Lucas 13
Nyɩsʋa a =hapʋtitie (TED) vs NVT
1 Ti a ‑gbɛ 'yri, nahuin ꞊de, nʋ‑ mu 'le ‑Yusu ‑wɔn, 'ʋ lo dɛ ꞊nʋ, ‑ɛ mue 'lu ‑wɔn, 'ke 'le Galileblʋgba 'mʋ, 'ke 'o nahuin ‑ye a ‑ta 'mʋ. Nahuin a ‑gbɛ, ti ꞊nʋ kɔ 'yri ʋʋ o 'o ‑cɔhlʋn pii, 'ke 'o Nyɩsʋa ye, 'ke ‑gʋlʋnʋma Pilatɩ le o 'a 'sɔyuo, bʋ 'lʋ o, 'waa dablo ꞊nʋ, ‑ɔ 'wlɛ gbo, 'ɔ bi 'le ‑cɔhlʋndɛhʋɛ a dablo ‑hɛyri.
1 Por essa época, Jesus foi informado de que Pilatos havia assassinado algumas pessoas da Galileia enquanto ofereciam sacrifícios.
2 Bʋ ꞊gba 'klɛɛ ‑Yusu wlɔn, ‑ye ɔ ꞊tu ‑wɔn, ɔ nɔ: «꞊Be a pui ‑tɛɛ, ‑ɛ mɔ, Galilekʋɛ a ‑gbɛ, ‑tɛ ʋ nu lɛ 'waa 'lɩla, ꞊be ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, 'waa dɛ 'kuku, ɛ ‑huo nɩ 'dɔ, 'ɛ ‑hi 'o 'waa 'bienʋ Galilekʋɛ a nɛnɛ 'mʋ?
2 “Vocês pensam que esses galileus eram mais pecadores que todos os outros da Galileia?”, perguntou Jesus. “Foi por isso que sofreram?
3 'Ʋʋn, kɛ 'nɩɩ 'a mʋ ye po, 'ba 'de 'o 'a nɩ dɛ 'kuku gbo hie, 'ba 'de 'a nɩ 'klɔ 'bii Nyɩsʋa ‑nyi, kɛ'ɛ nɩ, a di ‑wɛ lɛ'kʋkʋlɛ nu.
3 De maneira alguma! Mas, se não se arrependerem, vocês também morrerão.
4 'Ya 'o lele 'lu, nahuiin ‑pu ꞊tu 'o ‑yehɛn‑yehɛn, ‑ʋ 'kʋ, 'ke 'le Jrusrɛdɩɔ 'mʋ, 'waa ‑tɩ bɩ bi 'le 'a mʋ 'kwli 'mʋ. Yrayrɩkayudʋ ꞊nʋ, ‑ʋ ꞊hɩan 'le ‑wɔn lɛ, ‑ʋ nɩ 'le Jrusrɛ a 'dɩ꞊tɩɔ ꞊nʋ 'mʋ, ʋʋ Siloe daa, nʋ‑ bi ꞊nʋ ke, 'ʋ 'kʋ. ꞊Be a pui lele ‑tɛɛ, ‑ɛ mɔ, ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, 'waa dɛ 'kuku, ɛ ‑huo nɩ 'dɔ, 'ɛ ‑hi 'o 'waa 'bienʋ Jrusrɛkʋɛ a nɛnɛ 'mʋ?
4 E quanto aos dezoito que morreram quando a torre de Siloé caiu sobre eles? Eram mais pecadores que os demais de Jerusalém?
5 'Ʋʋn, kɛ 'nɩɩ 'a mʋ ye po, 'ba 'de 'o 'a nɩ dɛ 'kuku gbo hie, 'ba 'de 'a nɩ 'klɔ 'bii Nyɩsʋa ‑nyi, kɛ'ɛ nɩ, a di ‑wɛ lɛ'kʋkʋlɛ nu.»
