Lucas 10

MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Mai Jisas nöbö nuŋwa padokwo padök mös paŋ höuöiliö hö igwö wölö (72) pön, ñɨgö nuöm nɨgön mös keir, mös keir, mögörɨb bla hörɨrör yad abɨba rön yadöŋa, “Ñɨŋ höd duön, mönö na aku yad nölɨŋ, nɨ mai inö,” röŋa.
1 Depois disso o Senhor escolheu mais setenta e dois dos seus seguidores e os enviou de dois em dois a fim de que fossem adiante dele para cada cidade e lugar aonde ele tinha de ir.
2 Makwam ñɨgö mönö i yadöŋa, “Möriwö ap maga u gɨ mɨd aku, jɨ nöbö mö ap maga pɨliöx rag höb akuyöbö mɨga mɨdölöi. Makwam, Nöbö Dib möriwö rɨb mɨnöbö aku nugwo yad nugwɨŋ, nöbö mö ap mag pɨliöx rag höb bli kwo yadaŋ du pɨliöx rag höŋ.
2 Antes de os enviar, ele disse:
3 Ñɨŋ di! Jɨ ñɨgö hön sipsip ha röxg wöñö höpebö mɨdöi mibɨl yöra yad abmɨdla.
3 Vão! Eu estou mandando vocês como ovelhas para o meio de lobos.
4 Ñɨŋ rɨg uñ, yogw, yam uñ bla alɨg pɨrag dumɨjeñ. Nöbö mö bli pɨsaŋ ödöi mibɨl yöra mönö mɨxɨla nɨgmɨjeñ.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias. E não parem no caminho para cumprimentar ninguém.
5 Makwam ram i uröpɨnön, ram möl yuadö du gɨrön, ñɨgö mönö wä yad nölön yajöña, ‘God ñɨgö nugwidɨx mɨdaŋ,’ me ri.
5 Quando entrarem numa casa, façam primeiro esta saudação: “Que a paz esteja nesta casa!”
6 Aliö yadmɨdɨŋ, nöbö mö mönö höimöliö yadɨb i ram aku mɨjön aku, mönö höimöliö yajöñ aku yöxöna. Nöi mɨjön aku, mönö höimöliö yajöñ aku höuöil ñɨgö keir höna.
6 Se um homem de paz morar ali, deixem a saudação com ele; mas, se o homem não for de paz, retirem a saudação.
7 Makwam ram akwör mɨjöña, ap mag rag hö nöiöñ aku nɨm gɨrön mɨjöña. Nöbö mabö röi bla paiŋö höj rɨm pöia. Alöi mag akuyöbö, ñɨgö mönö wä aku yad nöiöñ aku, ñɨŋ paiŋö ñɨgö ap maga cöña. Makwam ñɨŋ ram ram yönmɨjeñ.
7 Fiquem na mesma casa e comam e bebam o que lhes oferecerem, pois o trabalhador merece o seu salário. Não fiquem mudando de uma casa para outra.
8 Taun i dumɨdɨŋ, ñɨgö yad wahax pön, ap mag nöiöñ aku, nɨmöña.
8 — Quando entrarem numa cidade e forem bem-recebidos, comam a comida que derem a vocês.
9 Mögörɨb aku, nöbö mö ap cön bla ñɨgö rɨŋ, kömö nɨgöna. Nöbö mö bla magalɨg ñɨgö yad nöl ri abön yajöña, ‘God nöbö mö pön nugwidɨx mɨdɨb aku, yödpɨlö il ñɨŋ yöra hö,’ cöña.
9 Curem os doentes daquela cidade e digam ao povo dali: “O
10 Jɨ taun i dumɨdɨŋ, ñɨgö yad wahax pɨmɨdölɨŋ, ödöi mibɨl yöra du gɨrön yajöña,
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, vão pelas ruas, dizendo:
11 ‘Mögörɨb ñɨgö kɨ hömɨdmɨn aku, hauya bɨcep cep yödpɨlö ana cɨrɨp bla örɨx ñɨŋ keir rola abön dumɨdöla. Makwam nugw ri abi! God nöbö mö pön nugwidɨx mɨdɨb aku, yödpɨlö il ñɨŋ yöra hö,’ cöña.
11 “Até a poeira desta cidade que grudou nos nossos pés nós sacudimos contra vocês! Mas lembrem disto: o Reino de Deus chegou até vocês.”
12 Nɨ ñɨgö yadmɨdla, mai mönö diba nugwöñ wop aku, taun dib Sodom nöbö mö ap kib mag gwogwo akwör rɨŋ rɨŋ yönu har nɨmɨm duöŋ aku, mönö diba nugwön ölɨŋ höb ulul mɨda pöña; makwam nöbö mö ñɨŋ du mönö yadɨŋ peñ bla, mönö diba nugwön ölɨŋ höb diba pöña.
