Mateus 12
Sbö Tjl̈õkwo (TFRNTPO) vs VC
1 Woshtozl̈ong dbaryo kjwara ga Jesús jëk shäng dwl̈a dgak buk l̈i tjrëko. Eshko ga ba oppinggaga pjl̈i ara kuzong ga dwl̈a bo kjre l̈öng, ue l̈ok wl̈o.
1 Atravessava Jesus os campos de trigo num dia de sábado. Seus discípulos, tendo fome, começaram a arrancar as espigas para comê-las.
2 Ĩya fariseogarë ga tjl̈ẽ Jesús kong ga «¡Bop oppinggaga kjwe ĩzong! L̈öng l̇l̇ëbo shäryako woshtozl̈ong dbaryoshko l̇l̇ëm l̈i shäryë» l̈e.
2 Vendo isto, os fariseus disseram-lhe: Eis que teus discípulos fazem o que é proibido no dia de sábado.
3 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «¿Dënashko ga David, ba yorkagaga, e pjl̈i l̈ok arashko ga l̇l̇ëye shäryara tak pjang Sbö tjl̈õkwo go l̈i, e l̈omirë l̇l̇ëmdo?
3 Jesus respondeu-lhes: Não lestes o que fez Davi num dia em que teve fome, ele e seus companheiros,
4 David opzrëno jek shäng Sbö u roshko, ga pjl̈ung shosho suk pjir iak beno tjeng dboy Sbö kong l̈i, e uaga syõshtagagarë erö ëmdë ga uara l̈oke.
4 como entrou na casa de Deus e comeu os pães da proposição? Ora, nem a ele nem àqueles que o acompanhavam era permitido comer esses pães reservados só aos sacerdotes.
5 Kjok l̇l̇gwekkl̈o tara Moisésdë l̈i tjl̈ẽ ga woshtozl̈ong dbaryoshko ga syõshtagaga parkë l̈öng Sbö u roshko l̈i, l̇l̇ëye owa shärye l̈öng l̇l̇ëme. ¿E l̈omirë l̇l̇ëmdo?
5 Não lestes na lei que, nos dias de sábado, os sacerdotes transgridem no templo o descanso do sábado e não se tornam culpados?
6 L̈ër bomi kong ga ëreshko shäng kjl̈ara tjwl̈õ ara anmoyõ, Sbö u kjinmo.
6 Ora, eu vos declaro que aqui está quem é maior que o templo.
7 Sbö tjl̈õkwo tak pjang eni: “Woydër ga obl̈ë songe l̈ëmi. E tjwl̈õ ara, öng zrömi, sho sumi, pjë dret bor poshrëkkl̈o l̈i kjinmo.” Tjl̈õkwo ëre l̇l̇ë l̈okl̈o miydëmi kjwe ga “Pja owa shäryono” l̈ëmi obl̈ë l̇l̇ëye owa shäryono l̇l̇ëm l̈i kong l̇l̇ëme.
7 Se compreendêsseis o sentido destas palavras: Quero a misericórdia e não o sacrifício... não condenaríeis os inocentes.
8 Woshtozl̈ong dbaryo kägäyo l̈i, no to ter kjok dogo dwayo ëre l̈i e» l̈e.
8 Porque o Filho do Homem é senhor também do sábado.
9 E irgo ga Jesús to ey dwayo, ga opzrëno jek judíoga syõ uyo jong kjok eshko l̈i roshko.
9 Partindo dali, Jesus entrou na sinagoga.
10 Domer shäng kjl̈ara eshko orkwo kjwara sl̈osl̈oe. Fariseoga l̈öng eshko kjl̈öbö, l̇l̇ëbo wl̈ẽya l̈öng ara, Jesús rote e go wl̈o. Eni ga tjl̈ẽ l̈ok ba kong ga «¿Woshtozl̈ong dbaryo ga no poptëy ga pjl̈úre?»
