Mateus 12
Jisas Klays Takaw Teplep Ne (TAW) vs VC
1 Kɨdek Juda añɨŋ lep ñɨn awl olap, Jisas bɨne okok ayɨp, wit wog nab ak amnɨlak. Amɨlɨg, bɨne okok yuwan gek, wit mɨdup anɨb okok ogɨnap tɨk dɨl, ñɨbɨlɨg ñɨbɨlɨg amnɨlak.
1 Atravessava Jesus os campos de trigo num dia de sábado. Seus discípulos, tendo fome, começaram a arrancar as espigas para comê-las.
2 Anɨgelak, bɨ Pelisi okok nɨŋɨd, Jisas nop agɨlak, Nɨgan, bɨnak okok kɨli ñɨn awl wog ma gep ñɨn ak, wit mɨdup tɨkebal agɨlak. Anɨb ak chɨn gɨnɨgun tek ma lup agɨlak.
2 Vendo isto, os fariseus disseram-lhe: Eis que teus discípulos fazem o que é proibido no dia de sábado.
3 — ausente —
3 Jesus respondeu-lhes: Não lestes o que fez Davi num dia em que teve fome, ele e seus companheiros,
4 — ausente —
4 como entrou na casa de Deus e comeu os pães da proposição? Ora, nem a ele nem àqueles que o acompanhavam era permitido comer esses pães reservados só aos sacerdotes.
5 Pen nɨbi takaw Mosis ñu kɨl tɨkak ak ogɨnap sek abe ma nepɨm tek lup akaŋ agak? Ne tɨkɨl agak, Ñɨn awl wog ma gep ñɨn ak, bɨ God nop sɨbogep okok, kɨli God agnɨgep kal awl ak mɨdɨl wog gɨpal agɨl tɨkak agak. Kɨli wog ma gep ñɨn ak wog gɨpal ak pen, God kɨlop nɨŋɨd anɨb agup, Kɨli bɨ gɨ tɨmel ma gɨpal okok agup agak.
5 Não lestes na lei que, nos dias de sábado, os sacerdotes transgridem no templo o descanso do sábado e não se tornam culpados?
6 Pen yad nɨbop agebin, God agnɨgep kal awl anɨb ak tap yokɨp, bɨ olap pen apɨl mɨdeb ak, bɨawl yɨbɨl agak.
6 Ora, eu vos declaro que aqui está quem é maior que o templo.
7 Pen takaw olap buk Baybol kɨl tɨkɨlak ak, nɨgtep ma gɨpɨm tek lup agak. Takaw anɨb ak tɨkɨl agɨlak, God ne agup, Yɨp tap sɨbog ñɨnɨmɨb agɨl gos ma nepin agup agɨl tɨkɨlak agak. Binɨb okok kɨlop mapen nɨgɨnɨmɨb agɨl gos nepin agup agɨl tɨkɨlak agak. Takaw anɨb ak nɨgtep gɨpɨkep ak, bɨ gɨtep gɨpal okok kɨlop gos tɨmel nɨŋɨd ma ag gɨpɨkep agak.
7 Se compreendêsseis o sentido destas palavras: Quero a misericórdia e não o sacrifício... não condenaríeis os inocentes.
8 Nɨgɨm. Juda añɨŋ lep ñɨn awl apɨm ak, Bɨ Olap Ñɨne ne ke gos nɨŋɨd agek, binɨb okok kɨli gɨnɨgabal tek lup agak.
8 Porque o Filho do Homem é senhor também do sábado.
9 Jisas wakay anɨb ak kelɨgɨl amɨl, Juda apnan gɨpal kal ak olap mɨgan ayaŋ amnak.
9 Partindo dali, Jesus entrou na sinagoga.
10 Pen kal mɨgan anɨb ak, bɨ ñɨn tɨmel gak olap ap yek. Bɨ ap yelak okok, kɨli Jisas takaw ogɨnap agek nop ag gun agɨl, nop agnɨŋɨd agɨlak, Binɨb tap gup okok, añɨŋ lep ñɨn awl chɨn ak gon suŋ lɨnɨmuŋ akaŋ mel agɨlak?
