Atos 11

Gu ñio'ki'ñ gu Dios na bhaan tu a'ga guch xoi'kam (STPNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Baꞌ guiꞌ na mɨt jɨꞌk bhammɨ pup bii Judea gu noonbiꞌñ guch Xoiꞌkam, gio baꞌ gu jaiꞌ guiꞌ nam puiꞌp tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ buiñor guch Xoiꞌkam, puiꞌ ba tɨ kai mɨt na mɨt bɨɨx jup ba tɨ jɨɨꞌñ buiñor guch Xoiꞌkam guiꞌ nam cham jir Israel kam jaꞌtkam nat tu ja aꞌgi gu Peegro gu ñioꞌkiꞌñ gu Dios.
1 Os apóstolos e os outros seguidores de Jesus em toda a região da Judeia souberam que os não judeus também haviam recebido a palavra de Deus.
2 Baꞌ nat paiꞌ dhuuk bhammɨ ba ai gu Peegro Jerusaleen, bhaiꞌ ji ñiok jamɨt jaiꞌ dhɨt dhiꞌ jɨꞌ nam tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ buiñor guch Xoiꞌkam,
2 Quando Pedro voltou para Jerusalém, aqueles que queriam que os não judeus fossem circuncidados o criticaram,
3 jup tɨtda am:
3 dizendo: — Você ficou hospedado na casa de homens que não são circuncidados e até tomou refeições com eles!
4 Baꞌ gu Peegro xi ja aagiꞌñ nat jax tɨ tɨɨ bɨɨpɨꞌ dɨr gio nat jax kaiꞌñkam mu jimɨɨk ja bui guiꞌ nam cham jir Israel kam jaꞌtkam, jup ja tɨtda:
4 Então Pedro deu um relatório completo de tudo o que havia acontecido, desde o começo. Ele disse:
5 ―Aa dho guꞌ na ñich jaꞌpni tɨ tɨɨ dho maaꞌnnim nañ mu jaꞌk ka oirɨ Joopi nañ ka tu daan. Ba tɨɨ ñich jix dhaam maaꞌn gu tuꞌ iam gɇꞌ jaꞌp tuꞌm na jax gu gɇꞌ jannulh na bhaiꞌ ba tɨmñim sɨlh miꞌ nañ paiꞌ ka tu daan, baꞌ buuplhichuꞌ kuukgaran bɨɨx maakob kap dɨr, panaas kum jaꞌtkam bhammɨ guꞌkat bha tɨbaañdhim tɨtropiñ kɨꞌn.
5 — Eu estava na cidade de Jope e lá, enquanto estava orando, tive uma visão. Vi uma coisa parecida com um grande lençol, que baixou do céu, amarrado pelas quatro pontas, e parou perto de mim.
6 Baꞌ nañ jix bhaiꞌ muiꞌ xi nɨiꞌñ guiꞌ jɨꞌ na jaꞌp tuꞌm na jax gu gɇꞌ jannulh na bhammɨ dɨr bhaiꞌ ba tɨmñim jix dhaam, ba ja tɨɨ ñich nam mi jiim bɨɨx aixim tuꞌm gu sasoiꞌ, puiꞌ na jax gu gampɨx kam, gio baꞌ jaiꞌ guiꞌ nam jum sasoigat, gio baꞌ jaiꞌ guiꞌ nam maaꞌmkob tu tooton, gam jaiꞌ gu kookoꞌ miꞌp xi jiim am ɨp, gam uꞌjiꞌ.
6 Eu olhei para dentro daquilo com atenção e vi animais domésticos, animais selvagens, animais que se arrastam pelo chão e aves.
7 Baꞌ ba kai ñich nat bhaiꞌ ba tum ñio bhammɨ dɨr jix dhaam, jup tum kaiꞌch: “Aapiꞌ Peegro, xi chu kooꞌn dhi sasoiꞌ kup tu jugiaꞌ.”
7 Depois ouvi uma voz, que me dizia: “Pedro, levante-se! Mate e coma!”
8 Baꞌ aañ jup tɨtda na cham jir am nañ gan ja kuaꞌdaꞌ, nam guꞌ cham jir jum kuaꞌdam, na guꞌx xidhuu.
8 Eu respondi: “Isso não, Senhor! Eu nunca comi nenhuma coisa que a lei considera suja ou impura !”
9 Guꞌ ji na guꞌ guiꞌ na bhammɨ dɨr bha tuñ aꞌgiꞌñ jix dhaam jup kaiꞌch: “Chaꞌp puiꞌ ka ɨlhiiꞌñdhaꞌ nam cham jir jum kuaꞌdam dhiꞌ nañ tuꞌm aagiꞌñ nap tu jugiaꞌ, na guꞌ cham tuꞌ kax xidhuu, nat guꞌ puiꞌ jaꞌk ba tɨi gu Dios.”
