Mateus 16
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NTLH
1 Perisi nöbö bli, Sadiusi nöbö bli, Jisas agamö rɨmɨdaŋ nugwön nugwo yad höimöunɨŋö, rön, hön nugwo yadmä, “Nagö nɨ Mesaia mɨdlö, rɨlö aku, ap rölɨbä i raŋ an nugwön, God adöx yöd röul adö kau sebö ölɨsö nuŋwa nölmɨn rɨmɨdlaŋö, rön nugunɨŋö,” rɨmä.
1 Alguns fariseus e alguns saduceus foram falar com Jesus. Eles queriam alguma prova contra ele e por isso pediram que ele fizesse um milagre para mostrar que o seu poder vinha mesmo de Deus.
2 Yad nugumɨn, Jisas yadöŋa, “Naiö rödɨp duön, adöx yöd sö höbä höbä höraŋ nugugɨrön yajöña, ‘Ruö röx ri abönɨŋö,’ cöña.
2 Mas Jesus respondeu:
3 Pɨxmag alɨg naiö wölɨba raŋ rön höbä höbä hörön mɨjöi wobön raŋ nugugɨrön yajöña, ‘Ruö pɨlɨba rɨmɨdö,’ cöña. Akuyöbö alön nugw ri abön röi aku, jɨ nɨ wopik ap agap apɨm rɨmɨdɨl kɨ, ñɨŋ nugwöi aku, jɨ ila nugwölöi.
3 E, de manhã, cedo, dizem: “Vai chover porque o céu está vermelho-escuro.” Olhando o céu, vocês sabem como vai ser o tempo. E como é que não sabem explicar o que querem dizer os sinais desta época?
4 Ñɨŋ nöbö mö weik mɨdöi bla, mɨd ri abölöi, God nugwo rɨbyöx nugwölöi. Ap rölɨbä akuyöbö i raŋ nuguŋö, rɨmɨdöi aku, nɨ ap i rɨmön nugweñ. Nöbö Jona rɨg röŋ mag akwör raŋ nugwöñɨŋö,” röŋa. Jisas aliö rön, ñɨgö röböxön möl i duöŋa.
4 Como o povo de hoje é mau e sem fé! Vocês estão me pedindo um milagre, mas o milagre de Jonas é o único sinal que lhes será dado. Então ele saiu e foi embora.
5 Jisas nöbö nuŋ bla pɨsaŋ röbö alebö pön, röbö bana ir kwo wöluön nugumɨn, bred bla uplöb hön rag hölim.
5 Quando os discípulos atravessaram para o lado leste do lago, esqueceram de levar pão.
6 Aliö nugwön Jisas nöbö nuŋ bla ñɨgö yadöŋa, “Perisi nöbö, Sadiusi nöbö, is ñɨŋ aku nugw ri abne,” röŋa.
6 Jesus disse:
7 Jisas aliö rɨmɨn nugwön, nöbö nuŋ bla ñɨŋ keir yad nugwob nugwob rön yadmä, “An bred ragölöl makwam, aliö yadmɨdö,” rɨmä.
7 Aí os discípulos começaram a dizer uns aos outros: — Ele está dizendo isso porque não trouxemos pão.
8 — ausente —
8 Jesus ouviu o que eles estavam dizendo e perguntou:
9 — ausente —
9 Ainda não entenderam? Não lembram dos cinco pães que eu parti para cinco mil homens? Quantos cestos vocês encheram?
10 “Makwam mai piöŋö, nöbö akuyöbö po tausan mɨdim wop aku, bred mag akuyöbö mɨj sö pön, pɨ gɨlɨx nölmön, nɨmön rɨb rɨb rɨböx rɨböxɨp rim akuyöbö yogw pödiö piöxim aja wölöŋ?
10 E aqueles sete pães para quatro mil homens? Quantos cestos vocês encheram?
11 Wop aku ñɨŋ keir mɨdön bred yogw piöxim aku, jɨ weik mönö höd röx yadɨl aku nugwön, ‘Bred ap rön yadmɨdö,’ röia. Bred ap me rön yadmɨdöi. Perisi nöbö bla aipam, Sadiusi nöbö bla aipam, is ñɨŋa ñɨgö pɨb maga rö, rön yadmɨdlö,” röŋa.
