João 9

Nyɩsʋa a =hapʋtitie (TED) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 ‑Yusu kɔ 'a ‑naagbopʋ 'hɛɛn, bʋ nɩ 'hru wlɔn, ‑ye ɔ yɛ 'o gbo nyɩbɛyu ꞊de. Nyɩbɛyu a ‑gbɛ, kʋɛ la 'le 'a kɔɔlɛ 'yie 'mʋ gbo, 'a 'yii sua nɩ.
1 Jesus ia caminhando quando viu um homem que tinha nascido cego.
2 ‑Ye 'a ‑naagbopʋ ꞊gbɔ wlɔn, ʋ nɔ: «Tɔɔnyɔ o, nahuon tio‑ nu la dɛ 'kuku? ꞊Be nahuon a ‑gbɛɛ nɩ, ‑hee' 'a 'dii kɔ 'a bu 'hɛɛn‑ nɩ, ‑ʋ nu dɛ 'kuku, ‑ɛ kɔ ‑tɩ 'a 'yii 'ɩ sua?»
2 Os seus discípulos perguntaram: — Mestre, por que este homem nasceu cego? Foi por causa dos pecados dele ou por causa dos pecados dos pais dele?
3 ‑Yusu ꞊tu ‑wɔn, ɔ nɔ: «Ɛ 'de 'a ‑gbɛ a dɛ 'kuku a ‑tɩ, mɔ, ɛ 'de ‑wɛ 'a 'dii kɔ 'a bu 'hɛɛn a dɛ 'kuku a ‑tɩ, 'a 'yii 'de sua. 'A 'yii sua nɩ, ‑ɛ die nu, nahuin 'mue 'ye, ‑ɛ mɔ, Nyɩsʋa kɔ 'klɩ, 'ke bɔ nu ‑kʋan, 'ke 'o ꞊nɔ 'yie 'mʋ.
3 Jesus respondeu:
4 ‑Tɛ ‑nyrɛ 'kɩɛ nɩɛ 'le, ‑a kɔ ‑ba nu ‑kʋan ꞊nʋ, Nyɩsʋa, ‑ɔ lee nɔ 'mʋ, ɔ plɛ ‑ba nu. 'Tɔɔ mu 'nɩ ‑wɔn. 'Tɔ 'bɔ ‑wɔn, nahuon ꞊de 'de 'le ‑kʋan a nunue ‑wɛ.
4 Precisamos trabalhar enquanto é dia, para fazer as obras daquele que me enviou. Pois está chegando a noite, quando ninguém pode trabalhar.
5 ‑Tɛ 'n 'kɩɛ nɩɛ nɔ 'klɔ ke, 'mɔɔ nɩ, ‑ɔɔ 'klɔ ‑gbo ke a nahuin ‑nyrɛ ‑nyi. ‑ɛ die nu, ʋ 'mʋ ‑tɩ a ‑tɛɛ 'mʋ lɛ yrii.»
5 Enquanto estou no mundo, eu sou a luz do mundo.
6 'Plɩɩ ɔ 'mʋ la 'klɛɛ mu ‑yrɛ, ‑ye ɔ po gbo hɩɔn, 'ɔ nyʋa hɩɔn a ‑gbɛ ‑tʋtʋ ke, 'ɔ nuo 'bru 'mʋ, 'ɔ 'bɔ 'mʋ, 'ɔ hruu 'o 'yiisuanyɔ a ‑gbɛ a 'yii klɛ,
6 Depois de dizer isso, Jesus cuspiu no chão, fez um pouco de lama com a saliva, passou a lama nos olhos do cego
7 ɔ nɔ: «Mu 'le 'wlo ꞊nʋ ‑wɔn, ʋ 'blu, ʋʋ Siloe daa, ꞊mʋ 'le 'yi ꞊hlɔn lɛ yra.» Siloedʋ a ‑gbɛ, ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ leenyɔ; 'yiisuanyɔ a ‑gbɛ 'ɔ mu, 'ɔ yra 'yi ꞊hlɔn lɛ. ‑Tɛ ɔ ꞊hɩan ‑wɔn, ‑ye ɔ ‑tʋa lɛyriilɛ gbo.
7 e disse: O cego foi, lavou o rosto e voltou vendo.