12 E Jesus disse mais isto:
13 “Korasin nöbö mö bla aipam, Betsaida nöbö mö bla aipam, ap rölɨbä akuyöbö rɨmön, nugwön röböxöi aku, ölɨŋ höb diba pöña. Makwam taun dib mös Taia Saidon nöbö mö akuyöbö ñɨgö, ap rölɨbä akuyöbö bli rɨmön nugwöyɨx aku, ñɨŋ wölɨj ödör pɨn bli yömön römɨdön, rɨn hauya röd ab gɨr röd ab gɨr mɨd gɨrön, ap gwogwo rɨmɨdöi akuyöbö röböxöyɨxa.
13 Jesus continuou:
14 Mönö diba nugwöñ wop aku, Taia Saidon nöbö mö bla ölɨŋ höb ulul akuyöbö pöña; makwam ñɨŋ Korasin nöbö mö bla aipam, ñɨŋ Betsaida nöbö mö bla aipam ölɨŋ höb dib ödöriö pöña.
14 No Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Tiro e de Sidom do que de vocês, Corazim e Betsaida!
15 Makwam wop aku, ñɨŋ Kapaneam nöbö mö bla algör ör, adöx yöd röul adö kau sö dueñ; aŋadö ulöm möl dib bö diöñɨŋö,” röŋa.
15 E você, cidade de Cafarnaum, acha que vai subir até o céu? Pois será jogada no
16 Jisas nöbö nuŋ pia yadöŋa, “Nöbö mö mönö ñɨŋa pöñ akuyöbö, mönö ñɨgö akwör yöi, mönö nɨ aku algör pöña. Makwam ñɨgö peñ akuyöbö, ñɨgör yöi, na algör peñɨm. Makwam nɨ peñ akuyöbö, nör yöi, Nöbö nɨ yad abmɨn höm aku nugwo algör peñɨŋö,” röŋa.
16 Então disse aos discípulos:
17 Makwam mai nöbö nuŋwa padokwo padök mös paŋ höuöiliö hö igwö wölö (72) adaku, mögörɨb piaku yön pörön höuöil hön, wä rö rɨ gɨrön Jisas nugwo yadmä, “Nöbö Dib! Ragwo as nöbö mö yuö wölöi bla, ib nagö urön, ‘Jisas mɨd makwam di!’ rɨmɨn, rɨg yadöl akuyöbö nugwön duöiŋö,” rɨmä.
17 Os setenta e dois voltaram muito alegres e disseram a Jesus: — Até os demônios nos obedeciam quando, pelo poder do nome do senhor, nós mandávamos que saíssem das pessoas!
18 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Nɨ nugugu mɨdmön nugugɨrön, ragwo as nuö ñɨŋa Seten, añɨgölö röxg pön adöx yöd röul adö kau sebö hö pɨna.
18 Jesus respondeu:
19 Ñɨgö yad nɨgɨl makwam, kas möjögöñɨñ, möplogum, hakai, ap gwogwo bla aipam, Nöbö Kwolmal ölɨsö nuŋ aku aipam, ñɨgö rɨ gwogwam rɨbä maga nɨgöl.
19 Escutem! Eu dei a vocês poder para pisar cobras e escorpiões e para, sem sofrer nenhum mal, vencer a força do inimigo.
20 Makwam ragwo as bla yadöl akuyöbö nugwön röu duöiŋö, rön, wahax pɨmɨjeñ; God nuŋ ib an adöx yöd röul adö kau sö kai kɨt nɨgö, rön, wahax pɨ mɨjɨnö,” röŋa.
20 Porém não fiquem alegres porque os espíritos maus lhes obedecem, mas sim porque o nome de cada um de vocês está escrito no céu.
21 Mag aku, Inöm Leia Jisas nugwo aja wölmɨn nugugɨrön, nuŋ wahax pɨ gɨrön, Nuö nuŋwa yadöŋa, “Acö, nagö Nöbö Dib adöx yöd röul adö kau sö aipam, mögörɨb il kɨ aipam nugwidɨx mɨdlö aku, rɨb naŋa keir nuguman wä rɨ adakwör rɨlö. An nöbö mö dib, an keir rɨbyöx nugw ri abölɨŋö, rön nugwöi akuyöbö, naŋ ñɨŋ mönö wä il aku yabuöiö, jɨ halöu ha ulul bla, naŋ ñɨŋ rɨb wä nölman, mönö wä il aku nugwöi aku mɨ, nagö wä rɨlaŋö,” röŋa.
