Mateus 21
Jisas Klays Takaw Teplep Ne (TAW) vs VC
1 Jisas bɨne okok ayɨp am am Jelusalem wulep wulep gɨlɨg, man sɨkol Betpage amjakɨlak. Man sɨkol anɨb ak dum Olip nokom yek. Pen amjakɨl, Jisas bɨne omɨŋal ned agyokɨl
1 Aproximavam-se de Jerusalém. Quando chegaram a Betfagé, perto do monte das Oliveiras, Jesus enviou dois de seus discípulos,
2 kɨlop agak, Man sɨkol wakay adaŋ amɨl kasek nɨgɨnɨgayl, chag donki olap ñɨluk ne ayɨp tunɨg lel yenɨgabal agak. Nag ak wɨsɨbɨl poŋɨd ownɨmil agak.
2 dizendo-lhes: Ide à aldeia que está defronte. Encontrareis logo uma jumenta amarrada e com ela seu jumentinho. Desamarrai-os e trazei-mos.
3 Pen bɨ olap apɨl, taynen anɨgebil agonɨmuŋ, nop agɨnɨmil, Bɨawl ak chag donki omɨŋal ak dɨl wog olap gɨnɨgab agɨnɨmil agak. Anɨb agɨnɨmil, kasek yaw agek dad ownɨgayl agak.
3 Se alguém vos disser qualquer coisa, respondei-lhe que o Senhor necessita deles e que ele sem demora os devolverá.
4 Tap gak anɨb ak, bɨ God gos ñek agñeb olap gɨnɨgab agɨl tɨkak tek nep gak. Ne tɨkɨl agak,
4 Assim, neste acontecimento, cumpria-se o oráculo do profeta:
5 Taun Sayon binɨb okok kɨlop takaw anɨb ak agɨnɨmɨb, Nɨgɨm, bɨnonɨm nɨbi ak chag donki adek besɨgɨl nɨbop yɨl apeb agɨnɨmɨb agɨl tɨkak. Ne bɨ sayn tep yɨbɨl olap, chag donki ñɨluk adek ak besɨgɨl apeb agɨnɨmɨb agɨl tɨkak.
5 Dizei à filha de Sião: Eis que teu rei vem a ti, cheio de doçura, montado numa jumenta, num jumentinho, filho da que leva o jugo {Zc 9,9}.
6 Pen Jisas bɨne agyokek amnɨlek omɨŋal anɨb ak, agak tek gɨlek.
6 Os discípulos foram e executaram a ordem de Jesus.
7 Chag donki nonɨm ak sek ñɨluk ak sek poŋɨd apɨl, chech palsek tɨg asɨkɨl, chag donki adek ak lelek, Jisas adek anɨb ak besɨgak.
7 Trouxeram a jumenta e o jumentinho, cobriram-nos com seus mantos e fizeram-no montar.
8 Pen binɨb okok, ogɨnap chech palsek kɨli okok tɨg asɨk kanɨb adek ak lɨlɨg, ogɨnap mab wɨj okok tɨpag dap kanɨb adek ak lɨlɨg gɨlak.
8 Então a multidão estendia os mantos pelo caminho, cortava ramos de árvores e espalhava-os pela estrada.
9 Binɨb ogɨnap ned gɨl, ogɨnap kɨdek gɨl, suk awl agɨlɨg agɨlak, Hosana, Depid Ñɨne nop tep yɨbɨl agɨnɨgun agɨlak. Bɨ anɨb ak Bɨawl ne agyokek owup ak, Bɨawl ne nop gɨtep gɨnɨmuŋ agɨlak. God man ne alaŋ mɨdeb ak, nop tep yɨbɨl agɨnɨgun agɨlak.
9 E toda aquela multidão, que o precedia e que o seguia, clamava: Hosana ao filho de Davi! Bendito seja aquele que vem em nome do Senhor! Hosana no mais alto dos céus!
10 Jisas Jelusalem amjakaknɨŋ, binɨb okok ju dɨl gos pal awl yɨbɨl lɨl agɨlak, Bɨ anɨb ak an agɨlak?
10 Quando ele entrou em Jerusalém, alvoroçou-se toda a cidade, perguntando: Quem é este?
11 Agelak, binɨb Jisas ayɨp owlak okok agɨlak, Bɨ nɨm anɨb awl Jisas, bɨ God gos ñek agñeb ak agɨlak. Ne taun Nasalet Galili plopens nɨb ak owup agɨlak.