8 'A 'bienʋ, kɔ nahuin ꞊nʋ 'hɛɛn, ‑ʋ nyo o lɛ 'ye, ‑tɛ ɔɔ o 'wli lɛ ‑hʋa, ‑ɛ die nu, ɔ 'mʋ dɛ di, nahuin a ‑gbɛ, kɛ ʋʋ 'klɛɛ po, 'ʋʋ wlɔn lɛ ꞊gbʋgba: «꞊Be ɛ 'de nahuon ‑gbo, ‑ɔɔ o gbo nɩ, ‑ɔɔ o 'wli lɛ ‑hʋa?»
8 Os seus vizinhos e as pessoas que costumavam vê-lo pedindo esmola perguntavam: — Não é este o homem que ficava sentado pedindo esmola?
9 ꞊Ʋ ‑ye nɔ: «Nɔ‑ɔ nɩ.» ꞊Ʋ ‑ye nɔ: «'Ʋʋn, ɛ 'de ꞊nɔ, kɛɛ, ɔ 'we ꞊nɔ ꞊nɔ ye.» Kɛɛ, nahuon a ‑gbɛ, kɛ ɔɔ po, ɔ nɔ: «'Mɔɔ nɩ.»
9 — É! — diziam alguns. — Não, não é. Mas é parecido com ele! — afirmavam outros. Porém ele dizia: — Sou eu mesmo.
10 ‑Ye ʋ nyo 'klɛɛ wlɔn 'nɩ ꞊gba: «‑Be' ‑na 'yii nu kekɩklɛ 'le?»
10 — Como é que agora você pode ver? — perguntaram.
11 ‑Ye ɔ nɔ: «Nahuon ‑gbo, ʋʋ ‑Yusu daa, nɔ‑ po hɩɔn gbo, 'ɔ nyʋa hɩɔn a ‑gbɛ ‑tʋtʋ ke, 'ɔ nuo 'bru 'mʋ. Nʋ‑ ɔ hrii 'mʋ 'yi klɛ, 'ɔ le 'mʋ, 'ke ꞊bo mu 'le 'wlo ꞊nʋ ‑wɔn, ʋʋ Siloe daa, ‑ɛ die nu, 'mʋ 'yi ꞊hlɔn lɛ yra, 'nɩ mu, 'nɩ yra 'yi ꞊hlɔn lɛ. ‑Tɛ 'n yra 'klɛɛ 'yi ꞊hlɔn lɛ, ‑ye 'n ‑tʋa lɛyriilɛ gbo.»
11 Ele respondeu: — O homem chamado Jesus fez um pouco de lama, passou a lama nos meus olhos e disse: “Vá ao tanque de Siloé e lave o rosto.” Então eu fui, lavei o rosto e fiquei vendo.
12 ‑Ye ʋ ꞊gbɔ wlɔn: «‑Be' nahuon a ‑gbɛ nɩ ye 'le?» ‑Ye ɔ nɔ: «'N 'de 'a dɛ ꞊de yi.»
12 — Onde está esse homem? — perguntaram. — Não sei! — respondeu ele.
13 Nahuon a ‑gbɛ, ‑ɔ kɔ 'yii sua o, 'ke ʋ gbɔ 'le Falisi꞊tumu a nahuin ye.
13 Então levaram aos fariseus o homem que havia sido cego.
14 'Plɩɩ ‑ye, ‑nyrɔwɔ ‑kɔ 'mʋ ‑Yusu nu 'bru, 'ɔ kla 'a 'yii ke, ‑nyrɔwɔ a ‑gbɛ, ɔ mɔ ‑wuwle‑nyrɔwɔ'ɔ nɩ.
14 O dia em que Jesus havia feito lama e curado o homem da cegueira era um sábado.
15 Nɛ‑ nue, Falisi꞊tumu a nahuin 'ʋʋ nahuon a ‑gbɛ wlɔn ꞊gba: «Dɛ‑ nue, ꞊nɩɩ lɛ yrii 'le?» ‑Ye ɔ nɔ: «Ɔ nu 'bru, 'ɔ hruu 'o 'na 'yii klɛ, 'nɩ yra 'yi ꞊hlɔn lɛ. ‑Tɛ 'n yra 'klɛɛ 'yi ꞊hlɔn lɛ, ‑ye 'n ‑tʋa lɛyriilɛ gbo.»