11 Vocês não entendem que eu não estou falando a respeito de pães? Tenham cuidado com o fermento dos fariseus e dos saduceus!
12 Jisas aliö rɨmɨn, ñɨŋ nugumä ap is bred alɨg nɨgöi aku yadölöŋ; Perisi nöbö bla aipam, Sadiusi nöbö bla aipam, mönö yad nölöi aku yöxölɨŋ, me rön, mönö höd röxön yadöŋa.
12 Então os discípulos entenderam que ele não estava dizendo que tivessem cuidado com o fermento usado no pão, mas com os ensinamentos dos fariseus e dos saduceus.
13 Mai Jisas taun dib Sisaria Pilipai mibɨl yöra uröpɨnön, nöbö nuŋ bla ñɨgö yad nugwön yadöŋa, “Nöbö mö akuyöbö Nöbö Ha nuŋwa agö nöböm me röi?” röŋa.
13 Jesus foi para a região que fica perto da cidade de Cesareia de Filipe. Ali perguntou aos discípulos:
14 Jisas aliö rɨmɨn, nöbö nuŋ bla yadmä, “Bli röbö pal nölɨb nöbö Jon me röia; bli Ilaija me röia; bli Jeremaia me röia; bli God mönö yadɨb nöbö i me röiŋö,” rɨmä.
14 Eles responderam: — Alguns dizem que o senhor é João Batista; outros, que é Elias; e outros, que é Jeremias ou algum outro
15 Aliö rɨmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Makwam ñɨŋ keir nɨ yönɨm me rön nugwöiŋö?” röŋa.
15 — E vocês? Quem vocês dizem que eu sou? — perguntou Jesus.
16 Jisas aliö rɨmɨn, nöbö nuŋwa Saimon Pita yadöŋa, “Nagö Mesaia aku, God Nöbö Kömö Ha nuŋwa ödöriö aku,” me röŋa.
16 Simão Pedro respondeu: — O senhor é o
17 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Jona ha nuŋwa Saimon. Mönö yadlö aku, wä yadlö. Naŋ rɨb ödöriö yöx nugulö aku, hör piaku höl; Acö na adöx yöd röul adö kau sö mɨd akwör nagö rɨbyöx nölmɨn, nagö ödöriö akwör nugulö.
17 Jesus afirmou:
18 “Nɨ nagö yadmɨdla nagö Pita. Rɨb wä yöxlö aku, nɨ nöbö mö nɨ piaku piaku yölɨŋ pön hön, cöc na rɨg rola nɨgna. Wöröxɨb mag aku cöc na raŋ, pɨn bɨrɨb maga nɨgöl.
18 Portanto, eu lhe digo: você é Pedro, e sobre esta pedra construirei a minha Igreja, e nem a morte poderá vencê-la.
19 “God mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö kai waba naŋ nöina. Nagö mögörɨb il kɨ mɨdön, mag ada kai nugwön ödöriö mɨdölö, rön, wöhö rɨmɨjɨnö aku, God adöx yöd röul adö kau sö algör wöhö cöna. Makwam mag ada kai nugwön ödöriö akwör mɨdö, rön, yöwö rɨmɨjɨnö aku, God adöx yöd röul adö kau sö algör yöwö cönɨŋö,” röŋa.
19 Eu lhe darei as chaves do
20 Jisas aliö rön nöbö nuŋ bla ñɨgö yadöŋa, “Nöbö mö akuyöbö ñɨgö, nɨ Mesaia, me rön, yadmɨjeñɨŋe,” röŋa.
20 Então Jesus ordenou que os discípulos não contassem a ninguém que ele era o Messias.
21 Wop mibɨl yöraku, Jisas nöbö nuŋ bla ñɨgö, nöbö piaku nɨ al aliö aiöñɨŋö, rön, wöxnö yadön yadöŋa, “Nɨ mai Jerusalem dumön, mönö pɨ nuöm nɨgɨb nöbö bla nɨgön, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib bla nɨgön, God lo mönö yad nölɨb nöbö bla nɨgön, nɨ ölɨŋ höb pɨ nölön pɨl pal nɨgöña. Makwam wop mös mɨdön, wop paŋ aku höbkal öbinö,” röŋa.
