Mateus 21

Nyɩsʋa a =hapʋtitie (TED) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 ‑Tɛ ‑Yusu kɔ 'a ‑naagbopʋ 'hɛɛn, ʋʋ Jrusrɛdɩɔ 'mʋ mu, ‑ye 'ke ʋ nyre 'le 'dɩɔ ꞊nʋ 'mʋ, ‑ɔ kɔ 'dʋ mɔ Bɛtɩfase, 'ke 'o dʋgba ꞊nʋ ꞊hlɔn, ‑ɔ kɔ 'lu ti nɩ 'le, ʋʋ olifie daa, ‑Yusu 'ɔ le 'a ‑naagbopʋʋ 'hɔn.
1 Quando já se aproximavam de Jerusalém, Jesus e seus discípulos chegaram a Betfagé, no monte das Oliveiras. Jesus enviou na frente dois discípulos.
2 Kɛ ɔɔ ꞊nʋ ye po: «Ba mu 'le 'dɩɔ ꞊nʋ 'mʋ, ‑ɔ nɩ 'le 'a mʋ ye 'mʋ. 'Bɩa 'ba 'ya 'dɩɔ a ‑gbɛ 'mʋ, ‑ye a di 'o gbo yɛ 'kasra kɔ 'a 'yu 'hɛɛn, 'ʋ mʋɩ gbo. 'Bɩa 'ba yɩ 'o gbo, ‑ye ba ꞊wlɩɩ gbo, ba yɩ 'mʋ ye.
2 “Vão àquele povoado adiante”, disse ele. “Assim que entrarem, verão uma jumenta amarrada, com seu jumentinho ao lado. Desamarrem os animais e tragam-nos para mim.
3 Nahuon ꞊de 'bɔ ꞊gba 'a mʋ wlɔn, ‑ye kɛ ba po: Kʋkɔnyɔ'ɔ nɩ, ‑ɔ nyi ‑hʋa. 'Bɩa 'ba ꞊tui, ‑ye tii ‑do a ti 'yri, ʋ di 'nɩ wɔn, a 'mui 'le ya.»
3 Se alguém lhes perguntar o que estão fazendo, digam apenas: ‘O Senhor precisa deles’, e de imediato a pessoa deixará que vocês os levem.”
4 Dɛ a ‑gbɛ, ɛ mue ‑wɔn 'lu, ‑ɛ die nu, ‑tɩ ꞊nʋ, Nyɩsʋa a winwlɔn‑hɛnyɔ ꞊tu la, ɩ 'mʋ nue. ‑Tɩ a ‑gbɛ, nɩ‑ ‑gbo:
4 Isso aconteceu para cumprir o que foi dito por meio do profeta:
5 «Kɛ ba po Siondɩɔ (‑ɔ mɔ Jrusrɛdɩɔ) a nahuin ye:
5 “Digam ao povo de Sião: ‘Vejam, seu Rei se aproxima. Ele é humilde e vem montado num jumento, num jumentinho, cria de jumenta’”.
6 ‑Tɛ ‑Yusu le 'a ‑naagbopʋʋ 'hɔn a ‑gbɛ, ‑ye ʋ mu nɩ, 'ʋ nu dɛ ꞊nʋ, ‑Yusu le ꞊nʋ,
6 Os dois discípulos fizeram como Jesus havia ordenado.
7 'ʋ ya 'kasra kɔ 'a 'yu 'hɛɛn a ‑gbɛ ‑Yusu ye. ‑Tɛ ʋ yʋ 'le, 'ʋ po 'o 'waa danɩ kɔ wlawlɩ 'kasrɩ a ‑gbɛ ke gblɛ, ‑ɛ die nu, ‑Yusu 'bɔ 'yɩ 'o ke, ɔ 'mʋ danɩ a ‑gbɛ ke gbo nɩ. (‑Ɛ nue, ɔ nye nahuin 'nɩ tɔɔ, ‑ɛ mɔ, ɔ mɔ bodɩɔɔ nɩ, ‑ɔɔ 'le kegbowɛɛnlɛ ya, ɛ 'de tʋ, ɔ 'nɩ yʋ ꞊le 'le. Ɛ nɛ‑ kɔ ‑tɩ 'ɔ 'ya 'o 'kasrɩ a ‑gbɛ ke.)