5 Não! E eu volto a lhes dizer: a menos que se arrependam, todos vocês também morrerão.”
6 ‑Ye ‑Yusu po lele ꞊nʋ ye ‑talʋdʋ, ɔ nɔ: «Nyɩbɛyu ꞊de, nɔ‑ 'dɔ figietu, ‑ɛ mɔ, tugbɛ, ‑ɛɛ 'kui tʋ, 'ke 'le 'a ‑ci 'kwli 'mʋ. 'Dai ti bɩ ‑hi, ‑ye ‑cikɔnyɔ a ‑gbɛ, ɔ di 'le ꞊le, ɔ 'mʋ tugbɛ a ‑gbɛ a 'kui ‑ha, kɛɛ, ɔ 'de 'le ꞊nɔ 'kuoo ‑do 'klɔ 'yee.
6 Então Jesus contou a seguinte parábola: “Um homem tinha uma figueira em seu vinhedo e foi várias vezes procurar frutos nela, sem sucesso.
7 ‑Ye kɛ ɔɔ ‑ci'yie꞊tunyɔ ye po, ɔ nɔ: Ta 'o lɛ, ɛ mɔ 'klɛɛ 'yrɩɩ ta, 'ɛ nɩ ti, kɛ 'nɩɩ nu, 'nɩɩ nɔ di, 'mʋ tugbɛ ‑gbo a 'kui ‑ha. Kɛɛ, 'bɩa 'nɩ di 'le, 'nɩ 'yee ꞊le 'le ꞊nɔ 'kuoo ‑do 'klɔ gbo. 'A ‑tɩ, hrɛ! ‑Ɛ nue, ɛ nɩ mɔ ‑tʋtʋtɩɔ ‑gbo ke ‑gbʋgbɛ.
7 Por fim, disse ao jardineiro: ‘Esperei três anos e não encontrei um figo sequer. Corte a figueira, pois só está ocupando espaço no pomar’.
8 Kɛɛ ‑ye ‑ci'yie꞊tunyɔ ꞊tuo ‑wɔn, ɔ nɔ: ‑Hɩɛ mɛ lɛ, 'yrʋ ‑gbo bʋ ‑hi. 'N kɔ ꞊bo 'ble 'hʋɩn 'mʋ lɛ, 'mʋ 'le ‑tʋtʋ yrayrʋ po.
8 “O jardineiro respondeu: ‘Senhor, deixe-a mais um ano, e eu cuidarei dela e a adubarei.
9 'Nɩ nue 'klɛɛ, 'n pue ‑tɛɛ, 'yrʋ ‑de' di, ɛ di tʋ 'kui. 'Bɩa 'bɛ 'de ꞊nɛ, ‑ye ‑n ‑wɛ 'le ‑bo hrɛ nɩ.»
9 Se der figos no próximo ano, ótimo; se não, mande cortá-la’”.
10 ‑Wuwle‑nyrɔwɔ ꞊de 'mʋ, ‑Yusu 'ɔɔ nahuin Nyɩsʋa a ‑tɩ tɔɔ, 'ke 'le Nyɩsʋa a kayu gbo.
10 Certo sábado, quando Jesus ensinava numa sinagoga,
11 Nyrʋgba ꞊de nɩ 'o. Nɔ‑ 'ku ‑hʋan nɩ 'o ke 'mʋ. 'Ku ‑hʋan a ‑gbɛ, nʋ‑ puo 'kʋɛ ye. 'A 'kʋɛ a ‑gbɛ, 'a 'yrʋ a ‑pu ꞊tu 'o ‑yehɛn‑yehɛn a nʋnʋ nɩ gbo. Ɔ 'klii ye. Ɔ 'die 'le ‑wɛ bɔ 'wʋ 'le lɛ.
11 apareceu uma mulher enferma por causa de um espírito impuro. Andava encurvada havia dezoito anos e não conseguia se endireitar.
12 ‑Tɛ ‑Yusu 'yo, ‑ye ɔ dɔ nɩ, ɔ nɔ: «Nyrʋgba o, ‑na 'kʋɛ ‑wɛ nɩ,»
12 Ao vê-la, Jesus a chamou para perto e disse: “Mulher, você está curada de sua doença!”.
13 'ɔ puo dabʋɩ 'lu gbo. Tii ‑do a ti 'yri, ‑ye ɔ 'wʋ 'le lɛ, 'ɔ ‑tʋa Nyɩsʋa a baalɛ gbo.