10 Encontrava-se lá um homem que tinha a mão seca. Alguém perguntou a Jesus: É permitido curar no dia de sábado? Isto para poder acusá-lo.
11 «¿Bomi öng, e l̈ono pjl̈ëbgwo roshko woshtozl̈ong dbaryoshko ga shimi l̇l̇ëmdo?
11 Jesus respondeu-lhe: Há alguém entre vós que, tendo uma única ovelha e se esta cair num poço no dia de sábado, não a irá procurar e retirar?
12 No, e tjwl̈õ ara, öng kjinmo anmoyõ. Eni ga l̇l̇ëbo pjl̈ú, e shäryëy woshtozl̈ong dbaryoshko ga pjl̈úe» l̈e ba kong.
12 Não vale o homem muito mais que uma ovelha? É permitido, pois, fazer o bem no dia de sábado.
13 Eshko ga Jesús tjl̈ẽ domer l̈i kong ga «Pja orkwo roshwĩzong» l̈e. Kuya ga orkwo roshwino, ga poptono beno pjl̈ú, ba orkwo kar go dik.
13 Disse, então, àquele homem: Estende a mão. Ele a estendeu e ela tornou-se sã como a outra.
14 Gueniyo ga fariseoga opshino jek l̈ok ey dwayo, ga tjl̈ẽ l̈ok ëng kong ga «¿Jesús, e zröy sorë ga pjl̈ú?» l̈e.
14 Os fariseus saíram dali e deliberaram sobre os meios de o matar.
15 Wotjl̈ĩk l̈öng l̇l̇ë l̈i miydara Jesúsdë pjire. Eni ga opshino to kjok eshko dwayo. Oba to jek ara ba tjok. Swl̈opga l̈öng eshko l̈i poptara uunkong,
15 Jesus soube disso e afastou-se daquele lugar. Uma grande multidão o seguiu, e ele curou todos os seus doentes.
16 ga tjl̈ẽ ba kong l̈ok ga «Tja ë l̈ëmi ë kong l̇l̇ëme» l̈e.
16 Proibia-lhes formalmente falar disso,
17 Shäryono eni, tjl̈õkwo l̈ara ba tjl̈õkwo l̈aga tek dënashko so Isaíasdë l̈i ber jl̈õkoyo wl̈o. Tjl̈ẽno beno eni:
17 para que se cumprisse o anunciado pelo profeta Isaías:
18 «Bor parkaga kjroror shäng ëre.
18 Eis o meu servo a quem escolhi, meu bem-amado em quem minha alma pôs toda sua a afeição. Farei repousar sobre ele o meu Espírito e ele anunciará a justiça aos pagãos.
19 Kjwe ëngl̈ë kar kar ë tjok l̇l̇ëm,
19 Ele não disputará, não elevará sua voz; ninguém ouvirá sua voz nas praças públicas.
20 Sjro shũktong tjeng l̈i, e toya l̇l̇ëm,
20 Não quebrará o caniço rachado, nem apagará a mecha que ainda fumega, até que faça triunfar a justiça.
21 L̇l̇ono ga tjëyoga uunkong ber l̈öng ba koshë.»
21 Em seu nome as nações pagãs porão sua esperança {Is 42,1-4}.
22 Eshko ga domer shäng kjl̈ara kjok ĩgö l̇l̇ëm, tjl̈ẽ l̇l̇ëm, goshko Ä sëya kjl̈ara kjĩshko. E söraba Jesús shwoy, ga poptara beno shäng kjok ĩgö pjl̈ú, tjl̈ẽ pjl̈ú bakoe.
22 Apresentaram-lhe, depois, um possesso cego e mudo. Jesus o curou de tal modo, que este falava e via.
23 Nopga l̈öng eshko l̈i beno l̈öng yëy l̈e erä. Ga tjl̈ẽ ëng kong ga «¿Ëre David tjëyo shrono shäng bi dögaro l̇l̇ëm?» l̈e l̈ok eni.