7 Trouxeram a jumenta e o jumentinho e puseram seus mantos sobre o jumentinho, e Jesus montou nele.
8 ‑Tɛ ʋʋ 'le di, nahuin 'plɔplɔ 'ʋ po 'o 'waa nɩ danɩ 'hru wlɔn gblɛ. ꞊Ʋ ‑ye nɩ 'o, 'ʋ 'bɛ 'kwla, 'ʋ puo 'o 'hru wlɔn gblɛ, ‑Yusu 'ɔ nyo ke na,
8 Grande parte da multidão estendeu seus mantos ao longo do caminho diante de Jesus, e outros cortaram ramos das árvores e os espalharam pelo chão.
9 nahuin 'ʋ nyo ye 'mʋ naa, kɔ, ꞊ʋ ‑ye 'ʋ nyo ‑wɔn kʋɛ. Kɛ ʋʋ nu, 'ʋʋ 'le win 'yaa, ʋ nɔ: «‑Na 'wio, Dafidɩ a 'Yu, ‑mɔ ‑gbo, ‑ɔɔ 'le di, 'ke 'le Kʋkɔnyɔ Nyɩsʋa a 'dʋ 'kwli 'mʋ, Nyɩsʋa bɔ kɔ ‑tɩ a 'yi'bʋaalɛ, 'ke 'le yakɔ 'mʋ!»
9 E as pessoas, tanto as que iam à frente como as que o seguiam, gritavam: “Hosana, Bendito é o que vem em nome do Senhor! Hosana no mais alto céu!”.
10 ‑Tɛ ‑Yusu 'ya 'klɛɛ Jrusrɛdɩɔ 'mʋ, ‑ye 'dɩɔɔ 'le 'nɩ mu, 'ɔɔ 'le di, 'ʋʋ wlɔn lɛ ꞊gbʋgba: «Nahuon tio‑ ɔ 'ya 'le?»
10 Quando Jesus entrou em Jerusalém, toda a cidade estava em grande alvoroço. “Quem é este?”, perguntavam.
11 ‑Ye nahuin nɔ: «Nɔ‑ mɔ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hɛnyɔ ‑Yusu. 'Ke ɔ 'ti 'le Nasalɛtɩdɩɔ 'mʋ, 'ke 'le Galileblʋgba 'mʋ.»
11 A multidão respondia: “É Jesus, o profeta de Nazaré, da Galileia”.
12 ‑Yusu ‑mɛ ‑ye, 'ke ɔ pa 'le Nyɩsʋa a 'kagblaka a ‑yaa 'mʋ. 'Ke 'le ‑yaa a ‑gbɛ 'mʋ, 'ke puplonyʋ nɩ 'le, 'ʋʋ 'wlugba‑tɔplɩ plo, 'ke 'o Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋn a pipie ‑wɔn. 'Ke 'wli'cɩcɩnyʋ nɩ ‑wɛ 'o, 'ʋʋ pʋpʋwli 'cɩcɩ. ‑Tɛ ‑Yusu yɛ 'o puplonyʋ a ‑gbɛ gbo, ʋ kɔ nahuin ꞊nʋ 'hɛɛn, ‑ʋʋ ‑tɔplɩ ‑tɔ, ‑ye ɔ ‑tʋa 'waa lɛbʋbla gbo, 'ɔɔ 'wli'cɩcɩnyʋ a 'teblei ye gblɛ ꞊jri, kɔ, 'ɔɔ 'le ‑plijɩplonyʋ a gbatɩ yrɛ 'nyɩnyra.
12 Então Jesus entrou no templo e começou a expulsar todos que ali estavam comprando e vendendo animais para os sacrifícios. Derrubou as mesas dos cambistas e as cadeiras dos que vendiam pombas,
13 Kɛ ɔɔ ꞊nʋ ye po, ɔ nɔ: «Ʋ 'crɩɛ nɩ, 'ke 'le Nyɩsʋacrɩɩnɩɛ 'kwli 'mʋ, ‑ɛ mɔ: Nyɩsʋa nɔ 'nɩ: 'Na kayu nɩ 'o ꞊o, ‑ɛ die nu, nahuin, ʋ 'mʋ 'le 'mʋ daa.» Kɛ ‑Yusuu lele po, ɔ nɔ: «Kɛɛ ‑ye a ‑mɛ ‑ye, a nuu kayu a ‑gbɛ 'mʋ 'yrinyʋ a kayu.»
