Mateus 13

Sbö Tjl̈õkwo (TFRNTPO) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 E dbaryo ga Jesús opshino jek u l̈i roshko dwayo, ga öötong sirkeno sök di bäng buk kësbang l̈i sor go.
1 Mais tarde, naquele mesmo dia, Jesus saiu de casa e sentou-se à beira-mar.
2 Nopga shrono l̈öng ara kjĩshko ga Jesús opyono kjyong roshko, ga sirkeno sök eshko. Nopga l̈i beno tjeng di bäng l̈i kjako.
2 Logo, uma grande multidão se juntou ao seu redor. Então ele entrou num barco, sentou-se e ensinou o povo que permanecia na praia.
3 Eshko ga tjl̈ẽno ba kong ara l̇l̇ëbo jyãgl̈o go, tjl̈ẽ ga «Domer shäng kjl̈ara dwl̈a sguingga. Pjl̈ara ga opshino to jek dwl̈a sguing.
3 Jesus contou várias parábolas, como esta: “Um lavrador saiu para semear.
4 Sguĩyashko ga kjone kjone l̈ono tjeng irbo bäng, ga sënwa shrono, uara l̈ok drete.
4 Enquanto espalhava as sementes pelo campo, algumas caíram à beira do caminho, e as aves vieram e as comeram.
5 Kjone kjone l̈ono tjeng ak ara tjrëko, kl̈ung sho ara l̇l̇ëmshko, ga weno mal̈ing, kl̈ung sho rong l̇l̇ëm kjĩshko.
5 Outras sementes caíram em solo rochoso e, não havendo muita terra, germinaram rapidamente,
6 Gueniyo sl̈enggwo dret kjĩshko ga dl̈o wenoshko ga dwl̈a l̈i sura, beno dogroe.
6 mas as plantas logo murcharam sob o calor do sol e secaram, pois não tinham raízes profundas.
7 Dwl̈a kjrina obi, e l̈ono tjeng shkö sho roshko, ga shkö sho l̈i kunoshko ga dwl̈a l̈i l̇l̇gwĩnae.
7 Outras sementes caíram entre espinhos, que cresceram e sufocaram os brotos.
8 Dwl̈a kjrina obi, e l̈ono tjeng kl̈ung sho pjl̈ú kjing go, ga kuno, botjyono pjl̈úe. Kjoneshko ga sok kjwara botjyono kjwo sak dbäw (100), kjoneshko ga botjyono kjwo sak tjer (60), kjoneshko ga botjyono kjwo sak mya (30).
8 Ainda outras caíram em solo fértil e produziram uma colheita trinta, sessenta e até cem vezes maior que a quantidade semeada.
9 Ëye kwomgwo tjok ga woyde ga kuya yõtso» l̈e.
9 Quem é capaz de ouvir, ouça com atenção!”.
10 E irgo ga ba oppinggaga tek shrono l̈öng ba zl̈ong bäng ga tjl̈ẽ ba kong ga «¿Pja tjl̈ẽ oba kong l̇l̇ëbo jyãgl̈o go erä ega?»
10 Os discípulos vieram e lhe perguntaram: “Por que o senhor usa parábolas quando fala ao povo?”.
11 «Sbö ber no pjl̈uyo sorë l̈i roy miydaydëba l̇l̇ëm l̈i pinaba bomi kong, gueniyo epga kong l̇l̇ëme.
11 Ele respondeu: “A vocês é permitido entender os segredos do reino dos céus, mas a outros não.
12 Ëye l̇l̇ëbo tjok ga së̃ya jek obi, ber l̇l̇ëbo ara wl̈o. Ëye l̇l̇ëye l̇l̇ëm ga l̇l̇ëye tjeng sirawa l̈i döya ba shjiryo drete.