10 Encontrava-se lá um homem que tinha a mão seca. Alguém perguntou a Jesus: É permitido curar no dia de sábado? Isto para poder acusá-lo.
11 Agelak Jisas kɨlop agak, Añɨŋ lep ñɨn awl chɨn ak chag sipsip nɨbi olap, kaw mɨgan ayaŋ pakenɨgab, dɨl lɨpɨg dɨyokɨnɨgabɨm akaŋ mel agak? Dɨl lɨpɨg dɨyokɨnɨgabɨm tek lup agak.
11 Jesus respondeu-lhe: Há alguém entre vós que, tendo uma única ovelha e se esta cair num poço no dia de sábado, não a irá procurar e retirar?
12 Pen chag sipsip ak tap yokɨp, binɨb ak tap yɨbɨl agak. Anɨb ak tek, añɨŋ lep ñɨn awl chɨn ak binɨb okok kɨlop gɨtep gɨnɨgabun ak, takaw ma mɨdeb agak.
12 Não vale o homem muito mais que uma ovelha? É permitido, pois, fazer o bem no dia de sábado.
13 Jisas anɨb agɨl, bɨ ñɨn tɨmel gak ak nop agak, Ñɨn ak almɨl lan agak. Agek, ñɨn almɨl lek pɨsnep suŋ lak, ñɨn pɨskɨd ak yek tek yek.
13 Disse, então, àquele homem: Estende a mão. Ele a estendeu e ela tornou-se sã como a outra.
14 Anɨgek nɨŋɨd, bɨ Pelisi okok am nan gɨl agɨlak, Nop anɨgɨl paklɨnɨgun agɨl, takaw kɨmɨgel aglɨtep gɨlak.
14 Os fariseus saíram dali e deliberaram sobre os meios de o matar.
15 Bɨ Pelisi okok anɨb agelak nɨŋɨd, Jisas ne wakay anɨb ak kelɨgɨl, amnɨg saŋɨdaknɨŋ, binɨb kuŋay yɨbɨl kɨdek gɨlak. Anɨgelak, ne binɨb tap gak okok gek suŋ lak.
15 Jesus soube disso e afastou-se daquele lugar. Uma grande multidão o seguiu, e ele curou todos os seus doentes.
16 Suŋ laknɨŋ, kɨlop agak, Bɨ ak anɨb anɨb gup agɨl, ma agɨnɨmɨb agak.
16 Proibia-lhes formalmente falar disso,
17 Jisas gak anɨb ak, bɨ God gos ñek agñeb Aysaya gɨnɨgab agak tek nep gak. Ne tɨkɨl agak,
17 para que se cumprisse o anunciado pelo profeta Isaías:
18 Nɨgɨm, bɨyad pɨsnep aglɨpin awl, wog yad gɨñeb ak mɨdeb agɨl tɨkak. Bɨ anɨb ak nɨgen yɨp tep yɨbɨl gup agɨl tɨkak. Kawnan yad ak nop bak lek, yad binɨb okok kɨlop bɨlok nɨŋɨd tɨg asɨk dɨnɨgayn takaw ak, ne takaw anɨb ak binɨb man keke mɨdupsek kɨlop agñɨnɨgab agɨl tɨkak.
18 Eis o meu servo a quem escolhi, meu bem-amado em quem minha alma pôs toda sua a afeição. Farei repousar sobre ele o meu Espírito e ele anunciará a justiça aos pagãos.
19 Ne penpen agɨlɨg takaw awl yɨbɨl ma agɨnɨgab agɨl tɨkak. Meg mɨgan dad aplanɨl ma agek, binɨb kanɨb amnɨgabal okok nop ma nɨgɨnɨgabal agɨl tɨkak.