13 dizendo: “As Escrituras declaram: ‘Meu templo será chamado casa de oração’, mas vocês o transformaram num esconderijo de ladrões!”.
14 Tii ‑do a ‑gbɛ 'yri, ‑ye 'yiisuanyʋ, kɔ nɩanɩnyʋ 'hɛɛn, nʋ‑ 'yɩya 'o ‑Yusu 'hʋɩn 'mʋ gbo, 'ke 'le Nyɩsʋa a 'kagblaka a ‑yaa 'mʋ, ‑Yusu 'ɔ ‑wɔ 'waa 'kʋɛi.
14 Os cegos e os coxos vieram a Jesus no templo, e ele os curou.
15 Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ kɔ teteitɔɔnyʋ ꞊nʋ, ‑ʋ nɩ 'o, ʋ 'ye 'ŋmilɛka‑tɔplɩ ꞊nʋ nɩ, ‑Yusu nu, 'ʋ 'wɔn ‑wɛ 'yuo꞊pli a win, 'ke 'le Nyɩsʋa a 'kagblaka a ‑yaa 'mʋ, 'yuo꞊pli a ‑gbɛ, 'ʋʋ 'le win 'yaa, 'ʋʋ lɛ po: «‑Na 'wio, Dafidɩ a 'Yu!» Nɛ‑ nue, nyɩgblakɩ a ‑gbɛ, 'ʋ bi yrʋ 'mʋ lɛ,
15 Quando os principais sacerdotes e mestres da lei viram esses milagres maravilhosos e ouviram até as crianças no templo gritar “Hosana, Filho de Davi”, ficaram indignados.
16 'ʋʋ ‑Yusu le, ʋ nɔ: «꞊Be ‑tɩ ꞊nʋ, ʋʋ ꞊tu, ‑n nyi 'nɩ 'wɔn?» ‑Ye ‑Yusu nɔ: «Iin, 'n nyi 'nɩ 'wɔn. 'N pui ‑tɛɛ, a ‑hre ‑tɩ ꞊nʋ nɩ, ʋ 'crɩɩ la, 'ke 'le Nyɩsʋacrɩɩnɩɛ 'kwli 'mʋ. ‑Tɩ a ‑gbɛ, nɩ‑ ‑gbo: Nyɩsʋa o, ‑n nue nɩ, 'yuo꞊pli, kɔ 'nyɩnyayuo, 'ʋʋ ‑wɛ ‑mʋ baa.»
16 “Está ouvindo o que as crianças estão dizendo?”, perguntaram a Jesus. “Sim”, respondeu ele. “Vocês nunca leram as Escrituras? Elas dizem: ‘Ensinaste crianças e bebês a te dar louvor’.”
17 Bɔ po 'klɛɛ lɛ, ‑ye ɔ ‑hɔn 'o ꞊nʋ 'mʋ 'hʋɩn, 'ɔ mu 'le Betanidɩɔ 'mʋ. 'Kee nɩ, ɔ pɛɛ 'le.
17 Então ele voltou a Betânia, onde passou a noite.
18 ‑Tɛ ‑nyrɛ cɛ lɛ, ‑ye ‑Yusuu de 'nɩ ‑mɛ, 'ɔɔ Jrusrɛdɩɔ 'mʋ di, ɔ kɔ 'a ‑naagbopʋ 'hɛɛn. Bʋʋ 'klɛɛ 'le di, ‑ye kanʋ bi 'le ‑Yusu 'kwli 'mʋ.
18 De manhã, enquanto voltava para Jerusalém, Jesus teve fome.
19 Bɔ ta 'klɛɛ 'le ye 'mʋ lɛ, ‑ye ɔ 'ye tugbɛdʋ ‑ye, ʋʋ figie daa, 'ke 'o 'hru nʋa 'mʋ, 'ɔ mue 'o ꞊hlɔn, kɛɛ, haii ‑doo nɩ, ɔ 'yee 'le ꞊nɔ 'klɔ. ‑Ye kɛ ‑Yusuu tugbɛ a ‑gbɛ ye po: «Kʋɛ kɛ 'klɛɛ mɔ gbo, ꞊nɩ tʋ 'le 'klɛɛ lele 'kui ꞊de nɩ gbe!» Tii ‑do a ti 'yri, ‑ye tugbɛ a ‑gbɛ, ɛ 'kʋ nɩ.