13 Então ele a tocou e, no mesmo instante, ela conseguiu se endireitar e começou a louvar a Deus.
14 Kɛɛ ‑ye Nyɩsʋa a kayu a nyɩgblaka, ‑ɔ nɩ 'o, ‑tɛ ɔ 'ye dɛ a ‑gbɛ, ‑Yusu nu, ‑ye ɔ bi 'mʋ yrʋ, ‑ɛ nue, ‑wuwle‑nyrɔwɔ 'mʋ, 'ke ‑Yusu ‑wɔɔ 'o nahuon a 'kʋɛ. ‑Ye kɛ nyɩgblaka a ‑gbɛ, ɔɔ nahuin ‑huohui ꞊nʋ ye po, ɔ nɔ: «'Ke 'le 'wee 'kwli 'mʋ, ‑nyrɔwɩɩ ‑huonnɔ nɩ 'le, ‑ɩ kɔ 'kwli 'mʋ ‑a blɛ ye ‑ba nuu 'o ‑kʋan. 'A ‑tɩ, ‑nyrɔwɩ a ‑gbɛ 'kwli 'mʋ, 'kee nɩ, ba di 'le, ɔ 'mʋ 'a nɩ 'kʋɛi ‑wɔ. A nɩ di 'le 'le ‑wuwle‑nyrɔwɔ 'mʋ.»
14 O chefe da sinagoga ficou indignado porque Jesus a tinha curado no sábado. “Há seis dias na semana para trabalhar”, disse ele à multidão. “Venham nesses dias para serem curados, e não no sábado.”
15 ‑Ye kɛ Kʋkɔnyɔ nyo ye po, ɔ nɔ: «'A mʋ ‑gbo, ‑ʋʋ 'lii 'hɔn naa. 'Ɛ nɩ nahuon 'bɔ nɩ 'o, 'bɔ kɔ bri kɔ 'ɛ nɩ 'wlugbadɛ, ꞊be ɔ 'nɩ ꞊wlɩɩ ꞊le gbo, ‑wuwle‑nyrɔwɔ 'mʋ, ‑ɛ die nu, ɔ 'mui 'le 'naalɛ 'mʋ gba?
15 O Senhor, porém, respondeu: “Hipócritas! Todos vocês trabalham no sábado! Acaso não desamarram no sábado o boi ou o jumento do estábulo e o levam dali para lhe dar água?
16 'Plɩɩ nyrʋgba ‑gbo, ‑ɔ mɔ ‑a nɩ bu gblaka Abrahamʋ a 'yuo a 'yu ‑ye, Satan mʋa, 'ke 'le 'yrɩɩ ‑pu ꞊tu 'o ‑yehɛn‑yehɛn 'kwli 'mʋ, ꞊be ɛ 'de 'o lɛ nɔɔ, 'ke ꞊bo ‑wɔ 'a 'kʋɛ ‑wuwle‑nyrɔwɔ 'mʋ?»
16 Esta mulher, uma filha de Abraão, foi mantida presa por Satanás durante dezoito anos. Não deveria ela ser liberta, mesmo que seja no sábado?”.
17 ‑Yusu bɔ po 'klɛɛ lɛ, ‑ye 'a yraanyʋ ꞊nʋ, ‑tʋɩ nyu nu 'dɔ. Kɛɛ, nahuin ‑ye ꞊nʋ, ‑ʋ nɩ 'o, ʋ kɔ plɔ a bleelɛ, 'ke 'o 'yilɛnɔ‑tɔplɩ 'bii ꞊nʋ, ‑Yusuu nu a ‑ta 'mʋ.
17 As palavras de Jesus envergonharam seus adversários, mas todo o povo se alegrava com as coisas maravilhosas que ele fazia.
18 Dɛ a ‑gbɛ, ‑tɛ ɛ ‑hi, ‑ye kɛ ‑Yusuu ꞊nʋ ye po, ɔ nɔ: «'N di po ‑talʋdʋ, 'mue 'a mʋ tɔɔ, ‑tɛ Nyɩsʋaa nu, 'ɛ kɔ nahuin a ‑dodo, 'ɔ kʋʋ win ke, 'plɩɩ nahuin ‑ye 'ʋʋ klɛ bii.