9 Então a voz falou de novo do céu: “Não chame de impuro aquilo que Deus purificou.”
10 Baꞌ jɨꞌk baikim puiꞌñ chɨɨꞌn, miꞌ dhɨr baꞌ giop ba tɨs jix dhaam guiꞌ jɨꞌ na jaꞌp tuꞌm na jax gu gɇꞌ jannulh.
10 Isso aconteceu três vezes, e depois tudo aquilo voltou para o céu.
11 Baꞌ moo janoꞌ miꞌ ba ai mɨt baik gu jaꞌtkam miꞌ nañ paiꞌ tɨbiapkaꞌ na mɨt sap mu ja joot mu dɨr Sesareeya nam muñ baiꞌñpuꞌ.
11 Justamente naquela hora três homens que tinham sido mandados de Cesareia para me buscar chegaram à casa onde eu estava hospedado.
12 Baꞌ gux Dhuuduꞌ kam jix Uañ Iiꞌmdaꞌ jotmodaꞌ puiꞌ jaꞌk xiñ jurtudak nañ sap cham jax ji chɨꞌji muiꞌ xi jimiaꞌ mu jaꞌk nam paiꞌñ baidhidhaꞌ. Baꞌ aañ cham jax ji chɨꞌɨɨk muiꞌp ma jii dho. Baꞌ jaiꞌp mañ oi mɨt dhiñ jaaduñ nam puiꞌp tɨ jɨɨgiꞌñ buiñor guch Xoiꞌkam, dhi xijum maaꞌn aixim nam yaꞌp tuꞌiiꞌ. Baꞌ na chich paiꞌ dhuuk mummɨ ba ai na paiꞌ kio guiꞌ jɨꞌ nat jaroiꞌ mu tuñ joochxi, bɨɨx jachich mɨjɨ baap kiaꞌmiꞌñ.
12 E o Espírito de Deus me disse que fosse com eles, sem duvidar. Estes seis irmãos da cidade de Jope também foram comigo, e todos nós entramos na casa de Cornélio.
13 Baꞌ dhiꞌ jɨꞌ dhi kiokam bach aagiꞌñ nat sap tɨɨ maaꞌn gu nobiiꞌñ gu Dios mi kiaꞌmiꞌñ na ka tu daan, na sap jup tɨtda mi jaꞌp ji kɨkbok: “Jaroiꞌ maadɨt jap mu jootsaꞌ mu gɇꞌ kiicham Joopi na baiꞌñmɨraꞌ gu Simoon guiꞌ nam Peegro kɨꞌn jup jix mat kaꞌ na bha jimdaꞌ yaꞌ aap jum bui,
13 Então ele nos contou como viu na casa dele um anjo, em pé, que lhe disse: “Mande alguém a Jope para buscar Simão, que também é chamado de Pedro.
14 na baꞌ yaꞌ tum aꞌgidhaꞌ nap jax jaꞌk cham kam tulhiiñaꞌ gatuuk nap paiꞌ dhuuk mukiaꞌ aap gio gum jaaduñ.”
14 Ele vai dizer como você e toda a sua família podem ser salvos.”
15 Baꞌ na ñich paiꞌ dhuuk bhaiꞌ ji chu ja aꞌgi, joidham bhaiꞌ ja aꞌm jim tajaa gux Dhuuduꞌ kam jix Uañ Iiꞌmdaꞌ. Baꞌ puiꞌ jaꞌk jup jum duu nat jax jum duu janoꞌ nat paiꞌ dhuuk jich aꞌm jum tajaa aach.
15 E Pedro continuou: — Quando comecei a falar, o Espírito Santo veio sobre eles, como tinha vindo sobre nós no princípio.
16 Baꞌ aañ miꞌ jotmodaꞌ bhaiꞌ pup tɨꞌñcho na bak guꞌ pɨn puꞌñi kaiꞌch ji guch Xoiꞌkam janoꞌ na paiꞌ dhuuk yaꞌ ka oirɨ, na jaꞌpni kaiꞌch: “Dho guꞌ gu Juan tu bopkonak dho gu suudaiꞌ kɨꞌn, guꞌ aapiꞌm gux Dhuuduꞌ kam jix Uañ Iiꞌmdaꞌ ji na pim kɨꞌn kam bopkonaꞌ.”
16 Aí eu lembrei que o Senhor Jesus tinha dito: “É verdade que João batizou com água, mas vocês serão batizados com o Espírito Santo.”
17 Guꞌ baꞌ noꞌ guꞌ gu Dios dɨɨlh jup bax ja maakim guiꞌ nam cham jir Israel kam jaꞌtkam gu pu chuꞌm nat jax chuꞌm jich maa aach janoꞌ na chich paiꞌ dhuuk tɨ jɨɨꞌñ buiñor guch Xoiꞌkam, ¿jax jañ biaꞌ nañ jup ba ji chɨꞌyaꞌ aañ, nañ guꞌ cham jir jupaabkamuꞌn gu Dios?