19 Encontrando uma figueira à beira do caminho, foi ver se havia figos, mas só encontrou folhas. Então, disse à figueira: “Nunca mais dê frutos!”. E, no mesmo instante, a figueira secou.
20 ‑Tɛ ‑Yusu a ‑naagbopʋ 'ye dɛ a ‑gbɛ, ‑ye ɩ saka ꞊nʋ nɩ 'dɔ, 'ʋ ꞊gba ‑Yusu wlɔn, ʋ nɔ: «Dɛ‑ nue 'klɛɛ, tii ‑do a ti 'yri, tugbɛ ‑gbo, 'ɛ 'kʋ 'le?»
20 Quando os discípulos viram isso, ficaram admirados e perguntaram: “Como a figueira secou tão depressa?”.
21 ‑Ye ‑Yusu ꞊tu ‑wɔn, ɔ nɔ: «'Nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le ‑tɛɛ: 'Bɩa 'ba kuo Nyɩsʋa ꞊wlʋ ye ‑tɛɛ, kɔ, 'ba 'nɩnɩ po gblɛ, ‑ye a ‑wɛ 'le ba nu dɛ ‑gbo nɩ, 'n nu tugbɛ ‑gbo 'mʋ. Ɛ 'de ɛ ‑do a ‑gbɛ. A ‑wɛ 'le ba le ‑wɛ dʋgba ‑gbo nɩ: ‑Hɔn mɔ ‑tɛgbi ‑gbo 'mʋ, bi 'le 'yru ‑wɔn! ‑ye dɛ a ‑gbɛ, ɛ di ‑wɔn mue 'lu.
21 Jesus respondeu: “Eu lhes digo a verdade: se vocês tiverem fé e não duvidarem, poderão fazer o mesmo que fiz com esta figueira, e muito mais. Poderão até dizer a este monte: ‘Levante-se e atire-se no mar’, e isso acontecerá.
22 'Bɩa 'baa Nyɩsʋa dɛ ‑hʋa, 'ba kue ꞊wlʋ ye, ‑ɛ mɔ, ɔ die 'a mʋ 'nɩ ‑nyi, ‑ye 'ɛ mɔ ‑tɛɛ, ɔ die 'a mʋ 'nɩ ‑nyi.»
22 Se crerem, receberão qualquer coisa que pedirem em oração”.
23 ‑Tɛ dɛ a ‑gbɛ, ɛ ‑hi, ‑ye 'ke ‑Yusu mu 'le lele Nyɩsʋa a 'kagblaka a ‑yaa 'mʋ, 'ɔ ‑tʋa nahuin Nyɩsʋa a ‑tɩ a tɔɔlɛ gbo. ‑Tɛ ɔɔ 'klɛɛ tɔɔ, ‑ye Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ, ʋ kɔ ‑Juukʋɛ a 'blʋ a nahuin ‑ye 'hɛɛn, ʋ 'yɩyɔ 'o 'mʋ gbo 'hʋɩn, ʋ nɔ: «Nyɔ‑ ‑nyi 'klɛɛ ‑mʋ 'klɩ, 'ke ‑bo bla ‑tɔplɩplonyʋ ‑gbo lɛ 'le? Nyɔ‑ le ‑mʋ, 'ke ‑bo nu ‑tɔplɩ 'bii ‑gbo, ‑nɩɩ nu 'le?»
23 Quando Jesus voltou ao templo e começou a ensinar, os principais sacerdotes e líderes do povo vieram até ele e perguntaram: “Com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu esse direito?”.
24 ‑Ye ‑Yusu ꞊tu ‑wɔn, ɔ nɔ: «'Na ‑gbɛ, 'n di ‑wɛ 'a mʋ wlɔn ꞊gba dɛ. 'Bɩa 'ba ‑hɩhɩɛ 'mʋ klɛ, ‑ye 'n di ‑wɛ 'a mʋ klɛ 'nɩ ‑hɩhɩa.