19 Ele não disputará, não elevará sua voz; ninguém ouvirá sua voz nas praças públicas.
20 Ne bɨ kɨmɨgel yenɨgab agɨl tɨkak. Anɨb ak, sɨd olap kɨles mel ak pen pagɨnɨg, bɨ anɨb ak ne ma tɨpagɨnɨgab agɨl tɨkak. Lam mɨŋɨlaŋ gɨtep ma gɨnɨgab ak pen, bɨ anɨb ak ne ma tɨg sugɨnɨgab agɨl tɨkak. Anɨb ak nep, binɨb kɨles ma yenɨgabal okok, kɨlop kɨmɨgel gɨtep gɨnɨgab agɨl tɨkak. Ne anɨgɨl gɨ dad amɨl, gɨtep gɨlak kɨd ak aplanek, tap si tap tɨmel gep kɨd ak pɨsnep apyownɨgab agɨl tɨkak.
20 Não quebrará o caniço rachado, nem apagará a mecha que ainda fumega, até que faça triunfar a justiça.
21 Binɨb man okok nɨb okok abe, bɨ anɨb ak nop gos sek kod yenɨgabal agɨl tɨkak.
21 Em seu nome as nações pagãs porão sua esperança {Is 42,1-4}.
22 Bɨ kɨcheki abaŋ lek, wɨdɨn koy gɨl takaw ma agolɨgup olap dad apelak, Jisas kɨcheki ak ag seŋ yokek, wɨdɨn yɨbɨl nɨŋɨd takaw agɨl gak.
22 Apresentaram-lhe, depois, um possesso cego e mudo. Jesus o curou de tal modo, que este falava e via.
23 Binɨb yelak okok, gak anɨb ak nɨŋɨd, gos pal lɨl wal agɨl agɨlak, Bɨ anɨb awl Depid Ñɨne pel kod mɨdobun akaŋ agɨlak?
23 A multidão, admirada, dizia: Não será este o filho de Davi?
24 Pen bɨ Pelisi okok takaw anɨb ak nɨŋɨd agɨlak, Bɨ anɨb ak ne kɨcheki bɨawl ak Belsebul kɨles ak dɨl, kɨcheki okok agyokeb agɨlak.
24 Mas, ouvindo isto, os fariseus responderam: É por Beelzebul, chefe dos demônios, que ele os expulsa.
25 Pen gos nɨgɨlak anɨb ak Jisas ne ke nɨŋɨd, kɨlop agak, Binɨb man awl nokom olap, kɨli asɨk keke lɨl penpen gɨnɨgabal ak, tɨmel gɨl apyap pakɨnɨgabal agak. Taun olap akaŋ bɨ yɨb jɨj nokom olap, asɨk keke lɨl penpen gɨnɨgabal ak, apyap pakɨnɨgabal agak.
25 Jesus, porém, penetrando nos seus pensamentos, disse: Todo reino dividido contra si mesmo será destruído. Toda cidade, toda casa dividida contra si mesma não pode subsistir.
26 Pen Satan ne kɨcheki ne okok kɨlop dɨyokɨl, kɨli ke asɨk keke lɨl penpen genɨgabal, tɨtay dɨl kɨles gɨl yenɨgabal agak?
26 Se Satanás expele Satanás, está dividido contra si mesmo. Como, pois, subsistirá o seu reino?
27 Pen yad Belsebul kɨles ak dɨl, kɨcheki okok seŋ agyokɨpɨnep, tɨtay dɨl binɨb nɨbi okok kɨcheki seŋ agyokɨpɨlap agak? Kɨli ke nɨbop agɨnɨgabal ak, tap anɨb gep tek ma lup agak.
27 E se eu expulso os demônios por Beelzebul, por quem é que vossos filhos os expulsam? Por isso, eles mesmos serão vossos juízes.
