Mateus 18
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NVI
1 Jisas nöbö nuŋ bla hön nugwo yad nugumä, “Nöbö mö God pön, mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö nugwidɨx mɨdɨb bla, yönɨm nöbö mö diba mɨjönɨŋö?” rön yadmä.
1 Naquele momento os discípulos chegaram a Jesus e perguntaram: "Quem é o maior no Reino dos céus? "
2 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas ha ulmɨdö i wö rɨm, höm, pön mämäg il rol ñɨgö yöra öbɨl nölön,
2 Chamando uma criança, colocou-a no meio deles,
3 yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla, ñɨŋ halöu ha ulul bla rɨg rɨbyöx nugwöi mag aliö akwör yöx nugweñ aku, God mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö dueñ.
3 e disse: "Eu lhes asseguro que, a não ser que vocês se convertam e se tornem como crianças, jamais entrarão no Reino dos céus.
4 Makwam, nöbö mö an nöbö mö diba mɨdölölɨŋö, rön, ha ulmɨdö kɨyöbö röxg mɨjöñ aku mɨ, God nöbö mö nuŋwa pön nugwidɨx mɨjön mibɨl yöra, nöbö mö diba röxg mɨjöñɨŋö,” röŋa.
4 Portanto, quem se faz humilde como esta criança, este é o maior no Reino dos céus.
5 Makwam nöbö mö nɨ nugw pön, halöu ha ulmɨdö kɨyöbö aliö pɨ ösös ri aböñ aku, ñɨgör wöhö, nɨ aipam pɨ ösös ri aböña.
5 "Quem recebe uma destas crianças em meu nome, está me recebendo.
6 “Makwam nöbö mö bli hön, halöu ha nɨ rɨbyöx nugw pöi akuyöbö, ñɨgö ap kib mag gwogwo mag aku rɨ yabuŋ, ñɨŋ nɨ uplöbön ap kib mag gwogwo cöña. Nöbö mö aliö alɨba cöñ aku, höd rɨg dib i göliöda nɨgiö nag pɨ nɨg gö nɨgön, pön du ban yuö dib aböyɨx aku waiö. Kömö mɨdön, aliö mag gwogwo ödöriö rɨmɨjöñ aku, ölɨŋ höb diba pöña.
6 Mas se alguém fizer tropeçar um destes pequeninos que crêem em mim, melhor lhe seria amarrar uma pedra de moinho no pescoço e se afogar nas profundezas do mar.
7 “Nöbö mö mögörɨb il kɨ mɨdöi akuyöbö mɨ ömörö diba pöña. Mag gwogwo rol aku rön, nöbö mö bli ñɨgö rɨba nölɨŋ, mag aku rön i pɨn bɨcöñ aku, mɨ rɨ gwogwam cöna. Mag rol aku höd rɨmɨdöia, weik röia, mai algör ör rɨmɨjöña. Aliö cön aku, jɨ nöbö mö mag aku rɨ yabuöñ piaku, mɨ ölɨŋ höb keiryöbö ödöriö pɨmɨjöña.
7 "Ai do mundo, por causa das coisas que fazem tropeçar! É inevitável que tais coisas aconteçam, mas ai daquele por meio de quem elas acontecem!
8 “Iŋ wajmag ñɨŋ aku nugwöña, ap kib mag gwogwo rɨba rɨmɨjön aku, iŋ wajmag aku römaxdör aböña. Akuyöbö alöñ aku, ap kib mag gwogwo rɨb ada röböxön, God mögörɨba duön öim mɨjöña. Nöi aku, iŋ wajmag mös alɨg mɨjön aku mɨd ri abeñɨm, ap kib mag gwogwo rɨb adakwör rɨp dumɨdön, mögörɨb bɨ yuö keir öim yönmɨd möl bö diöña.
8 Se a sua mão ou o seu pé o fizerem tropeçar, corte-os e jogue-os fora. É melhor entrar na vida mutilado ou aleijado do que, tendo as duas mãos ou os dois pés, ser lançado no fogo eterno.
9 “Makwam mämäg ñɨŋ aku nugwöña, ap kib mag gwogwo rɨba rɨmɨjön aku, mämäg adaku pɨn gul rɨ aböña. Akuyöbö alöñ aku, ap kib mag gwogwo rɨb adaku röböxön, God mögörɨba duön öim mɨjöña. Nöi aku, mämäg mös alɨg mɨjön, aku mɨd ri abeñɨm, ap kib mag gwogwo rɨb adaku rɨp dumɨdön, mögörɨb bɨ yuö keir öim yönmɨd möl bö diöña.