17 De fato, os não judeus receberam de Deus o mesmo dom que nós recebemos quando cremos no Senhor Jesus Cristo. E quem era eu para ir contra Deus?
18 Baꞌ miꞌ pup cham ñiok am gu bhammɨ kam Jerusaleen guiꞌ nam tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ buiñor guch Xoiꞌkam, dai na mɨt bhaiꞌ pɨx ji chu daanɨ buiñor gu Dios, jup kaiꞌch am:
18 Quando ouviram isso, eles ficaram sem ter o que dizer e louvaram a Deus, dizendo: — Então Deus deu também aos não judeus a oportunidade de se arrependerem e ganharem a vida eterna!
19 Baꞌ gatuuk na mɨt paiꞌ dhuuk xi muꞌaak gu Teeban, jaiꞌ naiꞌp ji ja gaa mɨt guiꞌ nam tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ buiñor guch Xoiꞌkam gu Israel kam. Baꞌ guiꞌ bhaiꞌ dhɨr maiꞌ ma boop jamɨt, mu jaꞌk bhɨi mɨt jaiꞌ na paiꞌ puiꞌ tɨ tɨɨꞌ Piniisia, jaiꞌ baꞌ mu jaꞌk Chipre, jaiꞌ baꞌ mu jaꞌk Antiokiiya. Baꞌ dhiꞌ bɨɨx kap na mɨt jɨꞌk kap ai, mi jaꞌp pu bhaiꞌ ji chu ja aꞌgi mɨt gu Israel kam jaꞌtkam gux bhaiꞌm kaiꞌchdham ñiꞌook, guꞌ baꞌ guiꞌ nam cham jir Israel kam jaꞌtkam, cham tuꞌ tu ja aꞌgi mɨt.
19 Os seguidores de Jesus foram espalhados pela perseguição que havia começado com a morte de Estêvão. Alguns foram até a região da Fenícia, a ilha de Chipre e a cidade de Antioquia e anunciavam a palavra de Deus somente aos judeus.
20 Baꞌ jaiꞌ dhɨt na mɨt miꞌp ai Antiokiiya guiꞌ nam puiꞌp tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ buiñor guch Xoiꞌkam nam bhammɨ dɨr jaꞌk jup jiim na paiꞌ puiꞌ tɨ tɨɨꞌ Chipre, jaiꞌ baꞌ mu dɨr jaꞌk na paiꞌ puiꞌ tɨ tɨɨꞌ Sireene, mi jaꞌp bhaiꞌp ji chu ja aꞌgi mɨt guiꞌ nam cham jir Israel kam jaꞌtkam gux bhaiꞌm kaiꞌchdham ñiꞌook, nam puiꞌ ja tɨtda na gu Jesuus jir diꞌ guch Xoiꞌkam guiꞌ nar Gɇꞌkam.
20 Mas outros, que eram de Chipre e da cidade de Cirene, foram até Antioquia e falaram também aos não judeus, anunciando a eles a boa notícia a respeito do Senhor Jesus.
21 Baꞌ muiꞌ jaꞌtkam tɨ jɨɨꞌñ jamɨt buiñor gu Gɇꞌkam jich Xoiꞌkam, gio baꞌ na mɨt cham tuꞌ puiꞌ jaꞌk ka tu jii nam jax jaꞌk ka tu jimdat bɨɨpɨꞌ dɨr, na guꞌ guiꞌ na mɨt jaroiꞌ tu ja aꞌgi, giilhim joidham jix bhaiꞌ xi buadaꞌ am na mɨt tu ja aꞌgi, na guꞌ ja aꞌm tɨ nɨiꞌñ guch Gɨꞌkoraꞌ.
21 O poder do Senhor estava com eles, e muitas pessoas creram e se converteram ao Senhor.
22 Baꞌ na mɨt paiꞌ dhuuk puiꞌ ba tɨ kai gu Jerusaleen oiꞌñkam guiꞌ nam tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ buiñor guch Xoiꞌkam, muiꞌ xi joot jamɨt gu Bernabee na sap jix ioꞌm xi ja guguuxdharaꞌ guiꞌ na mɨt kiaꞌpɨx ba tɨ jɨɨꞌñ buiñor guch Xoiꞌkam.
22 Essas notícias chegaram à igreja de Jerusalém, que resolveu mandar Barnabé para Antioquia.
23 Baꞌ nat paiꞌ dhuuk mummɨ ba ai gu Bernabee, joidham jix bhaiꞌm ɨlh nat ba ja tɨɨ guiꞌ nam ba tɨ jɨɨgiꞌñ buiñor guch Xoiꞌkam, na guꞌ sap ja aꞌm ba tɨ ñɨiꞌñ gu Dios. Baꞌx ioꞌm xi ja guguux nam sap bɨɨx ja jujur kɨꞌn jix biiñak kat gammɨjɨ pu tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ buiñor gu Gɇꞌkam jich Gɨꞌkoraꞌ.