12 Pois ao que tem, mais lhe será dado, e terá em grande quantia; mas do que nada tem, até o que tem lhe será tirado.
13 Kuya l̈öng ga l̇l̇ë l̈okl̈o miyde l̈ok l̇l̇ëme. Ĩya l̈öng ga l̇l̇ë ĩyde miyde l̈ok l̇l̇ëm bakoe. Tja tjl̈ẽ ba kong l̇l̇ëbo jyãgl̈o go e kjĩshko.
13 É por isso que uso parábolas: eles olham, mas não veem; escutam, mas não ouvem nem entendem.
14 L̇l̇ëye l̈ara Sbö tjl̈õkwo l̈aga tek dënashko so Isaíasdë l̈i beno epga l̈i kjĩshko. Tjl̈ẽno beno eni:
14 “Cumpre-se, desse modo, a profecia de Isaías que diz: ‘Quando ouvirem o que digo, não entenderão. Quando virem o que faço, não compreenderão.
15 Nopga ëre, l̇l̇ëye kuya woydë l̇l̇ëme.
15 Pois o coração deste povo está endurecido; ouvem com dificuldade e têm os olhos fechados, de modo que seus olhos não veem, e seus ouvidos não ouvem, e seu coração não entende, e não se voltam para mim, nem permitem que eu os cure’.
16 »Gueniyo pjãyda kjok ĩgö bomi bokkwo go, pjãy kjok kugö bomi kwomgwo go bakoe. E kjĩshko ga pjãy ber l̈öng wopjl̈úe.
16 “Felizes, porém, são seus olhos, pois eles veem; e seus ouvidos, pois eles ouvem.
17 L̈ër bomi kong jl̈õkoyo ga l̇l̇ëbo ĩmi, kumi l̈öng ëre tjwl̈õ ara. Dënashko ga Sbö tjl̈õkwo l̈agaga, nopga obl̈ë pjl̈o bek wl̈eniyo, e omĩk woydë, omkuk woydë, gueniyo omĩno l̇l̇ëm, omkuno l̇l̇ëm bakoe.
17 Eu lhes digo a verdade: muitos profetas e justos desejaram ver o que vocês têm visto e ouvir o que vocês têm ouvido, mas não puderam.
18 »Dwl̈a sguingga l̈anyo, e l̇l̇ë l̈okl̈o l̈ër bomi kong. Kuzĩa.
18 “Agora, ouçam a explicação da parábola sobre o lavrador que saiu para semear.
19 Ëye Sbö ber no pjl̈uyo sorë l̈i roy kuno, gueniyo l̇l̇ë l̈okl̈o miyde l̇l̇ëm ga e so dwl̈a l̈ono irbo bäng l̈i kjoyoe. Tjl̈õkwo l̈i dgak pjang ba pjl̈úshko, gueniyo Ä tjwe eshko, ga döya ba shjiryo.
19 As sementes que caíram à beira do caminho representam os que ouvem a mensagem sobre o reino e não a entendem. Então o maligno vem e arranca a semente que foi lançada em seu coração.
20 Dwl̈a l̈ono ak ara tjrëko l̈i, e ëye tjl̈õkwo l̈i kuno, ga beno shäng wopjl̈ú l̈i l̈okl̈o.
20 As que caíram no solo rochoso representam aqueles que ouvem a mensagem e, sem demora, a recebem com alegria.
21 Gueniyo tjl̈õkwo l̈i äär ber ba pjl̈úshko jl̈õkoyo l̇l̇ëm kjĩshko ga l̇l̇ëye wen ba kong sirashko, shdungoba tjl̈õkwo l̈i kjĩshkoshko ga tjl̈õkwo l̈i raye, söya ame.
21 Contudo, uma vez que não têm raízes profundas, não duram muito. Assim que enfrentam problemas ou são perseguidos por causa da mensagem, cedo desanimam.
