nɨmɨb wop aku womiöx mɨda. Makwam, an ram kai duön ap nɨmɨb yöra pɨdɨlu ri abnɨŋ?” rɨmä.
17 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da
18 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Ñɨŋ taun dib aku duön, nöbö i mɨd yöraku ram nuŋwa duön nugwo yajöña, ‘Mönö yad nölɨb nöbö yada, “Wop na aku igöp mɨdam, nöbö nɨ bla pɨsaŋ hön sipsip ha pal ur nɨmɨnɨŋ ram nagö aku,” me rö,’ cɨne,” röŋa.
18 Ele respondeu:
19 Jisas aliö rɨmɨn, nöbö nuŋ bla yadöŋ akuyöbö nugwön, duön hön sipsipa ram aku pal urön, rɨ pɨdɨlu ri abmä.
19 Os discípulos fizeram como Jesus havia mandado e prepararam o jantar da Páscoa.
20 Höxi röŋ mag aku, nöbö nuŋwa akuyöbö möl sö bla pɨsaŋ römɨdön,
20 Quando anoiteceu, Jesus e os doze discípulos sentaram para comer.
21 ap nɨm gɨr yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mi yadmɨdla, ñɨŋ nöbö i nɨ höuöu rɨ pön diönɨŋö,” röŋa.
21 Durante o jantar Jesus disse:
22 Jisas aliö rɨmɨn, nöbö nuŋ piaku rɨb mɨga yöxön, paŋ paŋ nugwo yad nugu gɨrön yadmä, “Nöbö Dib! Nɨ yadlaŋ ä?” rɨmä.
22 Eles ficaram muito tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu; está?
23 Aliö rɨmɨdmɨn, yadöŋa, “Nöbö nɨ pɨsaŋ kwosö möl paŋyöbö i nɨmmɨdöl kɨ, nɨ höuöu rɨ pön diöna.
23 Jesus respondeu:
24 God Mönö aku maduar kai kɨtön rɨg yadim mag akuyöbö, nɨ höuöu rɨ pön duön, pɨl pal nɨg gɨŋ wöröxɨn aku, jɨ nöbö nɨ höuöu rɨ pön diön aku, God nöbö aku nugwo rɨ gwogwam cöna. Nuöma nugwo yöx pön hölöxisöŋö waiö. Makwam yöx pön höm, mɨd gɨr aliö alön cön aku, mai ölɨŋ höb diba ödöriö pönɨŋö,” röŋa.
24 Pois o
25 Jisas aliö rɨmɨn, nöbö nuŋ Judas, nugwo höuöu rɨba röŋ aku yadöŋa, “Mönö yad nölɨb nöbö. Nɨ yadöianö ä?” röŋa. Aliö rɨmɨn Jisas yadöŋa, “Mɨ nagö yadmɨdlö,” röŋa.
25 Então Judas, o traidor, perguntou: — Mestre, o senhor não está achando que sou eu; está? Jesus respondeu:
26 Ap nɨm mɨd gɨrön, Jisas breda pön, God nugwo ri ablaŋe rön, pɨ gɨlɨxön, nöbö nuŋ bla ñɨgö nöl gɨrön yadöŋa, “Ñɨŋ pɨ nɨmi. Aku mɨxɨñ na aku,” me röŋa.
26 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
27 Aliö rön, röbö wain namag aku, algör pön, God nugwo ri ablaŋe rön, ñɨgö nöl gɨrön yadöŋa, “Ñɨŋ magalɨg nɨmi.
27 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, dizendo:
28 Aku hañ na pɨñön aku. Pɨnaŋ, God höd gör yadöŋ mönö aku ölɨsö pɨlaŋ diöna. Pɨnaŋ, nöbö mö mɨga ap kib mag gwogwo röi akuyöbö, God nugwön röböxönɨŋö,” röŋa.
28 porque isto é o meu sangue, que é derramado em favor de muitos para o perdão dos pecados, o sangue que garante a
29 Jisas aliö rön yadöŋa, “Nɨ ñɨgö yadmɨdla, röbö wain kɨ weik bli kwo nɨmöin. Mai, God nöbö mö pön adöx yöd röul adö kau sö nugwidɨx mɨdɨb wop akwör, nɨ iswob ñɨŋ pɨsaŋ röbö wain yoŋyöbö nɨmnö,” röŋa.