18 Então Jesus disse: “Com que se parece o reino de Deus? Com o que posso compará-lo?
19 Dɛ a ‑gbɛ, ɛ 'we ꞊nɔ 'dɩdɔdɛ ꞊nʋ ye, ‑ɛ kɔ 'yɛɛ 'cɩmɩ 'dɔ, 'ɛ ‑hi 'o 'dɩdɔ‑tɔplɩ ‑ye a 'yɔ 'mʋ. 'Dɩdɔdɛ a 'yɛɛ a ‑gbɛ, nɛ‑ nahuon ꞊de gba, 'ɔ 'dʋɛ 'le 'a ‑ci ke, 'ɛ ꞊ga, 'ɛ ‑hɛ tugbɛ gblaka, 'a babʋɩ ‑hɛyri, nʋblɩ 'ɩɩ 'le 'lɛ poo.»
19 É como a semente de mostarda que alguém plantou na horta. Ela cresce e se torna uma árvore, e os pássaros fazem ninhos em seus galhos”.
20 ‑Ye kɛ ‑Yusuu lele ꞊nʋ ye po ɔ nɔ: «꞊Bo po ‑talʋdʋ ‑ye, 'mue 'a mʋ tɔɔ, ‑tɛ Nyɩsʋaa nu, 'ɛ kɔ nahuin a ‑dodo, 'ɔ kʋʋ win ke, 'plɩɩ nahuin ‑ye 'ʋʋ klɛ bii.
20 Disse também: “Com que mais se parece o reino de Deus?
21 Dɛ a ‑gbɛ, ɛ 'we ꞊nɔ 'flɔɔ a 'yaadɛ ye, nyrʋgba po 'le 'flɔɔpupu ‑huohui ‑wɔn, 'ɔ nyʋɔ ‑nyʋanyʋa, 'flɔɔ 'bii 'ɔ 'ya.»
21 É como o fermento que uma mulher usa para fazer pão. Embora ela coloque apenas uma pequena quantidade de fermento em três medidas de farinha, toda a massa fica fermentada”.
22 ‑Yusu 'kɩɛ nɩɛ 'le Jrusrɛdɩɔ 'mʋ a 'hru wlɔn, ɔ kɔ 'a ‑naagbopʋ 'hɛɛn. ‑Tɛ ɔɔ nu, 'ɔɔ 'dɩɛ ꞊tɩɔ lɛ 'bɛ, kɛ ɔɔ nu, 'ɔɔ Nyɩsʋa a ‑tɩ tɔɔ.
22 Jesus foi pelas cidades e povoados ensinando ao longo do caminho, em direção a Jerusalém.
23 A 'wɔ ꞊de 'mʋ, nahuon ꞊de, nɔ‑ ꞊gbɔ wlɔn, ɔ nɔ: «Nahuin ꞊nʋ, Nyɩsʋa di waa, 'ke 'o 'a ‑bati a lɛpupue ‑wɔn, ꞊be ʋ 'deɛ bʋ ‑huo?» ‑Ye nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ nɩ 'o, ɔ ꞊tu ‑wɔn, ɔ nɔ:
23 Alguém lhe perguntou: “Senhor, só alguns poucos serão salvos?”. Ele respondeu:
24 «Paalɛ ꞊nʋ, ‑ɛɛ 'a mʋ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli 'mʋ paa, ɛ 'cɩmɩ lɛ 'yri. 'Bɩa 'ba nye ‑hʋa, ba pa 'le Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ a ‑gbɛ 'kwli 'mʋ, ‑ye ba ꞊tu 'o 'klɩ, a 'mʋ 'o paalɛ a ‑gbɛ 'yri naa. 'Nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le, nahuin 'plɔplɔ, ʋ die lɛ 'nɩ ꞊mɔ, 'ke bʋ pa 'le Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ ꞊nʋ 'kwli 'mʋ. Kɛɛ, ʋ 'deɛ bʋ ‑wɛ 'le.
24 “Esforcem-se para entrar pela porta estreita, pois muitos tentarão entrar, mas não conseguirão.
