Lucas 22

Nyɩsʋa a =hapʋtitie (TED) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 'Plɩɩ dɛ a ‑gbɛ, ɛ 'mʋ mu ‑hi, ‑ye ‑Juukʋɛ a lɛ'mimre gblaka, ɛɛ 'o mu 'nɩ nyre. Lɛ'mimre a ‑gbɛ, 'a 'dʋ mɔ Pakɩ. Pakɩ a ‑gbɛ a ti 'yri, 'flɔɔdʋ ꞊nʋ, ‑ɔ kɔ ‑wɔn ʋ 'nɩnɩ po 'le 'yaadɛ, nɔ‑ ʋʋ la di. ‑Tɛ ‑nyrɔwɔdʋ a ‑gbɛ, ɔɔ yrɛ 'mʋɛɛ,
1 Faltava pouco tempo para a Festa dos Pães sem Fermento , chamada Páscoa .
2 ‑ye Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ, ʋ kɔ teteitɔɔnyʋ 'hɛɛn, ʋʋ lɛ ꞊mɔ ‑Yusu a 'lɩla. Kɛɛ, ʋʋ pɩ nahuin a hʋannʋ. Ɛ nɛ‑ nue, 'ʋʋ ꞊tɔ lɛ ꞊mɔ, ‑tɛ ʋ di 'a 'lɩla nu.
2 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito para matar Jesus em segredo porque tinham medo do povo.
3 'Ke 'le ‑Yusu a ‑naagbopʋʋ ‑pu ꞊tu 'o 'hɔn ꞊nʋ ‑gbahlɔn, ɛ kɔ la ‑naagbopʋyu ‑ye. 'A 'dʋ mɔ Judɩa. 'A kegbohraadʋ mɔ Yisikalio. Nɔ‑ kɔ ke 'mʋ 'kuo ‑hʋɩn a nyɩgblaka, ‑ɔ mɔ Satan, ɔ bi 'o,
3 Então Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze discípulos.
4 Judɩa a ‑gbɛ 'ɔ 'ba ye 'mʋ, 'ɔ mu 'le ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ ‑wɔn, kɔ Nyɩsʋa a 'kagblaka a 'yie꞊tunyʋ gblakɩ 'hɛɛn, 'ɔ mu 'ye wɔn, ‑tɛ ɔ di ꞊nʋ ‑Yusu a kwapupue nu.
4 Judas foi falar com os chefes dos sacerdotes e com os oficiais da guarda do Templo para combinar a maneira como ele ia lhes entregar Jesus.
5 'Plɩɩ ʋ 'mui 'mʋ lɛ mu pupo, ‑ye 'waa plɔ ble nɩ. ‑Ye ʋ pue 'le ꞊le, ‑ɛ mɔ, ʋ di ꞊nɔ ‑nye 'wliyɛ, 'bɩa ‑tɔplɩ 'bii a ‑gbɛ 'bɩ mue 'lu ‑wɔn.
5 Eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele.
6 ‑Ye Judɩa wɛɛn ke. Kʋɛ 'o ti a ‑gbɛ 'yie 'mʋ gbo, ɔɔ lɛ ꞊mɔ ꞊hapʋ꞊tɔ, ‑tɛ ɔ di nu, ɔ 'mʋ ꞊nʋ ‑Yusu kwa po, 'ke nahuin ꞊nʋ, ʋ 'nɩnɩ die 'o dɛ ꞊de 'hʋɩn 'mʋ yi.
6 Judas aceitou e começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus a eles, sem que o povo ficasse sabendo.
7 Lɛ'mimre ꞊nʋ, ‑ɛ mɔ Pakɩ, 'a ye‑hɛ‑nyrɔwɔ 'mʋ, 'ke ʋʋ 'o 'flɔɔdʋ ꞊nʋ dii, ‑ɔ kɔ ‑wɔn ʋ 'nɩnɩ po 'le 'yaadɛ, kɔ, 'ʋʋ ‑wɛ 'o 'blayuo ‑tutui 'laa, 'ke 'o dididɛ gblaka a ‑ta 'mʋ. ‑Tɛ ‑nyrɔwɔ a ‑gbɛ, ɔ nyre 'o,
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento , dia em que os judeus matavam carneirinhos para comemorar a Páscoa .
8 ‑ye ‑Yusu, ɔɔ Piɛlɩ kɔ Saan 'hɛɛn 'nɩ le, ɔ nɔ: «Ba mu Pakɩ a dididɛ ‑wɔn ‑wɔ.»
8 Então Jesus deu a Pedro e a João a seguinte ordem:
9 ‑Ye ʋ ꞊gbɔ wlɔn: «‑Be' ‑nɩɩ ‑hʋa ‑ba pii 'klɛɛ dididɛ a ‑gbɛ ye 'le?»
