2 Coríntios 5
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs VC
1 Mɨxɨñ an weik mɨd wop kɨ, ram bötö mea röxg mɨda. Jɨ ram bötö aku pɨ hajal abɨŋ lɨdiön aku, God nuŋ anɨŋ ram yoŋyöbö i mögörɨb nuŋwa adöx yöd röul adö kau sö yöraku rɨ nɨgaŋ mɨjnɨŋa. Ram aku nöbö ram rɨg uröi akuyöbö yöi, wöhö; God nuŋ keir rɨ nɨgaŋ, öim öim mɨjöna.
1 Sabemos, com efeito, que ao se desfazer a tenda que habitamos neste mundo, recebemos uma casa preparada por Deus e não por mãos humanas, uma habitação eterna no céu.
2 Ram yoŋyöbö aku rɨmgör pön wölɨj röxg röbnɨŋö, rön, rɨb aku yöx nugu gɨrön pöx mɨdöla.
2 E por isto suspiramos e anelamos ser sobrevestidos da nossa habitação celeste,
3 Aku agapɨm: God nuŋ anɨŋ wölɨj röxg röb nölmɨjön aku, magör mɨdöinɨŋ.
3 contanto que sejamos achados vestidos e não despidos.
4 Weik ram bötö kɨ mɨdön, ömörö pön ake rɨmɨdöla. Makwam röböxön magör mɨjnɨŋö, rön, rɨb aku yöx nugwölöl; adöx yöd röul adö kau sö mɨdɨb mɨxɨñ aku pɨnɨŋö, rön, rɨb aku yöx nugwöla. Mɨxɨñ kömö mɨdɨb aku hön, mɨxɨñ wöröxɨb hödyöbö aku aŋadö nɨm pöcönɨŋö, rön, rɨb aku yöx nugwöla.
4 Pois, enquanto permanecemos nesta tenda, gememos oprimidos: desejamos ser não despojados, mas revestidos com uma veste nova por cima da outra, de modo que o que há de mortal em nós seja absorvido pela vida.
5 God rɨb nuŋwa keir yöx nugwön, mɨxɨñ yoŋyöbö nöinö, rön, Inöma abmɨn nuŋ hön anɨŋ pɨsaŋ mɨd makwam, God nuŋ rɨg yadöŋ mag akuyöbö akwör cön aku nugw ri aböla.
5 Aquele que nos formou para este destino é Deus mesmo, que nos deu por penhor o seu Espírito.
6 Makwam mɨ, an öim öim wahax pön rɨb wä yöx nugu gör mɨdöla. Jɨ mɨxɨña alɨg gɨ mɨdöl wop kɨ, Nöbö Diba ram nuŋwa adöx yöd röul adö kau sö mɨdölöl.
6 Por isso, estamos sempre cheios de confiança. Sabemos que todo o tempo que passamos no corpo é um exílio longe do Senhor.
7 Nöbö Diba nugwo rɨbyöx nugw gɨrön yönmɨdöl aku, jɨ mämäga nugwölöl.
7 Andamos na fé e não na visão.
8 An wahax pön rɨb wä yöx nugu gör mɨdöla. Mɨxɨñ an kɨ röböxön, wölu Nöbö Diba pɨsaŋ mögörɨb nuŋwa adöx yöd röul adö kau sö yöraku mɨjnɨŋö, rön, rɨb aku yöxmɨdöla.
8 Estamos, repito, cheios de confiança, preferindo ausentar-nos deste corpo para ir habitar junto do Senhor.
9 Makwam, mögörɨb an yörɨk mɨxɨña mɨjnɨŋönö röböxön Nöbö Diba ram nuŋwa du mɨjnɨŋ aku, Nöbö Diba nugwo wä cön adakwör cɨnɨŋö, rön, rɨb aku yöx nugwöla.
9 É também por isso que, vivos ou mortos, nos esforçamos por agradar-lhe.
10 Aku agapɨm: an magalɨg du Krais mämäg il rol nuŋ yöra mɨdɨŋ, weik mɨxɨñ alɨg mɨdön agap apɨm röl, mag wä rölɨŋönö agö magɨm röl aku, nuŋ nugwön paiŋö aliö akwör nöiöna.
10 Porque teremos de comparecer diante do tribunal de Cristo. Ali cada um receberá o que mereceu, conforme o bem ou o mal que tiver feito enquanto estava no corpo.
11 Nöbö Diba nuŋ Nöbö ipöxbä mɨd aku nugwön, an ususör rön, nöbö mö bla nugwo nugw pɨŋ, me rön, ñɨgö mönö wä nuŋwa yad nölmɨdöla. An nöbö pödiöm mɨdöl aku, God nugw ri aba; ñɨŋ kwo algör ör, an nöbö pödiöm mɨdöl aku nugub maga ra.
11 Compenetrados do temor do Senhor, procuramos persuadir os homens. Estamos a descoberto aos olhos de Deus, e espero que o estejamos também ante as vossas consciências.
12 Mönö kai kɨtmɨdɨl kɨ, an nöbö wä anɨŋ pöñɨŋö, rön, yadmɨdöi. Ñɨŋ mönö kai kɨtmɨdɨl kɨ nugwön, anɨŋ rɨbyöx nugwön wahax pɨne, rɨ rɨbyöx nugwön, kai kɨtmɨdla. Akuyöbö almön, nöbö mö madmag yuörɨb kwo yöi, mɨxɨñ rɨŋadö akwör nöbö pödiöm mɨd aku rɨbyöx nugumɨdöi akuyöbö, ñɨgö mönö paiŋö yajne, rön, mönö kɨ kai kɨtmɨdla.