29 Eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
30 Aliö yadön, nöbö nuŋ bla pɨsaŋ God iba yadɨŋ bɨl sö dub wopal i yad gɨrön, Olip Pɨda dumä.
30 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
31 Jisas yadöŋa, “God Mönö aku kai kɨtön yadmä,
31 E Jesus disse aos discípulos:
32 Makwam nɨ wöröxön öbɨlön, mögörɨb Galili höd dumɨjɨna, ñɨŋ mai yöñɨŋö,” röŋa.
32 Mas, depois que eu ressuscitar, irei adiante de vocês para a Galileia.
33 Jisas aliö rɨmɨn, Pita yadöŋa, “Nöbö magalɨg nagö röböxön höglöm nölɨbä maga röia, jɨ nɨ akuyöbö alöinö,” röŋa.
33 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem.
34 Pita aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ nagö mönö mi yadmɨdla, pɨxmag yuö mibɨl kwo yöur kulakula wö rölɨbör mɨjön wop aku, ‘Jisas nugwo nugumɨdöiö,’ rön, wab mös paŋ yajnaŋö,” röŋa.
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Jisas aliö rɨmɨn, Pita ususör rön yadöŋa, “Nɨ pɨl pal nɨgnöb, pɨl pal nɨgöñ aku jɨ, ‘Jisas nöbö nɨ yöi,’ me rön yadöinö,” röŋa. Jisas nöbö nuŋ bla magalɨg algör Pita rɨg yadöŋ akwör yadmä.
35 Pedro respondeu: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
36 Jisas nöbö nuŋ bla pɨsaŋ Getsemani bɨ yuö duön, nöbö nuŋ bli ñɨŋ yadöŋa, “Ñɨŋ yörɨk römɨd gɨ mɨjöña. Nɨ yörkwo duön, Acö nugwo höjöpal gɨr mɨjɨnö,” röŋa.
36 Jesus foi com os discípulos para um lugar chamado Getsêmani e lhes disse:
37 Jisas aliö rön, Pita, Sebedi ha nuŋ mös Jems Jon yöŋö rɨgɨr ñɨgö yölɨŋön duöŋa. Du gɨrön, Jisas nuŋ rɨb mɨga yöxön,
37 Então Jesus foi, levando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
38 ñɨŋ nöbö ada yadöŋa, “Nɨ ömörö diba rɨmɨn, madmag na ölɨŋa kai rɨbi röxɨm, wöröxɨb maga rɨmɨda. Ñɨŋ yörɨk mɨdön, nɨ nugugu mɨjɨnö,” röŋa.
38 e disse a eles:
39 Jisas aliö rön, ñɨgö yöraku yad nɨgön, nuŋ hör womiöx yörakwo duön, iröpa ubɨlön, haŋaj mämäg yuö aku mögö bö cɨrön, God höjöpalön yadöŋa, “Acö, ap nɨ rɨba rɨmɨd aku, wöhö cɨnöb, wöhö rö. Jɨ nɨ rɨbyöx nugul adaku rɨmɨjɨnö; rɨb naŋ keir rɨg yöxlö mag akwör rane,” röŋa.
39 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e orou:
40 Jisas aliö rön, höbkal hön nugumɨn, nöbö nuŋ bla inɨmö hölɨm gɨ mɨdmä. Jisas Pita nugwo yadöŋa, “Ñɨŋ ul mɨŋi nɨ mämäp pɨ mɨdölöiŋ ä?
40 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
41 Ap gwogwo rɨb maga rö, rön, God höjöpal gɨr mɨjöña. Rɨb ñɨŋa rɨb maga ra, jɨ mɨxɨñ ñɨŋa höx rɨ pɨnö,” röŋa.
41 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
42 Jisas aliö rön, iswob du Nuö höjöpalön yadöŋa, “Ap nɨ cɨnöb raŋ ölɨŋ höb pɨn aku, röböxɨb maga mɨdöl aku, amɨn raŋ; rɨb naŋ keir rɨg yöxlö mag akwör rane,” röŋa.
