Lucas 14

MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Juda God höjöpalɨb wop i, Jisas du Perisi nöbö dib i ram nuŋwa ap nɨmmɨdmɨn nugugɨrön, nöbö mö mɨdim bla, nuŋ agapɨm cönɨŋö, rön, tar riö nugugu mɨdmä.
1 Certo sábado, Jesus foi comer na casa de um líder fariseu, onde o observavam atentamente.
2 Aku agapɨm: wop aku, mɨxɨñ magalɨg dɨxöŋ nöbö i mɨdöŋa.
2 Estava ali um homem com o corpo muito inchado.
3 Jisas, Perisi nöbö bla aipam, lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, ñɨgö yadöŋa, “God höjöpalɨb wop kɨ, ap rɨ nöbö mö akuyöbö rɨŋ kömö nɨgönɨŋönö wöhö? Lo mönö pödi yad?” röŋa.
3 Jesus perguntou aos fariseus e aos especialistas da lei: “A lei permite ou não curar no sábado?”.
4 Jisas aliö rɨmɨn, mönö i paiŋö yadölim. Makwam, Jisas mɨxɨñ magalɨg dɨxöŋ nöbö aku nugwo pɨ nugum kömö nɨgöŋa. Kömö nɨgmɨn, Jisas nöbö aku nugwo yad abmɨn duöŋa.
4 Eles nada responderam, e Jesus tocou no homem enfermo, o curou e o mandou embora.
5 Jisas nöbö aku yad abön, nöbö mö akuyöbö ñɨgö yadöŋa, “Halöu ha ñɨŋ i mönö hön kau ñɨŋ i, God höjöpalɨb wop aku röbö unöi ulöm möl bö pɨñön aku, ñɨŋ yadkap du pɨ aböñɨŋönö wöhö?” röŋa.
5 Depois, perguntou a eles: “Qual de vocês, se seu filho ou seu boi cair num buraco, não se apressará em tirá-lo de lá, mesmo que seja sábado?”.
6 Aliö rɨmɨn, ñɨŋ paiŋö mönö i yadɨb maga nɨgölöŋ.
6 Mais uma vez, não puderam responder.
7 Makwam nöbö mö piaku ap mag nɨmɨba hön, römɨdɨb yör wä wä bla akwör nugwön römɨjnɨŋö, rön, römɨdmä aku, Jisas nugwön mönö i mönö höd röxön yadöŋa,
7 Quando Jesus observou que os convidados para o jantar procuravam ocupar os lugares de honra à mesa, deu-lhes este conselho:
8 “Nöbö i mö pɨba rön, ap diba nɨmɨba ñɨgö yad wö raŋ, duön römɨdɨb yör wä nugwön römɨdmɨjeñ. Aku agapɨm: nöbö mö dib bli höb maga ra.
8 “Quando você for convidado para um banquete de casamento, não ocupe o lugar de honra. E se chegar algum convidado mais importante que você?
9 Makwam, ñɨŋ römɨdɨb hogw rol wä aku nugwön römɨdmɨjöñ aku, ñɨgö yad wö cön nöbö aku hön yajöna, ‘Nagö hör piakwo duö, nöbö dib kɨ hogw rol aku römɨdaŋ,’ me raŋ, nagö möigw haŋ nugugɨrön, kɨrɨrɨ rɨ du rɨb piaku römɨjɨnö.
9 O anfitrião virá e dirá: ‘Dê o seu lugar a esta pessoa’, e você, envergonhado, terá de sentar-se no último lugar da mesa.
10 Makwam ñɨgö, ap nɨmɨŋö, rön, yad wö rɨmɨdɨŋ, du rɨb piaku römɨd mɨdɨŋ mönö, nöbö ñɨgö yad wö cön aku hön yajöna, ‘Nöbö mɨg. Nagö hön hogw rol wä kɨ römɨdö,’ raŋ, nöbö mö ap nɨmɨba hö mɨjöñ akuyöbö nagö nugwön, nöbö mɨg nöbö diba akwör mɨdö, cöña.
10 “Em vez disso, ocupe o lugar menos importante à mesa. Assim, quando o anfitrião o vir, dirá: ‘Amigo, temos um lugar melhor para você!’. Então você será honrado diante de todos os convidados.
11 Mag aliö akuyöbö, nöbö mö an ib diba mɨdö, rön nugwöi piaku, God ib ñɨŋa raŋ pɨn pal diöna. Makwam nöbö mö an ib diba mɨdölö, rön nugwöi piaku, God ib ñɨŋa raŋ wöliönɨŋö,” röŋa.
11 Pois os que se exaltam serão humilhados, e os que se humilham serão exaltados”.
12 Jisas mönö adaku yadön, nöbö ap diba nɨmɨba nöbö mö wö röŋ aku nugwo yadöŋa, “Nagö ap diba nɨmɨba, nöbö nugub nagö bla, pɨgnaŋ nölöunaŋ yam nagö bla, nöbö mö mögörɨb nɨgiö nagö rɨg mɨga mɨd akuyöbö, ñɨgö yad wö rɨmɨjɨnö. Nöbö mö piaku, paiŋö nölɨŋö, rön, nagö paiŋö ap nɨmɨba yad wö rɨb maga ra.