9 Eles perguntaram: — Onde o senhor quer que a gente prepare o jantar?
10 ‑Ye ɔ ꞊tu ꞊wɔn, ɔ nɔ: «Ba po 'o nʋa gbo: Ba mu 'le Jrusrɛdɩɔ 'mʋ. A kɔ nyɩbɛyu ‑ye 'hɛɛn, 'a mʋ di ꞊ŋmoo. Nahuon a ‑gbɛ, ɔ 'ble 'nɩya. Kayu ‑kɔ gbo ɔ di 'le pa, 'ke ba pa 'le.
10 Jesus respondeu:
11 Ba le kayu a ‑gbɛ a kʋkɔnyɔ, a nɔ: ‑A nɩ tɔɔnyɔɔ wlɔn 'nɩ ꞊gba: ‑Be' ‑gblo nɩ ye, ‑ɔ kɔ 'mʋ ɔ di 'le Pakɩ a dididɛ 'le dii, ɔ kɔ 'a ‑naagbopʋ 'hɛɛn?
11 e digam ao dono dela: “O Mestre mandou perguntar a você onde fica a sala em que ele e os seus discípulos vão comer o jantar da Páscoa.”
12 ‑Ye ɔ di 'a mʋ tɔɔ ‑gblo gblaka, 'ke 'le yrayrɩkayu a ‑gbɛ a ye‑hɛ‑gbɔ 'mʋ. 'Ke kayu a ‑tɔplɩ 'bii ꞊cɛɛ 'le. 'Kee nɩ, ba pii 'le dididɛ a ‑gbɛ!»
12 Então ele mostrará a vocês uma grande sala mobiliada, no andar de cima. Preparem ali o jantar.
13 ‑Tɛ ʋ mu, ʋ nyre 'le, 'ɛ mɔ ‑tɛɛ, ‑tɛ ‑Yusu nu 'a ꞊tutue, kɛ'ɛ nɩ, ʋ nu 'o ‑tɔplɩ a ‑gbɛ a 'ogboyɩyɛ. ‑Ye ʋ pi Pakɩ a dididɛ a ‑gbɛ nɩ. ‑Tɛ ʋ ‑wɔ 'a pipie ‑wɔn, ‑ye ʋ ‑mɛ de.
13 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
14 ‑Wise, ‑tɛ dɛditi nyre 'o, ‑ye ‑Yusu kɔ 'a ‑naagbopʋ 'hɛɛn, ʋ 'kukue lɛ, ʋ 'mʋ dɛ di.
14 Quando chegou a hora, Jesus sentou-se à mesa com os apóstolos
15 Kɛ ɔɔ ꞊nʋ ye po, ɔ nɔ: «'Na ꞊wlʋ nye o lɛ 'nɩ ꞊mɔ 'dɔ, 'ke a kɔ 'mʋ 'hɛɛn ‑ba di Pakɩ a dididɛ ‑gbo, 'plɩɩ ɛ 'mʋ 'na ꞊sʋɛ a 'yiye a ti ke yɛ.
15 e lhes disse:
16 Kɛɛ ꞊be 'nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le: 'N 'deɛ ꞊bo di lele dididɛdʋ ‑gbo, ɛ 'mʋ ‑hlɩn ti ꞊nʋ ke yɛ, ‑ɩ kɔ 'yri Nyɩsʋa di ‑tado 'a dakʋ a waalɛ ‑wɔn ‑wɔ, 'ke 'le 'a 'klɔ yrayrʋ ꞊nʋ 'kwli 'mʋ.»
16 Pois eu digo a vocês que nunca comerei este jantar até que eu coma o verdadeiro jantar que haverá no
17 Bɔ po 'klɛɛ lɛ, ‑ye ɔ 'ba 'mʋ ‑wiin‑gaʋwɔ, 'ɔ po Nyɩsʋa a 'wio gbo, ɔ nɔ: «Ba klɩ ‑wiin‑gaʋwɔ ‑gbo gbo, a 'muo ‑hie.
17 Então Jesus pegou o cálice de vinho, deu graças a Deus e disse:
18 'Nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le: Kʋɛ 'klɛɛ mɔ gbo, 'n 'deɛ ꞊bo 'na lele nɔdʋ ‑gbo, ɛ 'mʋ ‑hlɩn ti ꞊nʋ ke yɛ, ‑ɩ kɔ 'yri Nyɩsʋa di ‑tado 'a dakʋ a waalɛ ‑wɔn ‑wɔ,»
18 Pois eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até que chegue o Reino de Deus.
19 'plɩɩ, 'ɔ 'ba 'flɔɔ 'mʋ, 'ɔ po Nyɩsʋa a 'wio gbo, 'ɔ 'bɛ 'flɔɔ a ‑gbɛ ꞊tɩɔ lɛ, 'ɔ ‑nyo 'a ‑naagbopʋ lɛ. ‑Ye kɛ ɔɔ po: «'Flɔɔ ‑gbo, nɔ‑ mɔ 'na 'hʋɩn, 'n di ‑ha, 'ke 'o 'a nɩ ‑ta 'mʋ. Kʋɛ 'klɛɛ mɔ gbo, 'flɔɔ꞊tɩɔlɛ'bɛdɛ a ‑gbɛ, kɔ 'a didie 'hɛɛn, nɛ‑ ba gba 'lu ‑wɔn, ‑ɛ die nu, a 'mʋ 'na ‑tɩ 'lu ‑wɔn lɛ ‑hie 'ɛ nɩ ti.»