42 Pela segunda vez Jesus foi e orou, dizendo:
43 Jisas aliö rön, iswob höuöil hön nugumɨn, nöbö nuŋ bla inɨmö göj nɨgɨm, hölɨm gɨ mɨdmä.
43 Ele voltou de novo e encontrou os discípulos dormindo. Eles estavam com sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos.
44 Jisas höuöil duön, Nuö höd höjöpalön rɨg röŋ mag akwör iswob höjöpalön,
44 Jesus tornou a sair de perto deles e orou pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 höuöil hön, nöbö nuŋ akuyöbö ñɨgö yadöŋa, “Ñɨŋ mɨxɨñ ñɨŋa höx rɨ pɨnɨm, hölɨm gɨ mɨdöiŋ ä? Nöbö ruai nugwi! Nöbö nɨ Nöbö Ha nuŋwa höuöu rön, nöbö ap kib mag gwogwo röi piaku nölɨba rɨmɨda.
45 Então voltou até onde os discípulos estavam e perguntou:
46 Öbɨlɨŋ duŋ! Nugwi! Nɨ höuöu rɨ nöbö hömɨd mɨk,” me röŋa.
46 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
47 Jisas mönö yadmɨn nugugɨrön, nöbö nuŋwa akuyöbö möl sö i, Judas, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib bla aipam, mönö pɨ nuöm nɨgɨb nöbö bla aipam, nugwo rɨg yadmä aliar, nöbö ñɨŋ mɨg mɨŋa akwör höröpɨnmä. Ñɨŋ yu mɨxɨl ölɨsö me bli palɨb kaiö bli pön rag hömä.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma grande multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes e pelos líderes judeus.
48 Judas höd ñɨgö yad nɨgön yadöŋa, “Nɨ du nöbö i nugwo wahax pön, alguna bɨmɨl nɨmmɨjɨn aku, nöbö maku, me rön, nugwo pɨ cɨcɨ nɨgön, pön di,” röŋa.
48 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam o homem que eu beijar, pois é ele.”
49 Makwam Judas nuŋ Jisas mɨdöŋ yöra rɨmgör hön, “Mönö yad nölɨb nöbö, nagö mɨdlö ä?” rön, nugwo alguna bɨmɨl nɨmöŋa.
49 Judas foi até perto de Jesus e disse: — Mestre, que a paz esteja com o senhor! E o beijou.
50 Almɨn, Jisas yadöŋa, “Nöbö mɨk. Rɨba rɨmɨdlö ap aku yadkap rö!” röŋa.
50 Jesus respondeu: Então eles chegaram, prenderam Jesus e o amarraram.
51 Jisas pɨ cɨcɨ nɨgɨm nugugɨrön, Jisas nöbö nuŋ i yu mɨxɨl ölɨsö nuŋ me pugul pön, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib ödöriö aku nöbö mabö nuŋwa rɨ nölmɨd nöbö i, nugwo rɨmɨj adöi mɨ aŋadö römal cö gɨ aböŋa.
51 Mas um dos que estavam ali com Jesus tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
52 Almɨn, Jisas nugwo yadöŋa, “Yu mɨxɨl ölɨsö pɨlö aku höbkal möla röbö. Nöbö mö yu mɨxɨl ölɨsö pön nuö nuö rɨmɨjöñ akuyöbö, adakwör wöröxöña.
52 Aí Jesus disse:
53 Nɨ ‘Acö ake!’ rɨlöxisöŋö aku, nuŋ rɨmgör ejol rogw akuyöbö möl sö hörɨrör yad abmɨn, hön nɨ nugwidɨx mɨdöyɨxa.
53 Você não sabe que, se eu pedisse ajuda ao meu Pai, ele me mandaria agora mesmo doze exércitos de anjos?
54 Makwam höd gör God Mönö aku kai kɨtön, nɨ al aliö rön wöröxönɨŋö, rim makwam, akuyöbö alaŋ. Mag nɨ i keir rɨmɨjɨn aku, wä renɨŋö,” röŋa.
