Atos 22
Nyɩsʋa a =hapʋtitie (TED) vs NVT
1 «‑Dɩayuo ‑a, bunʋ ‑a, ba po 'mʋ nʋa ye gbo, 'mue 'a mʋ klɛ ‑hɩhɩa, ‑ɛ mɔ, 'n 'de dɛ 'klan ꞊de nu.»
1 “Irmãos e pais”, disse Paulo. “Ouçam-me enquanto apresento minha defesa.”
2 ‑Tɛ ʋ 'wɩn, ‑ɛ mɔ, ɔ nu ‑Juukʋɛwin, 'ɔ nyu 'le ‑wɔn 'prɛɛ, ‑ye ʋ nu ‑brii. ‑Ye Pɔlʋ nɔ lele:
2 Quando o ouviram falar em aramaico, o silêncio foi ainda maior.
3 «'Mɔ ‑Juukʋɛyu'u nɩ. 'Ke 'n kɔ 'le Tasɩdɩɔ 'mʋ, 'ke 'le Silisiblʋgba 'mʋ. Kɛɛ, kɛ 'n kuu nɔ Jrusrɛ 'mʋ. 'Na tɔɔnyɔ, 'a 'dʋ mɔ Gamaliɛlɩ. Nɔ‑ tɔɔ la 'mʋ tetei 'bii ꞊nʋ, ‑a nɩ bunʋ ‑Juukʋɛɛ 'o ꞊tuu, ‑ɛ die nu, 'mui ‑wɛ 'o ꞊tuu ‑tɛɛ. ‑Tɛ aa nu, 'a nɩ ꞊wlɩ 'ɩ nye ‑hʋa, 'ke ba nu Nyɩsʋa a ‑kʋan ‑tɛɛ, kɛ'ɛ nɩ, 'na ꞊wlʋʋ la 'a ‑hʋhʋa nu.
3 Então Paulo disse: “Sou judeu, nascido em Tarso, cidade da Cilícia. Fui criado aqui em Jerusalém e educado por Gamaliel. Como aluno dele, fui instruído rigorosamente em nossas leis e nos costumes judaicos. Tornei-me muito zeloso de honrar a Deus em tudo que fazia, como vocês são hoje.
4 Nɛ‑ nue, nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ kuo Kʋkɔnyɔ ‑Yusu ꞊wlʋ ye, 'nɩ nyu la ꞊sʋɛ ꞊tue, nyɩbɛpʋ kɔ nyrʋgbapʋ 'hɛɛn, 'nɩ nyu la klɩ, 'nɩ nyu la ꞊jɩ 'mʋ lɛ po, kɔ, 'nɩ nyu la ‑wɛ lɛ 'lɩla.
4 E fui ao encalço dos seguidores do Caminho, perseguindo alguns até a morte, prendendo homens e mulheres e lançando-os na prisão.
5 ‑Tɩ ‑gbo, 'nɩɩ ꞊tu, ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyɩgblaka, kɔ 'blʋgba a ye'mʋnaanyʋ 'hɛɛn, ʋ ‑wɛ 'le bʋ ꞊tui nɩ, ‑ɛ mɔ, 'nɩɩ ꞊tu ‑tɩ a ‑tɛɛ. Ti a ‑gbɛ 'yri, ʋ ‑nyi la 'mʋ 'crɩɩnɩɛi, 'ke ꞊bo gbɩ 'le ‑a nɩ 'dɩayuo ‑Juukʋɛ ‑wɔn, ‑ʋ nɩ 'le Damasɩdɩɔ 'mʋ, ‑Juukʋɛ a ‑gbɛ, ʋ 'mʋ 'mʋ ke bi, 'ke 'o ‑Yusu a nahuin a kikle a ‑ta 'mʋ. 'Ke 'nɩɩ la 'klɛɛ 'le Damasɩ 'mʋ mu, 'mʋ la ‑Juukʋɛ ꞊nʋ klɩ, ‑ʋ nɩ 'le, ‑ʋ kuo ‑Yusu ꞊wlʋ ye, 'mu la Jrusrɛ 'mʋ ya, ‑ɛ die nu, ʋ 'mu ‑bati lɛ poo.»
