Mateus 22
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NAA
1 Jisas iswob mönö höd röxön yadöŋa,
1 De novo Jesus lhes falou por parábolas, dizendo:
2 “God nöbö mö pön nugwidɨx mɨdɨb aku, haiwo aliö kɨyöbö mɨda:
2 — O Reino dos Céus é semelhante a um rei que preparou uma festa de casamento para seu filho.
3 Akuyöbö alön, nöbö nuŋ bli yad abön yajöna, ‘Nöbö mö yad nɨgɨm piaku du yadɨŋ höŋ, ap diba nɨmɨŋö,’ cöna. Aliö raŋ, ñɨŋ du nöbö mö adaku ñɨgö yajöña aku, jɨ ñɨŋ röböxöña.
3 Enviou os seus servos a chamar os convidados para a festa, mas estes não quiseram vir.
4 Akuyöbö alɨŋ, nöbö nuŋ bli piöŋö iswob yad abön yajöna, ‘Ñɨŋ du nöbö mö adaku ñɨgö yajöña, “Kiŋ aku, hön kau dib bli, hön kau ha mau bli pal urön, ap piaku magalɨg rɨ pɨdɨluön, ‘Höne’ rɨ gö,” me cɨnö,’ cöna.
4 Enviou ainda outros servos, dizendo: “Digam aos convidados: Eis que já preparei o meu banquete; os meus bois e animais da engorda já foram abatidos, e tudo está pronto; venham para a festa.”
5 Aliö raŋ, ñɨŋ du yajöña aku, jɨ mönö ñɨgö aku ki bö aböña. Bli ap möriwö ñɨŋ bla diöña; bli rɨg mabö ñɨŋ bla rɨmɨjöña;
5 Mas os convidados não se importaram e se foram, um para o seu campo, outro para o seu negócio.
6 bli, kiŋ nöbö nuŋ piaku rɨ gwogwam rön, pɨl pal nɨg gɨŋ wöröxöña.
6 Outros, agarrando os servos, os maltrataram e mataram.
7 “Akuyöbö alɨŋ, kiŋ aku nugwaŋ, höbwab nuŋwa gwogwo raŋ, ami nöbö nuŋ bla agal abaŋ, du nöbö mö nöbö nuŋ pɨl pal nɨgöña piaku ñɨgö magalɨg pɨl pal pör nɨgön, taun dib ñɨŋ aku ur cɨlɨŋ diöña.
7 — O rei ficou furioso e, enviando as suas tropas, exterminou aqueles assassinos e incendiou a cidade deles.
8 Makwam mabö rɨ nölɨb nöbö nuŋ piaku ñɨgö yajöna, ‘Ap mag akuyöbö mödö pɨdɨluöl aku, jɨ nöbö mö höd wö rɨm piaku höb maga rölöi.
8 Então disse aos seus servos: “A festa está pronta, mas os convidados não eram dignos.
9 Makwam, ñɨŋ ödöi römögɨl bla duön, nöbö mö nugwöñ akuyöbö, ñɨgö magalɨg, “Höŋ ap diba nɨmɨŋö,” rön, amɨn yölɨŋ pön höŋ, ap diba nɨmɨŋö,’ cöna.
9 Vão, pois, para as encruzilhadas dos caminhos e convidem para o banquete todos os que vocês encontrarem.”
10 Aliö raŋ, nöbö nuŋ bla du ödöi römögɨl bla duön, nöbö mö wä bla, nöbö mö gwogwo akuyöbö ñɨgö magalɨg, ‘Höŋ ap diba nɨmɨŋö,’ rön, amɨn yölɨŋ pönaŋ, nöbö mö pön ap diba nɨmöñ rama yuadö duön, cɨcɨ rɨg mɨjöna.
10 E, saindo aqueles servos pelas estradas, reuniram todos os que encontraram, maus e bons; e a sala do banquete ficou cheia de convidados.
11 “Kiŋ aku piöŋö, nöbö mö höi piaku nugunö, rön, ram möl yuadö bö duön nugwöna, nöbö i, ap nɨmɨb wölɨja röböi aku röben wöhö, hör mɨjöna.
