Mateus 17
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NVT
1 Jisas mönö aku yadön, wop akuyöbö iŋösu bö mɨdön, Pita, Jems, Jems pɨgnɨŋ Jon yama yölɨŋön, önöŋ ajmag pɨd sö wöluön, hör mɨdmä.
1 Seis dias depois, Jesus levou consigo Pedro e os dois irmãos, Tiago e João, até um monte alto.
2 Alön mɨdɨm nugugɨrön, Jisas mɨxɨñ nuŋ aku keiryöbö wöxnö nɨgön, haŋaj mämäg yuö naiö röxg nɨgmɨn, wölɨj nuŋwa mil abɨm mil pör gɨ mɨdöŋa.
2 Enquanto os três observavam, a aparência de Jesus foi transformada de tal modo que seu rosto brilhava como o sol e suas roupas se tornaram brancas como a luz.
3 Almɨn nugugɨrön, ñɨŋ nugumɨn, God mönö yadɨb nöbö Mosɨs Ilaija yöŋö höd wöröxim hogw aku ñɨŋ hön Jisas pɨsaŋ mönö nɨgmɨdmä.
3 De repente, Moisés e Elias apareceram e começaram a falar com Jesus.
4 Ñɨŋ aku nugwön, Pita nuŋ Jisas yadöŋa, “Nöbö Dib. An yörɨk mɨdöl aku, wä rɨm mɨdöla. Nagö yöwö ran, ram bötö mös paŋ urön, nagö i, Mosɨs i, Ilaija i,” me röŋa.
4 Pedro exclamou: “Senhor, é maravilhoso estarmos aqui! Se quiser, farei três tendas: uma será sua, uma de Moisés e outra de Elias”.
5 Pita aliö rɨmɨn nugugɨrön, mɨjöi lei wab i hön, ñɨgö magalɨg pöröb yuö aböŋa. Pöröb yuö abmɨn nugugɨrön, mönö i mɨjöi yuö sö pik yadöŋa, “Ha madmag yöbö nɨ kɨ, nɨ mɨ wä ra. Agö mönö bɨlɨm yajön aku nugw pɨne,” röŋa.
5 Enquanto ele ainda falava, uma nuvem brilhante os cobriu, e uma voz que vinha da nuvem disse: “Este é meu Filho amado, que me dá grande alegria. Ouçam-no!”.
6 Mönö aku aliö höm nugwön, Jisas nöbö nuŋ bla rɨb mɨga yöxön, ipöxön, du mɨgrö pɨn bɨrön, haŋaj mämäg yuö ñɨŋ ada mɨgrö bö nɨg cɨrmä.
6 Os discípulos ficaram aterrorizados e caíram com o rosto em terra.
7 Jisas hön ñɨgö pɨ nugwön yadöŋa, “Ipöxmɨjeñ. Öbine!” röŋa.
7 Então Jesus veio e os tocou. “Levantem-se”, disse ele. “Não tenham medo.”
8 Aliö rɨmɨn, öbɨlön nugumɨn, Jisas nuŋwör mɨdöŋa.
8 E, quando levantaram os olhos, viram apenas Jesus.
9 Makwam höña pibö pɨn du gɨrön, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Wopik agö magɨm rɨmɨdmɨn nugwöi aku, nöbö mö akuyöbö yad nölmɨjeñ. Mai Nöbö Ha nuŋwa wöröxön öbiön wop aku, nöbö mö akuyöbö ñɨgö yad nöiöñɨŋö,” röŋa.
9 Enquanto desciam do monte, Jesus lhes ordenou: “Não contem a ninguém o que viram, até que o Filho do Homem ressuscite dos mortos”.
10 Jisas aliö rɨmɨn, nugwo yadmä, “Lo mönö yad nölɨb nöbö bla pödpöd rɨmɨn yadöi, ‘Ilaija höd hömɨdaŋ, mai Mesaia mögörɨb il kɨ hönɨŋö,’ röiŋö?” rɨmä.