19 Depois pegou o pão e deu graças a Deus. Em seguida partiu o pão e o deu aos apóstolos, dizendo:
20 ‑Tɛ ʋ ‑wɔ dɛ lɛ, ‑ye ɔ 'ba 'mʋ ‑wiin‑gaʋwɔ, 'ɔ po Nyɩsʋa a 'wio gbo, 'ɔ ‑nyo 'a ‑naagbopʋ, ʋ 'muo ‑hie. ‑Ye kɛ ɔɔ po: «‑Wiin ‑gbo, ɩ ꞊hɛn 'nyrɛ Nyɩsʋa a 'yrɩ yrayrɩ a ꞊tuelɛ. Nyɩsʋa a ‑gbɛ, ɔ di nu 'na dablo, ɔ 'mʋ 'yrɩ yrayrɩ a ‑gbɛ ꞊tue, ɔ kɔ 'a mʋ 'hɛɛn. 'Na dablo a ‑gbɛ, 'n dio gbo 'nɩ 'wla, 'ke 'o 'a nɩ ‑ta 'mʋ.»
20 Depois do jantar, do mesmo modo deu a eles o cálice de vinho, dizendo:
21 ‑Ye kɛ ɔɔ lele po: «Ba po 'o nʋa gbo ‑tɛɛ: Nahuon ꞊de nɩ mɔ dɛdi‑tuo ‑gbo ke. Nɔ‑ di 'mʋ 'na yraanyʋ kwa po, ‑ʋʋ 'na 'lɩla lɛ ꞊mɔ.
21 Mas vejam: o traidor está aqui sentado comigo à mesa!
22 'Ɛ mɔ ‑tɛɛ, 'mɔ ‑gbo, ‑ɔ mɔ ‑tʋnahuin 'bii a Nahuon, 'n kɔ ꞊bo 'kʋ, ‑tɛ Nyɩsʋa nu 'a ‑hʋhʋa. Kɛɛ, 'jrɔ 'ke 'o nahuon ꞊nʋ ‑wɔn, ‑ɔ di 'mʋ 'na yraanyʋ a ‑gbɛ kwa po.»
22 Pois o
23 ‑Tɛ ‑Yusu ‑yrɛ, ‑ye 'a ‑naagbopʋ, ʋ ‑tʋa wlɔnlɛ꞊gbʋgbalɛ gbo, ‑ye kɛ ʋʋ po: «Nahuon tio‑, ‑ɔ nɩ nɔ ‑a mʋ 'nyɩ 'mʋ, ‑ɔ dio 'a yraanyʋ kwa po.»
23 Então os apóstolos começaram a perguntar uns aos outros quem seria o traidor.
24 ‑Tɛ dɛ a ‑gbɛ, ɛ ‑hi, ‑ye ‑naagbopʋ ‑tʋa wlɔnlɛ꞊gbʋgbalɛ gbo, 'ke 'le gblɛ a pupue 'kwli 'mʋ, ‑ɛ mɔ, nahuon tio‑, 'ke 'le ꞊nʋ ‑gbahlɔn, nahuin di lɛ po, nɔ‑ nɩ 'o 'a 'bienʋ 'lu ye.
24 Os apóstolos tiveram uma forte discussão sobre qual deles deveria ser considerado o mais importante.
25 Bʋʋ lɛ 'pʋprɛ nu, ‑ye ‑Yusu le ꞊nʋ nɩ, ɔ nɔ: «Kɛ nɔ ‑tʋtʋ ‑gbo ke, 'kɩɩnpʋ kɔ bodɩɔpʋ 'hɛɛn, ʋ nye 'waa nahuin 'nɩ tɔɔ, ‑ɛ mɔ, ʋ nɩ ke 'klɩ, 'plɩɩ, 'ʋ nye ‑hʋa, 'ke nahuin a ‑gbɛ, bʋ ꞊tui, ‑ɛ mɔ 'waa ye'mʋnaanyʋ a ‑gbɛ, ʋʋ nahuin 'yi ꞊hlɔn lɛ nu ꞊hapʋdɛ.
25 Então Jesus disse:
26 Kɛɛ, 'ke 'o 'a mʋ ‑wɔn, ɛ 'de ye blɛ bɛ nɩ lɛ 'mʋ. Nahuon ꞊nʋ, ‑ɔ mɔ nyɩgblaka, ɔ blɛ ye bɔ 'ya 'a nɩ 'mʋ‑hɛnyɔ 'mʋ, 'plɩɩ, nahuon ꞊nʋ, ‑ɔ kɔ 'a mʋ win ke, ɔ blɛ ye bɔ 'we ꞊nɔ nahuon ꞊nʋ ye, ‑ɔɔ 'o 'a 'mʋ ꞊tuu.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, o mais importante deve ser como o menos importante; e o que manda deve ser como o que é mandado.