15 Aí os fariseus também perguntaram como ele tinha sido curado. — Ele pôs lama nos meus olhos, eu lavei o rosto e agora estou vendo — respondeu o homem.
16 ‑Ye kɛ Falisi꞊tumu a nahuin ‑yee po: «Nahuon ꞊nʋ, ‑ɔ mɔ ‑Yusu, ɔ 'de 'le Nyɩsʋa ‑wɔn 'mʋ ‑hɔn, ‑ɛ nue, ɔ 'nɩ ꞊tuu ꞊le 'o tete ꞊nʋ 'o, ‑ɛ nyi ꞊tu, ‑ɛ mɔ, ‑wuwle‑nyrɔwɔ 'mʋ, nahuon nɩ nu 'le ‑kʋan.» ꞊Ʋ ‑ye nɔ: «'Bɩa 'bɔ 'ya wɛn ‑tʋnahuon, ‑ɔɔ dɛ 'kuku nu, ‑ye ɔ 'de wɛn 'le 'ŋmilɛka‑tɔplɩ ‑gbo, ɔɔ nu a nunue ‑wɛ.» Nɛ‑ nue, 'ʋ 'bɛ ꞊tɩɔ.
16 Alguns fariseus disseram: — O homem que fez isso não é de Deus porque não respeita a E outros perguntaram: — Como pode um pecador fazer milagres tão grandes? E por causa disso houve divisão entre eles.
17 ‑Ye nahuon a ‑gbɛ, ‑ɔ kɔ 'yii sua o, ʋ nyo lele wlɔn 'nɩ ꞊gba: «Nahuon ꞊nʋ, ‑ɔ kla ‑na 'yii ke, ‑mɛ ‑ye, ‑n nɔ 'nɩ, nahuon tio‑ ɔ 'ya 'le?» ‑Ye ɔ nɔ: «'Mɛ ‑ye, 'n nɔ 'nɩ, ɔ mɔ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hɛnyɔɔ nɩ.»
17 Então os fariseus tornaram a perguntar ao homem: — Você diz que ele curou você da cegueira. E o que é que você diz dele? — Ele é um
18 Kɛɛ ‑ye ‑Juukʋɛ a ye'mʋnaanyʋ a ‑gbɛ, ‑ʋ mɔ Falisi꞊tumu a nahuin, ʋ 'nɩ ‑hʋɛ ꞊le bʋ pui ‑tɛɛ, ‑ɛ mɔ, nahuon a ‑gbɛ a 'yii sua o nɩ, 'ɔɔ kɛ lɛ yrii. Nɛ‑ nue, 'ʋ da 'a 'dii kɔ 'a bu 'hɛɛn,
18 Os líderes judeus não acreditavam que ele tinha sido cego e que agora podia ver. Por isso chamaram os pais dele
19 'ʋ ꞊gbʋ wlɔn, ʋ nɔ: «꞊Be sɛyɩ‑sɛyɩ, nahuon ‑gbo, 'a nɩ 'yuu nɩ? ꞊Be a nɔ 'nɩ, ‑tɛ a kʋɔ la, 'a 'yii sua la nɩ? 'Bɛ mɔ ‑tɛɛ, ‑ɛ mɔ, 'a 'yii sua la nɩ, dɛ‑ nue, 'ɔɔ kɛ lɛ yrii 'le?»
19 e perguntaram: — Esse homem é filho de vocês? Vocês dizem que ele nasceu cego. E como é que agora ele está vendo?
20 ‑Ye 'a 'dii kɔ 'a bu 'hɛɛn, ʋ nɔ: «‑A yie nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑a nɩ 'yuu nɩ. ‑A yie ‑wɛ nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑tɛ ‑a kʋɔ la, 'a 'yii sua la nɩ.
20 Os pais responderam: — Sabemos que ele é nosso filho e que nasceu cego.
21 Kɛɛ, dɛ‑ nue, 'plɩɩ 'ɔɔ lɛ yrii, kɔ, nahuon tio‑ kla 'a 'yii ke, dɛ a ‑gbɛ, nɛ‑ ‑a 'de yi. 'A ‑gbɛ, ba ꞊gbɔ wlɔn, ‑ɛ nue, ɔ 'de 'yu. Ɔ ‑wɛ 'le bɔ ‑hɩhɩa 'a mʋ klɛ nɩ.»
