Mateus 12

Jisas Klays Takaw Teplep Ne (TAW) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Kɨdek Juda añɨŋ lep ñɨn awl olap, Jisas bɨne okok ayɨp, wit wog nab ak amnɨlak. Amɨlɨg, bɨne okok yuwan gek, wit mɨdup anɨb okok ogɨnap tɨk dɨl, ñɨbɨlɨg ñɨbɨlɨg amnɨlak.
1 Por aquele tempo, Jesus estava caminhando pelos campos de cereal, num sábado. Seus discípulos, sentindo fome, começaram a colher espigas e comê-las.
2 Anɨgelak, bɨ Pelisi okok nɨŋɨd, Jisas nop agɨlak, Nɨgan, bɨnak okok kɨli ñɨn awl wog ma gep ñɨn ak, wit mɨdup tɨkebal agɨlak. Anɨb ak chɨn gɨnɨgun tek ma lup agɨlak.
2 Alguns fariseus os viram e protestaram: “Veja, seus discípulos desobedecem à lei colhendo cereal no sábado!”.
3 — ausente —
3 Jesus respondeu: “Vocês não leram nas Escrituras o que fez Davi quando ele e seus companheiros tiveram fome?
4 — ausente —
4 Ele entrou na casa de Deus e, com seus companheiros, comeram os pães sagrados que só os sacerdotes tinham permissão de comer.
5 Pen nɨbi takaw Mosis ñu kɨl tɨkak ak ogɨnap sek abe ma nepɨm tek lup akaŋ agak? Ne tɨkɨl agak, Ñɨn awl wog ma gep ñɨn ak, bɨ God nop sɨbogep okok, kɨli God agnɨgep kal awl ak mɨdɨl wog gɨpal agɨl tɨkak agak. Kɨli wog ma gep ñɨn ak wog gɨpal ak pen, God kɨlop nɨŋɨd anɨb agup, Kɨli bɨ gɨ tɨmel ma gɨpal okok agup agak.
5 E vocês não leram na lei de Moisés que os sacerdotes de serviço no templo podem trabalhar no sábado?
6 Pen yad nɨbop agebin, God agnɨgep kal awl anɨb ak tap yokɨp, bɨ olap pen apɨl mɨdeb ak, bɨawl yɨbɨl agak.
6 Eu lhes digo: há alguém aqui maior que o templo!
7 Pen takaw olap buk Baybol kɨl tɨkɨlak ak, nɨgtep ma gɨpɨm tek lup agak. Takaw anɨb ak tɨkɨl agɨlak, God ne agup, Yɨp tap sɨbog ñɨnɨmɨb agɨl gos ma nepin agup agɨl tɨkɨlak agak. Binɨb okok kɨlop mapen nɨgɨnɨmɨb agɨl gos nepin agup agɨl tɨkɨlak agak. Takaw anɨb ak nɨgtep gɨpɨkep ak, bɨ gɨtep gɨpal okok kɨlop gos tɨmel nɨŋɨd ma ag gɨpɨkep agak.
7 Vocês não teriam condenado meus discípulos inocentes se soubessem o significado das Escrituras: ‘Quero que demonstrem misericórdia, e não que ofereçam sacrifícios’.
8 Nɨgɨm. Juda añɨŋ lep ñɨn awl apɨm ak, Bɨ Olap Ñɨne ne ke gos nɨŋɨd agek, binɨb okok kɨli gɨnɨgabal tek lup agak.
8 Pois o Filho do Homem é senhor até mesmo do sábado”.
9 Jisas wakay anɨb ak kelɨgɨl amɨl, Juda apnan gɨpal kal ak olap mɨgan ayaŋ amnak.
9 Então Jesus foi à sinagoga local,
10 Pen kal mɨgan anɨb ak, bɨ ñɨn tɨmel gak olap ap yek. Bɨ ap yelak okok, kɨli Jisas takaw ogɨnap agek nop ag gun agɨl, nop agnɨŋɨd agɨlak, Binɨb tap gup okok, añɨŋ lep ñɨn awl chɨn ak gon suŋ lɨnɨmuŋ akaŋ mel agɨlak?