28 Pen nɨgɨm agak. God Kawnan ne ak yɨp kɨles ñek kɨcheki tap anɨb okok agyokɨpin tek, God binɨb dɨl kɨlop kod yenɨgab ak pɨsnep owup agak. Pen apek nɨbi nepɨm agak.
28 Mas, se é pelo Espírito de Deus que expulso os demônios, então chegou para vós o Reino de Deus.
29 Pen bɨ kabɨyam tɨmel olap mɨdaknɨŋ, tɨtay dɨl bɨ olap tap nop okok si dɨnɨgab agak? Nag dɨl nop tunɨg lɨl nɨm, am tap nop okok si dɨnɨgab agak.
29 Como pode alguém penetrar na casa de um homem forte e roubar-lhe os bens, sem ter primeiro amarrado este homem forte? Só então pode roubar sua casa.
30 Binɨb yad yɨl ma mɨdebal okok, Satan yɨl mɨdɨl, yɨp ma dɨpal agak. Pen binɨb yad ayɨp wog ma gɨpal okok, kanɨb day ak ag tɨkɨl, binɨb yɨp yɨl ownɨg gɨpal okok kɨlop yuk dam yokɨpal agak.
30 Quem não está comigo está contra mim; e quem não ajunta comigo, espalha.
31 Anɨb ak yad nɨbop agebin agak. Binɨb okok tap si tap tɨmel genɨgabal akaŋ, God nop takaw agjuwenɨgabal, God nɨŋɨd gach kɨlop mɨdupsek tɨg walɨg gɨyokɨnɨgab agak. Ak pen, God Kawnan nop ak takaw agjuwenɨgabal, ne nɨŋɨd gach kɨlop ma tɨg walɨg gɨyokɨnɨgab agak.
31 Por isso, eu vos digo: todo pecado e toda blasfêmia serão perdoados aos homens, mas a blasfêmia contra o Espírito não lhes será perdoada.
32 Binɨb an Bɨ Olap Ñɨne ak nop takaw tɨmel agenɨgab, God nɨŋɨd gach nop tɨg walɨg gɨyokɨnɨgab agak. Ak pen, God Kawnan nop ak takaw tɨmel agenɨgab, ñɨn awl ak abe ñɨn kɨdek ak abe God nɨŋɨd gach nop ma tɨg walɨg gɨyokɨnɨgab agak.
32 Todo o que tiver falado contra o Filho do Homem será perdoado. Se, porém, falar contra o Espírito Santo, não alcançará perdão nem neste século nem no século vindouro.
33 Jisas takaw olap agak, Mab teplep mɨdeb ak, mɨdup teplep ak pulɨnɨgab agak. Mab tɨmel mɨdeb ak, mɨdup tɨmel ak pulɨnɨgab agak. Anɨb ak mab okok pulek nɨŋɨd, mab ak tep, mab ak tɨmel agɨl nepal agak.
33 Ou dizeis que a árvore é boa e seu fruto bom, ou dizeis que é má e seu fruto, mau; porque é pelo fruto que se conhece a árvore.
34 Nɨbi yoy salaw ñapay okol agak. Nɨbi binɨb tɨmel anɨb ak tek, tɨtay dɨl takaw tep agɨnɨgabɨm agak? Binɨb tɨtay dɨl mɨdebal ak, takaw agel nɨŋɨd, binɨb okok tep, binɨb okok tɨmel agɨl nɨgɨnɨgabun agak.
34 Raça de víboras, maus como sois, como podeis dizer coisas boas? Porque a boca fala do que lhe transborda do coração.
35 Binɨb mɨdtep gɨpal okok, nab kɨlop ayaŋ tep mɨdeb tek, kɨli gɨtep gɨpal agak. Binɨb mɨdtep ma gɨpal okok, nab kɨlop ayaŋ mɨdtep ma gup tek, kɨli gɨ tɨmel gɨpal agak.