27 ꞊Bo pue dɛ ye: Nahuon ꞊nʋ, ‑ɔ nɩ 'o dɛdihuo ke, kɔ nahuon ꞊nʋ, ‑ɔ mɔ 'mʋ‑hɛnyɔ, ‑ɔɔ didi‑tɔplɩ ‑hie, nyɔ‑ nɩ 'o 'a 'be 'lu ye 'le? ꞊Be ɛ 'de nahuon ꞊nʋ, ‑ɔ nɩ 'o dɛdihuo ke? Kɛ'ɛ nɩ, ɛ nɩ 'mʋ, 'ke 'le ‑tʋnahuin ‑hɛyri. Kɛɛ, 'mɛ ‑ye, kɛ nɔ 'a mʋ ‑hɛyri, 'n 'we ꞊nɔ 'mʋ‑hɛnyɔ ye.
27 Quem é o mais importante? É o que está sentado à mesa para comer ou é o que está servindo? Claro que é o que está sentado à mesa. Mas entre vocês eu sou como aquele que serve.
28 ‑Tɛ ʋʋ o 'mʋ lɛ ꞊tɔ, a 'de o 'mʋ gbo hie, kɛɛ, a 'cipi o 'o 'mʋ 'hʋɩn 'mʋ nɩ.
28 — Vocês têm estado sempre comigo nos meus sofrimentos.
29 Nɛ‑ nue, 'nɩɩ 'a mʋ le, ti ꞊nʋ ‑kɔ 'yri 'n di nahuin win ke kɔɔ, 'n di 'a mʋ ‑nyi 'klɩ, a kɔ 'mʋ 'hɛɛn, ‑a 'mʋ ‑kʋan a ‑gbɛ nu, ‑ɛ 'we ꞊nɔ ye, ‑tɛ 'n Bu Nyɩsʋa nu, 'ɔ ‑nyi 'mʋ 'klɩ, 'ke ɔ kɔ 'mʋ 'hɛɛn, ‑ba kɔɔ nahuin win ke.
29 Por isso, assim como o meu Pai me deu o direito de governar, eu também dou o mesmo direito a vocês.
30 'Nɩ di ‑tado nahuin win ke kɔɔ, 'ke a di 'o ‑tɛgbii ‑do dɛ dii, a kɔ 'mʋ 'hɛɛn, kɔ, 'ke a di 'o ‑batipogbatɩ ke gblɛ nɩ, a 'mʋ Yisraɛkʋɛ a ꞊tugbɩɩ ‑pu ꞊tu 'o 'hɔn ꞊nʋ ‑bati lɛ poo.»
30 Vocês vão comer e beber à minha mesa no meu
31 ‑Ye ‑Yusu, ɔɔ 'le Simɔ Piɛlɩ ‑wɔn 'nɩ 'prɛɛ, ɔ nɔ: «Simɔ o, po 'mʋ nʋa ye gbo. Satan, ‑ɔ mɔ 'kuo ‑hʋɩn a nyɩgblaka, nɔ‑ ‑hʋa Nyɩsʋa 'klɩ, 'ke bɔ ꞊tɔ 'a mʋ 'mʋ lɛ, ‑ɛ 'we ꞊nɔ ye, ‑tɛ nyrʋgbaa nu, 'ɔɔ ꞊gbla 'mʋ lɛ ꞊hloon, 'ɔɔ 'le ‑pupui 'le ‑ha, ꞊hapʋgbla 'ɔɔ 'le ‑ŋmahɛn wlɔn hie.
31 Jesus continuou:
32 Kɛɛ, 'mɔ ‑gbo, 'n 'batɩ Nyɩsʋa lɛ, 'ke 'o ‑na ‑ta 'mʋ, 'ke ‑bo 'cipi 'o 'na ꞊wlʋ a yekuolɛ. Ti ꞊nʋ ‑kɔ 'yri ‑n die yrii, ‑ɛ mɔ, ‑n nu 'yilɛnyredɛ, ‑ye ‑bo ‑nyi ‑n ‑dɩayuo 'klɩ, 'ke bʋ kuo 'mʋ ꞊wlʋ ye.»
32 Mas eu tenho orado por você, Simão, para que não lhe falte fé. E, quando você voltar para mim, anime os seus irmãos.
33 ‑Ye kɛ Simɔ Piɛlɩ, ɔɔ ꞊nɔ ye po: «Kʋkɔnyɔ, 'bɩa 'bʋ po ‑mʋ ꞊jɩ 'mʋ, 'n nye 'nɩ ‑hʋa, bʋ po ‑wɛ 'mʋ ꞊jɩ 'mʋ. Mɔ, 'bɩa 'bʋ 'la ‑mʋ, 'na ‑gbɛ, 'n nye ‑wɛ 'nɩ ‑hʋa, bʋ 'la ‑wɛ 'mʋ.»