24 Jesus respondeu: “Eu lhes direi com que autoridade faço essas coisas se vocês responderem a uma pergunta:
25 'A mʋ 'nɩɩ 'klɛɛ wlɔn ꞊gba: Nyɔ‑ le la Saan, 'ke bɔ po la nahuin 'nie 'lu lɛ 'le? ꞊Be Nyɩsʋa'a nɩ, ‑hee' ‑tʋnahuiin nɩ?» ‑Ye ʋʋ wlɔn lɛ 'nɩ ꞊gbʋgba: «‑Be' ‑a di 'klɛɛ po 'le? 'Bɩa ꞊ba plɛ: Nyɩsʋa'a nɩ, ‑ɔ lo la, ‑ye ɔ di ‑a mʋ wlɔn 'nɩ ꞊gba: ‑Tɩ ꞊nʋ, Saan, ɔɔ la ꞊tu, dɛ‑ nue, 'a 'di la ‑tɛɛ pue 'le?
25 A autoridade de João para batizar vinha do céu ou era apenas humana?”. Eles discutiram a questão entre si: “Se dissermos que vinha do céu, ele perguntará por que não cremos em João.
26 Mɔ, 'bɩa ꞊ba plɛ, ‑tʋnahuiin nɩ, ‑ye nahuin di ‑a mʋ yɛɛ ‑tɩ, ‑ɛ nue, nahuin pui ‑tɛɛ, ‑ɛ mɔ, Saan, ɔ mɔ la Nyɩsʋa a winwlɔn‑hɛnyɔɔ nɩ.»
26 Mas, se dissermos que era apenas humana, seremos atacados pela multidão, pois todos pensam que João era profeta”.
27 Nɛ‑ nue, 'ʋ ꞊tu ‑Yusu ‑wɔn, ʋ nɔ: «‑A 'de 'a dɛ ꞊de yi.» ‑Ye kɛ ‑Yusuu ‑wɛ ꞊nʋ ye po, ɔ nɔ: «'Na ‑gbɛ, 'n 'deɛ ꞊bo le ‑wɛ 'a mʋ, nyɔ‑ ‑nyi 'mʋ 'klɩ, 'ke ꞊bo nu ‑tɔplɩ 'bii ‑gbo, 'nɩɩ nu.»
27 Por fim, responderam a Jesus: “Não sabemos”. E Jesus replicou: “Então eu também não direi com que autoridade faço essas coisas.”
28 ‑Ye kɛ ‑Yusuu lele ‑Juukʋɛ a ye'mʋnaanyʋ ye po, ɔ nɔ: «'N ‑hʋa ꞊bo po 'a mʋ ‑talʋdʋ ye, ‑ɛ die nu, dɛ a di 'lu ‑wɔn lɛ ‑hie, 'mue 'ye. Nyɩbɛyu ꞊de, nɔ‑ kɔ la 'yuo nyɩbɛpʋʋ 'hɔn, 'ɔ le 'a ye‑hɛyu, ɔ nɔ: 'Na 'yu o, mu kɛ 'le ‑ci ke, ꞊mʋ 'na ‑kʋan nu.
28 “O que acham disto? Um homem que tinha dois filhos disse ao mais velho: ‘Filho, vá trabalhar no vinhedo hoje’.
29 ‑Ye ɔ ꞊tu 'a bu ‑wɔn, ɔ nɔ: 'N bla nɩ. 'Nɩ mu ꞊le 'le. Kɛɛ, muu 'o ye 'mʋ, ɔ 'cɩcɩ 'a 'lu a lɛ‑hielɛ nɩ, 'ɔ mu 'le 'a bu a ‑ci ke, 'ɔ mu ‑kʋan nu wɔn.
29 O filho respondeu: ‘Não vou’, mas depois mudou de ideia e foi.
30 ‑Tɩ ꞊nʋ, nyɩbɛyu a ‑gbɛ, ɔ ꞊tu wɛn 'a ye‑hɛyu ye, nɩ‑ ɔ ꞊tu ‑wɛ 'a 'hɔn a nɔnɔ ye. Ɔ ‑mɛ ‑ye, ɔ nɔ: ‑Ɔɔ, 'n bu o, 'n di 'le 'nɩ mu. Kɛɛ ‑ye ɔ 'de 'le mu.»