12 Não estamos a gabar-nos ante os vossos olhos, mas damo-vos ocasião de vos gloriardes por nossa causa. Tereis assim o que responder àqueles que se prevalecem das aparências e não do que há no coração.
13 Makwam mönö kai kɨtmɨdɨl kɨ, ñɨŋ bli yajöña, Pol u pɨlɨm mönö aku yadmɨdö, cöña. Jɨ ñɨŋ aliö akuyöbö yadmɨjöñ aku, Pol, nöbö mö God ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ, me rön, aliö yadöiŋö, rön, rɨb aku yöx nugwöña. Makwam Pol nöbö u yöi, nöbö rɨba mɨdɨm yadmɨdö, cöñ aku, Pol anɨŋ me rön, mönö aku yadöiŋö, rön, mönö na nugw pöña.
13 De fato, se ficamos arrebatados fora dos sentidos, é por Deus; e se raciocinamos sobriamente, é por vós.
14 Krais nuŋ nöbö paŋyöbö ödöriö aku nöbö mö magalɨg ñöx nɨgön wöröxöŋ aku, an nöbö mö magalɨg pɨsaŋ wöröxmɨŋa, rön, nugwöla. Krais an nöbö mö magalɨg madmag nɨg aku nugwön, rɨb ana keir yöx nugwön, röinɨŋ.
14 O amor de Cristo nos constrange, considerando que, se um só morreu por todos, logo todos morreram.
15 Krais nuŋ an nöbö mö magalɨg ñöx nɨgön wöröxöŋa. Makwam, weik nɨgön mai, anɨŋ keir wä cön adaku nugwön röinɨŋ; Nöbö Diba anɨŋ ñöx nɨgön wöröxön höbkal öbɨlöŋ aku, nugwo wä cön adakwör cɨnɨŋa.
15 Sim, ele morreu por todos, a fim de que os que vivem já não vivam para si, mas para aquele que por eles morreu e ressurgiu.
16 Nöbö mö mögörɨb il kɨyöbö rɨg rɨbyöx nugumɨdöi mag akuyöbö akwör nugwön, “Nöbö mö piaku nöbö mö waiö, nöbö mö piaku nöbö mö gwogwo,” me rön nugwölöl. Höd an Krais nugwo keir rɨb inakmönö adö akuyöbö akwör yöx nugumɨŋ aku, jɨ wopik nugwo rɨb mag aliö akuyöbö yöx nugwölöl.
16 Por isso, nós daqui em diante a ninguém conhecemos de um modo humano. Muito embora tenhamos considerado Cristo dessa maneira, agora já não o julgamos assim.
17 Nöbö mö Krais nugwo cɨrɨpöi bla, God rɨmɨn kömö yoŋyöbö adaku mɨdöia. Ap hödyöbö aku pörɨm, höd rɨg mɨdmɨdöi mag akuyöbö mɨdölöi; ap yoŋyöbö mödö ha.
17 Todo aquele que está em Cristo é uma nova criatura. Passou o que era velho; eis que tudo se fez novo!
18 An kömö yoŋyöbö mɨdöl aku, God nuŋwör rɨmɨn mɨdöla. Höd nöbö mö pɨlgɨb imgɨb nuŋwa mɨdmɨŋ aku, jɨ mai Krais nugwo yad abmɨn hön, anɨŋ pɨ God pɨsaŋ nɨgliu nöl nɨgön, nöbö mö bli kwo God pɨsaŋ nɨgliu nöl mɨdɨŋ, me rön, anɨŋ mabö aku yad nɨgöŋa.
18 Tudo isso vem de Deus, que nos reconciliou consigo, por Cristo, e nos confiou o ministério desta reconciliação.
19 Krais ñɨgö ñöx nɨgön wöröxöŋ makwam, God nöbö mö akuyöbö magalɨg ap kib mag gwogwo rɨmɨdöi bla nugwön röböxmön, nɨ pɨsaŋ nɨgliu nöl mɨdɨŋ, me rön, röŋa. Makwam God nuŋ anɨŋ mönö wä aku nölön, nöbö mö akuyöbö magalɨg yad nöine, rön, anɨŋ nöbö mö mabö rɨb nuŋwa yad nɨga.
19 Porque é Deus que, em Cristo, reconciliava consigo o mundo, não levando mais em conta os pecados dos homens, e pôs em nossos lábios a mensagem da reconciliação.
20 An mɨ, Krais nöbö mibɨl yöbö nuŋwa mɨdön, God mönö wä yad aku pön, ñɨgö nöbö mö akuyöbö yad nölmɨdöla. An Krais nöbö nuŋwa mɨdöl makwam, ñɨgö yadmɨdöla, Krais mönö wä aku nugw pön, yöwö rɨŋ, God ñɨgö pɨ ösös rön nugwo pɨsaŋ pɨ nɨgliu nöiöna.
20 Portanto, desempenhamos o encargo de embaixadores em nome de Cristo, e é Deus mesmo que exorta por nosso intermédio. Em nome de Cristo vos rogamos: reconciliai-vos com Deus!
21 Krais ap kib mag gwogwo i rölöŋ, jɨ God ap kib mag gwogwo ana magalɨg pön Krais rol nugwo nɨgöŋa. God alöŋ mag aku, anɨŋ ñöx nɨgön, ñɨŋ Krais pɨsaŋ mɨdön kömö wä mɨdɨb mag nuŋ aku pöñɨŋö, rön, aliö alöŋa.
21 Aquele que não conheceu o pecado, Deus o fez pecado por nós, para que nele nós nos tornássemos justiça de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.