33 Então Pedro disse a Jesus: — Estou pronto para ser preso e morrer com o senhor!
34 ‑Ye kɛ ‑Yusu nyo ye po, ɔ nɔ: «Piɛlɩ, 'nɩɩ ‑mʋ 'nɩ le: 'Ke 'le 'tɔyrʋwɔɔ ‑do ‑gbo 'kwli 'mʋ, hapɛbɩʋ 'deɛ bʋ da ‑nyrɛ, ꞊mʋ kɛ 'na ‑wɔn‑gaawɩɩ ta nu, ꞊mʋ kɛ lɛ po, ‑n 'de 'mʋ yi.»
34 Então Jesus afirmou:
35 ‑Ye kɛ ‑Yusuu lele ꞊nʋ ye po, ɔ nɔ: «'N le o 'a mʋ nɩ, 'ke ba na o 'dɩɛ 'mʋ lɛ, ba pue o nahuin 'na ꞊hapʋtitie, 'nɩ le o 'a mʋ, 'baa o mu, a nɩ gba 'le o 'wliyɛ, kɔ blɔ, kɔ 'suei 'hɛɛn. ‑Tɛ a 'de o ‑tɔplɩ a ‑gbɛ gba, ꞊be dɛ ꞊de nɩ 'o, aa o ‑hʋa, a 'de o kɔ?» ‑Ye ʋ nɔ: «'Ʋʋn, ɛ 'de o dɛ ꞊de kɔ, ‑aa o ‑hʋa, ‑a 'de o kɔ.»
35 Depois Jesus perguntou aos discípulos: — Não faltou nada! — responderam eles.
36 ‑Ye kɛ ɔɔ lele po: «Kɛɛ, ‑tɛ ti nɩ lɛ 'mʋ ‑gbo, ɛ 'de lɛ 'mʋ nɩ. Nahuon 'bɔ kɔ 'wliyɛ, 'bɔ kɔ blɔ, bɔ 'bʋɩ 'mʋ. Kɔ, nahuon 'bɔ 'de ‑hɔtɩplie kɔ, bɔ plo 'a wlawlʋ ‑ye, ɔ 'mʋ ‑hɔtɩplie ‑tɔ.
36 Então Jesus disse:
37 'Ɛ mɔ ‑tɛɛ, 'nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le, ‑tɩ ꞊nʋ, ʋ 'crɩɩ la, 'ke 'le Nyɩsʋacrɩɩnɩɛ 'kwli 'mʋ, ɩ kɔ bɩ mue 'lu ‑wɔn, 'ke 'o 'mʋ ‑wɔn. ‑Tɩ a ‑gbɛ, ɩ nɩ‑ ‑gbo: 'Ke ʋ ‑hroo 'le 'crɛnyʋ ‑hɛyri. 'Ɛ mɔ ‑tɛɛ, ‑tɩ a ‑gbɛ, ʋ 'crɩɩ la, 'ke 'o 'mʋ ke, ɩ ‑wɛ lɛ kɛ 'onyinyre.»
37 Pois as
38 ‑Ye ʋ nɔ: «Kʋkɔnyɔ, 'ye kɛ, ‑a kɔ ‑hɔtɩplieii 'hɔn.» ‑Ye ɔ nɔ: «Ɩ nu ‑tɛɛ.»
38 Aí os seus discípulos disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas.
39 Dɛ a ‑gbɛ, ‑tɛ ɛ ‑hi, ‑ye ‑Yusu kɔ 'a ‑naagbopʋ 'hɛɛn, ʋ ꞊tɩ 'mʋ 'dɩɔ, 'ʋ mu 'le dʋgba ꞊nʋ 'lu, ‑ɔ kɔ 'lu ti nɩ 'le, ʋʋ olifie daa. 'Ke ‑Yusu 'cipi 'le.
39 Jesus saiu e foi, como de costume, ao monte das Oliveiras; e os seus discípulos foram com ele.
40 ‑Tɛ ʋ nyre 'o ‑tuo a ‑gbɛ ke, ‑ye kɛ ɔɔ po: «Ba da Nyɩsʋa, ‑ɛ die nu, 'kuo ‑hʋɩn a nyɩgblaka, 'bɔɔ 'a mʋ 'mʋ lɛ ꞊tɔ, a 'nɩ ꞊han dɛ 'kuku nu.»
40 Quando chegou ao lugar escolhido, Jesus disse:
41 Bɔ po 'klɛɛ lɛ, ‑ye ɔ ‑hɔn 'o ꞊nʋ 'mʋ 'hʋɩn, 'ɔ 'yɩya 'o ye 'mʋ gbo dɛ gbi. ‑Ye ɔ bla gbo kwlɩ, 'ɔ ‑tʋa Nyɩsʋa a dɩda gbo,
41 Então se afastou a uma distância de mais ou menos trinta metros. Ajoelhou-se e começou a orar,
42 ɔ nɔ: «'Na Bu, 'bɩa ꞊nɩ nye ‑hʋa, ‑ye ‑bo hren 'mʋ ꞊sʋɛ ‑gbo ‑wɔn, 'n kɔ ꞊bo 'ye. Kɛɛ, bɛ 'ya ‑na kewɛɛnlɛ 'mʋ, bɛ nue, ɛ nɩ 'ya 'le 'na kewɛɛnlɛ 'mʋ.»