9 E se o seu olho o fizer tropeçar, arranque-o e jogue-o fora. É melhor entrar na vida com um só olho do que, tendo os dois olhos, ser lançado no fogo do inferno".
10 “Ñɨŋ nugw ri aböña, halöu ha ulul bla hör ap bɨlɨm, me rön, rɨb aliö yöx nugumɨjeñ. Nɨ ñɨgö yadmɨdla, halöu ha ulul piaku ejol ñɨŋ bla, Acö na mämäg il rol nuŋ aku mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö mɨdöia.
10 "Cuidado para não desprezarem um só destes pequeninos! Pois eu lhes digo que os anjos deles nos céus estão sempre vendo a face de meu Pai celeste.
11 “Nöbö Ha nuŋ aku, nöbö mö yöm röi akuyöbö, ñɨgö pɨba höŋa.
11 O Filho do homem veio para salvar o que se havia perdido.
12 “Nöbö i hön sipsip nuŋwa padokwo padök mös mös höuöiliö hö wölu amñaxɨb sö (100) mɨjöna. Makwam paŋyöbö i yöm rɨmɨjön aku, nuŋ pödpöd cön? Sipsip nuŋ bli ñɨŋ röböxaŋ, ap panö panö nɨmmɨdɨŋ nugugɨrön, yöm cön sipsip nuŋ aku hölup diöna.
12 "O que acham vocês? Se alguém possui cem ovelhas, e uma delas se perde, não deixará as noventa e nove nos montes, indo procurar a que se perdeu?
13 Du hölumɨd hölumɨd nugwön aku pön, mɨ ödöriö wahax pöna. Ñɨgö mi yadmɨdla, hön sipsip nuŋwa bla magalɨg wahax pa, jɨ hön sipsip nuŋ i yöm raŋ, hölu nugup dumɨd dumɨd pön aku, sipsip akwör mɨ ödöriö wahax pöna.Hön sipsip nuŋ i yöm raŋ, hölu nugup dumɨd dumɨd pön aku, sipsip akwör mɨ ödöriö wahax pöna.|alt="lost sheep & shepherd" src="ABS-014.tif" size="col" ref="18:13"
13 E se conseguir encontrá-la, garanto-lhes que ele ficará mais contente com aquela ovelha do que com as noventa e nove que não se perderam.
14 Makwam mag aliö akuyöbö, Acö ñɨŋa adöx yöd röul adö kau sö mɨd aku, halöu ha ulul nuŋ i yöm rölaŋ, me rön, nugu gör mɨda.
14 Da mesma forma, o Pai de vocês, que está nos céus, não quer que nenhum destes pequeninos se perca".
15 “Nöbö mö haul mölöu cɨnö piaku, nöbö i nagö rɨ gwogwam rɨmɨjön aku, naŋ piöŋö duön, nugwo pɨsaŋ tar mɨdön, nagö agö magɨm röŋ aku wöxnö yadö. Aliö alaŋ, nuŋ yöxön aku, haul nölöu nöbö naŋ bla ödöriö mɨjöna.
15 "Se o seu irmão pecar contra você, vá e, a sós com ele, mostre-lhe o erro. Se ele o ouvir, você ganhou seu irmão.
16 Makwam naŋ akuyöbö alaŋ, nuŋ nugwen aku, naŋ duön, haul mölöu nöbö mö mös yölɨŋ pön haŋ, ñɨŋ nugugu mɨdɨŋ nugugɨrön, naŋ nöbö aku pɨsaŋ mönö nɨgö.
16 Mas se ele não o ouvir, leve consigo mais um ou dois outros, de modo que ‘qualquer acusação seja confirmada pelo depoimento de duas ou três testemunhas’.
17 Makwam naŋ akuyöbö alaŋ, nuŋ mönö yöxen aku, nöbö mö cöc höi akuyöbö magalɨg nugugu mɨdɨŋ nugugɨrön, mönö aku yad nölö. Naŋ akuyöbö alaŋ, nugw pen aku, nugwo röböxö. Nöbö aku nöbö mö God Mönö nugwölön, takis pɨb nöbö aku nuŋ mag akuyöbö almɨdö, rön, nugwo röböxö.