21 Daí em diante, Jesus começou a dizer claramente aos discípulos: — Eu preciso ir para Jerusalém, e ali os líderes judeus, os chefes dos sacerdotes e os
22 Jisas aliö rɨmɨn, Pita, Jisas nugwo pön du rɨb yörakwo duön, mɨ ususör rön yadön yadöŋa, “Nöbö Dib! Nagö akuyöbö alölaŋ! Mönö aku yad ri aböiö. God nagö nugwidɨx mɨdaŋ, akuyöbö alölaŋ,” me röŋa.
22 Então Pedro o levou para um lado e começou a repreendê-lo, dizendo: — Que Deus não permita! Isso nunca vai acontecer com o senhor!
23 Aliö rɨmɨn, Jisas höuöiliö Pita nugwo yadöŋa, “Seten, nɨ röböxön duö! Nɨ pödpöd rɨmɨn wöhö rön yadmɨdlö? God rɨg rɨbyöx nugw mag akuyöbö nugwöiö; nöbö mö rɨbyöx nugwöi rɨb akwör yöx nugwön yadmɨdlanö,” röŋa.
23 Jesus virou-se e disse a Pedro:
24 Jisas aliö rön, nöbö nuŋ bla ñɨgö yadöŋa, “Nöbö mö kai kai nɨ adö mɨjnɨŋö, rɨmɨjöñ aku, ap mögörɨb il kɨ rɨb diba yöx nugwöi aku röböxön, mɨxɨñ ñɨŋa keir rɨb diba yöx nugwöi aku röböxön, bɨ katlö watlö waba pɨ ragpɨd nɨg ragön nɨ mai höŋ.
24 E Jesus disse aos discípulos:
25 Nöbö mö kai, nɨ Jisas nugw pɨmön wä renɨŋö, rön, rɨbyöx nugwön aku, kömö mɨden; makwam nöbö mö kai, nɨ Jisas nugw pön mɨdmön, nɨ agö magɨm rɨmɨjöñ aku mönö mɨdölö, cön aku, öim kömö mɨjöna.
25 Pois quem põe os seus próprios interesses em primeiro lugar nunca terá a vida verdadeira; mas quem esquece a si mesmo por minha causa terá a vida verdadeira.
26 “Nöbö mö kai ap mögörɨb rol il kɨ pɨnö, rön, raŋ diön aku, rɨb dib nuŋwa paŋ adakwör diön aku, kömö öim mɨdɨb maga pen. Owa ap wä nuŋwa God nölön kömö öim mɨdɨb maga pönɨŋönö? Mɨ wöhö!
26 O que adianta alguém ganhar o mundo inteiro, mas perder a vida verdadeira? Pois não há nada que poderá pagar para ter de volta essa vida.
27 “Mai nɨ Nöbö Ha nuŋwa, Acö mil maga ölɨsö pön, ejol bla pɨsaŋ höuöiliö hön wop aku, mönö diba nɨgön, nöbö mö agap ap bɨlɨm röi akuyöbö nugwön, ñɨgö paiŋö nöina.
27 Pois o
28 “Nɨ ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla, ñɨŋ nöbö mö mɨdöi kɨyöbö, bli kömö mɨjöñ aku, Nöbö Ha nuŋwa nöbö mö pön adöx yöd röul adö kau sö nugwidɨx mɨdɨb wop aku, Nöbö Ha nuŋwa haŋ nugugɨrön, nugwo nugwöñɨŋö,” röŋa.
28 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: estão aqui algumas pessoas que não morrerão antes de verem o Filho do Homem vir como Rei.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.