22 Dwl̈a l̈ono shkö sho roshko l̈i, e ëye tjl̈õkwo l̈i kuno l̈i l̈okl̈o. Tjl̈õkwo l̈i kura, gueniyo l̇l̇ëbo tjeng kjok ëre kjing goshko l̈i woyotjl̈ĩya ara, wo pjang dbur go bakoe. E kjĩshko ga tjl̈õkwo l̈i woyo ba kong ame, ga bo wen tjl̈õkwo l̈i kjĩshko l̇l̇ëme.
22 As que caíram entre os espinhos representam outros que ouvem a mensagem, mas logo ela é sufocada pelas preocupações desta vida e pela sedução da riqueza, de modo que não produzem fruto.
23 E ga dwl̈a l̈ono kl̈ung sho pjl̈ú kjing go l̈i, e ëye tjl̈õkwo l̈i kuno, ga l̇l̇ë l̈okl̈o miyde pjl̈ú l̈i l̈okl̈o. Eni ga e ber shäng so dwl̈a botjyono pjl̈ú kjoyoe. Kjoneshko ga sok kjwara botjyono kjwo sak dbäw (100), kjwo sak tjer (60), kjwo sak mya (30)» l̈e ba kong.
23 E as que caíram em solo fértil representam os que ouvem e entendem a mensagem e produzem uma colheita trinta, sessenta e até cem vezes maior que a quantidade semeada”.
24 Ga Jesús tjl̈ẽno ba kong l̇l̇ëbo jyãgl̈o go obi, tjl̈ẽ ga «¿Sbö ber no pjl̈uyo sorë, e so l̇l̇ë kjoyo l̈ër bomi kong? Domer shäng kjl̈ara. Pjl̈ara ga dwl̈a pjl̈ú wl̈eniyo dgara ba kjok kjing go.
24 Esta foi outra parábola que Jesus contou: “O reino dos céus é como um agricultor que semeou boas sementes em seu campo.
25 Gueniyo dwl̈a dgaga l̈i ponoshko ga ba moskwo shrono shäng kjl̈ara dwl̈a dgak buk l̈ishko. Kjl̈o sho owa dwl̈ayo, e söra, dgara dwl̈a buk pjl̈ú l̈i roshko, ga to ey dwayo.
25 Enquanto os servos dormiam, seu inimigo veio, semeou joio no meio do trigo e foi embora.
26 Eni ga dwl̈a pjl̈ú l̈i weno, botjyë kjwl̈ëshko ga kjl̈o sho owa l̈i weno ba tjrëko bakoe.
26 Quando a plantação começou a crescer, o joio também cresceu.
27 »Ĩya dwl̈a sogo l̈i parkagagarë ga öör l̈ok ba rotë ba kägäyo kong, tjl̈ẽ ga “Tjl̈apga, pja dwl̈a dgono bop kjok kjing go pjl̈ú eröe. ¿Eni ga kjl̈o sho owa kjwe wen sorë?”
27 “Os servos do agricultor vieram e disseram: ‘O campo em que o senhor semeou as boas sementes está cheio de joio. De onde ele veio?’.
28 »“Söga, dgaga bi moskworë” l̈e ba kong.
28 “‘Um inimigo fez isso’, respondeu o agricultor. “‘Devemos arrancar o joio?’, perguntaram os servos.
29 »“L̇l̇ëme. Kjl̈o sho owa kjwe skwëmishko ga dwl̈a pjl̈ú kjwe skwe tëm ba tjok äe.
29 “‘Não’, respondeu ele. ‘Se tirarem o joio, pode acontecer de arrancarem também o trigo.
30 Pjl̈ú wl̈o ga iozĩ ber kun uunkong, äär jong bo kjrozl̈ong dbaryo. Eshko ga nopga ichër kjl̈o sho owa l̈i zë bäm go, pjriya, ga ie tjeng dboshko, ber sukoba wl̈o. Shäryara l̈ok eni pjir ga dwl̈a pjl̈ú l̈i skoya, jneya tjeng dwl̈a jnekkl̈o uyo roshko” l̈e ba kong» l̈e.