10 onde viu um homem que tinha uma das mãos deformada. Os fariseus perguntaram a Jesus: “A lei permite curar no sábado?”. Esperavam que ele dissesse “sim”, para que pudessem acusá-lo.
11 Agelak Jisas kɨlop agak, Añɨŋ lep ñɨn awl chɨn ak chag sipsip nɨbi olap, kaw mɨgan ayaŋ pakenɨgab, dɨl lɨpɨg dɨyokɨnɨgabɨm akaŋ mel agak? Dɨl lɨpɨg dɨyokɨnɨgabɨm tek lup agak.
11 Jesus respondeu: “Se um de vocês tivesse uma ovelha e ela caísse num poço no sábado, não trabalharia para tirá-la de lá?
12 Pen chag sipsip ak tap yokɨp, binɨb ak tap yɨbɨl agak. Anɨb ak tek, añɨŋ lep ñɨn awl chɨn ak binɨb okok kɨlop gɨtep gɨnɨgabun ak, takaw ma mɨdeb agak.
12 Quanto mais vale uma pessoa que uma ovelha! Sim, a lei permite que se faça o bem no sábado”.
13 Jisas anɨb agɨl, bɨ ñɨn tɨmel gak ak nop agak, Ñɨn ak almɨl lan agak. Agek, ñɨn almɨl lek pɨsnep suŋ lak, ñɨn pɨskɨd ak yek tek yek.
13 Em seguida, disse ao homem: “Estenda a mão”. Ele a estendeu, e ela foi restaurada e ficou igual à outra.
14 Anɨgek nɨŋɨd, bɨ Pelisi okok am nan gɨl agɨlak, Nop anɨgɨl paklɨnɨgun agɨl, takaw kɨmɨgel aglɨtep gɨlak.
14 Então os fariseus convocaram uma reunião para tramar um modo de matá-lo.
15 Bɨ Pelisi okok anɨb agelak nɨŋɨd, Jisas ne wakay anɨb ak kelɨgɨl, amnɨg saŋɨdaknɨŋ, binɨb kuŋay yɨbɨl kɨdek gɨlak. Anɨgelak, ne binɨb tap gak okok gek suŋ lak.
15 Jesus, sabendo o que planejavam, retirou-se daquela região. Muitos o seguiram, e ele curou todos os enfermos que havia entre eles.
16 Suŋ laknɨŋ, kɨlop agak, Bɨ ak anɨb anɨb gup agɨl, ma agɨnɨmɨb agak.
16 Contudo, advertiu-lhes que não revelassem quem ele era.
17 Jisas gak anɨb ak, bɨ God gos ñek agñeb Aysaya gɨnɨgab agak tek nep gak. Ne tɨkɨl agak,
17 Cumpriu-se, assim, a profecia de Isaías a seu respeito:
18 Nɨgɨm, bɨyad pɨsnep aglɨpin awl, wog yad gɨñeb ak mɨdeb agɨl tɨkak. Bɨ anɨb ak nɨgen yɨp tep yɨbɨl gup agɨl tɨkak. Kawnan yad ak nop bak lek, yad binɨb okok kɨlop bɨlok nɨŋɨd tɨg asɨk dɨnɨgayn takaw ak, ne takaw anɨb ak binɨb man keke mɨdupsek kɨlop agñɨnɨgab agɨl tɨkak.
18 “Vejam meu Servo, aquele que escolhi. Ele é meu Amado; nele tenho grande alegria. Porei sobre ele meu Espírito, e ele proclamará justiça às nações.
19 Ne penpen agɨlɨg takaw awl yɨbɨl ma agɨnɨgab agɨl tɨkak. Meg mɨgan dad aplanɨl ma agek, binɨb kanɨb amnɨgabal okok nop ma nɨgɨnɨgabal agɨl tɨkak.