5 O sumo sacerdote e todo o conselho dos líderes do povo podem confirmar isso. Recebi deles cartas para nossos irmãos judeus em Damasco que me autorizavam a trazer os seguidores do Caminho de lá para Jerusalém, em cadeias, para serem castigados.
6 «‑Tɛ 'n nɩ la 'klɛɛ 'hru wlɔn, 'n 'mʋɛɛ la Damasɩdɩɔ ye, ‑ye tii ‑do a ti 'yri, muu 'o 'yrʋ bʋ nyra gbo a ti 'yie 'mʋ, ‑nyrɛ gblaka, nɛ‑ ‑hɔn 'le yakɔ 'mʋ, 'ɛ po 'le 'mʋ ꞊gbɛ 'mʋ,
6 “Quando me aproximava de Damasco, por volta do meio-dia, de repente uma luz muito intensa brilhou ao meu redor.
7 'nɩ bi ꞊hlɔn, 'nɩ 'wɔn win, 'ɩɩ lɛ po: Sɔlʋ o, dɛ‑ kɔ 'mɔ ‑nɩɩ ꞊sʋɛ ꞊tue 'le?
7 Caí no chão e ouvi uma voz que me disse: ‘Saulo, Saulo, por que você me persegue?’.
8 ‑Ye 'n ꞊gbɔ wlɔn, 'n nɔ: Nahuon tio‑ ‑n 'ya 'le? ‑Ye ɔ nɔ: 'Mɔ Nasalɛtɩ 'mʋ a ‑Yusu'u nɩ, 'mɔ ‑nɩɩ ꞊sʋɛ ꞊tue.
8 “‘Quem és tu, Senhor?’, perguntei. “E a voz respondeu: ‘Sou Jesus, o nazareno,
9 Nahuin, ‑ʋ kɔ 'mʋ 'hɛɛn‑ la mu, ʋ 'ye ‑nyrɛ a ‑gbɛ nɩ, kɛɛ, nahuon ꞊nʋ, ‑ɔɔ la 'le 'mʋ ‑wɔn 'prɛɛ, ʋ 'nɩ 'wɔn ꞊le la 'a win.
9 Os que me acompanhavam viram a luz, mas não entenderam a voz daquele que falava comigo.
10 ‑Ye 'n ꞊gbɔ wlɔn: Kʋkɔnyɔ, dɛ tio‑ ‑nɩɩ ‑hʋa ꞊bo nu 'le? ‑Ye ɔ nɔ: 'Ba 'klɛɛ ye 'mʋ, ‑bo mu Damasɩdɩɔ 'mʋ. Dɛ Nyɩsʋaa ‑hʋa ‑bo nu, 'ke ʋ di 'le ‑mʋ le ‑o.
10 “Então perguntei: ‘Que devo fazer, Senhor?’. “E o Senhor me disse: ‘Levante-se e entre em Damasco, onde lhe dirão tudo que você deve fazer’.
11 ‑Nyrɛ gblaka ꞊nʋ, bɛ wlɩn 'dɔ a ‑tɩ, 'na 'yii 'ɩ sua. Nɛ‑ nue, nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ kɔ 'mʋ 'hɛɛn‑ mu, 'ʋ 'ble 'na dabʋ kwa, 'ʋ gba 'mʋ Damasɩ 'mʋ.
11 “A luz intensa havia me deixado cego, e meus companheiros tiveram de levar-me pela mão a Damasco.
12 'Ke 'le Damasɩ a ‑gbɛ 'mʋ, nahuon ꞊de nɩ la 'le. 'A 'dʋ mɔ Ananiasɩ. Ɔ nʋɛ la Nyɩsʋa 'mʋ nɩ 'dɔ, 'ɔɔ la 'o ‑a mʋ ‑Juukʋɛ a tetei 'bii 'o ꞊tuu, ‑Juukʋɛ ꞊nʋ, ‑ʋ nɩ 'le Damasɩ 'mʋ, 'ʋʋ la 'a ꞊hapʋ‑tɩ ꞊tu.