54 Mas, nesse caso, como poderia se cumprir aquilo que as
55 Makwam Jisas nöbö nugwo pɨba höm piaku ñɨgö yadöŋa, “Nɨ öim du God höjöpalɨb ram aku römɨdön, nöbö mö akuyöbö ñɨgö mönö yad nöil aku, jɨ nɨ pölöim. Weik piöŋö, yu mɨxɨl ölɨsö alɨg, palɨb kaiö alɨg pɨrag hö, ap kib pɨb nöbö i röxgɨb nɨ pɨba hömɨdöi.
55 Depois Jesus disse para aquela gente:
56 Ñɨŋ almɨdöi aku, God mönö yadɨb nöbö bla God Mönö kai kɨtön rɨg yadim mag akwör rɨmɨdöiŋö,” röŋa.
56 Mas tudo isso está acontecendo para se cumprir o que os Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
57 Makwam God lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, mönö pɨ nuöm nɨgɨb nöbö bla aipam, hö mögum rɨmɨdim nöbö Kaiapas God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib ödöriö aku ram nuŋwa yörakwam, Jisas nugwo pɨ cɨcɨ nɨgön, pön ram aku dumä.
57 Os homens que prenderam Jesus o levaram até a casa do Grande Sacerdote Caifás, onde estavam reunidos alguns mestres da Lei e alguns líderes judeus.
58 Makwam Pita nuŋ mai mai duön, rama rɨŋadö bö mɨdön, God höjöpalɨb rama ömdö nöbö bla pɨsaŋ römɨdön, agö magɨm cöñɨŋö, rön, nugugu mɨdöŋa.
58 Pedro seguiu Jesus de longe até o pátio da casa do Grande Sacerdote. Entrou e sentou-se com os guardas para ver como aquilo ia terminar.
59 God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib bla aipam, Juda Kansol dib bla aipam yadmä, “An nöbö inakmönö hörɨb nöbö bli ñɨgö yad nugwɨŋ, ñɨŋ mönö i yadɨŋ, ödöriar mɨdaŋ, mönö il aku maku, me rön, Jisas nugwo pɨl pal nɨgnɨŋö,” rɨmä.
59 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando alguma acusação falsa contra Jesus a fim de o condenar à morte.
60 Aliö yadmä aku, jɨ mönö aku hörɨrör dumɨn, Jisas nugwo pɨl pal nɨgɨb il i mɨdölöŋ.
60 Mas não puderam encontrar nada contra ele, embora muitos se levantassem para dizer mentiras a respeito dele. Afinal dois homens se apresentaram
61 “Nöbö kɨ yadöŋa, ‘God höjöpalɨb ram aku pɨ gɨlɨx abön, mödö wop mös paŋ iswob ur nɨgɨnö,’ rö,” rɨmä.
61 e disseram: — Este homem afirmou: “Eu posso destruir o Templo de Deus e construí-lo de novo em três dias.”
62 Aliö rɨmɨdmɨn, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib ödöriö aku, Jisas nugwo yadöŋa, “Mönö nagö yadmɨdöi aku, naŋ paiŋö i yadöinö ä?” röŋa.
62 Aí o Grande Sacerdote se levantou e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender desta acusação?
63 Aliö rɨmɨn, Jisas paiŋö mönö i yadölöŋ. Almɨn, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib ödöriö aku yadöŋa, “Weik mönö diba yadɨba mɨdöl kɨ, inakmönö hörön yadmɨjɨnö. God öim kömö mɨd aku, algör nugugu mɨda. Makwam, anɨŋ ödöriar yadö: nagö Mesaia aku, God Ha nuŋ mönö wöhö?” röŋa.
63 Mas Jesus ficou calado. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Em nome do Deus vivo, eu exijo que você diga para nós: você é o
64 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Naŋ yadlö maku. Makwam ñɨŋ magalɨg nugwi! Nɨ ñɨgö yadmɨdla, nɨ Nöbö Dib ölɨsö keiryöbö ödöriö aku imag mɨrɨx nuŋ ada mɨdön, mɨjöi wab bɨl yör sö hön mögörɨb il kɨ hömɨjɨn aku nugwöñɨŋö,” röŋa.
64 Jesus respondeu:
65 Jisas aliö rɨmɨn, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib ödöriö aku, wölɨj nuŋ bla hör pɨ waglöx gɨrön yadöŋa, “Nuŋ God ib aku yad höimöumɨn nugwöia! Makwam, nöbö mö bli yad nugwöinɨŋ. Nuŋ gwogwam rɨ aku wöxnö yad maku pal.