10 Os discípulos lhe perguntaram: “Por que os mestres da lei afirmam que é necessário que Elias volte antes que o Cristo venha?”.
11 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Mi yadöia. Mönö aku mɨda: ‘Ilaija höd hön, ñɨgö yad nöl ri abmɨdaŋ, mai Mesaia höna.’
11 Jesus respondeu: “De fato, Elias vem e restaurará tudo.
12 Makwam nugwi. Ilaija mödö höŋ aku, jɨ höm nugwo nugwölim. Rɨb ñɨŋa keir yöx nugwim mag akwör nugwo rɨ gwogwam rɨmä. Nöbö Ha nuŋ aku nugwo algör cöñɨŋö,” röŋa.
12 Eu, porém, lhes digo: Elias já veio, mas não o reconheceram e preferiram maltratá-lo. Da mesma forma, também farão o Filho do Homem sofrer”.
13 Jisas aliö rɨmɨn, nöbö nuŋ bla nugumɨn, Jisas Ilaija iba urön yadöŋ aku, jɨ röbö pal nölɨb nöbö Jon nugwör yadöŋa.
13 Então os discípulos entenderam que ele estava falando de João Batista.
14 Makwam ñɨŋ up bö pɨn duön nugumɨn, nöbö mö mɨg mɨŋa mɨdmä. Nöbö i, nöbö mö mɨdim mibɨl yöraku hön, Jisas mɨdöŋ yöra höxmax yuön yadöŋa,
14 Ao pé do monte, uma grande multidão os esperava. Um homem veio, ajoelhou-se diante de Jesus e disse:
15 “Nöbö Dib. Ha na ögwö yöxö. Nuŋ u pɨlɨm mɨd ri abön röl. Nuŋ öim duön, rɨn yuö yönmɨd mibɨl akuyöbö aipam, röbö yuö piaku aipam alɨp du pɨn bɨrmɨda.
15 “Senhor, tenha misericórdia de meu filho. Ele tem convulsões e sofre terrivelmente. Muitas vezes, cai no fogo ou na água.
16 Nɨ nöbö nagö bla mɨdöi piaku pön dumön, ñɨŋ pɨsö pɨl öliöxön röböxöiŋö,” röŋa.
16 Eu o trouxe a seus discípulos, mas eles não puderam curá-lo”.
17 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Ñɨŋ nöbö mö weik wop kɨ mɨdöi bla, God nugwo rɨbyöx nugwön nugw pölöi; God rɨg yadmɨd mag akuyöbö rölöi. Wop kai ñɨŋ nugw pön keir rɨmɨjöñ? Ha aku pön nɨ mɨdɨl yörɨk pön höi,” röŋa.
17 Jesus disse: “Geração incrédula e corrompida! Até quando estarei com vocês? Até quando terei de suportá-los? Tragam o menino para cá”.
18 Jisas aliö rɨmɨn, ha aku pön hömɨdɨm, Jisas ragwo ha nugwo yuö wölöŋ aku yadmɨn, röpɨn dumɨn, wop akwör wä röŋa.
18 Então Jesus repreendeu o demônio, e ele saiu do menino, que ficou curado a partir daquele momento.
19 Almɨn, Jisas nöbö nuŋ bla nuŋ mɨdöŋ yöra hön, ñɨŋ ñɨŋör mɨdön, nugwo yad nugwön yadmä, “Pödpöd rɨm, ragwo ha nugwo yuö wölöŋ aku, an yad ab wöhö nugwön röböxöl?” rɨmä.
19 Mais tarde, os discípulos perguntaram a Jesus em particular: “Por que não conseguimos expulsar aquele demônio?”.
20 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nugw pɨb mag ñɨŋ aku met wa aku döŋö, yad ab wöhö nugwön röböxöia. Makwam nugwi! Nugw pɨb mag ñɨŋ aku bɨ masted iñ mag ulmɨdö rɨg mɨd aliö akuyöbö mɨjön aku, agap apɨm yadmɨjöñ aku, rɨg yajöñ mag akwör cöna. Önöŋ ajmag kɨ, ‘Hör pikwo duö,’ rɨmɨjöñ aku, diöna.