23 A multidão, admirada, dizia: Não será este o filho de Davi?
24 Kuya fariseogarë l̈ok ga tjl̈ẽ l̈ok ëng kong ga «Ä sëyaga iche to, dbo twara Ä sëya kägäyo ko Beelzebúrë ba kong l̈i go» l̈e.
24 Mas, ouvindo isto, os fariseus responderam: É por Beelzebul, chefe dos demônios, que ele os expulsa.
25 Wotjl̈ĩk l̈öng l̇l̇ë l̈i miydara Jesúsdë pjir, ga tjl̈ẽ ba kong ga «Pjl̈u l̇l̇ë, ba nopga ëngkjwë ëng tjok kar kar wl̈eni ga e oppjik l̈ok om go. Nopga tjeng kjok kjrinaso, nopga tjeng u kjwaraso, e ëngkjwë ëng tjok kar kar wl̈eni ga e oppjik l̈ok om go bakoe.
25 Jesus, porém, penetrando nos seus pensamentos, disse: Todo reino dividido contra si mesmo será destruído. Toda cidade, toda casa dividida contra si mesma não pode subsistir.
26 ¿Eni ga Ä, e ëngkjwë ba sëyaga tjok wl̈eni ga e pjir mal̈ing l̇l̇ëmdo?
26 Se Satanás expele Satanás, está dividido contra si mesmo. Como, pois, subsistirá o seu reino?
27 Ä sëyaga ichër opshik oba goshko dwayo, dbo twara Beelzebúrë bor kong l̈i go l̈ëmi. ¿Eni ga bomi oppinggaga kong dbo twaga ërë, Ä sëyaga iche l̈ok wl̈o? E kjĩshko ga epga omĩk wẽl̈ë ga pjãy diktong l̈öng jl̈õe.
27 E se eu expulso os demônios por Beelzebul, por quem é que vossos filhos os expulsam? Por isso, eles mesmos serão vossos juízes.
28 Ä sëyaga ichër to, Sbö Sëya dbo ara go. Miydëmi e go ga Sbö ber no pjl̈uyo wl̈o l̈i, e dbaryo shrono tjän.
28 Mas, se é pelo Espírito de Deus que expulso os demônios, então chegou para vós o Reino de Deus.
29 »¿Domer sök kjl̈ara dbo ara ba ushko wl̈eni ga no jek äär opzrëk l̈ũrkë ba u roshko sorëro? Woyde ga domer l̈i shara, pjrira bäm go guing. Enira ba l̇l̇ëbo l̈ũyotke ga pjl̈úe.
29 Como pode alguém penetrar na casa de um homem forte e roubar-lhe os bens, sem ter primeiro amarrado este homem forte? Só então pode roubar sua casa.
30 »Ëye shäng bor shwo l̈ëkong l̇l̇ëm ga e shäng bor wl̈oyo. Ëye no töng bor kong l̇l̇ëm ga e shäng ba shdöga.
30 Quem não está comigo está contra mim; e quem não ajunta comigo, espalha.
31 E kjĩshko ga l̈ër bomi kong ga ëye l̇l̇ëbo owa shäryë, tjl̈õkwo l̈ë owa ga owa pjang ba go l̈i l̈ö̃ya Sbörë ber dret wl̈o ga pjl̈úe. Gueniyo ëye Sbö Sëya l̈ãywë owa ga owa l̈i l̈ö̃ya ba kong l̇l̇ëme.
31 Por isso, eu vos digo: todo pecado e toda blasfêmia serão perdoados aos homens, mas a blasfêmia contra o Espírito não lhes será perdoada.
32 Ëye no to ter kjok dogo dwayo ëre l̈ãywë owa ga owa l̈i l̈ö̃ya ber dret wl̈o ga pjl̈úe. Gueniyo ëye Sbö Sëya l̈ãywë owa ga owa l̈i l̈ö̃ya eerishko l̇l̇ëm, l̇l̇onoshko l̇l̇ëm bakoe.