21 Mas não sabemos como é que ele agora pode ver e não sabemos também quem foi que o curou. Ele é maior de idade; perguntem, e ele mesmo poderá explicar.
22 Kɛ 'a 'dii kɔ 'a bu 'hɛɛn, ʋʋ po, ‑ɛ nue, ʋʋ pɩ ‑Juukʋɛ a ye'mʋnaanyʋ a ‑gbɛ a hʋannʋ. 'Ɛ mɔ ‑tɛɛ, ‑Juukʋɛ a ye'mʋnaanyʋ a ‑gbɛ, ʋ pue 'le ꞊le, ‑ɛ mɔ, nahuon 'bɔ nɩ 'o, 'bɔ plɛ, ‑Yusu mɔ Waanyɔ ꞊nʋ, Nyɩsʋa po la lɛ, ɔ di la 'le ya, ‑ye nahuon a ‑gbɛ, ɔ 'die 'le ‑wɛ bɔ pa 'klɛɛ lele Nyɩsʋa a kayu ꞊nʋ gbo.
22 Os pais disseram isso porque estavam com medo, pois os líderes judeus tinham combinado expulsar da sinagoga quem afirmasse que Jesus era o Messias .
23 Nɛ‑ kɔ ‑tɩ 'a 'dii kɔ 'a bu 'hɛɛn, 'ʋ po lɛ: «Ɔ 'de 'yu. 'A ‑gbɛ, ba ꞊gbɔ wlɔn.»
23 Foi por isso que os pais disseram: “Ele é maior de idade; perguntem a ele.”
24 ‑Tɛ 'a 'dii kɔ 'a bu 'hɛɛn, ʋ ‑yrɛ, ‑ye ‑Juukʋɛ a ye'mʋnaanyʋ, ‑ʋ mɔ 'klɛɛ Falisi꞊tumu a nahuin, ʋ dɔ lele nɩ, ʋ nɔ: «Kɛ mɔ Nyɩsʋa ye 'mʋʋ nɩ, ‑a nɩ mɔ. 'A ‑tɩ, ꞊tu ‑tɩ a ‑tɛɛ, ‑nyi Nyɩsʋa ‑tɩ a 'yi'bʋaalɛ. ‑A ‑mɛ ‑ye, ‑a yie nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu a ‑gbɛ, ɔ mɔ dɛ'kukununyɔ'ɔ nɩ. Ɔ 'de 'le Nyɩsʋa ‑wɔn 'mʋ ‑hɔn.»
24 Então os líderes judeus chamaram pela segunda vez o homem que tinha sido cego e disseram: — Jure por Deus que você vai dizer a verdade. Nós sabemos que esse homem é pecador.
25 ‑Ye ɔ ꞊tu ‑wɔn, ɔ nɔ: «꞊Be ɔ mɔ dɛ'kukununyɔ'ɔ nɩ, ‑hee' ɔ 'de dɛ'kukununyɔ, 'n 'de 'a dɛ ꞊de yi. 'Mɛ ‑ye, dɛ ‑gbo, 'n yi, nɛ‑ mɔ, 'na 'yii sua la nɩ, kɛɛ, ‑tɛ ti nɩ lɛ 'mʋ ‑gbo, 'nɩɩ lɛ 'nɩ yrii.»
25 Ele respondeu: — Se ele é pecador, eu não sei. De uma coisa eu sei: eu era cego e agora vejo!
26 ‑Ye ʋ nɔ: «Dɛ tio‑ ɔ nu ‑mʋ 'mʋ 'le? ‑Be' ɔ nu, 'plɩɩ ꞊nɩɩ lɛ yrii 'le?»
26 — O que foi que ele fez a você? Como curou você da cegueira? — tornaram a perguntar.