11 A multidão respondia: É Jesus, o profeta de Nazaré da Galiléia.
12 Jisas God agnɨgep kal awl kab wali kus gɨl yek ak mɨgan ayaŋ amɨl, binɨb tap tawlɨg yelak okok, kɨlop mɨdupsek yuk yokak. Yuk yokɨl, bog bad ak mani penpen ñɨlɨg delak okok tɨg adɨkɨl, bɨ yawl dap lɨl tawlɨg bog bad ak besɨg yelak okok abe tɨg adɨkɨl gak.
12 Jesus entrou no templo e expulsou dali todos aqueles que se entregavam ao comércio. Derrubou as mesas dos cambistas e os bancos dos negociantes de pombas,
13 Anɨgɨlɨg, kɨlop ag gɨl agak, Buk Baybol ñu kɨl tɨkɨl agɨlak, God ne agup, Kal yad ak, yɨp agnɨgep kal ak mɨdeb agup agɨl tɨkɨlak agak. Pen nɨbi anɨgem, bɨ tap si dɨl weyɨg mɨdebal kal olap tek lup agup agɨl tɨkɨlak agak.
13 e disse-lhes: Está escrito: Minha casa é uma casa de oração {Is 56,7}, mas vós fizestes dela um covil de ladrões {Jr 7,11}!
14 Pen Jisas God agnɨgep kal awl kab wali kus gɨl yek ak, wali mɨgan mɨdaknɨŋ, binɨb wɨdɨn koy gɨl, tob tɨmel gɨl gak ogɨnap apelak, kɨlop gek suŋ lak.
14 Os cegos e os coxos vieram a ele no templo e ele os curou,
15 Ne tap mageptek anɨb okok gek, ñapay sɨkol okok suk agɨlɨg agɨlak, Hosana, Depid Ñɨne nop tep yɨbɨl agɨnɨgun agɨlak. Pen kɨli anɨb agelak, bɨ God nop sɨbogep bɨawl okok sek, bɨ kɨli Mosis takaw ñu kɨl tɨkak ak nɨgtep gep okok sek kɨli anɨb okok mɨdupsek nɨgel, mɨlɨk yɨbɨl yapek agɨlak,
15 com grande indignação dos príncipes dos sacerdotes e dos escribas que assistiam a seus milagres e ouviam os meninos gritar no templo: Hosana ao filho de Davi!
16 Nep agebal ak nɨgeban akaŋ agɨlak? Agelak Jisas agak, Yaw, agebal ak nɨgebin ak pen, buk Baybol ñu kɨl tɨkak anɨb ak ma nepɨm akaŋ agak? Anɨgɨl tɨkɨl agak, Ñapay ŋaŋ okok kɨlop gos tep ñe, yɨb nep dad aplanɨgabal agɨl tɨkak agak.
16 Disseram-lhe eles: Ouves o que dizem eles? Perfeitamente, respondeu-lhes Jesus. Nunca lestes estas palavras: Da boca dos meninos e das crianças de peito tirastes o vosso louvor {Sl 8,3}?
17 Anɨb agɨl, kɨlop kelɨgɨl, am man sɨkol Betani kɨnak.
17 Depois os deixou e saiu da cidade para hospedar-se em Betânia.
18 Mɨnek man kɨdeyɨl tɨkak won ak, Jisas adɨkɨd Jelusalem ownɨg, kanɨb nab okok apek yuwan gak.
18 De manhã, voltando à cidade, teve fome.
19 Yuwan gek, kanɨb nab gol sɨŋak mab pik kɨlem olap nɨŋɨd jɨj sɨŋak amɨl nɨgak, mɨdup ma pulak, wɨj okok nep yek. Anɨgek mab anɨb ak nop agak, Kɨdek mɨdup ma yɨbɨl pulɨnɨgaban agak. Anɨb agaknɨŋ, day mab pik kɨlem anɨb ak mɨlep gak.
19 Vendo uma figueira à beira do caminho, aproximou-se dela, mas só achou nela folhas; e disse-lhe: Jamais nasça fruto de ti!