12 Então Jesus se voltou para o anfitrião e disse: “Quando oferecer um banquete ou jantar, não convide amigos, irmãos, parentes e vizinhos ricos. Eles poderão retribuir o convite, e essa será sua única recompensa.
13 Nagö ap diba nɨmɨba, nöbö mö lɨblɨb rɨ mɨdö bla nɨgön, nöbö mö iŋ wajmag lɨd pɨl bla nɨgön, nöbö mö agal gwogwo rɨ bla nɨgön, nöbö mö mämäg we wöl bla nɨgön, ñɨgö yad wö rɨŋ, höŋ, pɨsaŋ ap nɨmöña.
13 Em vez disso, convide os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos.
14 Nöbö mö lɨblɨb rɨ mɨdö bla, paiŋö nölɨb maga mɨden makwam, mai God nöbö mö kömö wä nuŋ bla raŋ öbiöñ wop aku, nuŋ keir nagö paiŋö nöiönɨŋö,” röŋa.
14 Assim, na ressurreição dos justos, você será recompensado por ter convidado aqueles que não podiam lhe retribuir”.
15 Makwam mönö aku nugwön, nöbö ñɨŋ pɨsaŋ ap nɨmmɨdim i Jisas nugwo yadöŋa, “God nöbö mö nuŋwa pön nugwidɨx mɨjön aku, nuŋ pɨsaŋ nɨgiö nɨgön ap diba nɨmöñ akuyöbö, mɨ wahax pöñɨŋö,” röŋa.
15 Ao ouvir isso, um homem que estava à mesa com Jesus exclamou: “Feliz será aquele que participar do banquete no reino de Deus!”.
16 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nöbö i ap diba nɨmɨba rön, nöbö mö mɨga yad wö cöna.
16 Jesus respondeu com a seguinte parábola: “Certo homem preparou um grande banquete e enviou muitos convites.
17 Makwam ap diba nɨmɨb wop aku hömɨdaŋ, mabö rɨ nölɨb nöbö nuŋ aku nugwo yajöna, ‘Weik du nöbö mö höd yad nɨgɨl akuyöbö ñɨgö du yad pön hö,’ cöna. Nöbö mabö rɨ nölɨb nuŋ aku piöŋö duön yajöna, ‘Ap magalɨg rag hö pɨdɨluöla; höŋ duŋe!’ cöna.
17 Quando estava tudo pronto, mandou seu servo dizer aos convidados: ‘Venham, o banquete está pronto’.
18 Yadmɨdaŋ, nöbö mö piaku i yajöna, ‘Nɨ din aku, jɨ mögörɨb rɨb i wobɨl aku nuguba dumɨdlö,’ cöna.
18 Mas todos eles deram desculpas. Um disse: ‘Acabei de comprar um campo e preciso inspecioná-lo. Peço que me desculpe’.
19 Nöbö i yajöna, ‘Nɨ din aku, jɨ hön kau akuyöbö ragpɨd sö wobɨl aku, mabö rɨ ri aböñɨŋönö wöhö, du nugunö,’ cöna.
19 Outro disse: ‘Acabei de comprar cinco juntas de bois e quero experimentá-las. Sinto muito’.
20 Nöbö i yajöna, ‘Nɨ din aku, jɨ mö na yöudöŋdöŋ ör pɨl makwam, ub maga nɨgölö,’ cöna.
20 Ainda outro disse: ‘Acabei de me casar e não posso ir’.
21 Aliö rɨmɨdɨŋ, nöbö aku höbkal duön, nöbö mö piaku ñɨŋ rɨg yajöñ mönö aku nöbö dib nuŋwa yad nöiöna. Yad nölmɨdaŋ, nöbö diba höbwab nuŋ aku gwogwo raŋ, nöbö nuŋ aku nugwo iswob yad abön yajöna, ‘Nagö yadkap du ödöi dib bla aipam, ödöi ulul bla aipam duön, nöbö mö lɨblɨb rɨ mɨdö bla nɨgön, nöbö mö iŋ wajmag lɨd pɨl bla nɨgön, nöbö mö mämäg we wöl bla nɨgön, nöbö mö yödpɨlö gwogwo rɨ bla nɨgön, ñɨgö yad pön hö,’ cöna.
21 “O servo voltou e informou a seu senhor o que tinham dito. Ele ficou furioso e ordenou: ‘Vá depressa pelas ruas e becos da cidade e convide os pobres, os aleijados, os cegos e os mancos’.
22 Aliö rɨmɨdaŋ, rɨg yajön mag akuyöbö rön, mai mabö rɨ nölɨb nöbö aku yajöna, ‘Nöbö dib, yadlö mag akuyöbö rɨla, jɨ möl bli yöj akwör mɨdö,’ cöna.
22 Depois de cumprir essa ordem, o servo informou: ‘Ainda há lugar para mais gente’.
23 Aliö rɨmɨdaŋ, nöbö dib aku mabö rɨ nölɨb nöbö nuŋwa nugwo yajöna, ‘Nagö ödöi dib bla aipam, ödöi ulmɨdö bla aipam duön, nöbö mö mɨ ususör rön yadaŋ, ñɨŋ höŋ, ram möl yuadö nɨ kɨ aŋadö cɨcɨ raŋ.