32 Todo o que tiver falado contra o Filho do Homem será perdoado. Se, porém, falar contra o Espírito Santo, não alcançará perdão nem neste século nem no século vindouro.
33 »Kjor doyo pjl̈ú ga ba bo, e pjl̈úe. Kjor doyo owa ga ba bo, e owa. Kjor, e sorë miydëy ba bo go.
33 Ou dizeis que a árvore é boa e seu fruto bom, ou dizeis que é má e seu fruto, mau; porque é pelo fruto que se conhece a árvore.
34 ¡Pjãy so dgur kjoyoe! ¿Pjãy owa kjĩshko ga pjãy tjl̈ẽ pjl̈ú sorëro? L̇l̇ëbo tjeng bomi pjl̈úshko l̈omirë bomi kjamo go.
34 Raça de víboras, maus como sois, como podeis dizer coisas boas? Porque a boca fala do que lhe transborda do coração.
35 No pjl̈ú ga tjl̈ẽ pjl̈ú, wotjl̈ĩk pjl̈ú kjĩshko. No owa ga tjl̈ẽ owa, wotjl̈ĩk owa kjĩshko.
35 O homem de bem tira boas coisas de seu bom tesouro. O mau, porém, tira coisas más de seu mau tesouro.
36 L̈ër bomi kong ga no l̇l̇gwezl̈ong dbaryo ga no kjl̈obi l̈i iche Sbörë ba dboryë, tjl̈õkwo owa l̈ono kjwobi l̈i kjĩshko.
36 Eu vos digo: no dia do juízo os homens prestarão contas de toda palavra vã que tiverem proferido.
37 Eshko ga pjãy ie ber l̈öng pjl̈ú, l̇l̇ëm ga pjãy ie ber l̈öng shdungko, tjl̈õkwo l̈oromi l̈i kjĩshko» l̈e.
37 É por tuas palavras que serás justificado ou condenado.
38 Eshko ga fariseoga, no pinggaga kjok l̇l̇gwekkl̈o tara Moisésdë l̈i go, e kjone kjone tjl̈ẽ Jesús kong ga «Tjl̈apga no pingga, pja ichara Sbörë l̈i jyãgl̈o shäryos kjrina borwa kong, l̇l̇ëbo ĩydëba l̇l̇ëm wl̈eniyo ĩnwa wl̈o» l̈e.
38 Então alguns escribas e fariseus tomaram a palavra: Mestre, quiséramos ver-te fazer um milagre.
39 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «Eerishko dbaryo sopga, pjãy owa. Pjãy so domer orkwosmok shäng pjir, gueniyo jëk shäng wal̈ë obl̈ë tjok kjoyoe. Woydëmi ga l̇l̇ëbo jyãgl̈o shäryër bomi kong, gueniyo shäryër l̇l̇ëm, Sbö tjl̈õkwo l̈aga Jonás, e jyãgl̈o shäryotë bomi kong eröe.
39 Respondeu-lhes Jesus: Esta geração adúltera e perversa pede um sinal, mas não lhe será dado outro sinal do que aquele do profeta Jonas:
40 Dënashko ga e beno sök mã dl̈ung roy so kësbang bö roshko dbargwo mya, shkë dba sorë ga no to ter kjok dogo dwayo ëre äär ber buk kl̈ung roshko dbargwo mya, shkë dba eni bakoe.
40 do mesmo modo que Jonas esteve três dias e três noites no ventre do peixe, assim o Filho do Homem ficará três dias e três noites no seio da terra.
41 Nínive sopga, e Jonás tjl̈õkwo kunoshko ga l̇l̇ëbo owa shärye l̈öng l̈i, e owa jl̈õe l̈ara, ga rayarae. Ga ëreshko no shäng kjl̈ara tjwl̈õ ara, Jonás kjinmo. E kjĩshko ga eerishko dbaryo sopga, pjãy l̇l̇gweya Sbörëshko ga Nínive sopga kojong l̈ok, ga tjl̈ẽ ga “Kjwepga shdungko” l̈e.