30 Deixem os dois crescerem juntos até a colheita. Então, direi aos ceifeiros que separem o joio, amarrem-no em feixes e queimem-no e, depois, guardem o trigo no celeiro’”.
31 Ga Jesús tjl̈ẽno ba kong l̇l̇ëbo jyãgl̈o go obi, tjl̈ẽ ga «Sbö ber no pjl̈uyo sorë, e so kjor dwl̈ayo chirawa ko mostaza dgoroy kl̈ung roy kjoyoe.
31 Então Jesus contou outra parábola: “O reino dos céus é como a semente de mostarda que alguém semeia num campo.
32 Dwl̈agwo ëre chirawa, dwl̈agwo obl̈ë obl̈ë dorko. Gueniyo kun kësbang, dwl̈agwo obl̈ë obl̈ë kjinmo. Eshko ga sënwa l̇l̇ë usho ywë ba kowo go» l̈e.
32 É a menor de todas as sementes, mas se torna a maior das hortaliças; cresce até se transformar em árvore, e vêm as aves e fazem ninho em seus galhos”.
33 Ga Jesús tjl̈ẽno ba kong, l̇l̇ëbo jyãgl̈o go obi, tjl̈ẽ ga «Sbö ber no pjl̈uyo sorë, e so wal̈ë pjl̈ung shosho l̇l̇runo bayo gök kësbang tjung wl̈eni kjwo sak kjwara (10) ba uukkl̈o tjok, ga ie ber buk uur wl̈o kjoyoe. Ba uukkl̈o shdöktong pjl̈ung shosho l̈i kjwang jĩkong» l̈e.
33 Jesus também contou a seguinte parábola: “O reino dos céus é como o fermento usado por uma mulher para fazer pão. Embora ela coloque apenas uma pequena quantidade de fermento em três medidas de farinha, toda a massa fica fermentada”.
34 L̇l̇ëbo uunkong ëre l̈ara Jesúsdë nopga kong l̇l̇ëbo jyãgl̈o go erä. Eni l̇l̇ëm ga l̇l̇ëye l̈ara ba kong l̇l̇ëme.
34 Jesus sempre usava histórias e comparações como essas quando falava às multidões. Na verdade, nunca lhes falava sem usar parábolas.
35 Shäryono eni, tjl̈õkwo l̈ara Sbö tjl̈õkwo l̈aga tek dënashko sorë l̈i ber jl̈õkoyo wl̈o. Tjl̈ẽno beno eni:
35 Cumpriu-se, desse modo, o que foi dito por meio do profeta: “Eu lhes falarei por meio de parábolas; explicarei coisas escondidas desde a criação do mundo”.
36 Jesús to ey dwayo ga opzrëno jek shäng u roshko. Eshko ga ba oppinggaga tek shrono l̈öng ba zl̈ong bäng ga tjl̈ẽ ba kong ga «Kjl̈o sho owa weno dwl̈a pjl̈ú tjrëko l̈anyo, e l̇l̇ë l̈okl̈o l̈os borwa kong sira» l̈e.
36 Em seguida, deixando as multidões do lado de fora, Jesus entrou em casa. Seus discípulos lhe pediram: “Por favor, explique-nos a história do joio no campo”.
37 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «Dwl̈a pjl̈ú dgaga l̈i, e no to ter kjok dogo dwayo ëre l̈okl̈o.
37 Jesus respondeu: “O Filho do Homem é o agricultor que planta as boas sementes.
38 Dwl̈a dgara kjokyo l̈i, e kjok kjwang jĩkong l̈okl̈o. Dwl̈a pjl̈ú l̈i, e Sbö nopga l̈okl̈o. Kjl̈o sho owa l̈i, e Ä nopga l̈okl̈o.