42 dizendo:
43 ‑Ye Nyɩsʋa a lɛleenyɔ 'hrɩɩ ꞊nɔ ye, 'ɔ ‑nye ꞊nɔ 'klɩ.
43 [Então um anjo do céu apareceu e o animava.
44 ‑Tɛ dɛ a ‑gbɛ, ɛ ‑hi, ‑ye hʋannʋ bio 'le 'kwli 'mʋ, 'ɔɔ 'o lele 'klɩ ꞊tu, 'ɔɔ Nyɩsʋa da. Hinhiun ‑gbo, ‑ʋʋ 'le ꞊nɔ 'mʋ ble, ʋ 'we ꞊nɔ dablo a tapʋɩ ye.]
44 Cheio de uma grande aflição, Jesus orava com mais força ainda. O seu suor era como gotas de sangue caindo no chão.]
45 ‑Tɛ ɔ da 'klɛɛ Nyɩsʋa, ‑ye ɔ 'ba 'mʋ ye, 'ɔ mu 'o 'a ‑naagbopʋ 'hʋɩn 'mʋ. ‑Tɛ ɔ nyru 'o 'hʋɩn 'mʋ, ‑ye ʋʋ 'nɩ ŋmo, 'kla‑wliye'yɩya a ‑tɩ.
45 Depois de orar, ele se levantou, voltou para o lugar onde os discípulos estavam e os encontrou dormindo, pois a tristeza deles era muito grande.
46 ‑Ye kɛ ɔɔ ꞊nʋ ye po: «Dɛ‑ kɔ ŋmla aa ŋmo 'le? Ba 'ba ye 'mʋ, ba da Nyɩsʋa, ‑ɛ die nu, 'kuo ‑hʋɩn a nyɩgblaka 'bɔɔ 'a mʋ 'mʋ lɛ ꞊tɔ, a 'nɩ ꞊han dɛ 'kuku nu.»
46 E disse:
47 Win nɩ 'le ‑Yusu wlɔn, nahuin ‑huohui 'ʋ waan 'le ye. ‑Ye Judɩa, ‑ɔ mɔ ‑Yusu a ‑naagbopʋʋ ‑pu ꞊tu 'o 'hɔn a nahuon ‑ye, nɔ‑ po nahuin ‑huohui a ‑gbɛ ye 'mʋ. ‑Ye ɔ 'yɩya 'o ‑Yusu 'mʋ gbo 'hʋɩn, 'ɔ 'wlɔɔ 'mʋ.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou uma multidão. Judas, um dos doze discípulos, que era quem guiava aquela gente, chegou perto de Jesus para beijá-lo.
48 ‑Ye kɛ ‑Yusu nyo ye po: «Judɩa, ꞊be 'ke 'le 'na 'mʋ'wlɛɛlɛ 'kwli 'mʋ, 'ke ‑n ‑hʋa ‑bo naa 'le, ‑bo po 'mʋ 'na yraanyʋ kwa, 'mɔ ‑gbo, ‑ɔ mɔ ‑tʋnahuin 'bii a Nahuon?»
48 Mas Jesus disse:
49 ‑Yusu a ‑naagbopʋ, ‑ʋ nɩ 'o ‑Yusu 'hʋɩn 'mʋ, ʋ yrii dɛ ꞊nʋ nɩ, ‑ɛɛ 'o mu nyre, 'ʋ ꞊gbɔ wlɔn, ʋ nɔ: «Kʋkɔnyɔ, ꞊be ‑ba nu ‑hɔtɩpliei, ‑ba ‑wʋnwɔn ye?»
49 Quando os discípulos que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: — Senhor, devemos atacar essa gente com as nossas espadas?
50 'Ke Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyɩgblaka a ‑kʋannunyɔ nɩ ‑wɛ 'o ‑tuo a ‑gbɛ ke. ‑Ye 'klɛɛ, ‑Yusu a ‑naagbopʋyu ‑ye, nɔ‑ nu 'a ‑hɔtɩplie, 'ɔ 'bɛ 'o ‑kʋannunyɔ a ‑gbɛ a diidɛnʋa 'o.
50 Um deles feriu com a espada o empregado do Grande Sacerdote , cortando a sua orelha direita.
51 ‑Ye ‑Yusuu wun 'nɩ po, ɔ nɔ: «Ɛ ‑wɛ ‑wɔn,» 'ɔ 'tʋ nyɩbɛyu a ‑gbɛ a nʋa lɛ, 'ɔ ‑wɔ 'a nʋa a ‑gbɛ.