30 Então o pai disse ao outro filho: ‘Vá você’, e ele respondeu: ‘Sim senhor, eu vou’, mas não foi.
31 ‑Ye ‑Yusu ꞊gba ‑Juukʋɛ a ye'mʋnaanyʋ ‑nɩ wɛn wlɔn, ɔ nɔ: «'Ke 'le 'yuoo 'hɔn ꞊nʋ ‑gbahlɔn, nahuon tio‑ ꞊tuu 'o 'a bu 'le?» ‑Ye ʋ nɔ: «Ye‑hɛyuu nɩ.» ‑Ye kɛ ‑Yusuu ꞊nʋ ye po, ɔ nɔ: «'Nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le ‑tɛɛ, nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ di 'le Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli 'mʋ pa, nʋ‑ mɔ 'blʋwli'tɛnyʋ, kɔ 'lalunyrʋ. A ‑mɛ ‑ye, a 'deɛ ba pa 'le gbe.
31 “Qual dos dois obedeceu ao pai?” Eles responderam: “O primeiro”. Então Jesus explicou: “Eu lhes digo a verdade: cobradores de impostos e prostitutas entrarão no reino de Deus antes de vocês.
32 'N nyi 'nɩ ꞊tu, ‑ɛ nue, 'a mʋ Yisraɛkʋɛ, Saan Batisɩ di nɔ 'a mʋ ‑hɛyri nɩ, 'ɔ tɔɔ 'a mʋ 'hru ꞊nʋ, ‑ʋ 'sii 'o ye, a di gba. Kɛɛ, ‑tɩ ꞊nʋ, ɔ ꞊tu, a 'di ‑tɛɛ pue. Kɛɛ, 'blʋwli'tɛnyʋ, kɔ 'lalunyrʋ ‑mɛ ‑ye, nʋ‑ pui ‑tɛɛ, 'ʋ 'cɩcɩ 'waa nunuklɔ. ‑Tɛ a 'ye ‑wɛ dɛ a ‑gbɛ, a 'de Saan a ‑gbɛ nʋa ye gbo po, 'a 'de 'a nɩ nunuklɔ 'cɩcɩ.»
32 Pois João veio e mostrou o caminho da justiça, mas vocês não creram nele, enquanto cobradores de impostos e prostitutas creram. E, mesmo depois de verem isso, vocês se recusaram a mudar de ideia e crer nele.”
33 (‑Yusu 'kɩɛ 'prɛɛ 'le Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ a ‑gbɛ ‑wɔn, kɔ ‑Juukʋɛ a ye'mʋnaanyʋ ‑ye 'hɛɛn, 'ke 'le Nyɩsʋa a 'kagblaka a ‑yaa 'mʋ.) Ɔ nɔ: «Ba po 'mʋ nʋa ye gbo, 'mʋ lele 'a mʋ ‑talʋdʋ ‑ye ye po: Ɛ kɔ la ‑cikɔnyɔ ꞊de. Nɔ‑ nu la 'a ‑ci. ‑Ci a ‑gbɛ ke, ɔ 'dɔɔ 'le ti ꞊de. 'A 'yɔ, ɩɩ tʋ, ʋ nyo daa rɛsɛn. 'Dɩdɔnyɔ a ‑gbɛ, nɔ‑ ‑ha 'a ‑ci a ‑gbɛ ye, 'ɔ 'blu 'le 'hɩɔ gblaka ‑ye 'kwli 'mʋ lɛ, ‑ɛ die nu, 'bʋʋ 'a 'yɔ ꞊nʋ 'mʋ 'plɔ, 'a 'nie 'mʋ 'le 'hʋɔ a ‑gbɛ wlɔn bi, ʋ 'mue nɔ 'mʋ nuu. Ɔ nu ‑wɛ 'hɛ‑gbɔ, ‑ɔ kɔ ke ʋ di 'o ‑ci 'yie ꞊tuu, 'ke 'o 'yrinyʋ a ‑ta 'mʋ. ‑Tɛ ɔ ‑wɔ ‑kʋan 'bii ‑wɔn, ‑ye ɔ le ‑kʋannunyʋ ꞊de, 'ke bʋ nu ‑ci a ‑gbɛ a ‑kʋan, 'dɩdɔ‑tɔplɩ 'bɩ tʋ, ‑kʋannunyʋ a ‑gbɛ, ʋ 'mʋ ꞊nɔ 'a 'pɩa ‑nyi, 'waa ‑gbɛ, ʋ 'mʋ ‑wɛ 'o 'waa nɩ 'pɩa kɔ. ‑Cikɔnyɔ a ‑gbɛ, ‑tɛ ɔ ‑wɔ ‑kʋan a yegblɛ꞊tutulɛ ‑wɔn, ‑ye ɔ mu 'mʋ 'dagba ‑pɛtu.