25 Dɛ ɛ di ye 'we, nɛ‑ ‑gbo: Kayukɔnyɔ, 'ke ɔ di 'le dɛdiilɛ 'mʋ ye 'mʋ 'baa, ɔ 'mʋ 'maju ꞊gba. A ‑mɛ ‑ye, 'ke a di 'le ‑patʋ 'mʋ nɩ, a 'mʋ 'maju bibie, a 'mʋ ‑wɛ lɛ po: Kʋkɔnyɔ o, ‑ha ‑a mʋ 'maju ye. Kɛ ɔ di po, ɔ 'mʋ 'a mʋ ‑wɔn ꞊tu: 'N 'de 'a mʋ yi.
25 Quando o dono da casa tiver trancado a porta, será tarde demais. Vocês ficarão do lado de fora, batendo e pedindo: ‘Senhor, abra a porta para nós!’. Mas ele responderá: ‘Não os conheço, nem sei de onde são’.
26 ‑Ye kɛ a dio ye po: ‑N kɔ ‑a mʋ 'hɛɛn, ‑a mʋʋ o 'o ‑tɛgbii ‑do dɛ dii, kɔ, ꞊nɩɩ o Nyɩsʋa a ‑tɩ tɔɔ, 'ke 'le ‑a nɩ 'dɩɛ a 'dika.
26 Então vocês dirão: ‘Nós comemos e bebemos com o senhor, e o senhor ensinou em nossas ruas’.
27 Kɛ ɔ di lele 'a mʋ ye po: 'N 'de 'a mʋ yi. Ba hren 'mʋ ‑wɔn, ‑ɛ nue, a 'bii ꞊nʋ, 'yilɛnyre‑tɔplɩ ꞊nʋ, Nyɩsʋa 'nɩnɩ ‑hʋa ba nu, nɩ‑ aa nu.
27 E ele responderá: ‘Não os conheço nem sei de onde são. Afastem-se de mim, todos vocês que praticam o mal!’.
28 Ti a ‑gbɛ 'yri, a di 'ye 'a nɩ bunʋ Abrahamʋ, Yisakɩ kɔ Sakɔbʋ 'hɛɛn, kɔ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hɛnyʋ 'bii, 'ke 'le Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ ꞊nʋ 'kwli 'mʋ. A ‑mɛ ‑ye, ʋ di 'le 'a mʋ 'mʋ po ‑patʋ. 'Ke a di 'o ꞊hien wee, kɔ, 'ke a di ‑wɛ 'o yrʋ poo.
28 “Haverá choro e ranger de dentes, pois verão Abraão, Isaque, Jacó e todos os profetas no reino de Deus, mas vocês serão lançados fora.
29 Ti a ‑gbɛ 'yri, 'klɔ a ꞊gɛii ‑hɛn ‑gbo 'yri, 'ke nahuin di 'le 'mʋ lɛ ‑hɔn, ʋ 'mʋ lɛ 'kukue, ʋ 'mʋ dɛ ‑wɔn didi, 'ke 'le Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli 'mʋ.
29 E virão pessoas de toda parte, do leste e do oeste, do norte e do sul, para ocupar seus lugares à mesa no reino de Deus.
30 ‑Ye 'klɛɛ, nahuin ‑ye, ‑ʋ nɩ 'le 'waa 'bienʋ bʋ gbo, ‑tɛ ti nɩ lɛ 'mʋ ‑gbo, nʋ‑ di ‑tado 'o 'waa 'bienʋ 'lu ye nɩ, kɔ, nahuin ‑ye, ‑ʋ nɩ 'o 'waa 'bienʋ 'lu ye, ‑tɛ ti nɩ lɛ 'mʋ ‑gbo, nʋ‑ di ‑tado 'le 'waa 'bienʋ bʋ gbo nɩ.»
30 E prestem atenção: alguns últimos serão os primeiros, e alguns primeiros serão os últimos”.
31 Tii ‑do a ‑gbɛ 'yri, Falisi꞊tumu a nahuin ꞊de, nʋ‑ 'yɩya 'o ‑Yusu 'hʋɩn 'mʋ gbo, 'ʋ lo, ʋ nɔ: «‑Tɛgbi ‑gbo, ‑n nɩ mɔ, ‑hɔn nɔ 'mʋ, ‑bo mu 'le ‑tɛgbi ‑ye, ‑ɛ nue, 'kɩɩn Helɔdɩ, ɔɔ ‑na 'lɩla lɛ 'nɩ ꞊mɔ.»