23 Então o senhor disse: ‘Vá pelas estradas do campo e junto às cercas entre as videiras e insista com todos que encontrar para que venham, de modo que minha casa fique cheia.
24 Makwam nöbö mö höd wö rɨmön hölöi bla, nöbö mö i ap na ulul mɨŋ bli nɨmen, mɨ wöhö,’ me cönɨŋö,” röŋa.
24 Pois nenhum dos que antes foram convidados provará do meu banquete’”.
25 Jisas ödöia dumɨdöŋ aku, nöbö mö mɨga nugwo mai dumä. Nuŋ höuöiliö ñɨgö yadöŋa,
25 Uma grande multidão seguia Jesus, que se voltou para ela e disse:
26 “Nöbö mö bla nɨ adö duŋö, cöñ aku, jɨ rɨb dib ñɨŋa du mɨjön nuö nuöm, mönɨŋ, halöu ha, pɨgnɨŋ nölöunɨŋ nöbö mönö mɨxɨñ ñɨŋa keir aku, nɨ nugumön nöbö mö na mɨdɨbä maga nɨgöl.
26 “Se alguém que me segue amar pai e mãe, esposa e filhos, irmãos e irmãs, e até mesmo a própria vida, mais que a mim, não pode ser meu discípulo.
27 Nöbö mö bli yajöña, Jisas nöbö mö nuŋwa mɨjnɨŋ aku, jɨ an alɨŋ, nöbö mö bli anɨŋ rɨ gwogwam rɨb maga rö, rön, mɨxɨñ ñɨŋa keir rɨbyöx nugu gɨrön mɨjöñ aku, nɨ nugumön nöbö mö na mɨdɨbä maga nɨgöl.
27 E, se não tomar sua cruz e me seguir, não pode ser meu discípulo.
28 Makwam nöbö ñɨŋ i, ram dib mɨxɨl i bɨl sö urɨba, höd rɨg pödpödiö pön cɨnö, rön, rɨbyöx nugw ri abön, cöna.
28 “Quem começa a construir uma torre sem antes calcular o custo e ver se possui dinheiro suficiente para terminá-la?
29 Makwam, cɨnö cɨnö, rön, ram padö höd pɨl ri abön aku, jɨ mai rɨga met waŋ, rama met waŋ, nöbö mö bla nugwo yad höimöuön yajöña,
29 Pois, se completar apenas os alicerces e ficar sem dinheiro, todos rirão dele,
30 ‘Ake! Nöbö mɨg rama urɨbi rɨp duön, rama rɨbi röxgɨb röböxö,’ cöña.
30 dizendo: ‘Esse aí começou a construir, mas não conseguiu terminar!’.
31 Makwam mag aliö akuyöbö, kiŋ i, kiŋ i pɨsaŋ nuö nuö pɨlɨba, höd rɨbyöx nugw ri abön diöna. Makwam nuŋ rɨbyöx nugup duön, ami nöbö nɨ aku ten tausan ör mɨda; jɨ kiŋ aku ami nöbö nuŋ twedi tausan mɨda; nuö nuö pinɨŋ aku, nuŋ ami nöbö nɨ bla pɨl pörɨb maga rö, cöna.
31 “Ou que rei iria à guerra sem antes avaliar se seu exército de dez mil poderia derrotar os vinte mil que vêm contra ele?
32 Rɨb aku yöx nugwön, kiŋ i pad piaku mai hömɨdaŋ nugugɨrön, höd mönö wob abön yajöna, ‘An pödpöd cɨnɨŋ, mönö nugwön pɨ nɨgiö nɨgɨŋö?’ cöna.
32 E, se concluir que não, o rei enviará uma delegação para negociar um acordo de paz enquanto o inimigo está longe.
33 Makwam, nugw ri aböña. Ap ñɨŋ bla magalɨg röböxön, nɨ pɨsaŋ heñ aku, nöbö mö na mɨdɨbä maga nɨgöl.
33 Da mesma forma, ninguém pode se tornar meu discípulo sem abrir mão de tudo que possui.
34 “Usö ap wä ödöriö aku, jɨ id nuŋwa pal mag diön aku, ñɨŋ pödpöd rɨŋ yöra id yöñön?
34 “O sal é bom para temperar, mas, se perder o sabor, como torná-lo salgado outra vez?
35 Usö aliö akuyöbö, pɨ möriwö rɨb aimönö kulakul höb rola abɨŋ ap wöl ri aben. Usö aliö akuyöbö mabö i mɨdöl; pɨ ki bö abɨb maga ra. Ñɨŋ nöbö mö rɨmɨj möla mɨjön akuyöbö, mönö yadmɨdɨl kɨ rɨmɨj pal nugw ri abnö,” röŋa.
35 O sal sem sabor não serve nem para o solo nem para adubo; é jogado fora. Quem é capaz de ouvir, ouça com atenção!”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.