33 “Agora, ouçam outra parábola. O dono de uma propriedade plantou um vinhedo. Construiu uma cerca ao redor, um tanque de prensar e uma torre para o guarda. Depois, arrendou o vinhedo a alguns lavradores e partiu para um lugar distante.
34 ‑Tɛ 'dɩdɔ‑tɔplɩ a 'cɩcɛti nyre 'o, ‑ye ‑cikɔnyɔ a ‑gbɛ, ɔ le 'a lɛleenyʋ ‑ye, 'ke bʋ mu 'le ‑ci'yie꞊tunyʋ ꞊nʋ ‑wɔn, ʋ 'mʋ ꞊nʋ 'cɩcɛ‑tɔplɩ ꞊nʋ ‑nyi, ‑ɩ blɛ ‑cikɔnyɔ ye, ʋ 'mui ꞊nɔ ye ya.
34 No tempo da colheita da uva, enviou seus servos a fim de receber sua parte da colheita.
35 ‑Tɛ lɛleenyʋ a ‑gbɛ, ʋ nyre 'klɛɛ 'le, ‑ci'yie꞊tunyʋ, 'ʋ bi ꞊ɔ ‑ye ‑tɛɛ, 'ʋ 'la ꞊ɔ ‑ye, kɔ, 'ʋ po ‑wɛ ta a nɔnɔ 'hɛ ‑wɔn lɛ, 'ʋ 'lɔ.
35 Os lavradores agarraram os servos, espancaram um deles, mataram outro e apedrejaram o terceiro.
36 ‑Tɛ ‑cikɔnyɔ 'wɔn dɛ ꞊nʋ, ‑ɛ mue 'lu ‑wɔn, ‑ye ɔ lee lele 'a lɛleenyʋ ‑ye. Nahuin a ‑gbɛ, ʋ ‑huo nɩ, 'ʋ ‑hi 'o ye‑hɛnahuin ꞊nʋ 'mʋ, ɔ le o. Kɛɛ, ‑ci'yie꞊tunyʋ, dɛɛ ‑do ꞊nʋ, ʋ nu ye‑hɛnahuin 'mʋ, ɛ ‑do a ‑gbɛ, nɛ‑ ʋ nu ꞊nʋ 'mʋ.
36 Então o dono da propriedade enviou um grupo maior de servos para receber a parte dele, mas o resultado foi o mesmo.
37 ‑Tɛ lɛleenyʋ a ‑gbɛ, ʋ ‑hi, ‑ye ɛ hie 'o 'a ‑gbɛ a 'yu. Nɔ‑ ɔ lee 'le ꞊nʋ ‑wɔn, ‑ɛ nue, 'a ꞊wlʋ nɔ 'nɩ: ‑Tɛ ɔ 'ya 'na 'yu 'mʋ, ʋ di kɔ 'a 'o꞊tuulɛ.
37 “Por fim, o dono enviou seu filho, pois pensou: ‘Certamente respeitarão meu filho’.
38 Kɛɛ, ‑tɛ ‑ci'yie꞊tunyʋ 'ye 'yu ꞊nʋ, ‑ɔɔ 'le di, kɛ ʋʋ po, 'ke 'le 'waa dɩɔnʋ ‑gbahlɔn: Nahuon, ‑ɔ di ‑tado ‑ci ‑gbo kɔ, nɔ‑ɔ 'le di. Ba nɩ ‑ba 'lɔ, ‑a 'mʋ ‑ci ‑gbo kɔ,
38 “No entanto, quando os lavradores viram o filho, disseram uns aos outros: ‘Aí vem o herdeiro da propriedade. Vamos matá-lo e tomar posse desta terra!’.
39 'ʋ klo, 'ʋ 'hrɔɔ 'le ‑ci 'mʋ, 'ʋ 'lɔ.»