19 Não lutará nem gritará, nem levantará a voz em público.
20 Ne bɨ kɨmɨgel yenɨgab agɨl tɨkak. Anɨb ak, sɨd olap kɨles mel ak pen pagɨnɨg, bɨ anɨb ak ne ma tɨpagɨnɨgab agɨl tɨkak. Lam mɨŋɨlaŋ gɨtep ma gɨnɨgab ak pen, bɨ anɨb ak ne ma tɨg sugɨnɨgab agɨl tɨkak. Anɨb ak nep, binɨb kɨles ma yenɨgabal okok, kɨlop kɨmɨgel gɨtep gɨnɨgab agɨl tɨkak. Ne anɨgɨl gɨ dad amɨl, gɨtep gɨlak kɨd ak aplanek, tap si tap tɨmel gep kɨd ak pɨsnep apyownɨgab agɨl tɨkak.
20 Não esmagará a cana quebrada, nem apagará a chama que já está fraca. Por fim, ele fará que a justiça seja vitoriosa.
21 Binɨb man okok nɨb okok abe, bɨ anɨb ak nop gos sek kod yenɨgabal agɨl tɨkak.
21 E seu nome será a esperança de todo o mundo”.
22 Bɨ kɨcheki abaŋ lek, wɨdɨn koy gɨl takaw ma agolɨgup olap dad apelak, Jisas kɨcheki ak ag seŋ yokek, wɨdɨn yɨbɨl nɨŋɨd takaw agɨl gak.
22 Então levaram até Jesus um homem cego e mudo que estava possuído por um demônio. Jesus o curou, e ele passou a falar e ver.
23 Binɨb yelak okok, gak anɨb ak nɨŋɨd, gos pal lɨl wal agɨl agɨlak, Bɨ anɨb awl Depid Ñɨne pel kod mɨdobun akaŋ agɨlak?
23 Admirada, a multidão perguntou: “Será que este homem é o Filho de Davi?”.
24 Pen bɨ Pelisi okok takaw anɨb ak nɨŋɨd agɨlak, Bɨ anɨb ak ne kɨcheki bɨawl ak Belsebul kɨles ak dɨl, kɨcheki okok agyokeb agɨlak.
24 No entanto, quando os fariseus souberam do milagre, disseram: “Ele só expulsa demônios porque seu poder vem de Belzebu, o príncipe dos demônios”.
25 Pen gos nɨgɨlak anɨb ak Jisas ne ke nɨŋɨd, kɨlop agak, Binɨb man awl nokom olap, kɨli asɨk keke lɨl penpen gɨnɨgabal ak, tɨmel gɨl apyap pakɨnɨgabal agak. Taun olap akaŋ bɨ yɨb jɨj nokom olap, asɨk keke lɨl penpen gɨnɨgabal ak, apyap pakɨnɨgabal agak.
25 Jesus conhecia os pensamentos deles e respondeu: “Todo reino dividido internamente está condenado à ruína. Uma cidade ou família dividida contra si mesma se desintegrará.
26 Pen Satan ne kɨcheki ne okok kɨlop dɨyokɨl, kɨli ke asɨk keke lɨl penpen genɨgabal, tɨtay dɨl kɨles gɨl yenɨgabal agak?
26 Se Satanás expulsa Satanás, está dividido e luta contra si mesmo. Seu reino não sobreviverá.
27 Pen yad Belsebul kɨles ak dɨl, kɨcheki okok seŋ agyokɨpɨnep, tɨtay dɨl binɨb nɨbi okok kɨcheki seŋ agyokɨpɨlap agak? Kɨli ke nɨbop agɨnɨgabal ak, tap anɨb gep tek ma lup agak.
27 Se eu expulso demônios pelo poder de Belzebu, o que dizer de seus discípulos? Eles também expulsam demônios, de modo que condenarão vocês pelo que acabaram de dizer.