23 Quando chegou lá e viu como Deus tinha abençoado aquela gente, Barnabé ficou muito alegre. E animou todos a continuarem fiéis ao Senhor, de todo o coração.
24 Guꞌ baꞌ na guꞌ gu Bernabee joidham jup jir jix bhaiꞌkam kaꞌ gio na gɇꞌ bhaan tajaañixchuꞌndaꞌ gux Dhuuduꞌ kam jix Uañ Iiꞌmdaꞌ, baꞌ muiꞌ jaꞌtkam tɨ jɨɨꞌñ jamɨt buiñor gu Gɇꞌkam jich Gɨꞌkoraꞌ.
24 Barnabé era um homem bom, cheio do Espírito Santo e de fé. E muitos se converteram ao Senhor.
25 Mɨkkat baꞌ miꞌ dhɨr ma jii gu Bernabee nat ba gaagam gu Saulo mu jaꞌk na paiꞌ kiokaꞌ Tarso.
25 Depois Barnabé foi até a cidade de Tarso a fim de buscar Saulo.
26 Baꞌ nat paiꞌ dhuuk ba tɨɨ, ba baidhim mu jaꞌk Antiokiiya. Miꞌm baꞌ pu oipot tu ja aꞌgiꞌñdhaꞌ gu muiꞌ jaꞌtkam, maaꞌn oidhaꞌ mɨt dho moo miꞌ juruuñ ja bui guiꞌ nam puiꞌp tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ buiñor guch Xoiꞌkam. Baꞌ janoꞌ jɨꞌ dɨr gu miꞌ kam Antiokiiya, puiꞌ ji ja tɨɨt jamɨt guiꞌ nam tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ buiñor guch Xoiꞌkam nam sap jir jich Xoiꞌkam jɨɨgiꞌñdham.
26 Quando o encontrou, ele o levou para Antioquia. Eles se reuniram durante um ano com a gente daquela igreja e ensinaram muitas pessoas. Foi em Antioquia que, pela primeira vez, os seguidores de Jesus foram chamados de cristãos.
27 Baꞌ janoꞌ mummɨp ba ji bubua mɨt jɨꞌkchi guiꞌ nam bhaankamuꞌn tu aꞌgadaꞌ gu Dios.
27 Naquele tempo alguns profetas foram de Jerusalém para Antioquia.
28 Baꞌ maadɨt na Agaabo tɨɨꞌ, na puiꞌ jaꞌk jurtuꞌn gux Dhuuduꞌ kam jix Uañ Iiꞌmdaꞌ, jup kaiꞌch mi jaꞌp ji kɨkbok na sap gatuuk muiꞌ kap bhiogiꞌ ka jimiaꞌ. Baꞌ gatuuk puiꞌ ji chu buus na jax ba kaiꞌch, baꞌ janoꞌ pɨk puiꞌ tum duu na paiꞌ dhuuk gu Klaudio jir gɇꞌkam kaꞌ bhammɨ dɨr Rooma.
28 Um deles, chamado Ágabo, levantou-se e, pelo poder do Espírito Santo, anunciou: — Haverá uma grande falta de alimentos no mundo inteiro. Isso aconteceu quando Cláudio era o Imperador romano.
29 Baꞌ guiꞌ nam tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ buiñor guch Xoiꞌkam mummɨ kam Antiokiiya, maap ba tu aꞌga mɨt nam puiꞌ kaiꞌch nam sap mu ja joochxidhaꞌ gu tuumiñ guiꞌ nam puiꞌp tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ buiñor guch Xoiꞌkam gu Judea oiꞌñkam, nam jɨꞌk pɨx ɨlhiiꞌñ sap bɨɨx jɨꞌmaꞌn nam tu makiaꞌ.
29 Então os cristãos resolveram mandar ajuda aos irmãos que moravam na região da Judeia, e cada um deu de acordo com o que tinha.
30 Baꞌ gatuuk gu Bernabee gio gu Saulo mɨt mu joot nam ja uiꞌdhikaꞌ gu tuumiñ gu Judea oiꞌñkam guiꞌ nam ja guguuxiꞌñdhaꞌ guiꞌ nam tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ buiñor guch Xoiꞌkam, nam sap baꞌ miꞌ dhɨr jup ja makiaꞌ bɨɨx jɨꞌmaꞌn guiꞌ nam jɨꞌk tɨ jɨɨgiꞌñdhaꞌ.
30 E mandaram o dinheiro por meio de Barnabé e Saulo, para que eles o entregassem aos presbíteros da igreja.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.