51 Mas Jesus ordenou: Aí tocou na orelha do homem e o curou.
52 ‑Tɛ ɔ ‑wɔ 'klɛɛ 'a nʋa, ‑ye ɔ ꞊hɩan ‑wɔn, 'ɔɔ 'le nahuin ꞊nʋ ‑wɔn 'prɛɛ, ‑ʋ mɔ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ, kɔ Nyɩsʋa a 'kagblaka a 'yie꞊tunyʋ gblakɩ, kɔ ‑Juukʋɛ a 'blʋ a nahuin, ‑ʋ dio klɩ wɔn. Kɛ ɔɔ po: «A 'ble kwa lɛ ‑hɔtɩpliei kɔ ti 'hɛɛn, 'a di 'mʋ klɩ wɔn, ‑ɛ 'we ꞊nɔ nyɔ mu 'yrinyɔ klɩ wɔn.
52 Em seguida disse aos chefes dos sacerdotes, aos oficiais da guarda do Templo e aos líderes judeus que tinham vindo para prendê-lo:
53 'Plɩɩ ‑ye ti a pɛpɛ, 'ke a kɔ 'mʋ 'hɛɛn, ‑a nɩ o 'le Nyɩsʋa a 'kagblaka gbo, 'ke a 'de o 'na kikle lɛ ꞊mɔ. Kɛɛ ꞊be ti ꞊nʋ, Nyɩsʋa ‑nye 'a mʋ, a kɔ 'kuo ‑hʋɩn a nyɩgblaka 'hɛɛn, ‑ɔ mɔ gbɩgbɩyrɩ a nyɩgblaka, ti a ‑gbɛ, nɩ‑ nyre 'o. Nɛ‑ nue, 'a kɔ 'klɩ, 'ke ba nu 'a nɩ ‑kʋan.»
53 Eu estava com vocês todos os dias no pátio do Templo, e vocês não tentaram me prender. Mas esta é a hora de vocês e também a hora do poder da escuridão.
54 'Plɩɩ ‑Yusu 'mʋ 'pʋprɛ ‑wɔn mu ‑wɔ, ‑ye ʋ klo nɩ, 'ʋ gbɔ 'le ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyɩgblaka a kayu gbo. Piɛlɩ ‑mɛ ‑ye, ɔ nyu ‑wɔn 'nɩ kʋɛ, 'ke 'le 'waa ‑wɔnhinhrenkɔ 'kwli 'mʋ.
54 Eles prenderam Jesus e o levaram até a casa do Grande Sacerdote . E Pedro os seguia de longe.
55 'Ke 'o ‑patʋ 'mʋ, 'ke ʋ 'tie 'o na, 'ʋ ꞊glɔɔ 'le lɛ. Nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ ꞊glaa 'le na a ‑gbɛ lɛ, nʋ‑ kɔ ‑hɛyri Piɛlɩ nɩ 'le gbo.
55 Quando acenderam uma fogueira no meio do pátio, Pedro foi e sentou-se com os que estavam em volta do fogo.
56 'Ke ɔ nɩ 'o ‑gbo, ‑ye ‑kʋannunyrɔyu ꞊de, ɔ 'yo nɩ, 'ɔ ‑tʋa 'a 'yie a 'mʋ‑hrʋʋlɛ gbo, ‑ye kɛ ɔɔ po: «Nahuon ‑gbo, ɔ mɔ ‑wɛ ‑Yusu a ‑naagbopʋyuu nɩ.»
56 Uma das empregadas o viu sentado ali perto da fogueira, olhou bem para ele e disse: — Este homem também estava com Jesus!
57 Kɛɛ ‑ye Piɛlɩ ‑ga nɩ, ɔ nɔ: «Nyrʋgba o, 'n 'dio yi mɔ.»
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, eu nem conheço esse homem!
58 Bɛ ‑hi 'klɛɛ, ‑ye nyɩbɛyu ‑ye 'ye Piɛlɩ nɩ. Kɛ ɔ nyo ye po: «‑Na ‑gbɛ ‑gbo, 'ke ‑n nɩ o 'le 'a nahuin ꞊nʋ ‑hɛyri.» ‑Ye Piɛlɩ nɔ: «Nyɩbɛyu o, ɛ 'de 'mɔ mɔ.»
58 Pouco tempo depois, um homem o viu ali e disse: — Você também é um deles! Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sou um deles.
59 ‑Haawɔɔ ‑do bɔ ‑hi, ‑ye nyɩbɛyu ‑ye nɩ 'o. Kɛ ɔɔ ꞊nɔ ye po, 'ke 'le win 'yaklɩkɔ 'kwli 'mʋ: «꞊Hapʋkɔɔ nɩ, nyɩbɛhɩan ‑gbo, ɔ mɔ ‑wɛ ‑Yusu a ‑naagbopʋyuu nɩ, ‑ɛ nue, ʋ 'hɔn ‑wɛ a ‑gbɛ, ʋ mɔ Galilekʋɛ'ɛ nɩ.»
59 Mais ou menos uma hora depois, outro insistiu: — Você estava mesmo com ele porque também é galileu.
60 ‑Ye kɛ Piɛlɩɩ nyɩbɛyu a ‑gbɛ ye po, ɔ nɔ: «Nyɩbɛyu o, ‑tɩ ‑gbo ‑nɩɩ ꞊tu, 'nɩ yrii ꞊le 'mʋ lɛ.» Ɔ nɩ 'le 'pʋprɛ 'kwli 'mʋ, ‑ye hapɛ da ‑nyrɛ nɩ.