35 O homem de bem tira boas coisas de seu bom tesouro. O mau, porém, tira coisas más de seu mau tesouro.
36 Yad pen nɨbop agebin, kɨdek kot awl ñɨn ak, God binɨb okok mɨdupsek kɨlop agnɨgɨnɨgab agak. Takaw monmon agɨl akaŋ, tɨmel agɨl gɨlak tek, taynen takaw anɨb apek agɨl, kɨlop agnɨgɨnɨgab agak.
36 Eu vos digo: no dia do juízo os homens prestarão contas de toda palavra vã que tiverem proferido.
37 Anɨb ak takaw agɨnɨgabɨm tek nɨŋɨd, binɨb okok suŋtep, binɨb okok yul dep agɨnɨgab agak.
37 É por tuas palavras que serás justificado ou condenado.
38 Pen bɨ kɨli Mosis takaw ñu kɨl tɨkak ak nɨgtep gep okok sek, bɨ Pelisi okok sek kɨli apɨl, Jisas nop agɨlak, Tisa, tap mageptek olap ge, chɨn nɨŋɨd nɨm, nep God nokom agyokek owup agɨl nɨgɨnɨgabun agɨlak.
38 Então alguns escribas e fariseus tomaram a palavra: Mestre, quiséramos ver-te fazer um milagre.
39 Agelak agak, Binɨb mɨñɨl mɨdebal ñɨn nab awl, tap si tap tɨmel gɨl, God nop kɨdek ma gɨpal agak. Anɨb apal, Tap olap ke ge nɨŋɨd anɨb agɨnɨgabun, Nak God wog ak geban agɨnɨgabun apal agak. Pen tap olap ke gen ma nɨgɨnɨgabal agak. Nɨgɨnɨg, bɨ God gos ñek agñeb Jona ne bɨlel gak, yad abe gen nɨgɨnɨgabal agak.
39 Respondeu-lhes Jesus: Esta geração adúltera e perversa pede um sinal, mas não lhe será dado outro sinal do que aquele do profeta Jonas:
40 Bɨlel kubsal awl ak meg agɨl yek, Jona kogmeg nab ayaŋ amɨl ñɨn omɨŋal nokom mɨdek agak. Anɨb ak tek nep, Bɨ Olap Ñɨne abe ñɨn omɨŋal nokom lum nab okyaŋ yenɨgab agak.
40 do mesmo modo que Jonas esteve três dias e três noites no ventre do peixe, assim o Filho do Homem ficará três dias e três noites no seio da terra.
41 Pen Jona ne amɨl, taun Ninipa binɨb okok bɨlel kɨlop agñek nɨŋɨd, tap si tap tɨmel gɨpal ak taynen anɨgɨpun agɨl kelɨgɨlak agak. Jona bɨ yokɨp ak agek nɨg dɨlak ak pen, nɨbi mɨñɨl mɨdeb awl, bɨawl yɨbɨl takaw agup ak ma dɨpɨm agak. Anɨb ak God ne aglup ñɨn ak, binɨb ogɨnap kɨlop ag gɨnɨgab ak, taun Ninipa binɨb okok kɨli tɨkjakɨnɨgabal agak. Tɨkjakɨl, binbɨ mɨñɨl mɨdeb tap si tap tɨmel gɨpal anɨb okok kɨlop agyɨkɨnɨgabal agak.
41 No dia do juízo, os ninivitas se levantarão com esta raça e a condenarão, porque fizeram penitência à voz de Jonas. Ora, aqui está quem é mais do que Jonas.