20 Bɨne okok nɨŋɨd, gos pal lɨl wal agɨl agɨlak, Taydɨl mab anɨb awl kasek mɨlep geb agɨlak?
20 E imediatamente a figueira secou. À vista disto, os discípulos ficaram estupefatos e disseram: Como ficou seca num instante a figueira?!
21 Agelak Jisas kɨlop agak, Yad nɨbop nɨŋɨd agebin agak. Chɨn agon abe gɨnɨmuŋ agɨl, gos okok ma nɨgenɨmɨb, God ne gɨnɨgab agɨl, gos nokom nɨgem gɨnɨgab agak. Pen anɨb anep mel, dum awl lɨg amnaŋ ñɨg solwala nab sɨŋak agem, gek amnɨgab agak.
21 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade vos declaro que, se tiverdes fé e não hesitardes, não só fareis o que foi feito a esta figueira, mas ainda se disserdes a esta montanha: Levanta-te daí e atira-te ao mar, isso se fará...
22 Pen God nop gos lɨnɨŋɨd agnɨgem, agɨnɨgabɨm tek gɨnɨgab agak.
22 Tudo o que pedirdes com fé na oração, vós o alcançareis.
23 Jisas God agnɨgep kal awl kab wali kus gɨl yek ak, wali mɨgan ayaŋ amɨl, binɨb okok kɨlop takaw agñak. Agñaknɨŋ, bɨ God nop sɨbogep bɨawl okok sek, Juda bɨawl okok sek kɨli apɨl, nop agɨlak, Nad kɨles akal nɨb dɨl, tap anɨb ak gɨ ajɨpan agɨlak? Nep an anɨgɨnɨmɨn agek, gɨ ajɨpan agɨlak?
23 Dirigiu-se Jesus ao templo. E, enquanto ensinava, os príncipes dos sacerdotes e os anciãos do povo aproximaram-se e perguntaram-lhe: Com que direito fazes isso? Quem te deu esta autoridade?
24 Agelak Jisas pen agak, Nɨbop takaw olap abe agnɨgen, yɨp agñem, pen an agek gɨ ajɨpin ak, nɨbop agñɨnɨgayn agak.
24 Respondeu-lhes Jesus: Eu vos proporei também uma questão. Se responderdes, eu vos direi com que direito o faço.
25 Jon binɨb okok kɨlop ñɨg pakñak ak, God agek pakñak akaŋ, bɨ gos ne ke nɨŋɨd pakñak agak?
25 Donde procedia o batismo de João: do céu ou dos homens? Ora, eles raciocinavam entre si: Se respondermos: Do céu, ele nos dirá: Por que não crestes nele?
26 Pen binɨb okol, kɨli Jon bɨ God gos ñek agñeb yolɨgup ak agɨl gos nepal agɨlak. Anɨb ak tek, chɨn agɨnɨgabun, Jon gos ne ke nɨŋɨd gak agon, chɨnop kab sɨlok paklɨnɨgabal agɨlak.
26 E se dissermos: Dos homens, é de temer-se a multidão, porque todo o mundo considera João como profeta.
27 Gos anɨb ak nɨŋɨd anɨb agɨlak, Chɨn ma nopun agɨlak. Anɨb agelak, Jisas kɨlop agak, Nɨbi yɨp ma agñɨbɨm tek, yɨp an agek tap anɨb okok gɨpin ak nɨbop pen ma agñɨnɨgayn agak.
27 Responderam a Jesus: Não sabemos. Pois eu tampouco vos digo, retorquiu Jesus, com que direito faço estas coisas.
28 Jisas takaw olap agak, Pen nɨbi tay gos nepɨm agak? Bɨ olap, ñɨne omɨŋal yenɨgab agak. Nap ne ñɨne ned ak nop yenɨgab ak apɨl agɨnɨgab, Ñɨ, nad mɨñɨl wayn wog ak am gɨnɨmɨn agɨnɨgab agak.
28 Que vos parece? Um homem tinha dois filhos. Dirigindo-se ao primeiro, disse-lhe: - Meu filho, vai trabalhar hoje na vinha.
