Hebreus 4
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs ARA
1 “Ñɨŋ mögörɨb wä duön, nɨ pɨsaŋ mɨdön aŋöi nɨgön mɨd ri ab gɨ mɨjöñɨŋö,” röŋ mönö aku, Isrel nöhönɨŋ apɨnɨŋ nöbö nugw pölim. Makwam wopik God anɨŋör mönö ma aku yada. God mönö yadön yadöŋa,“Ñɨŋ mögörɨb wä duön, nɨ pɨsaŋ mɨdön aŋöi nɨgön mɨd ri ab gɨ mɨjöñɨŋö,” röŋ mönö aku rɨbyöx nugw ri aböña. God nagö, “Ap wä nöinö rɨm aku pöinaŋö,” rɨb maga ra.
1 Temamos, portanto, que, sendo-nos deixada a promessa de entrar no descanso de Deus, suceda parecer que algum de vós tenha falhado.
2 God rɨmɨn Krais mönö wä aku Isrel nöbö mö ñɨgö yad nölmɨn nugumä mag akuyöbö, anɨŋ kwo algör ör Krais mönö wä aku yad nölmɨn nugumɨŋa. Jɨ Isrel nöbö mö Krais mönö wä aku nugwön, mi yadö rön, nugw pölim. Makwam, Isrel nöbö mö ñɨŋ Krais mönö wä aku nugwön ap wä pölim.
2 Porque também a nós foram anunciadas as boas-novas, como se deu com eles; mas a palavra que ouviram não lhes aproveitou, visto não ter sido acompanhada pela fé naqueles que a ouviram.
3 Jɨ an nöbö mö Krais mönö wä aku nugwön, mi yadö, rön, nugw pöl nöbö mö bla, “Ñɨŋ mögörɨb wä duön, nɨ pɨsaŋ mɨdön aŋöi nɨgön mɨd ri ab gɨ mɨjöñɨŋö,” röŋ mögörɨb wä aku du mɨjnɨŋa. God yadöŋa,
3 Nós, porém, que cremos, entramos no descanso, conforme Deus tem dito: Assim, jurei na minha ira: Não entrarão no meu descanso. Embora, certamente, as obras estivessem concluídas desde a fundação do mundo.
4 God Mönö aku rɨb mɨŋi mämäg nɨg nugwön, wop mɨj aku mönö bli mɨd aku nugunö. Mönö aku kai kɨtön yadmä, “God wop akuyöbö iŋösu sö mögörɨb ap bla magalɨg rɨ nɨg pörön, ‘Wop mɨj aku aŋöi nɨgɨnö,’ rön, hör mɨdö,” rɨmä.
4 Porque, em certo lugar, assim disse, no tocante ao sétimo dia: E descansou Deus, no sétimo dia, de todas as obras que fizera.
5 Makwam God Mönö rɨb mödö yadmɨdɨl aku, God yadöŋa, “‘Ñɨŋ mögörɨb wä duön, nɨ pɨsaŋ mɨdön aŋöi nɨgön mɨd ri ab gɨ mɨjöñɨŋö,’ rɨm aku, dueñɨŋö,” röŋa.
5 E novamente, no mesmo lugar: Não entrarão no meu descanso.
6 God rɨmɨn Krais mönö wä aku Isrel nöbö mö ñɨgö yad nölmä, jɨ ñɨŋ nugwön, mi yadö rön, nugw pölim. Aku mɨ, mögörɨb wä duön, God pɨsaŋ mɨdön aŋöi nɨgön mɨd ri aböyɨx aku, duölim. Jɨ nöbö mö hör bli diöña.
6 Visto, portanto, que resta entrarem alguns nele e que, por causa da desobediência, não entraram aqueles aos quais anteriormente foram anunciadas as boas-novas,
7 Makwam, nöbö mö mönö nuŋwa nugwön röböxim piaku wöröxɨm, kɨm mɨga akwör yönmɨn, nöso maduebö Depid nuŋ God Mönö kai kɨtön, mönö mag wopik yadmɨdɨl aku yadön yadöŋa,
7 de novo, determina certo dia, Hoje, falando por Davi, muito tempo depois, segundo antes fora declarado: Hoje, se ouvirdes a sua voz, não endureçais o vosso coração.
8 Makwam ñɨŋ yajöña, “God maduar ör, ‘Ñɨŋ mögörɨb wä duön, nɨ pɨsaŋ mɨdön aŋöi nɨgön mɨd ri ab gɨ mɨjöñɨŋö,’ röŋ aku, nöbö dib Josua nöso auso nöbö yölɨŋ pön mögörɨb Kenan dumɨn, mɨd ri ab gɨ mɨdim adaku yadö,” cöña. Jɨ wop aku yadölöŋ; ñɨŋ duön mögörɨb Kenan mɨdɨm nugugɨrön, mönö akwör iswob yadöŋa.