41 No dia do juízo, os ninivitas se levantarão com esta raça e a condenarão, porque fizeram penitência à voz de Jonas. Ora, aqui está quem é mais do que Jonas.
42 Sabá so pjl̈uyo wal̈ë tek pjola dwayo, Pjl̈u Salomón kjok miydë l̈i kuya wl̈o. Ga ëreshko no shäng kjl̈ara tjwl̈õ ara, Salomón kjinmo. E kjĩshko ga eerishko dbaryo sopga, pjãy l̇l̇gweya Sbörëshko ga wal̈ë l̈i kojong, ga tjl̈ẽ ga “Kjwepga shdungko” l̈e.
42 No dia do juízo, a rainha do Sul se levantará com esta raça e a condenará, porque veio das extremidades da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. Ora, aqui está quem é mais do que Salomão.
43 »Ä sëya pjang no goshko l̈i toshko ga to shäng shto wl̈ẽk kjok dogro no l̇l̇ëmshko, woshtë wl̈o, gueniyo wl̈ẽya l̇l̇ëme.
43 Quando o espírito impuro sai de um homem, ei-lo errante por lugares áridos à procura de um repouso que não acha.
44 Eshko ga wotjl̈ĩk ga “Tja to bor ushko iröng obi” l̈e. Äär iröng ba ushko ga wl̈ẽya shäng rorë, pjl̈okjak pjir, poshäryak pjir wl̈eni.
44 Diz ele, então: Voltarei para a casa donde saí. E, voltando, encontra-a vazia, limpa e enfeitada.
45 Eni ga sëya obl̈ë tö̃ya ba tjok dogl̈o kjäk (7), owa ba kjinmo, ga uunkong l̈i pjë jek äär ber tjeng no l̈i go. Eni ga no l̈i beno shäng owa anmoyõ, shäng bäm go sorë l̈i kjinmo. Eerishko dbaryo sopga, pjãy owa, ga pjãy ber l̈öng domer ëre dik eni» l̈e.
45 Vai, então, buscar sete outros espíritos piores que ele, e entram nessa casa e se estabelecem aí; e o último estado daquele homem torna-se pior que o primeiro. Tal será a sorte desta geração perversa.
46 Jesús sök tjl̈ẽ oba tjeng ara l̈i kong wopro ga ba mekë, ba l̈ëmga, e shrono tjeng kjoko, l̈an ba tjok wl̈o.
46 Jesus falava ainda à multidão, quando veio sua mãe e seus irmãos e esperavam do lado de fora a ocasião de lhe falar.
47 Eni ga rotaraba Jesús kong, tjl̈ẽ ga «Bop mekë, bop l̈ëmga, e shrono tjeng bop ĩk kjoko» l̈e.
47 Disse-lhe alguém: Tua mãe e teus irmãos estão aí fora, e querem falar-te.
48 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «¿Bor mekë, e ë? ¿Bor l̈ëmga, e ë?» l̈e.
48 Jesus respondeu-lhe: Quem é minha mãe e quem são meus irmãos?
49 Eni ga ba oppinggaga l̈öng l̈i pĩya ba sakkwo go, ga tjl̈ẽ ga «Bor mekë l̈ër l̈i kjwepga. Bor l̈ëmga l̈ër l̈i kjwepga.
49 E, apontando com a mão para os seus discípulos, acrescentou: Eis aqui minha mãe e meus irmãos.
50 Ëye bor Data sök kjok dogo l̈i kol̈ë ga era bor mekë wl̈eni, bor l̈ëng wl̈eni, bor dor wl̈eni» l̈e.
50 Todo aquele que faz a vontade de meu Pai que está nos céus, esse é meu irmão, minha irmã e minha mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.