31 Naquele momento, alguns fariseus lhe disseram: “Vá embora daqui, pois Herodes Antipas quer matá-lo!”.
32 ‑Ye kɛ ɔɔ ꞊nʋ ye po, ɔ nɔ: «Ba mu, ba le Helɔdɩ a ‑gbɛ, ‑ɔ kɔ gblagblʋ, ‑nɔ 'gbekle, ‑ɛ mɔ: Kɛkɛ ‑gbo, kɔ ‑ŋaŋa 'hɛɛn, 'nɩɩ lɛ bla 'kuo ‑hʋɩn ꞊nʋ, ‑ɔ nɩ 'o nahuin ke 'mʋ, kɔ, 'nɩɩ nahuin a 'kʋɛi ‑wɔ, ‑ye ꞊nyrɛɛ, 'n ‑yra 'na ‑kʋan 'lu.
32 Jesus respondeu: “Vão dizer àquela raposa que continuarei a expulsar demônios e a curar hoje e amanhã; e, no terceiro dia, realizarei meu propósito.
33 Kɛɛ, kɛkɛ ‑gbo, kɔ ‑ŋaŋa, kɔ ꞊nyrɛɛ 'hɛɛn, 'n kɔ ꞊bo gba 'na 'hru 'lu ‑wɔn, 'mʋ 'le Jrusrɛdɩɔ 'mʋ nyre, ‑ɛ nue, ɛ 'de 'o lɛ nɔɔ, 'ke bʋ 'la Nyɩsʋa a winwlɔn‑hɛnyɔ, 'ke 'le ‑tɛgbi ‑ye, 'bɛ 'de 'le Jrusrɛ 'mʋ.
33 Sim, hoje, amanhã e depois de amanhã, devo seguir meu caminho. Pois nenhum profeta de Deus deve ser morto fora de Jerusalém!
34 'Nɩɩ Jrusrɛ 'mʋ a nahuin 'nɩ le: Nyɩsʋa 'bɔ lee nɔ 'a mʋ 'a winwlɔn‑hɛnyʋ ‑wɔn, a nyu ‑wɔn lɛ po 'hɛ, 'a nyu 'la. 'Ɛ nɩ ti, 'n nye o 'nɩ ‑hʋa, 'ke ꞊bo 'kukue o mɔ 'a mʋ lɛ, kɛ mɔ 'mʋ 'hʋɩn 'mʋ, ‑ɛ 'we ꞊nɔ ye, ‑tɛ hapɛ'gbaa nu, 'ɔɔ 'a 'yuo꞊pli lɛ 'kukue, 'plɩɩ, 'ɔ nyi ke gbo ꞊jri, kɛɛ, a 'die ke wɛɛn.
34 “Jerusalém, Jerusalém, cidade que mata profetas e apedreja os mensageiros de Deus! Quantas vezes eu quis juntar seus filhos como a galinha protege os pintinhos sob as asas, mas você não deixou.
35 Ɛ nɛ‑ kɔ ‑tɩ Nyɩsʋa 'mʋ 'o 'a nɩ 'dɩɔ gbo hie, a ‑do, a 'mʋ 'a nɩ dɩɔnʋ lɛ kikle. 'Nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le, kʋɛ 'klɛɛ mɔ gbo, a 'deɛ ba 'ye 'klɛɛ lele 'mʋ, ɛ 'mue gba ‑gbagba, ti ꞊nʋ, ɩ 'mʋ 'o nyre, ‑ɩ kɔ 'yri a di 'o lɛ poo: ‑Na 'wio, ‑mɔ ‑gbo, ‑ɔɔ 'le di, 'ke 'le Kʋkɔnyɔ Nyɩsʋa a 'dʋ 'kwli 'mʋ. Nyɩsʋa bɔ ‑nyi ‑mʋ ‑tɩ a 'yi'bʋaalɛ!»
35 E, agora, sua casa foi abandonada, e você nunca mais me verá, até que diga: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor!’”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.