28 Pen nɨgɨm agak. God Kawnan ne ak yɨp kɨles ñek kɨcheki tap anɨb okok agyokɨpin tek, God binɨb dɨl kɨlop kod yenɨgab ak pɨsnep owup agak. Pen apek nɨbi nepɨm agak.
28 Mas, se expulso demônios pelo Espírito de Deus, então o reino de Deus já chegou até vocês.
29 Pen bɨ kabɨyam tɨmel olap mɨdaknɨŋ, tɨtay dɨl bɨ olap tap nop okok si dɨnɨgab agak? Nag dɨl nop tunɨg lɨl nɨm, am tap nop okok si dɨnɨgab agak.
29 Afinal, quem tem poder para entrar na casa de um homem forte e saquear seus bens? Somente alguém ainda mais forte, alguém capaz de amarrá-lo e saquear sua casa.
30 Binɨb yad yɨl ma mɨdebal okok, Satan yɨl mɨdɨl, yɨp ma dɨpal agak. Pen binɨb yad ayɨp wog ma gɨpal okok, kanɨb day ak ag tɨkɨl, binɨb yɨp yɨl ownɨg gɨpal okok kɨlop yuk dam yokɨpal agak.
30 “Quem não está comigo opõe-se a mim, e quem não trabalha comigo na verdade trabalha contra mim.
31 Anɨb ak yad nɨbop agebin agak. Binɨb okok tap si tap tɨmel genɨgabal akaŋ, God nop takaw agjuwenɨgabal, God nɨŋɨd gach kɨlop mɨdupsek tɨg walɨg gɨyokɨnɨgab agak. Ak pen, God Kawnan nop ak takaw agjuwenɨgabal, ne nɨŋɨd gach kɨlop ma tɨg walɨg gɨyokɨnɨgab agak.
31 “Por isso eu lhes digo: todo pecado e toda blasfêmia serão perdoados, mas a blasfêmia contra o Espírito não será perdoada.
32 Binɨb an Bɨ Olap Ñɨne ak nop takaw tɨmel agenɨgab, God nɨŋɨd gach nop tɨg walɨg gɨyokɨnɨgab agak. Ak pen, God Kawnan nop ak takaw tɨmel agenɨgab, ñɨn awl ak abe ñɨn kɨdek ak abe God nɨŋɨd gach nop ma tɨg walɨg gɨyokɨnɨgab agak.
32 Quem falar contra o Filho do Homem será perdoado, mas quem falar contra o Espírito Santo não será perdoado, nem neste mundo nem no mundo por vir.
33 Jisas takaw olap agak, Mab teplep mɨdeb ak, mɨdup teplep ak pulɨnɨgab agak. Mab tɨmel mɨdeb ak, mɨdup tɨmel ak pulɨnɨgab agak. Anɨb ak mab okok pulek nɨŋɨd, mab ak tep, mab ak tɨmel agɨl nepal agak.
33 “Uma árvore é identificada por seus frutos. Se a árvore é boa, os frutos serão bons. Se a árvore é ruim, os frutos serão ruins.
34 Nɨbi yoy salaw ñapay okol agak. Nɨbi binɨb tɨmel anɨb ak tek, tɨtay dɨl takaw tep agɨnɨgabɨm agak? Binɨb tɨtay dɨl mɨdebal ak, takaw agel nɨŋɨd, binɨb okok tep, binɨb okok tɨmel agɨl nɨgɨnɨgabun agak.
34 Raça de víboras! Como poderiam homens maus como vocês dizer o que é bom e correto? Pois a boca fala do que o coração está cheio.
35 Binɨb mɨdtep gɨpal okok, nab kɨlop ayaŋ tep mɨdeb tek, kɨli gɨtep gɨpal agak. Binɨb mɨdtep ma gɨpal okok, nab kɨlop ayaŋ mɨdtep ma gup tek, kɨli gɨ tɨmel gɨpal agak.
35 A pessoa boa tira coisas boas do tesouro de um coração bom, e a pessoa má tira coisas más do tesouro de um coração mau.