27 ‑Ye ɔ ꞊tu lele ‑wɔn, ɔ nɔ: «'Be 'n le wɛn 'a mʋ nɩ. Kɛɛ, a 'de 'mʋ nʋa ye gbo po. Dɛ‑ kɔ ‑tɩ 'a nye ‑hʋa, ꞊bo ꞊tui lele 'le? 'N nye 'nɩ 'ye, ‑ɛ mɔ, aa ‑hʋa ba ‑hɛ ‑wɛ ‑Yusu a ‑gbɛ a ‑naagbopʋ.»
27 O homem respondeu: — Eu já disse, e vocês não acreditaram. Por que querem ouvir isso outra vez? Por acaso vocês também querem ser seguidores dele?
28 Bɔ po 'klɛɛ lɛ, ‑ye ʋ ‑tʋa 'a tanɩ a ꞊tutue gbo, ʋ nɔ: «‑Mɔɔ nɩ, ‑ɔ mɔ 'a ‑naagbopʋyu. ‑A ‑mɛ ‑ye, Nyɩsʋa a winwlɔn‑hɛnyɔ Moise, nɔ‑ kɔ ‑naagbopʋ ‑a 'ya 'mʋ.
28 Então eles o xingaram e disseram: — Você é que é seguidor dele! Nós somos seguidores de Moisés.
29 ‑A yie nɩ, ‑ɛ mɔ, Moisee nɩ, Nyɩsʋa 'prɛɛ 'le ‑wɔn. Kɛɛ, ‑Yusu ‑mɛ ‑ye, ‑tɛ bɔ ‑hɔn 'o 'mʋ, ‑a 'de 'o yii.»
29 Sabemos que Deus falou com Moisés; mas este homem, nós nem mesmo sabemos de onde ele é.
30 ‑Ye ɔ nɔ: «‑Yusu ‑gbo, ‑ɔ nue, 'nɩɩ lɛ yrii, 'bɩa 'baa lɛ po, ‑tɛgbi ɔ ‑hɔn 'o 'mʋ, a 'de 'o yii, ‑ye dɛ a ‑gbɛ, ɛ saka 'mʋ nɩ.
30 Ele respondeu: — Que coisa esquisita! Vocês não sabem de onde ele é, mas ele me curou.
31 ‑A yie nɩ, ‑ɛ mɔ, nahuon 'bɔ 'ya dɛ'kukununyɔ 'mʋ, 'bɔɔ Nyɩsʋa da, Nyɩsʋa 'nɩ 'wɔn ꞊le 'a win nɩ. Kɛɛ, nahuon 'bɔ nɩ 'o, 'bɔ nyo 'o ꞊tuu, dɛ ꞊nʋ, Nyɩsʋaa ‑hʋa, 'bɔ nye nu, ‑ye nahuon a ‑gbɛ, nɔ‑ kɔ win Nyɩsʋa, ɔɔ nʋa ye gbo po.
31 Sabemos que Deus não atende pecadores, mas ele atende os que o respeitam e fazem a sua vontade.
32 Gbegbe, ꞊ɔ ꞊de 'di ‑hlɩn a 'wɛɛn, ‑tʋnahuon ‑gbo, ‑ɔ kɔ 'yii sua, kʋɛ 'le 'a kɔɔlɛ 'yie 'mʋ gbo, nahuon ‑ye bɔ die nu, 'yiisuanyɔ a ‑gbɛ bɔ ‑tʋa lɛyriilɛ gbo.
32 Desde que o mundo existe, nunca se ouviu dizer que alguém tivesse curado um cego de nascença.
33 ‑Yusu a ‑gbɛ 'bɔ 'de wɛn 'le Nyɩsʋa ‑wɔn 'mʋ ‑hɔn, ɔ 'die wɛn 'le ‑wɛ, bɔ nu wɛn 'ŋmilɛkadɛdʋ a ‑gbɛ.»
33 Se esse homem não fosse enviado por Deus, não teria podido fazer nada.
34 ‑Tɛ ʋ 'wɔn 'klɛɛ 'a pupowin, ‑ye ʋ nɔ: «‑Mɔ ‑gbo, kʋɛ 'le ‑na kɔɔlɛ 'yie 'mʋ gbo, dɛ 'kukuu ‑do, nɛ‑ ‑nɩɩ nu, 'plɩɩ ‑mɔ plɛ, ‑ɔɔ ‑a mʋ tɔɔ,» 'ʋ puo 'le ‑patʋ 'mʋ.