65 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Ele
66 Makwaim ñɨŋ rɨb pödiö yöxmɨdöi?” röŋa. Aliö rɨmɨn, yadmä, “Mi yad maku pal; wöröxön paŋyöbö makwör,” me rɨmä.
66 Então, o que resolvem? Eles responderam: — Ele é culpado e deve morrer!
67 Aliö yadön, haŋaj mämäg yuö nuŋ ada höpöl pɨlön, palön, rɨmä. Bli Jisas mämäg yuö nuŋwa pöröb nölön, algun nuŋwa akuyöbö pal gɨr,
67 Em seguida cuspiram no rosto de Jesus e deram bofetadas nele. E os que batiam nele
68 yadmä, “Nagö Mesaia aku, yön nagö palmɨd aku, an yadaŋ nuguŋö,” rɨmä.
68 diziam: — Ei, Messias, adivinhe para nós quem foi que bateu em você!
69 Makwam Pita mönö diba yadɨb rama rɨŋadö bö römɨd gɨ mɨdöŋ makwam, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib ödöriö aku mabö nugwo rɨ nölmɨd halöu i hön nugwo yadöŋa, “Nagö Jisas nöbö Galili yöbö aku pɨsaŋ mɨdlaŋö,” röŋa.
69 Pedro estava sentado lá fora no pátio, quando uma das empregadas chegou perto dele e disse: — Você também estava com Jesus da Galileia.
70 Aliö rɨmɨn, Pita nöbö mö bla magalɨg nugugu mɨdɨm nugugɨrön, yadöŋa, “Mönö naŋ yadmɨdlö aku nɨ nugwöiö,” röŋa.
70 Mas ele negou diante de todos, dizendo: — Eu não sei do que é que você está falando.
71 Pita aliö rön, öbɨlön, du ubalɨja il yöra mɨdmɨn nugugɨrön, ram aku mabö rɨmɨdöŋ mö i hön, Pita nugwo nugwön, nöbö mö mɨdim akuyöbö ñɨgö yadöŋa, “Nuŋ nöbö Jisas Nasaret yöbö aku pɨsaŋ mɨdmɨn nugulö,” röŋa.
71 Depois foi para a entrada do pátio. Outra empregada o viu e disse às pessoas que estavam ali: — Ele estava com Jesus de Nazaré.
72 Aliö rɨmɨn, Pita wai nölön yadöŋa, “Nɨ mɨ ödöriö yadmɨdla, yadmɨdöi nöbö aku nɨ nugumɨdöiö,” röŋa.
72 Pedro negou outra vez, respondendo: — Juro que não conheço esse homem!
73 Ul mag mɨŋi mɨdön, nöbö mö Pita pɨsaŋ öbɨl gɨ mɨdim bla nugwo yadmä, “Mör yadöla. Nagö nöbö ñɨŋ i. Aj il ñɨŋ rɨg yadöi akuyöbö naŋ kwo aliar yadlaŋe,” rɨmä.
73 Pouco depois, os que estavam ali chegaram perto de Pedro e disseram: — O seu modo de falar mostra que, de fato, você também é um deles.
74 Aliö rɨmɨn, Pita bölölö rön yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla. Hör aku, God nɨ ölɨŋ höb pɨ nöiön aku waiar. Nöbö ñɨŋ yadmɨdöi aku nɨ nugumɨdöiö!” röŋa. Aliö rɨmɨn nugugɨrön, rɨba yöur kulakula wö röŋa.
74 Então Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade! Naquele instante o galo cantou,
75 Kulakul wö rɨm, Pita Jisas mönö nugwo höd yadöŋ aku rɨbyöx nugwön rɨb mɨxɨla yöxöŋa. Aku agapɨm: Jisas yadöŋa, “Yöur kulakula wö rölɨbör mɨjön mag aku, ‘Jisas nugwo nugumɨdöiö,’ rön, wop mös paŋ yajnaŋö,” röŋa. Aku rɨbyöx nugwön, rɨb mɨga yöxön, rɨŋadö duön, mɨ göj imöŋa.
75 e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.