36 Yad pen nɨbop agebin, kɨdek kot awl ñɨn ak, God binɨb okok mɨdupsek kɨlop agnɨgɨnɨgab agak. Takaw monmon agɨl akaŋ, tɨmel agɨl gɨlak tek, taynen takaw anɨb apek agɨl, kɨlop agnɨgɨnɨgab agak.
36 Eu lhes digo: no dia do juízo, vocês prestarão contas de toda palavra inútil que falarem.
37 Anɨb ak takaw agɨnɨgabɨm tek nɨŋɨd, binɨb okok suŋtep, binɨb okok yul dep agɨnɨgab agak.
37 Por suas palavras vocês serão absolvidos, e por elas serão condenados”.
38 Pen bɨ kɨli Mosis takaw ñu kɨl tɨkak ak nɨgtep gep okok sek, bɨ Pelisi okok sek kɨli apɨl, Jisas nop agɨlak, Tisa, tap mageptek olap ge, chɨn nɨŋɨd nɨm, nep God nokom agyokek owup agɨl nɨgɨnɨgabun agɨlak.
38 Alguns dos mestres da lei e fariseus vieram a Jesus e disseram: “Mestre, queremos que nos mostre um sinal de sua autoridade”.
39 Agelak agak, Binɨb mɨñɨl mɨdebal ñɨn nab awl, tap si tap tɨmel gɨl, God nop kɨdek ma gɨpal agak. Anɨb apal, Tap olap ke ge nɨŋɨd anɨb agɨnɨgabun, Nak God wog ak geban agɨnɨgabun apal agak. Pen tap olap ke gen ma nɨgɨnɨgabal agak. Nɨgɨnɨg, bɨ God gos ñek agñeb Jona ne bɨlel gak, yad abe gen nɨgɨnɨgabal agak.
39 Jesus, porém, respondeu: “Vocês pedem um sinal porque são uma geração perversa e adúltera, mas o único sinal que lhes darei será o do profeta Jonas.
40 Bɨlel kubsal awl ak meg agɨl yek, Jona kogmeg nab ayaŋ amɨl ñɨn omɨŋal nokom mɨdek agak. Anɨb ak tek nep, Bɨ Olap Ñɨne abe ñɨn omɨŋal nokom lum nab okyaŋ yenɨgab agak.
40 Pois, assim como Jonas passou três dias e três noites no ventre do grande peixe, o Filho do Homem ficará três dias e três noites no coração da terra.
41 Pen Jona ne amɨl, taun Ninipa binɨb okok bɨlel kɨlop agñek nɨŋɨd, tap si tap tɨmel gɨpal ak taynen anɨgɨpun agɨl kelɨgɨlak agak. Jona bɨ yokɨp ak agek nɨg dɨlak ak pen, nɨbi mɨñɨl mɨdeb awl, bɨawl yɨbɨl takaw agup ak ma dɨpɨm agak. Anɨb ak God ne aglup ñɨn ak, binɨb ogɨnap kɨlop ag gɨnɨgab ak, taun Ninipa binɨb okok kɨli tɨkjakɨnɨgabal agak. Tɨkjakɨl, binbɨ mɨñɨl mɨdeb tap si tap tɨmel gɨpal anɨb okok kɨlop agyɨkɨnɨgabal agak.
41 “No dia do juízo, os habitantes de Nínive se levantarão contra esta geração e a condenarão, pois eles se arrependeram de seus pecados quando ouviram a mensagem anunciada por Jonas; e vocês têm à sua frente alguém maior que Jonas!