34 Eles disseram: — Você nasceu cheio de pecado e é você que quer nos ensinar? E o expulsaram da sinagoga.
35 ‑Ye ‑Yusu 'wɩn nɩ, ‑ɛ mɔ, ʋ puo 'le 'mʋ ‑patʋ. ‑Tɛ ɔ kɔ ꞊nɔ 'hɛɛn, ʋ ꞊ŋmoo, ‑ye ‑Yusu nɔ: «‑Tʋnahuin 'bii a Nahuon, ‑ɔ mɔ Waanyɔ ꞊nʋ, Nyɩsʋa po la lɛ, ɔ di la 'le ya, ꞊be ‑n kuo ye ꞊wlʋ?»
35 Jesus ficou sabendo que tinham expulsado o homem da sinagoga . Foi procurá-lo e, quando o encontrou, perguntou:
36 ‑Ye nahuon ꞊nʋ, ‑ɔ kɔ 'yii sua o, ɔ nɔ: «Le 'mʋ, nahuon a gblo tio‑ bɔ 'ya 'mʋ, ‑ɛ die nu, 'muo ꞊wlʋ ye kuo.»
36 Ele respondeu: — Senhor, quem é o Filho do Homem para que eu creia nele?
37 ‑Ye ‑Yusu nɔ: «‑N 'yo nɩ ‑dodo. 'Mɔɔ nɩ, ‑ɔɔ 'klɛɛ 'le ‑mʋ ‑wɔn 'prɛɛ.»
37 Jesus disse:
38 ‑Ye ɔ nɔ: «Kʋkɔnyɔ, 'n kuo ‑mʋ ye ꞊wlʋ,» 'ɔ blɔ kwlɩ ye gbo, 'ke 'o 'a baalɛ a ‑ta 'mʋ.
38 — Eu creio, Senhor! — disse o homem. E se ajoelhou diante dele.
39 ‑Ye ‑Yusu nɔ: «'N di 'le ꞊le, kɛ nɔ ‑tʋtʋ ke, ‑ɛ die nu, 'mue nu, nahuin ‑gbo, ‑ʋ kuo Nyɩsʋa ꞊wlʋ ye, kɔ nahuin ‑gbo, ‑ʋ 'dio ꞊wlʋ ye kuo, ʋ 'mʋ 'yi 'mʋ lɛ ‑hʋnhɔn. Ɛ 'we ꞊nɔ ye, nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ kɔ 'yii sua, ʋ di lɛ 'nɩ yrii, kɛɛ, nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ plɛ, ‑ʋʋ lɛ yrii, 'n die ꞊nʋ 'nɩ tɔɔ, ‑ɛ mɔ, 'waa 'yii sua nɩ.»
39 Então Jesus afirmou:
40 Falisi꞊tumu a nahuin ‑ye ꞊nʋ, ‑ʋ nɩ 'o, ʋ 'wɔn wintɛ a ‑gbɛ nɩ. ‑Ye kɛ ʋʋ 'klɛɛ ꞊nɔ ye po, ʋ nɔ: «꞊Be ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ‑a nɩ ‑gbɛ, ‑a nɩ 'yii sua ‑wɛ nɩ 'a?»
40 Alguns fariseus que estavam com ele ouviram isso e perguntaram: — Será que isso quer dizer que nós também somos cegos?
41 ‑Ye ‑Yusu ꞊tu ‑wɔn, ɔ nɔ: «'A nɩ 'yii, 'bɩ sua wɛn, ‑ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, 'ba 'nɩnɩ yrii wɛn Nyɩsʋa a ‑tɩ 'mʋ lɛ, ‑ye Nyɩsʋa a ‑bati 'die wɛn 'le ‑wɛ bɩ klɩ wɛn 'a mʋ. Kɛɛ, ‑tɛ aa lɛ po, aa lɛ 'nɩ yrii, ‑ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, aa Nyɩsʋa a ‑tɩ 'mʋ lɛ 'nɩ yrii, nɛ‑ die nu, Nyɩsʋa a ‑bati 'mʋ 'a mʋ klɩ.»
41 — Se vocês fossem cegos, não teriam culpa! — respondeu Jesus. — Mas, como dizem que podem ver, então continuam tendo culpa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.