21 Naquele momento, pelo poder do Espírito Santo, Jesus ficou muito alegre e disse:
22 Jisas aliö rön yadöŋa, “Nöbö mö bli nɨ nöbö pödiöm mɨdɨl aku nugwölöi; Acö nuŋwör nɨ nugwa. Makwam Acö nuŋ nöbö pödiöm mɨd aku, nöbö mö bli nugwölöi; nɨ keir ör nugula. Nuŋ nɨ ölɨsö ap nuŋ bla magalɨg nöl aku, nöbö mö ñɨgö yabunö cɨn piakwör, ñɨgö Acö yabumön nugwo nugwöña. Nöbö mö bli kwo Acö nugwo nugweñɨŋö,” röŋa.
22 — O meu Pai me deu todas as coisas. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e também aqueles a quem o Filho quiser mostrar quem o Pai é.
23 Jisas aliö rön, höuöiliö, nöbö nuŋ piakwör ñɨgö yadön yadöŋa, “Ap kɨ nugumɨdöi aku, wahaxbör wahax pɨmɨjöña. God ñɨgör mɨ pɨ ri abön rɨm nugumɨdöia.
23 Então Jesus virou-se para os discípulos e disse só para eles:
24 God mönö yadɨb nöbö bla mɨga akwör nɨgön, kiŋ bla mɨga akwör nɨgön, ap mämäga nugumɨdöi kɨ nuguŋö, rön, pöx mɨdmɨdöi aku, jɨ ñɨŋ nugwölöi; mönö audiöx nugumɨdöi kɨ nuguŋö, rön, pöx mɨdmɨdöi aku, jɨ ñɨŋ nugwölöi.
24 Eu afirmo a vocês que muitos
25 Wop i mibɨl yöra, lo mönö yad nölɨb nöbö i, Jisas nɨ agö mönö yajönɨŋö, rön, hön nugwo yad nugwön yadöŋa, “Mönö yad nölɨb nöbö, nɨ pödpöd rön, öim mɨdɨb mag aku pɨn?” röŋa.
25 Um mestre da Lei se levantou e, querendo encontrar alguma prova contra Jesus, perguntou: — Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
26 Aliö rɨmɨn, Jisas nugwo yadöŋa, “Lo mönö aku kai kɨtön, pödi yadöiŋö?” röŋa.
26 Jesus respondeu:
27 Jisas aliö rɨmɨn, lo mönö yad nölɨb nöbö aku yadöŋa, “Lo mönö aku nugula, Mosɨs kai kɨtön yadöŋa,
27 O homem respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com todas as forças e com toda a mente. E ame o seu próximo como você ama a você mesmo.”
28 Aliö rɨmɨn, Jisas nöbö aku nugwo yadöŋa, “Nagö ödöriö yadlö; adakwör rön, öim mɨdɨb maga pɨnaŋö,” röŋa.
28 — A sua resposta está certa! — disse Jesus. — Faça isso e você viverá.
29 Jisas aliö rɨmɨn, lo mönö yad nölɨb nöbö aku, ib na pɨn diönɨŋö, rön, Jisas nugwo iswob yad nugwön yadöŋa, “Lo mönö kɨtöŋ aku, nöbö mö madmag nɨgne, rön, kai kɨtöŋa. Makwam, nöbö mö bɨl kai ñɨgö madmag nɨgne, rön, kai kɨtöŋ?” röŋa.
29 Porém o mestre da Lei, querendo se desculpar, perguntou: — Mas quem é o meu próximo?
30 Aliö rɨmɨn, Jisas lo mönö yad nölɨb nöbö aku nugwo mönö paiŋö yad gɨrön, haiwo i pön yadöŋa, “Nöbö i Jerusalem röböxön, taun dib Jeriko dinö, rön, ödöi mibɨl yöra dumɨdöŋa nugwön, nöbö ap kib pɨb bli hön, nugwo mɨ göj palön, wölɨj ap nuŋ bla mɨdau pön dumɨn nugugɨrön, nuŋ ödöi mibɨl yöra wöröxɨba rön rɨ mɨdöŋa.
30 Jesus respondeu assim:
31 God ap höjöpal ur nölɨb nöbö i, ödöi aku duön, nöbö aku wöröxɨba rön rɨmɨdöŋ yöra nugwön, ödöi nɨgön pedöx pedöxɨp duöŋa.
31 Acontece que um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho. Quando viu o homem, tratou de passar pelo outro lado da estrada.
32 Makwam nöbö Lipai ada nöbö i, ödöi akwör duön, nöbö aku wöröxɨba rön rɨmɨdöŋ yöra nugwön, nuŋ algör pedöx pedöxɨp ödöi nɨgön duöŋa.