12 Vivia ali Ananias, um homem devoto, dedicado à lei e muito respeitado por todos os judeus da cidade.
13 Nɔ‑ di la 'le 'mʋ ‑wɔn, ɔ nɔ: 'Na ‑dɩayu Sɔlʋ, ‑na 'yii bɩ klɛ ke! Tii ‑do a ti 'yri, 'na 'yii 'ɩ klɛ ke, 'nɩ ‑tʋa lɛyriilɛ gbo.
13 Ele veio, colocou-se ao meu lado e disse: ‘Irmão Saulo, volte a enxergar’. E, naquele mesmo instante, pude vê-lo.
14 Ɔ nɔ lele: Nyɩsʋa ꞊nʋ, ‑a nɩ bunʋʋ la da, nɔ‑ ‑ha la 'le ‑mʋ du 'mʋ, ‑ɛ die nu, dɛ ‑gbo, ɔɔ ‑hʋa, ꞊mue yi, kɔ, ꞊mʋ 'a 'Yu ꞊nʋ 'ye, ‑ɔ kɔ ‑do 'sii 'o ye, 'ke 'o ꞊nɔ ye, kɔ, ꞊mʋ 'a wlɔn a win 'wɔn,
14 “Então ele disse: ‘O Deus de nossos antepassados escolheu você para conhecer a vontade dele e para ver o Justo e ouvi-lo falar.
15 ‑ɛ nue, dɛ ꞊nʋ, ɔ nu, ‑n 'ye, kɔ, ‑tɩ ꞊nʋ, ɔ ꞊tu, ‑n 'wɔn, ‑n blɛ ye ‑bo ꞊tui nahuin 'bii yrɛ.
15 Você será testemunha dele, dizendo a todos o que viu e ouviu.
16 ‑Tɛ ti nɩ lɛ 'mʋ ‑gbo, ꞊nɩ ‑pre 'le 'klɛɛ lele ti ꞊de, mu, ‑bo da Nyɩsʋa, ꞊mʋ ‑na dɛ 'kuku, ‑n nu yrii, 'ke 'o ꞊nɔ ye, bʋ po ‑mʋ 'nie 'lu, Nyɩsʋa 'mʋ ‑na dɛ 'kuku a ‑gbɛ 'wʋwla.»
16 O que está esperando? Levante-se e seja batizado! Fique limpo de seus pecados invocando o nome do Senhor’.
17 «‑Tɛ dɛ a ‑gbɛ, ɛ ‑hi 'klɛɛ, 'n ꞊hɩan ‑wɔn, 'nɩ mu 'le Jrusrɛ 'mʋ, 'nɩ pa 'le Nyɩsʋa a 'kagblaka gbo. ‑Tɛ 'nɩɩ Nyɩsʋa da, ‑ye 'nɩɩ 'ye dɛ, ‑ɛ 'we ꞊nɔ ye, ‑tɛ nahuon bɔ 'nɩnɩ po yain,
17 “Depois que voltei a Jerusalém, estava orando no templo e tive uma visão,
18 Kʋkɔnyɔ 'ɔ 'hrɩɩ 'mʋ ye, ɔ nɔ: 'Kɩka, ‑bo ꞊tɩ Jrusrɛdɩɔ 'mʋ, ‑ɛ nue, ‑tɩ ꞊nʋ, ‑n di ꞊tu, 'ke 'o 'mʋ ke, 'dɩɔ ‑gbo a nahuin, ʋ 'deɛ bʋ wɩɩn ke.
18 na qual o Senhor me dizia: ‘Depressa! Saia de Jerusalém, pois o povo daqui não aceitará seu testemunho a meu respeito’.
19 ‑Ye 'n nɔ: Kʋkɔnyɔ, 'waa ‑gbɛ, ʋ yie nɩ, ‑ɛ mɔ, 'nɩɩ la gblɛ na Nyɩsʋa a kayuo, nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ kuo ‑mʋ ꞊wlʋ ye, 'nɩ nyu la ꞊jɩ 'mʋ lɛ po, kɔ, 'nɩ nyu la ‑wɛ lɔkʋɛ bii.