11 — Mas, quando o rei entrou para ver os que estavam à mesa, notou ali um homem que não trazia veste nupcial
12 Alaŋ, nugwo yajöna, ‘Nöbö mɨg! Pödpöd rɨmɨn, mö pön ap nɨmɨba wölɨj röböi aku röböiö wöhö, hör ör höladö?’ cöna. Yadaŋ, nöbö aku mönö paiŋö i yaden.
12 e perguntou-lhe: “Amigo, como você entrou aqui sem veste nupcial?” E ele emudeceu.
13 Aku kiŋ aku nöbö nuŋ piaku ñɨgö yajöna, ‘Nöbö kɨ iŋ wajmag nugwo bla nag nɨgön, pön du cɨcɨbö yuö piaku abɨŋ, nöbö mö piaku pɨsaŋ ajmaga öb gɨlɨx gɨrön, möb ewö rön im gɨr mɨdɨŋ,’ me cönɨŋö,” röŋa.
13 Então o rei ordenou aos serventes: “Amarrem os pés e as mãos dele e atirem-no para fora, nas trevas; ali haverá choro e ranger de dentes.”
14 Jisas haiwo aku ur pörön, ñɨgö yadöŋa, “God nöbö mö mɨg mɨŋa yad wö cöna, jɨ ñɨgö magalɨg pen. Nöbö mö mösör hogwi iör pönɨŋö,” röŋa.
14 Porque muitos são chamados, mas poucos são escolhidos.
15 Makwam Perisi nöbö piaku, Jisas nugwo mönö kai yadɨŋ, paiŋö yadaŋ nugwön, nugwo pön du nag nɨgnɨŋö, rön, mönö yad nugwob nugwob rön,
15 Então os fariseus se retiraram e consultaram entre si como surpreenderiam Jesus em alguma palavra.
16 nöbö ñɨŋ keir bli, Herod nöbö nuŋ bli pɨsaŋ agal abɨm, ñɨŋ Jisas mɨdöŋ yöra hön yadmä, “Mönö yad nölɨb nöbö. Naŋ nöbö mönö mɨ ödöriö akwör yadmɨdlö. Naŋ nöbö mö nugwön ipöxöiö. God rɨg yad mag akwör nugwön, nöbö mö yad nölmɨdlö.
16 E enviaram-lhe discípulos, juntamente com os herodianos, para lhe dizer: — Mestre, sabemos que o senhor é verdadeiro e que ensina o caminho de Deus de acordo com a verdade, sem se importar com a opinião dos outros, porque não olha para a aparência das pessoas.
17 Makwam, naŋ rɨb kai yöx nugulö? An Isrel nöbö mö, Sisa nöbö diba taun dib Rom yöbö aku, nugwo takis nölɨb mönö nölölɨbɨm, wöhö?” rɨmä.
17 Assim sendo, diga-nos o que o senhor acha: é lícito pagar imposto a César ou não?
18 Aliö rɨmɨn, Jisas rɨb gwogwo ñɨŋa nugwön yadöŋa, “Nɨ pödpöd rɨba inakmönö hörɨp hön, aliö yad nugumɨdöi?
18 Mas Jesus, percebendo a maldade deles, respondeu:
19 Ñɨŋ takis nölöi rɨg mag i nölɨŋ, nugunöm!” röŋa. Aliö rɨmɨn, nugwo rɨg mag i rag hö nölmä.
19 Mostrem-me a moeda do imposto. Trouxeram-lhe um denário.
20 Jisas rɨg mag aku nugwön ñɨgö yadöŋa, “Rɨg mag kɨ, nöbö inöm kɨ yönɨm inöma mɨd? Ib aku yönɨm iba mɨd?” röŋa.
20 E Jesus lhes perguntou:
21 Jisas aliö rɨmɨn, yadmä, “Aku nöbö dib Sisa,” me rɨmä. Aliö rɨmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Makwam, Sisa ap nuŋwa mɨjön aku Sisa nöiöña. God ap nuŋwa mɨjön aku God nöiöña!” röŋa.