38 O campo é o mundo, e as boas sementes são o povo do reino. O joio são as pessoas que pertencem ao maligno,
39 Ba moskwo, kjl̈o sho owa dgaga l̈i, e Ä l̈okl̈o. Dwl̈a bo kjrozl̈ong dbaryo l̈i, e kjok pjir dbaryo l̈okl̈o. Ga dwl̈a skogaga l̈i, e Sbö parkagaga kjok dogo so l̈okl̈o.
39 e o inimigo que plantou o joio no meio do trigo é o diabo. A colheita é o fim dos tempos, e os que fazem a colheita são os anjos.
40 »Kjl̈o sho owa l̈i tö̃ya, dbuya iök roshko, suya wl̈o sorë ga kjok pjir dbaryoshko ga Ä nopga suya eni bakoe.
40 “Da mesma forma que o joio é separado e queimado no fogo, assim será no fim dos tempos.
41 Eshkoshko ga nopga ber l̈öng l̇l̇ëbo owa shäryë, nopga ber l̈öng obl̈ë ichë l̇l̇ëbo owa shäryë bakoe. Eshko ga bor parkagaga kjok dogo so ichër no to ter kjok dogo dwayo ërerë nopga owa l̈i töng.
41 O Filho do Homem enviará seus anjos, e eles removerão do reino tudo que produz pecado e todos que praticam o mal
42 Ga dbuya l̈ok iök pjë jong ri ri sjer l̇l̇ëm shtoyo l̈i roshko, ber tjeng sl̈ar eshko, kowo uë, l̇l̇ëbo bang ara ba kong kjĩy.
42 e os lançarão numa fornalha ardente, onde haverá choro e ranger de dentes.
43 Ga nopga pjl̈o bek l̈öng l̈i ber l̈öng kãl̈ã l̇l̇etl̇l̇et dl̈o wl̈eni, ba Data sök l̈ishko. Ëye kwomgwo tjok ga woyde ga kuya yõtso.
43 Então os justos brilharão como o sol no reino de seu Pai. Quem é capaz de ouvir, ouça com atenção!”
44 »Sbö ber no pjl̈uyo sorë, e so l̇l̇ëbo tjwl̈õ ara jnek buk kjok kjrina roshko kjoyo. Domer, l̇l̇ëbo tjwl̈õ ara l̈i wl̈ẽna buk eshko, ga jnena jek beno buk eshko obi. Eshko ga woowa l̇l̇ëme. Eni ga ba l̇l̇ëbo tjeng l̈i soynena uunkong, ga kjok l̈i tjwl̈ẽna beno ba kong.
44 “O reino dos céus é como um tesouro escondido que um homem descobriu num campo. Em seu entusiasmo, ele o escondeu novamente, vendeu tudo que tinha e, com o dinheiro da venda, comprou aquele campo.”
45 »Sbö ber no pjl̈uyo sorë, e so domer l̇l̇ëbo tjwl̈ẽga, soynega to shäng obrikkwo tjwl̈õ ara wl̈ẽk kjoyo bakoe.
45 “O reino dos céus também é como um negociante que procurava pérolas da melhor qualidade.
46 Obrikkwo wl̈ẽna kjwara tjwl̈õ ara wl̈eniyoshko ga ba l̇l̇ëbo tjeng l̈i soynena uunkong, ga obrikkwo l̈i tjwl̈ẽna beno ba kong.
46 Quando descobriu uma pérola de grande valor, vendeu tudo que tinha e, com o dinheiro da venda, comprou a tal pérola.”
47 »Sbö ber no pjl̈uyo sorë, e so kjl̈a mã shakkl̈o kjoyo bakoe. Dbuya l̈ok di roshkoshko ga mã shaya l̇l̇ërba pogo.
47 “O reino dos céus é, ainda, como uma rede de pesca que foi lançada ao mar e pegou peixes de todo tipo.
48 Kjl̈a l̈i dl̈inoshko ga shikoba tjeng pjöshko, ga mã pjl̈ú wl̈eniyo töngoba shing roshko, ga owa l̈i dbukoba.
48 Quando a rede estava cheia, os pescadores a arrastaram até a praia, sentaram-se e juntaram os peixes bons em cestos, jogando fora os ruins.