19 “E eu respondi: ‘Senhor, sem dúvida eles sabem que em cada sinagoga eu prendia e açoitava aqueles que criam em ti.
20 'Plɩɩ, Etiɛnɩ, ‑ɔɔ la ‑na ‑tɩ ꞊tu, ti ꞊nʋ ‑kɔ 'yri ʋ nyo la 'la, 'ke 'na ‑gbɛ, 'n nɩ la ‑wɛ 'o. Nahuin, ‑ʋ nyo la 'la, ʋ kɔ 'mʋ 'hɛɛn‑ pɛ la, 'nɩɩ la ‑wɛ 'waa wlawlɩ 'yie ꞊tu.
20 E quando Estêvão, tua testemunha, foi morto, eu estava inteiramente de acordo. Fiquei ali e guardei os mantos que eles tiraram quando foram apedrejá-lo’.
21 ‑Ye kɛ Kʋkɔnyɔɔ la lele 'mʋ ye po, ɔ nɔ: Mu, ‑hɔn nɔ Jrusrɛ 'mʋ, 'n di 'le ‑mʋ lee ‑tɛgbi ‑pɛtu, 'ke 'le dakʋ ꞊nʋ ‑wɔn, ‑ʋ 'de ‑Juukʋɛ.»
21 “Mas o Senhor me disse: ‘Vá, pois eu o enviarei para longe, para os gentios’”.
22 ‑Tɩ 'bii ꞊nʋ, Pɔlʋ ꞊tu, nahuin ‑huohui, ʋ puo ye gbo nʋa. Kɛɛ, ‑tɛ ɔ po 'lelɛ'bɔɔwin a ‑gbɛ, 'ke 'o dakʋ ꞊nʋ, ‑ʋ 'de ‑Juukʋɛ a ‑ta 'mʋ, ‑ye ʋ ‑tʋa lɛ꞊mʋmalɛ gbo, ʋ nɔ: «‑Ha nɔ nahuon ‑gbo ‑a mʋ ‑hɛyri, ‑bo 'lɔ. Ɔ 'de ye blɛ bɔ 'kɩɛ pue ‑hʋnhlʋn!»
22 A multidão ouviu Paulo até ele dizer essa palavra. Então começaram a gritar: “Fora com esse sujeito! Ele não merece viver!”.
23 ‑Ye 'waa lɛ꞊mʋmalɛ bii ke, 'ʋ ‑hɛ 'waa 'luyewlawlɩ, 'ʋ ‑tʋa 'a yrayrɩ a lɛpupue gbo, kɔ, 'ʋʋ ‑wɛ 'pupu yrayrɩ lɛ po.
23 Gritavam, arrancavam seus mantos e jogavam poeira para o alto.
24 ‑Ye Romakʋɛ a 'sɔyuo a nyɩgblaka ‑nɩ wɛn, ɔ le 'a 'sɔyuo, 'ke bʋ paa 'le Pɔlʋ 'waa kayu gbo, kɔ, bʋ bio lɔkʋɛ, ‑ɛ die nu, ɔ 'mʋ ‑tɩ ꞊nʋ ꞊tu, ‑ɩ kɔ ‑tɩ nahuin ꞊nʋ, ʋʋ lɛ ꞊mʋma, 'ke 'o ꞊nɔ ke.
24 O comandante trouxe Paulo para dentro e ordenou que ele fosse açoitado e interrogado a fim de descobrir por que a multidão tinha ficado tão furiosa.
25 ‑Tɛ ʋ mʋɔ 'klɛɛ, ʋ 'muo lɔkʋɛ bii, ‑ye Pɔlʋ le 'sɔyuo a ye'mʋnaanyɔ ꞊nʋ, ‑ɔ mɔ 'sɔyuo a nyɩgblaka a ‑sɛkɛ, ɔ nɔ: «Romakʋɛyu 'bɔ nɩ 'o, 'bʋ 'dio ‑bati lɛ poo, ꞊be tetee nɩ, 'ke ba bio lɔkʋɛ? 'Mɔ mɔ Romakʋɛyu'u nɩ.»