21 Eles responderam: — De César. Então Jesus lhes disse:
22 Aliö rɨmɨn, ñɨŋ rɨb mɨga yöx nugwön, nugwo röböx dumä.
22 Ouvindo isto, se admiraram e, deixando-o, foram embora.
23 Wop akwör, Sadiusi nöbö bli Jisas mɨdöŋ yöra hömä. Sadiusi nöbö mö piaku yadmɨdöia, nöbö mö wöröxön höbkal öbɨleñɨŋö, rɨmɨdöia.
23 Naquele dia, alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, aproximaram-se de Jesus e lhe perguntaram:
24 Ñɨŋ Jisas mɨdöŋ yöra hön yadmä, “Mönö yad nölɨb nöbö. Mosɨs yadöŋa, ‘Nöbö i mö pön, halöu ha yöx pön hen wöhö, hör wöröxöna, pɨgnɨŋ nuŋwa mö aku pön, halöu ha nuŋ piaku, me rön, yöx pön hönɨŋö,’ röŋa.
24 — Mestre, Moisés disse: “Se alguém morrer, não tendo filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.”
25 Makwam, nöbö il alɨg akuyöbö mɨj sö mɨjöña. Nöbö höd aku mö pön, halöu ha yöx pön hen wöhö, hör wöröxöna. Alaŋ, pɨgnɨŋ nöbö agñɨŋ rɨbyöbö aku piöŋö mö akwör pöna.
25 Ora, havia entre nós sete irmãos. O primeiro, tendo casado, morreu e, não tendo descendência, deixou sua mulher para seu irmão.
26 Pɨgnɨŋ nöbö agñɨŋ rɨbyöbö aku piöŋö mö aku pön, algön nör halöu ha yöx pön hen wöhö, hör wöröxöna. Makwam, pɨgnɨŋ igwö wölö aku mö aku pön, algön nör halöu ha yöx pön hen wöhö, hör wöröxöna. Paŋ mag akwör rɨp dumɨd dumɨd, nöbö il akuyöbö mɨj sö piaku, magalɨg halöu ha yöx pön heñ wöhö, hör ör wöröx pöcöña.
26 O mesmo aconteceu com o segundo, com o terceiro, até o sétimo.
27 Alɨŋ mönö mö aku algör wöröxöna.
27 Por fim, depois de todos, morreu também a mulher.
28 Nöbö il aku ñɨŋ magalɨg mö aku pɨmä. Makwam, nöbö mö wöröxöi bla öbiöñ wop aku, mö aku yönɨm pön?” rɨmä.
28 Portanto, na ressurreição, de qual dos sete ela será esposa? Porque todos casaram com ela.
29 Aliö rɨmɨn, Jisas ñɨgö paiŋö yadöŋa, “Ñɨŋ God Mönö mɨd aku aipam, God ölɨsö mɨd aku aipam, nugwölöi makwam, gwogwam yadön yadöia, ‘Nöbö mö akuyöbö wöröxön öbɨleñɨŋö,’ röia.
29 Jesus respondeu:
30 Nöbö mö öbiöñ wop aku, mö piaku nöbö peñ, nöbö piaku mö peñ. Ejol adöx yöd röul adö kau sö mɨdöi piaku rɨg mɨdöi mag akuyöbö rɨg mɨjöña.
30 Porque, na ressurreição, nem casam, nem se dão em casamento, mas são como os anjos no céu.
31 Ñɨŋ, ‘Nöbö mö wöröxön öbɨleñɨŋö,’ röi aku, God Mönö kai kɨtim bli nugwölöi ä?
31 Quanto à ressurreição dos mortos, vocês nunca leram o que Deus disse a vocês:
32 God yadöŋa, ‘Nɨ Ebraham, Aisak, Jekop, God ñɨŋ aku nɨ mɨdlö,’ röŋa. Nöbö piaku aŋadö wöröxöyɨx aku, God nöbö höd wöröxim piaku ñɨgö yadön, ‘God ñɨŋ aku nɨ mɨdlö,’ rölöx. Nöbö wöröxɨm, hogw pɨlim piaku kömö mɨdöi makwam, ñɨgö yadöŋa, ‘God ñɨŋ aku nɨ mɨdlö,’ rɨ gö,” me röŋa.