17 Se ele se recusar a ouvi-los, conte à igreja; e se ele se recusar a ouvir também a igreja, trate-o como pagão ou publicano.
18 “Makwam, nɨ ñɨgö mi yadmɨdla, mögörɨb rol il kɨ wöhö rɨmɨjöñ aku, God nuŋ adöx yöd röul adö kau sö mɨdön, algör ör wöhö cöna; makwam yöwö rɨmɨjöñ aku, nuŋ kwo algör yöwö cöna.
18 "Digo-lhes a verdade: Tudo o que vocês ligarem na terra terá sido ligado no céu, e tudo o que vocês desligarem na terra terá sido desligado no céu.
19 “Nɨ ñɨgö yadmɨdla, nöbö mö mös mögörɨb il kɨ mɨdön, mönö yad ödör paŋyöbö i nɨgön, Acö na adöx yöd röul adö kau sö mɨd aku nugwo yad nugumɨjöñ aku, rɨg yad nugwöñ mag akwör cöna.
19 "Também lhes digo que se dois de vocês concordarem na terra em qualquer assunto sobre o qual pedirem, isso lhes será feito por meu Pai que está nos céus.
20 Makwam nöbö mö mös mönö mös paŋɨm, nɨ rɨbyöx nugwön, hön mögum rɨmɨjöñ aku, nɨ ñɨgö mibɨl yöraku mɨjɨnö,” röŋa.
20 Pois onde se reunirem dois ou três em meu nome, ali eu estou no meio deles".
21 Pita Jisas mɨdöŋ il yöra hön yadöŋa, “Nöbö Dib. Nöböhöd i nɨ rɨ gwogwam rɨmɨjöñ aku, wop pödiö aliö rɨ gwogwam rɨmɨdaŋ, nɨ nugwön röböxɨn? Wop akuyöbö mɨj sö mönö ä?” röŋa.
21 Então Pedro aproximou-se de Jesus e perguntou: "Senhor, quantas vezes deverei perdoar a meu irmão quando ele pecar contra mim? Até sete vezes? "
22 Pita aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Wop akuyöbö mɨj sö wöhö; nagö nöbö aku nagö rɨ gwogwam cön aku nugwön röböxnöb cɨnö aku, padokwo padök padokwo padök akuyöbö mɨj sö raŋ nugwön röböxö.
22 Jesus respondeu: "Eu lhe digo: não até sete, mas até setenta vezes sete.
23 God nöbö mö pön mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö nugwidɨx mɨjön aku, haiwo aliö kɨyöbö mɨda. Kiŋ i nuŋ mabö rɨ nölɨb nöbö nuŋ bli ñɨgö rɨg bli nölön, ‘Mai paiŋö nölɨŋ,’ me cöna. Mai nuŋ rɨbyöx nugwön yajöna, ‘Ñɨŋ ap rɨb nɨ bla paiŋö nölɨŋ,’ me cöna.
23 "Por isso, o Reino dos céus é como um rei que desejava acertar contas com seus servos.
24 Rɨba mɨd aku paiŋö nölɨŋ, me rön, nöbö i nuŋ rɨg rɨp padokwo padök mɨga ap rɨb nuŋwa diba mɨjön nöbö aku wö raŋ, pön höña.
24 Quando começou o acerto, foi trazido à sua presença um que lhe devia uma enorme quantidade de prata.
25 Makwam nöbö mɨd aku paiŋö nuŋwa mɨ dib mɨjön makwam, paiŋö nölɨb maga mɨden. Aliö alaŋ, nöbö dib aku nugwön, nöbö mabö rɨb nuŋ bli yajöna, ‘Nuŋ al mag akuyöbö, nugwo pön, mönɨŋ halöu ha ap nuŋ agap apɨm mɨd piaku magalɨg pön du sɨm rɨ pöñ rɨg aku rag hö nɨ nöine,’ cöna.
25 Como não tinha condições de pagar, o senhor ordenou que ele, sua mulher, seus filhos e tudo o que ele possuía fossem vendidos para pagar a dívida.
26 Aliö raŋ, nöbö mɨd aku höxmax yuön, kiŋ aku nugwo yad gögö rön yajöna, ‘Nagö nɨ ögwö yöxön pöx mɨdaŋ, ap rɨb nagö piaku magalɨg rɨba wöjɨnö,’ cöna.