25 Quando amarravam Paulo para açoitá-lo, ele disse ao oficial que estava ali: “A lei permite açoitar um cidadão romano sem que ele tenha sido julgado?”.
26 Bɔ po 'klɛɛ lɛ, ‑ye 'sɔyuo a ye'mʋnaanyɔ a ‑gbɛ, ɔ mu 'a nyɩgblaka le wɔn, ɔ nɔ: «Nahuon ꞊nʋ le, ɔ mɔ Romakʋɛyu'u nɩ ‑o. ‑Be' ‑n di nu 'le?»
26 Ao ouvir isso, o oficial foi ao comandante e perguntou: “O que o senhor está fazendo? Este homem é cidadão romano!”.
27 'Sɔyuo a nyɩgblaka bɔ 'wɔn ‑tɩ a ‑gbɛ, ɔ mu 'o Pɔlʋ 'mʋ 'hʋɩn, 'ɔ ꞊gbɔ wlɔn, ɔ nɔ: «Le 'mʋ, ꞊be ‑mɔ mɔ Romakʋɛyu'u nɩ?» ‑Ye Pɔlʋ nɔ: «Iin ‑o.»
27 O comandante perguntou a Paulo: “Diga-me, você é cidadão romano?”. Ele respondeu: “Sim, eu sou”.
28 ‑Ye nyɩgblaka a ‑gbɛ, ɔ nɔ lele: «'Na ‑gbɛ ‑gbo, 'n kɔ ꞊bo 'pɛɛ la 'wli 'plɔplɔ, 'ʋ ‑nye 'mʋ 'hru, 'ke ꞊bo ‑hɛ Romakʋɛyu.» ‑Ye Pɔlʋ nɔ: «'Mɛ ‑ye, 'mɔ Romakʋɛyu'u nɩ, ‑ɛ nue, 'na bu mɔ Romakʋɛyu.»
28 “Eu também”, disse o comandante. “E paguei caro por minha cidadania!” Paulo respondeu: “Mas eu sou cidadão de nascimento”.
29 'Plɩɩ ɔ 'mʋ mu ‑yrɛ, ‑ye 'sɔyuo ꞊nʋ, ‑ʋ nyo wɛn mu bi, ʋ hron ‑wɔn. 'Sɔyuo a nyɩgblaka a ‑gbɛ, ‑tɛ ɔ 'ye, ‑ɛ mɔ, Pɔlʋ mɔ Romakʋɛyu'u nɩ, 'plɩɩ 'ɔ nue, 'ʋ mʋɔ 'cɩɩn.i, ‑ye hʋannʋ bio 'le 'kwli 'mʋ.
29 Quando os soldados que estavam prestes a interrogar Paulo ouviram que ele era cidadão romano, retiraram-se de imediato. Até mesmo o comandante ficou com medo ao saber que Paulo era cidadão romano, pois tinha mandado amarrá-lo.
30 'Sɔyuo a nyɩgblaka a ‑gbɛ, ɔɔ ‑hʋa bɔ yrii ‑tɩ ꞊nʋ 'mʋ lɛ ‑tɛɛ, ‑Juukʋɛɛ Pɔlʋ yɛɛ. Nɛ‑ nue, ‑tɛ ‑nyrɛ cɛ lɛ, 'ɔ le 'a 'sɔyuo, 'ke bʋ ꞊wlɔɔ gbo, kɔ, 'ɔ le Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ, kɔ ‑Juukʋɛ a ‑gboligbo a nahuin 'bii, 'ke bʋ 'kukue lɛ. Bʋ 'kukue 'klɛɛ lɛ, ‑ye ɔ 'ba Pɔlʋ 'mʋ nɩ, 'ɔ gbɔ, 'ɔ ꞊tuo 'o ꞊nʋ ye gbo.
30 No dia seguinte, o comandante ordenou que os principais sacerdotes se reunissem com o conselho dos líderes do povo. Queria descobrir exatamente qual era o problema, por isso soltou Paulo e mandou que o trouxessem diante deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.