39 Então o agarraram, o arrastaram para fora do vinhedo e o mataram.
40 ‑Ye ‑Yusu nɔ lele: «'A mʋ 'nɩɩ wlɔn ꞊gba, nahuon, ‑ɔ kɔ ‑ci a ‑gbɛ, 'bɔ di 'le, dɛ tio‑ ɔ di ‑ci'yie꞊tunyʋ a ‑gbɛ 'mʋ nu 'le?»
40 “Quando o dono da terra voltar, o que vocês acham que ele fará com aqueles lavradores?”, perguntou Jesus.
41 ‑Ye ʋ ꞊tuo ‑wɔn, ʋ nɔ: «'Crɛnyʋ ꞊nʋ, ɔ 'deɛ bɔ 'ye 'waa wɔlɩ, ɔ 'mu 'la, 'plɩɩ ɔ 'mʋ 'le lele ‑ci a ‑gbɛ ‑ha, ɔ 'mue lele ‑ci'yie꞊tunyʋ ‑ye ‑nyi, 'dɩdɔ‑tɔplɩ a 'cɩcɛti 'bɩ nyre 'o, ʋ 'muo 'a 'pɩa ‑nyi.»
41 Os líderes religiosos responderam: “Ele os matará cruelmente e arrendará o vinhedo para outros, que lhe darão sua parte depois de cada colheita”.
42 ‑Ye kɛ ‑Yusuu ꞊nʋ ye po, ɔ nɔ: «‑Tɩ ‑gbo, ʋ 'crɩɩ la, 'ke 'le Nyɩsʋacrɩɩnɩɛ 'kwli 'mʋ, 'n pui ‑tɛɛ, a ‑hri nɩ. ‑Tɩ a ‑gbɛ, ɩ nɩ‑ ‑gbo:
42 Então Jesus disse: “Vocês nunca leram nas Escrituras: ‘A pedra que os construtores rejeitaram se tornou a pedra angular. Isso é obra do Senhor e é maravilhosa de ver’?
43 ‑Ye kɛ ‑Yusuu lele po, ɔ nɔ: «'Nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le, 'a mʋ Nyɩsʋa a dakʋ ꞊nʋ, Nyɩsʋa kɔɔ win ke, ꞊hapʋdɛ ꞊nʋ, ɔɔ 'a mʋ 'mʋ nu, ‑ɛɛ 'le 'a nɩ win a kekɔɔlɛ 'mʋ ‑hɔn, ɔ die 'a mʋ kwa 'nɩ ‑ha, ɔ 'mue dakʋ ‑ye ꞊nʋ ‑nyi, ‑ʋ di 'o Nyɩsʋa 'o ꞊tuu. [
43 Eu lhes digo que o reino de Deus lhes será tirado e entregue a um povo que produzirá os devidos frutos.
44 Nahuon 'bɔ nɩ 'o, 'bɔ bi 'o 'katuo a ‑gbɛ ke, ɔ di lɛ 'nɩ ‑yɩyrɛ, mɔ, 'katuo a ‑gbɛ, 'bɔ bi ꞊nɔ ke, ɔ dio lɛ 'nɩ waka.]»
44 Quem tropeçar nesta pedra será despedaçado, e aquele sobre quem ela cair será reduzido a pó”.
45 Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ kɔ Falisi꞊tumu a nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ nɩ 'o, ʋ 'wɔn ‑talʋdʋɩ a ‑gbɛ nɩ, 'ʋ yree, ‑ɛ mɔ, nʋ‑ ‑Yusuu 'nyrɛ ꞊hɛn.
45 Quando os principais sacerdotes e fariseus ouviram essa parábola, perceberam que eles eram os lavradores maus a que Jesus se referia.
46 ‑Tɛ ʋ yrii dɛ a ‑gbɛ, ‑ye ʋʋ lɛ ꞊mɔ 'hru, 'ke bʋ klo, ʋ 'muo 'la. Kɛɛ, ʋʋ pɩ hʋannʋ, 'ke bʋ klo, ‑ɛ nue, ʋ yie nɩ, ‑ɛ mɔ, nahuin, ʋʋ ‑Yusu daa Nyɩsʋa a winwlɔn‑hɛnyɔ.
46 Queriam prendê-lo, mas tinham medo das multidões, pois elas o consideravam um profeta.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.