26 "O servo prostrou-se diante dele e lhe implorou: ‘Tem paciência comigo, e eu te pagarei tudo’.
27 Yadaŋ, kiŋ aku nugwo uliöxön, ap rɨb na aku röböx duö, cöna.
27 O senhor daquele servo teve compaixão dele, cancelou a dívida e o deixou ir.
28 “Kiŋa aliö rön ap rɨb nuŋwa röböxaŋ nugugɨrön, mabö rɨ nölɨb nöbö aku nuŋ piöŋö duön nugwaŋ, nöbö nuŋ pɨsaŋ mabö rɨmɨd nöbö i mɨjöna. Nugwo nugwön, göliöda pɨ cɨcɨ nɨgön yajöna, ‘Nagö rɨg rɨp paŋyöbö i nölɨm aku rɨba wödö!’ cöna.
28 "Mas quando aquele servo saiu, encontrou um de seus conservos, que lhe devia cem denários. Agarrou-o e começou a sufocá-lo, dizendo: ‘Pague-me o que me deve! ’
29 Aliö raŋ, nöbö nuŋ pɨsaŋ mabö rɨmɨjön aku höxmax yuön yad gögö rön yajöna, ‘Nagö nɨ ögwö yöxön pöx mɨdaŋ, ap rɨb nagö piaku rɨba wöjɨnö,’ cöna.
29 "Então o seu conservo caiu de joelhos e implorou-lhe: ‘Tenha paciência comigo, e eu lhe pagarei’.
30 Yadaŋ, nöbö aku mönö nugwo aku nugwen; nuŋ yajöna, ‘Nagö pön du nag nɨgmön, ap rɨb aku rɨba wöjɨnö akwör yoŋ rɨŋadö dinaŋö,’ rön, nugwo pön du nag nɨgöna.
30 "Mas ele não quis. Antes, saiu e mandou lançá-lo na prisão, até que pagasse a dívida.
31 Alaŋ, nöbö nuŋ pɨsaŋ mabö rɨmɨdöi bla ñɨgö höbwaba gwogwo raŋ, duön kiŋ aku nugwo mönö piaku magalɨg yad nöiöña.
31 Quando os outros servos, companheiros dele, viram o que havia acontecido, ficaram muito tristes e foram contar ao seu senhor tudo o que havia acontecido.
32 Yad nölɨŋ, kiŋ aku, nöbö nuŋ aku wö raŋ höŋ yajöna, ‘Nagö mɨ ödöriö nöbö gwogwo. Nagö nɨ im nölman, nɨ nagö uliöxön, ap rɨb nɨ nagö mɨd aku röböxla.
32 "Então o senhor chamou o servo e disse: ‘Servo mau, cancelei toda a sua dívida porque você me implorou.
33 Naŋ piöŋö pödpöd rɨmɨn, nöbö nagö pɨsaŋ mabö rɨlö aku nugwo algör uliöxön röböxöiadö?’ cöna.
33 Você não devia ter tido misericórdia do seu conservo como eu tive de você? ’
34 Nöbö aku nöbö nuŋ pɨsaŋ mabö rɨmɨd aku nugwo ögwö yöxen makwam, kiŋa ölɨsö rödön, mabö rɨ nölɨb nöbö nuŋ aku nugwo pön du nag nɨgɨb yöra nugwidib nöbö bla nölön yajöna, ‘Nugwo nag nɨgaŋ, ölɨŋ pɨlaŋ nugu gɨr mɨdön, ap rɨb na akuyöbö magalɨg rɨba wöd pörön röu duaŋ,’ me cöna.
34 Irado, seu senhor entregou-o aos torturadores, até que pagasse tudo o que devia.
35 Ñɨŋ nöbö mö haul mölöu nöbö ñɨŋ akuyöbö mag akuyöbö almɨjeñ aku, Acö na adöx yöd röul adö kau sö mɨd aku, ñɨgö kwo paŋ mag akwör cöna. Makwam, nöbö mö haul mölöu nöbö ñɨŋ bla ñɨgö rɨ gwogwam rɨmɨjöñ aku, ñɨgö uliöxön, madmag nɨgön kwönö, röböxnö,” röŋa.
35 "Assim também lhes fará meu Pai celestial, se cada um de vocês não perdoar de coração a seu irmão".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.