20 “Porque a sua fé é muito pequena”, respondeu Jesus. “Eu lhes digo a verdade: se tivessem fé, ainda que do tamanho de uma semente de mostarda, poderiam dizer a este monte: ‘Mova-se daqui para lá’, e ele se moveria. Nada seria impossível para vocês,
21 Makwam ragwo ha yuö wöl aku, hör yad abɨb maga nɨgöl. Ap maga mödön, God höjöpal gör mɨjöñ aku, yad aböñɨŋö,” röŋa.
21 mas essa espécie não sai senão com oração e jejum.”
22 Jisas nöbö nuŋ bla pɨsaŋ mögörɨb Galili hön mögum rön ñɨgö yadöŋa, “Womiöx mɨda, Nöbö Ha nuŋwa nugwo pön du nöbö mö bli nölɨŋ,
22 Quando voltaram a se reunir na Galileia, Jesus lhes disse: “O Filho do Homem será traído e entregue em mãos humanas.
23 nugwo aŋadö pɨl pal nɨg gɨŋ wöröxön aku, jɨ wop mös mɨdön, wop paŋ aku höbkal öbiönɨŋö,” röŋa.
23 Será morto, mas no terceiro dia ressuscitará”. E os discípulos se encheram de tristeza.
24 Makwam mai, Jisas nöbö nuŋ bla pɨsaŋ taun ulmɨdö Kapaneam uröpɨnön, nöbö God höjöpalɨb rama takis pɨb bla ñɨŋ hön Pita nugwo yadmä, “Mönö yad nölɨb nöbö ñɨŋ aku takis nöla aipam?” rɨmä.
24 Quando Jesus e seus discípulos chegaram a Cafarnaum, os cobradores do imposto do templo abordaram Pedro e lhe perguntaram: “Seu mestre não paga o imposto do templo?”.
25 Aliö rɨmɨn, Pita yadöŋa, “Yöwö, nuŋ takis nöla aipam,” me röŋa. Pita aliö rön, ram möl yuadö dumɨn nugugɨrön, Jisas nuŋ höd yadön Pita nugwo yad nugwön yadöŋa, “Rɨb nagö pödiö yöx nugulö? Gapman nöbö dib bla takis rɨga pikai yöbö pöi? Nöbö mö ñɨŋ keir bla akuyöbö pöiŋönö nöbö mö pad piakuyöbö pöi?” röŋa.
25 “Sim, paga”, respondeu Pedro. Em seguida, entrou em casa. Antes que ele tivesse oportunidade de falar, Jesus lhe perguntou: “O que você acha, Simão? O que os reis costumam fazer: cobram impostos de seu povo ou dos povos conquistados?”.
26 Jisas aliö rɨmɨn, Pita yadöŋa, “Nöbö mö pad bla akuyöbö pöiŋö,” röŋa. Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Mɨ, nöbö ñɨŋ keir bla akuyöbö takis nölölöi.
26 “Cobram dos povos conquistados”, respondeu Pedro. “Pois bem”, disse Jesus. “Os cidadãos
27 Makwam an nölöinɨŋ aku, ñɨŋ ölɨsö wölɨb maga ra. Makwam, nagö ban yuö kwo duön, nag huk abön, dölöm höd pɨnö aku, ajmöla pɨ kalön nugwaŋ, rɨg mag paŋyöbö mei ajmöla mɨjöna. Pɨ rag hön takis an nöbö hogwa aku nölö,” röŋa. Jisas aliö rɨmɨn, Pita duön rɨg yadöŋ mag akwör röŋa.
27 Mas, como não queremos que se ofendam, desça até o mar e jogue o anzol. Abra a boca do primeiro peixe que pegar e ali encontrará uma moeda de prata. Pegue-a e use-a para pagar os impostos por nós dois.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.