8 Ora, se Josué lhes houvesse dado descanso, não falaria, posteriormente, a respeito de outro dia.
9 Makwam, God nuŋ wop mɨj aku aŋöi nɨgön tar mɨdöŋ mag akuyöbö, nöbö mö nuŋwa ñɨŋ kwo algör ör aŋöi nɨgön tar mɨjöña.
9 Portanto, resta um repouso para o povo de Deus.
10 God wop akuyöbö iŋösu sö mabö rön, wop mɨj aku aŋöi nɨgön hör mɨdöŋ mag akuyöbö, nöbö mö bɨl kai God mögörɨb nuŋ sö diöñ piaku, ñɨŋ mag aliö akuyöbö algör ör mabö rɨmɨdmä aku röböxön, du nuŋ pɨsaŋ aŋöi nɨgön tar mɨd ri aböña.
10 Porque aquele que entrou no descanso de Deus, também ele mesmo descansou de suas obras, como Deus das suas.
11 Makwam, mögörɨb wä aku duön, God pɨsaŋ mɨdön aŋöi nɨgön mɨd ri ab gɨ mɨjöñɨŋö, röŋ mönö aku, an ususör rön, nugw pɨ gö nɨgön, God Mönö rɨg yadmɨd mag akwör rɨ gɨrön mɨjnɨŋa. Paŋ mag akwör almɨjɨnɨŋ aku, Isrel nöbö mö höd God mönö yadöŋ aku nugw pölim, mögörɨb wä duölim, hö wöröx pörim mag akuyöbö, an nöbö mö paŋyöbö i akuyöbö alen.
11 Esforcemo-nos, pois, por entrar naquele descanso, a fim de que ninguém caia, segundo o mesmo exemplo de desobediência.
12 Aku agapɨm: God Mönö aku kömö akwör mɨda. God Mönö aku, ap agapɨm rɨba cɨnöb cön ap aku cöna. Yu mɨxɨl ölɨsö piaku magalɨg atu ra; God Mönö aku mɨ ölɨsö mɨda. Yuö an kwo duön, rɨb madmag keir nɨgön, inöma keir nɨgön cöna; yuö an kwo duön, yöd kwol keir nɨgön, yöd waba keir nɨgön cöna; yuö an kwo duön, rɨb wä yöxmɨdöl aku mönö rɨb gwogwo yöxmɨdöl aku, pɨ wöxnö nɨgaŋ nugw ri abnɨŋa.
12 Porque a palavra de Deus é viva, e eficaz, e mais cortante do que qualquer espada de dois gumes, e penetra até ao ponto de dividir alma e espírito, juntas e medulas, e é apta para discernir os pensamentos e propósitos do coração.
13 Agö mag bɨlɨm cɨnɨŋ akuyöbö, God nugugu mɨdaŋ nugugɨrön cɨnɨŋa; tar umadiö rɨb maga nɨgöl. Makwam, nuŋwör anɨŋ mönö diba yadön, agö mag bɨlɨm röl mönö aku yad nugwaŋ nugugɨrön nugwo yad nöinɨŋa.
13 E não há criatura que não seja manifesta na sua presença; pelo contrário, todas as coisas estão descobertas e patentes aos olhos daquele a quem temos de prestar contas.
14 Makwam, God Ap Höjöpal Ur Nölɨb Nöbö Dib Ödöriö an aku, God Ha nuŋwa Jisas aku, nuŋ duön Nuö pɨsaŋ mɨd makwam, Krais mönö wä nugw pöl aku, nugw pɨ cɨcɨ nɨgön rɨ gɨrön mɨjnɨŋa.
14 Tendo, pois, a Jesus, o Filho de Deus, como grande sumo sacerdote que penetrou os céus, conservemos firmes a nossa confissão.
15 God Ap Höjöpal Ur Nölɨb Nöbö Dib Ödöriö an aku hön mögörɨb il kɨ mɨdmɨd aku, ap kib mag gwogwo anɨŋ pön pɨxɨp dubä maga rɨmɨd akuyöbö aipam, ömörö anɨŋ agap apɨm rɨmɨd akuyöbö aipam, nugwo kwo algör ör rɨmɨdöŋa, jɨ nuŋ mag gwogwo i rölöŋ. Makwam, ömörö agap apɨm anɨŋ cön aku, God Ap Höjöpal Ur Nölɨb Nöbö Dib Ödöriö an aku nugw ri ab gɨ mɨd aku mɨ, anɨŋ mɨ ödöriö uliöxön,
15 Porque não temos sumo sacerdote que não possa compadecer-se das nossas fraquezas; antes, foi ele tentado em todas as coisas, à nossa semelhança, mas sem pecado.
16 nöbö mibɨl yöbö an wä ödöriö aku mɨda. Makwam an God ipöxön röböxöinɨŋ. God anɨŋ uliöxön, Ha nuŋwa yad abmɨn hön wöröxöŋ aku mɨ, God hogw rol kiŋ römɨd gɨ mɨd il yöra dumɨjnɨŋ aku, nuŋ anɨŋ ögwö yöxön pɨ ösös rɨ ri abön nugwidɨx mɨd ri abaŋ tar mɨd ri abnɨŋa.
16 Acheguemo-nos, portanto, confiadamente, junto ao trono da graça, a fim de recebermos misericórdia e acharmos graça para socorro em ocasião oportuna.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.