42 Binawl olap bɨlel binɨb man Sipa pal okok nɨb kɨlop kod yolɨgup agak. Pen ne man palawl anɨb ak kelɨgɨl owak agak. Ne bɨnonɨm Solomon nop nɨgɨnɨg apɨl, gos tep yɨbɨl nop ak nɨgin agɨl owak agak. Ne Solomon bɨ yokɨp ak nop anɨgak ak pen, nɨbi mɨñɨl mɨdeb awl, bɨawl yɨbɨl gos nɨgtep yɨbɨl gup ak nop nɨgɨnɨg ma opɨm agak. Anɨb ak God ne aglup ñɨn ak, binɨb ogɨnap kɨlop ag gɨnɨgab ak, binawl anɨb ak tɨkjakɨnɨgab agak. Tɨkjakɨl, binbɨ mɨñɨl mɨdeb tap si tap tɨmel gɨpal anɨb okok kɨlop agyɨkɨnɨgab agak.
42 No dia do juízo, a rainha do Sul se levantará com esta raça e a condenará, porque veio das extremidades da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. Ora, aqui está quem é mais do que Salomão.
43 Jisas takaw olap agak, Kɨcheki olap bɨ mulɨk sɨkɨl, seŋ amɨl tep olap nɨŋɨd mɨden agɨl, am man mɨlep okok aj aj mel nɨŋɨd,
43 Quando o espírito impuro sai de um homem, ei-lo errante por lugares áridos à procura de um repouso que não acha.
44 anɨb agɨnɨgab, Kal mɨgan ned mɨdɨl opin ak amnin agɨnɨgab agak. Agɨl, amɨl nɨgɨnɨgab, kal anɨb ak pɨd tep yɨbɨl gel tep anep yokɨp mɨdeb agak.
44 Diz ele, então: Voltarei para a casa donde saí. E, voltando, encontra-a vazia, limpa e enfeitada.
45 Ne nɨŋɨd, okok amɨl kɨcheki tɨmel ne tek mel, kɨcheki tɨmel yɨbɨl anep kugul ak poŋɨd apɨl, mɨgan anɨb ak yenɨgabal agak. Anɨgek, bɨ anɨb ak nop mulɨk sɨkel, ned tep yolɨgup tek mel, pɨsnep mɨd tɨmel yɨbɨl gɨnɨgab agak. Anɨb ak tek nɨm, binɨb mɨñɨl nab awl mɨdɨl tap tɨtɨmel gɨpal okok, kɨli abe pɨsnep mɨd tɨmel yɨbɨl gɨnɨgabal agak.
45 Vai, então, buscar sete outros espíritos piores que ele, e entram nessa casa e se estabelecem aí; e o último estado daquele homem torna-se pior que o primeiro. Tal será a sorte desta geração perversa.
46 Jisas binɨb kuŋay okok kɨlop takaw agaknɨŋ, nonɨm nɨmam ne yɨbɨl okok seŋayaŋ apɨl agɨlak, Chɨn Jisas nop takaw agɨnɨg apobun agɨlak.
46 Jesus falava ainda à multidão, quando veio sua mãe e seus irmãos e esperavam do lado de fora a ocasião de lhe falar.
47 Agelak, bɨ olap kal mɨgan amɨl, nop agak, Nɨgan, nanɨm namam nak okok, nep takaw agɨnɨg ap mɨdebal seŋayaŋ agak.
47 Disse-lhe alguém: Tua mãe e teus irmãos estão aí fora, e querem falar-te.
48 Agek nop pen agak, Binɨb anɨb an ami mam yad agak?
48 Jesus respondeu-lhe: Quem é minha mãe e quem são meus irmãos?
49 Bɨne okok kɨlop ñɨn yom kuskus gɨlɨg agak, Nɨgɨm, binɨb nɨm awl ami yad, mam yad okok nep mɨdebal agak.
49 E, apontando com a mão para os seus discípulos, acrescentou: Eis aqui minha mãe e meus irmãos.
50 Binɨb Bapi man ne alaŋ mɨdeb ak gos ne nɨgup tek nɨŋɨd kɨdek gɨpal okok, ami, mam, ay yad okok mɨdebal agak.
50 Todo aquele que faz a vontade de meu Pai que está nos céus, esse é meu irmão, minha irmã e minha mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.