32 Também um
33 Makwam Juda nöbö yöi, mögörɨb Sameria yöbö nöbö i, ödöi mɨxɨl paŋyöbö akwör duön, nöbö aku wöröxɨba rön rɨmɨdöŋ yöra nugwön, nugwo mɨ ödöriö ögwö yöxöŋa.
33 Mas um
34 Nugwo mɨ ödöriö ögwö yöxön, mɨdöŋ il yöra duön, uj nugwo bla wel röbö bli pɨlön, röbö wain bli pɨlön, woböŋa. Uj nuŋ bla wobön, pɨ donki rol nuŋ sö nɨgön, rɨg wobön hölɨmmɨdöi rama pön du nɨgön, nugwidɨx mɨd ri abön röŋa.
34 Então chegou perto dele, limpou os seus ferimentos com azeite e vinho e em seguida os enfaixou. Depois disso, o samaritano colocou-o no seu próprio animal e o levou para uma pensão, onde cuidou dele.
35 Löum yöbö dinöb rön, nöbö rama nugwidɨx mɨdmɨd aku nugwo silpa palö mös nölön yadöŋa, ‘Nagö nöbö kɨ nugwo nugwidɨx mɨdön ösös rɨ ri abö. Makwam rɨg pödiöm yajɨnö aku, höuöil hön nagö nöinö,’ rö,” röŋa.
35 No dia seguinte, entregou duas moedas de prata ao dono da pensão, dizendo:
36 Jisas haiwo aku pön, nuŋ lo mönö yad nölɨb nöbö aku nugwo yad nugwöŋa, “Nöbö ödöi mibɨl yöra pal nɨgim aku, nöbö mös paŋ padɨx gɨrön duim bla, nöbö kai nuŋ nuŋ keir madmag nɨgöŋ aliar, nöbö aku nugwo madmag nɨgöŋ?” röŋa. Mögörɨb Sameria yöbö nöbö wä aku.|alt="good Samaritan" src="ABS-053.tif" size="col" ref="10:33"
36 Então Jesus perguntou ao mestre da Lei:
37 Jisas aliö rɨmɨn, lo mönö yad nölɨb nöbö aku yadöŋa, “Nugwo ögwö yöxön ösös rɨ ri ab nölöŋ nöbö aku,” me röŋa.
37 — Aquele que o socorreu! — respondeu o mestre da Lei. E Jesus disse:
38 Makwam Jisas nöbö nuŋ bla pɨsaŋ mögörɨb i uröpɨnmɨn, mö mögörɨb aku mɨdöŋ i hön, ñɨgö yölɨŋ pön ram nuŋwa duöŋa. Mö aku ib nuŋwa Mata.
38 Jesus e os seus discípulos continuaram a sua viagem e chegaram a um povoado. Ali uma mulher chamada Marta o recebeu na casa dela.
39 Pɨgnɨŋ nuŋ aku rama mɨdöŋa. Ib nuŋwa Maria. Maria nuŋ Jisas mɨdöŋ il yöra hö römɨdön, Jisas mönö yad mɨdöŋ aku nugu mɨdöŋa.
39 Maria, a sua irmã, sentou-se aos pés do Senhor e ficou ouvindo o que ele ensinava.
40 Mata nuŋ añör ap mag urön, rɨb mɨga yöxön, hö Jisas nugwo yadöŋa, “Nöbö Dib, Maria nɨ röböxmɨn, nɨ keir ör ap mag an urmɨdɨl aku wä röl. Nugwo yadaŋ hön nɨ pɨsaŋ ap mag urɨŋö,” röŋa. Mata yadöŋa, “Nöbö Dib, Maria nɨ röböxmɨn, nɨ keir ör ap mag an urmɨdɨl aku wä röl. Nugwo yadaŋ hön nɨ pɨsaŋ ap mag urɨŋö,” röŋa.|alt="Martha asking for Mary’s help" src="CN01751B.TIF" size="col" ref="10:40"
40 Marta estava ocupada com todo o trabalho da casa. Então chegou perto de Jesus e perguntou: — O senhor não se importa que a minha irmã me deixe sozinha com todo este trabalho? Mande que ela venha me ajudar.
41 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Mata, Mata, naŋ ap mɨga akwör rɨb mɨga yöx nugulö aku wä röl.
41 Aí o Senhor respondeu:
42 Maria mönö wä na nugunö, rön, rɨba paŋ akwör yöx nugwön, hö mönö na nugumɨda. Nöbö mö i ap wä piaku ruöx pɨb maga mɨdölö,” röŋa.
42 mas apenas uma é necessária! Maria escolheu a melhor de todas, e esta ninguém vai tomar dela.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.