49 Eni ga kjok pjir dbaryoshko ga Sbö parkagaga kjok dogo so tjwe l̈ok nopga owa l̈i kjë nopga pjl̈o bek tjeng l̈ishko dwayo,
49 Assim será no fim dos tempos. Os anjos virão, separarão os perversos dos justos
50 ga nopga owa l̈i dbuya l̈ok iök pjë jong ri ri sjer l̇l̇ëm shtoyo l̈i roshko, ber tjeng sl̈ar eshko, kowo uë, l̇l̇ëbo bang ara ba kong kjĩy» l̈e.
50 e os lançarão na fornalha ardente, onde haverá choro e ranger de dentes.
51 Eshko ga Jesús tjl̈ẽ ba kong l̈ok ga «¿Tjl̈õkwo l̈ër shäng l̈i l̇l̇ë l̈okl̈o miydëmi l̈öngde?»
51 Vocês entendem todas essas coisas?” “Sim”, responderam eles.
52 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «Ëye no ping pjl̈ú, Sbö ber no pjl̈uyo sorë l̈i kjĩshko ga e so domer u sogo kjoyoe. L̇l̇ëbo jnek tjeng ara, l̇l̇ëbo tjagl̈ën, l̇l̇ëbo këguë bakoe. Ga l̇l̇ëbo l̈i shiya, twe oba kong ga pjl̈úe» l̈e.
52 Então ele acrescentou: “Todo mestre da lei que se torna discípulo no reino dos céus é como o dono de uma casa que tira do seu tesouro verdades preciosas, tanto novas como velhas”.
53 Jesús tjl̈ẽno l̇l̇ëbo jyãgl̈o go pjir ga to ey dwayo.
53 Quando Jesus terminou de contar essas parábolas, deixou aquela região
54 Jek öötong shäng ba kjokshko, tek chirawa ga kuno shäng l̈ishko obi ga nopga pina ara judíoga syõ uyo jong eshko l̈i roshko. Kuya l̈ok ga beno l̈öng yëy l̈e erä. Ga tjl̈ẽ l̈ok ëng kong ga «¿Kjwe kjok miydë ara opping kjone? ¿L̇l̇ëbo ĩydëba l̇l̇ëm wl̈eniyo shärye sorë?
54 e voltou para Nazaré, cidade onde tinha morado. Enquanto ensinava na sinagoga, todos se admiravam e perguntavam: “De onde lhe vêm a sabedoria e o poder para realizar milagres?
55 ¿Domer kjwe u shäryaga l̈i wa l̇l̇ëmdo? ¿Mekë María l̇l̇ëmdo? ¿L̈ëmga Santiago, José, Simón, Judas l̇l̇ëmdo?
55 Não é esse o filho do carpinteiro? Conhecemos Maria, sua mãe, e também seus irmãos, Tiago, José, Simão e Judas.
56 ¿Dorga l̈öng na bi tjok bako l̇l̇ëmdo? ¿Kjok miydë ara kjwe wl̈ẽya kjone?» l̈e l̈ok ëng kong eni.
56 Todas as suas irmãs moram aqui, entre nós. Onde ele aprendeu todas essas coisas?”.
57 Ga tjl̈õkwo kjre l̈ok woydë l̇l̇ëm, iirkono l̈ok ara erä.
57 E sentiam-se muito ofendidos. Então Jesus lhes disse: “Um profeta recebe honra em toda parte, menos em sua cidade e entre sua própria família”.
58 Kjok eshko sopga mär Jesús go l̇l̇ëm kuzong ga l̇l̇ëbo ĩydëba l̇l̇ëm wl̈eniyo shäryara ara eshko l̇l̇ëme.
58 E, por causa da incredulidade deles, realizou ali apenas uns poucos milagres.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.