29 Agek, ñɨne pen agɨnɨgab, Mel, yad ma gɨnɨgayn agɨnɨgab agak. Anɨb agɨl, kɨdek pen gos nɨŋɨd, am wayn wog ak genɨgab agak.
29 Respondeu ele: - Não quero. Mas, em seguida, tocado de arrependimento, foi.
30 Nap pen am ñɨ kɨdek anop abe agɨnɨgab agak. Agek, Yaw bapi, yad gɨnɨgayn agɨnɨgab ak pen, ma am gɨnɨgab agak.
30 Dirigindo-se depois ao outro, disse-lhe a mesma coisa. O filho respondeu: - Sim, pai! Mas não foi.
31 Pen ñɨ omɨŋal anɨb ak, an nap agɨnɨgab tek nɨg dɨnɨgab agak? Agek, bɨ anɨb okok agɨlak, Ñɨne ned ak agɨlak.
31 Qual dos dois fez a vontade do pai? O primeiro, responderam-lhe. E Jesus disse-lhes: Em verdade vos digo: os publicanos e as meretrizes vos precedem no Reino de Deus!
32 Jon Bɨ Ñɨg Pakñeb ak apɨl, nɨbop suŋtep yenɨgabɨm takaw ak agñolɨgup ak pen, kɨdek ma gɨpek agak. Bɨ takis dep okok sek, kanɨbtam bin okok sek kɨli pen takaw anɨb ak nɨŋɨd kɨdek gɨlak agak. Kɨli gɨlak anɨb ak nepek ak pen, nɨbi gos kɨdeyɨl olap nɨŋɨd, Jon takaw ne ak ma dɨpek agak.
32 João veio a vós no caminho da justiça e não crestes nele. Os publicanos, porém, e as prostitutas creram nele. E vós, vendo isto, nem fostes tocados de arrependimento para crerdes nele.
33 Jisas takaw olap agak, Takaw paladaŋ lɨl olap sek agen nɨgɨnɨmɨb agak. Bɨawl olap wayn wog ak gɨ yɨmɨl wali gɨl, kab kɨwok mɨgan ak olap gɨlɨnɨgab agak. Kab kɨwok anɨb ak, kɨli wayn mɨdup dɨl taw chɨb jakɨnɨgab agak. Pen wayn mɨdup ak ap si ñɨŋɨnɨgel tek lup ak nɨg yonɨgun agɨl, kal palawl adek alaŋ olap gɨnɨgab agak. Pen bɨ ogɨnap kɨlop agɨnɨgab, Wayn wog yad ak kod yenɨmɨb, kɨdek pulɨl pok gek, yad ogɨnap dɨnɨm nɨbi ogɨnap dɨnɨmɨb agɨnɨgab agak. Anɨb agɨl, ne man palawl okok amnɨgab agak.
33 Ouvi outra parábola: havia um pai de família que plantou uma vinha. Cercou-a com uma sebe, cavou um lagar e edificou uma torre. E, tendo-a arrendado a lavradores, deixou o país.
34 Wayn mɨdup ak pok gaknɨŋ, bɨ wog gɨñeb ne okok kɨlop agɨnɨgab, Yɨp ogɨnap am dad owɨm agɨnɨgab agak.
34 Vindo o tempo da colheita, enviou seus servos aos lavradores para recolher o produto de sua vinha.
35 Agek, kɨli amjakel, bɨ wayn wog kod yenɨgabal okok tɨkjakɨl, bɨ wog gɨñeb olap nop pakɨnɨgabal, olap nop kab ju pakɨnɨgabal, olap nop pɨsnep paklel kumnɨgab agak.
35 Mas os lavradores agarraram os servos, feriram um, mataram outro e apedrejaram o terceiro.
36 Anɨgel, bɨawl wayn wog nap nɨb anɨb ak, bɨ tapɨn kab olap pen agyokɨnɨgab agak. Agyokek amenɨgabal, bɨ wayn wog kod yenɨgabal okok kɨli, kɨlop anɨb ak tek gɨ tɨmel gɨl pakɨnɨgabal agak.
36 Enviou outros servos em maior número que os primeiros, e fizeram-lhes o mesmo.
37 Anɨgel, bɨawl wayn wog nap nɨb ak agɨnɨgab, Ñɨ yad ak agyoken nɨm, takaw nop ak nɨgɨnɨgabal agɨl, agyokek amnɨgab agak.