42 Binawl olap bɨlel binɨb man Sipa pal okok nɨb kɨlop kod yolɨgup agak. Pen ne man palawl anɨb ak kelɨgɨl owak agak. Ne bɨnonɨm Solomon nop nɨgɨnɨg apɨl, gos tep yɨbɨl nop ak nɨgin agɨl owak agak. Ne Solomon bɨ yokɨp ak nop anɨgak ak pen, nɨbi mɨñɨl mɨdeb awl, bɨawl yɨbɨl gos nɨgtep yɨbɨl gup ak nop nɨgɨnɨg ma opɨm agak. Anɨb ak God ne aglup ñɨn ak, binɨb ogɨnap kɨlop ag gɨnɨgab ak, binawl anɨb ak tɨkjakɨnɨgab agak. Tɨkjakɨl, binbɨ mɨñɨl mɨdeb tap si tap tɨmel gɨpal anɨb okok kɨlop agyɨkɨnɨgab agak.
42 A rainha de Sabá também se levantará contra esta geração no dia do juízo e a condenará, pois veio de uma terra distante para ouvir a sabedoria de Salomão; e vocês têm à sua frente alguém maior que Salomão!
43 Jisas takaw olap agak, Kɨcheki olap bɨ mulɨk sɨkɨl, seŋ amɨl tep olap nɨŋɨd mɨden agɨl, am man mɨlep okok aj aj mel nɨŋɨd,
43 “Quando um espírito impuro deixa uma pessoa, anda por lugares secos à procura de descanso, mas não o encontra.
44 anɨb agɨnɨgab, Kal mɨgan ned mɨdɨl opin ak amnin agɨnɨgab agak. Agɨl, amɨl nɨgɨnɨgab, kal anɨb ak pɨd tep yɨbɨl gel tep anep yokɨp mɨdeb agak.
44 Então, diz: ‘Voltarei à casa da qual saí’. Ele volta para sua antiga casa e a encontra vazia, varrida e arrumada.
45 Ne nɨŋɨd, okok amɨl kɨcheki tɨmel ne tek mel, kɨcheki tɨmel yɨbɨl anep kugul ak poŋɨd apɨl, mɨgan anɨb ak yenɨgabal agak. Anɨgek, bɨ anɨb ak nop mulɨk sɨkel, ned tep yolɨgup tek mel, pɨsnep mɨd tɨmel yɨbɨl gɨnɨgab agak. Anɨb ak tek nɨm, binɨb mɨñɨl nab awl mɨdɨl tap tɨtɨmel gɨpal okok, kɨli abe pɨsnep mɨd tɨmel yɨbɨl gɨnɨgabal agak.
45 Então o espírito busca outros sete espíritos, piores que ele, e todos entram na pessoa e passam a morar nela, e a pessoa fica pior que antes. Assim acontecerá com esta geração perversa”.
46 Jisas binɨb kuŋay okok kɨlop takaw agaknɨŋ, nonɨm nɨmam ne yɨbɨl okok seŋayaŋ apɨl agɨlak, Chɨn Jisas nop takaw agɨnɨg apobun agɨlak.
46 Enquanto Jesus falava à multidão, sua mãe e seus irmãos estavam do lado de fora, pedindo para falar com ele.
47 Agelak, bɨ olap kal mɨgan amɨl, nop agak, Nɨgan, nanɨm namam nak okok, nep takaw agɨnɨg ap mɨdebal seŋayaŋ agak.
47 Alguém disse a Jesus: “Sua mãe e seus irmãos estão lá fora e querem falar com o senhor”.
48 Agek nop pen agak, Binɨb anɨb an ami mam yad agak?
48 Jesus respondeu: “Quem é minha mãe? Quem são meus irmãos?”.
49 Bɨne okok kɨlop ñɨn yom kuskus gɨlɨg agak, Nɨgɨm, binɨb nɨm awl ami yad, mam yad okok nep mɨdebal agak.
49 Então apontou para seus discípulos e disse: “Vejam, estes são minha mãe e meus irmãos.
50 Binɨb Bapi man ne alaŋ mɨdeb ak gos ne nɨgup tek nɨŋɨd kɨdek gɨpal okok, ami, mam, ay yad okok mɨdebal agak.
50 Quem faz a vontade de meu Pai no céu é meu irmão, minha irmã e minha mãe”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.