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó”? Ele não é Deus de mortos, e sim de vivos.
33 Jisas mönö aku yad nölmɨn, nöbö mö mɨdim akuyöbö nugwön aiö waiö rɨmä.
33 Ouvindo isto, as multidões se maravilhavam da sua doutrina.
34 Jisas mönö aku yad ri abmɨn, Sadiusi nöbö bla mönö i paiŋö yadɨb maga nɨgölöŋ. Jɨ Perisi nöbö bli, Jisas alön röŋ aku nugwön Jisas mɨdöŋ yöra hömä.
34 Entretanto, os fariseus, sabendo que Jesus havia silenciado os saduceus, reuniram-se em conselho.
35 Nöbö ñɨŋ lo mönö nugw ri abön röŋ i, Jisas pödi yajönɨŋö, rön yadöŋa,
35 E um deles, intérprete da Lei, querendo pôr Jesus à prova, perguntou-lhe:
36 “Mönö yad nölɨb nöbö. Lo mönö aku, mönö ada kai mönö dib ödöriö mɨd?” röŋa.
36 — Mestre, qual é o grande mandamento na Lei?
37 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Madmag nagö aku magalɨg, rɨb mag nagö aku magalɨg, ölɨsö nagö magalɨg, God Nöbö Dib nagö akwör mɨ ödöriö madmag nɨgön.
37 Jesus respondeu:
38 Mönö dib höd sö ödöriö aku maku.
38 Este é o grande e primeiro mandamento.
39 Mönö dib agñɨŋ rɨbyöbö aku piöŋö alɨg mɨda: naŋ naŋ keir madmag rɨg nɨglö mag akwör, nöbö mö hör akwebö wobiö madmag nɨgö.
39 E o segundo, semelhante a este, é: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
40 Mönö hogwa aku yadɨl kɨ, Mosɨs lo mönö kai kɨtöŋ mönö piaku magalɨg aipam, God mönö yadɨb nöbö bla kai kɨtim mönö piaku magalɨg aipam, mönö il dib ödöriö aku mönö mɨ hogwa akwör,” me röŋa.
40 Destes dois mandamentos dependem toda a Lei e os Profetas.
41 Perisi ada hö mögum rön mɨdɨm nugugɨrön, Jisas ñɨgö mönö i yad nugwön yadöŋa,
41 Estando reunidos os fariseus, Jesus lhes perguntou:
42 “Ñɨŋ Mesaia aku nugwo agö rɨbɨm yöx nugwöi? Nugwo nöbö kai ha nuŋ me rön nugwöi?” röŋa.
42 — O que vocês pensam do Cristo? De quem é filho? Eles responderam: — De Davi.
43 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “God Inöma nuŋ Depid nugwo rɨba nölɨm nugugɨrön, Depid nuŋ Mesaia aku nugwo ‘Nöbö Dib nɨ’ me röŋa. Depid yadöŋa,
43 E Jesus perguntou:
44 ‘Nöbö Diba mönö yadön, Nöbö Dib na yada,
44 “Disse o Senhor ao meu Senhor:
45 Mesaia aku, Depid nuö maduebö nuŋ me röi aku, jɨ Depid nuŋ Mesaia nugwo ‘Nöbö Dib nɨ’ me röŋa. Makwam, ñɨŋ agö rɨbɨm yöx nugwöi?” röŋa.
45 — Portanto, se Davi o chama de Senhor, como ele pode ser filho de Davi?
46 Jisas nuŋ mönö yad ri abmɨn, ñɨŋ nugwo paiŋö yadɨb maga nɨgölöŋ aku, almɨn ipöxön mönö, mai Jisas nugwo mönö bli kwo yad nugwölim.
46 E ninguém podia lhe responder uma palavra; e a partir daquele dia ninguém mais ousou fazer perguntas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.