60 Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sei do que é que você está falando! Naquele instante, enquanto ele falava, o galo cantou.
61 Hapɛ bɛ da 'klɛɛ ‑nyrɛ, ‑ye Kʋkɔnyɔ ‑Yusu ꞊hɩan ‑wɔn, 'ɔɔ Piɛlɩ 'ye. Tii ‑do a ti 'yri, ‑ye ‑tɩ ꞊nʋ, Kʋkɔnyɔ ꞊tu wɛn ꞊nɔ ye, ‑ɛ mɔ: «'Plɩɩ hapɛ 'mʋ kɛ ‑nyrɛ mu da le, ‑n di kɛ nu 'na ‑wɔn‑gaawɩɩ ta, ‑ɛ mɔ, ‑n 'de 'mʋ yi ‑o,» ‑ye ‑tɩ a ‑gbɛ, ɩ bi 'le ꞊nɔ 'mʋ 'kwli.
61 Então o Senhor virou-se e olhou firme para Pedro, e ele lembrou das palavras que o Senhor lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.”
62 ‑Ye ɔ 'hrɩ 'le ‑yaa 'mʋ nɩ, 'ɔ ‑tʋa wuwe gbo, 'kla‑wliye'yɩya a ‑tɩ.
62 Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.
63 — ausente —
63 Os homens que estavam guardando Jesus zombavam dele e batiam nele.
64 — ausente —
64 Taparam os olhos dele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe!
65 Ʋ 'mʋ mu ‑yrɛ, ‑ye ʋ 'ŋmlɛ lele ꞊nɔ 'dai tanɩ.
65 E diziam muitas outras coisas para insultá-lo.
66 ‑Tɛ ‑nyrɛ cɛ lɛ, ‑ye ‑Juukʋɛ a 'blʋ a nahuin, kɔ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ, kɔ teteitɔɔnyʋ 'hɛɛn, ʋ 'kukue lɛ, 'ke 'o ‑Yusu a ‑bati a ‑ta 'mʋ. ‑Ye ʋ le 'waa 'mʋ‑hɛnyʋ, 'ke bʋ ya ‑Yusu 'waa ‑gboligbo gblaka ye.
66 Quando amanheceu, alguns líderes dos judeus, alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei se reuniram. Depois mandaram levar Jesus diante do Conselho Superior .
67 ‑Tɛ ʋ yɔ ꞊nʋ ye, ‑ye ʋ ꞊gbɔ wlɔn, ʋ nɔ: «꞊Be ‑mɔ mɔ Waanyɔ ꞊nʋ, Nyɩsʋa po la lɛ, ɔ di la 'le ya, 'ke 'o 'a dakʋ a waalɛ a ‑ta 'mʋ? 'Bɛ 'ya ‑mɔ 'mʋ, le ‑a mʋ!» ‑Ye kɛ ɔɔ ꞊nʋ ye po: «'Bɩa 'nɩ plɛ: Iin, 'mɔɔ nɩ, a 'nɩ pui ꞊le ‑tɛɛ nɩ.
67 Então lhe disseram: — Diga para nós se você é o Ele respondeu:
68 'Plɩɩ, 'nɩ ꞊gba 'a mʋ dɛ wlɔn, a 'nɩ ‑hɩhɩa ꞊le 'mʋ klɛ nɩ.
68 E, se eu fizer uma pergunta, vocês não vão responder.
69 Kɛɛ, kʋɛ 'klɛɛ mɔ gbo, 'mɔ ‑gbo, ‑ɔ mɔ ‑tʋnahuin 'bii a Nahuon, 'ke 'n di 'o 'Klɩkenɩnyɩsʋa a diidɛpɩa ke gbo nɩ.»
69 Mas de agora em diante o
70 ‑Ye ʋ 'bii, ʋ nɔ: «꞊Be ‑mɔ mɔ 'klɛɛ Nyɩsʋa a 'Yuu nɩ?» ‑Ye ɔ ꞊tu ‑wɔn, ɔ nɔ: «'Ɛ mɔ ‑tɛɛ, 'mɔɔ nɩ.»
70 Aí todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 ‑Ye ʋ nɔ: «‑A 'nɩ ‑hʋa ꞊le 'klɛɛ lele ‑hɛhɩnyʋ ‑ye. ‑A nɩ ‑gbɛ, ‑a 'wɔn 'a ‑gbɛ a win nɩ. ‑Tɛ ɔ plɛ, ɔ mɔ Nyɩsʋa a 'Yuu nɩ, ɔ poo Nyɩsʋa lɛ tanɩ. 'A ‑tɩ 'klɛɛ o, ɔ nɩ 'mʋ 'kʋkʋɛ.»
71 E eles disseram: — Não precisamos mais de testemunhas. Nós mesmos ouvimos o que ele disse.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.