37 Enfim, enviou seu próprio filho, dizendo: Hão de respeitar meu filho.
38 Amjakek, bɨ wayn wog kod yenɨgabal okok nop nɨŋɨd, kɨli ke agɨnɨgabal, Bɨ wog nap nɨb ñɨne ak apeb awl agɨnɨgabal agak. Nap tep ak dɨnɨgeb tek, nop paklon kumek, kɨdek tap wog okol mɨdupsek dɨnɨgabun agɨnɨgabal agak.
38 Os lavradores, porém, vendo o filho, disseram uns aos outros: Eis o herdeiro! Matemo-lo e teremos a sua herança!
39 Anɨb agɨl, nop dɨl dad wog day seŋ kɨd okdaŋ ken amɨl, pɨsnep paklɨnɨgabal agak.
39 Lançaram-lhe as mãos, conduziram-no para fora da vinha e o assassinaram.
40 Anɨgenɨgabal, kɨdek bɨawl wayn wog nap nɨb ak apɨl, kɨlop tɨtay gɨnɨgab agak?
40 Pois bem: quando voltar o senhor da vinha, que fará ele àqueles lavradores?
41 Agek binɨb okok kɨli agɨlak, Ne bɨ tɨmel gɨpal anɨb okok kɨlop gek, yul awl yɨbɨl dɨl kumnɨgabal agɨlak. Kɨdek pen bɨ ogɨnap sek dɨl, kɨlop agek wayn wog ne ak dɨl kod mɨdtep gɨnɨgabal agɨlak. Wayn mɨdup pok gɨnɨgab ñɨn ak, nop tek ak tɨk dam ñɨnɨgabal agɨlak.
41 Responderam-lhe: Mandará matar sem piedade aqueles miseráveis e arrendará sua vinha a outros lavradores que lhe pagarão o produto em seu tempo.
42 Agelak Jisas kɨlop agak, Buk Baybol takaw kɨl tɨkɨlak ak nepɨm tek lup akaŋ agak? Tɨkɨl agɨlak,
42 Jesus acrescentou: Nunca lestes nas Escrituras: A pedra rejeitada pelos construtores tornou-se a pedra angular; isto é obra do Senhor, e é admirável aos nossos olhos {Sl 117,22}?
43 Anɨb ak tek yad nɨbop agebin, God nɨbop ned dɨl kod mɨdeb ak pen, nɨbop kelɨgɨnɨgab agak. Nɨbop kelɨgɨl, binɨb ogɨnap ke okok nɨb kɨlop dɨl kod yenɨgab agak. Kɨlop kod yek, God muk okok mɨdɨl, gɨtep gɨnɨgabal agak.
43 Por isso vos digo: ser-vos-á tirado o Reino de Deus, e será dado a um povo que produzirá os frutos dele.
44 Binɨb kab anɨb ak adek apyap pakɨnɨgabal okok kɨlop tapɨn yɨbɨl pakɨnɨgab agak. Kab anɨb ak pen, binɨb kɨlop pɨgju apyapɨl lɨ bɨlɨkɨnɨgab okok, pɨsnep pak jɨsɨpuk gɨnɨgab agak.
44 {Aquele que tropeçar nesta pedra, far-se-á em pedaços; e aquele sobre quem ela cair será esmagado.}
45 Bɨ God nop sɨbogep bɨawl okok sek, bɨ Pelisi okok sek kɨli Jisas takaw paladaŋ lak anɨb ak nɨŋɨd, chɨnop nep agup ak
45 Ouvindo isto, os príncipes dos sacerdotes e os fariseus compreenderam que era deles que Jesus falava.
46 nop nag lun agɨl gos nɨgɨlak. Anɨgɨl gos nɨgɨlak ak pen, binɨb okok kɨli Jisas ne bɨ God gos ñek agñeb olap nɨgɨlak. Anɨb ak bɨawl okok kɨli binɨb chɨnop kab sɨlok paklɨnɨgabal agɨl, kɨlop pɨlɨkɨl Jisas nop kelɨgɨlak.
46 E procuravam prendê-lo; mas temeram o povo, que o tinha por um profeta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.