Mateus 22
slk (SLK) vs AAI
1 Ježiš im vyrozprával ďalšie podobenstvo o nebeskom kráľovstve.
1 Naatu Jesu iban maiye oroubon tabo sabuw hai tur eowen eo,
2 „S nebeským kráľovstvom je to totiž podobné ako s kráľom, ktorý vystrojil svojmu synovi svadbu. Pozval veľa hostí, a keď bola svadobná hostina pripravená,
2 “Mar ana Aiwob ana itinin i boro iti na’atube. Ana veya ta aiwob orot natun tabin isan ana hiyuw bogaigiwas.
3 poslal sluhov, aby ich priviedli, ale hostia odmietli prísť.
3 Naatu ana akir wairafih iyunih kob hin sabuw iyabowat hiyuw aamih hibowabow isah, baise etei’imak hikwahir hima.
4 Preto poslal ešte raz sluhov s odkazom: ‚Slávnostná hostina je pre vás pripravená, poponáhľajte sa!‘
4 “Imih aiwob orot iban maiye ana akir wairafih afa’abo iyunih eo, ‘Kwanan sabuw iyabowat na hiyuw aamih au’uwih hai tur kwana’owen, masanuw etei arauw hitab, naatu hiyuw etei abogaigiwas sawar, imih kwanan tabin ana hiyuw tanaa.’
5 Ale pozvaní jeho odkaz nebrali vážne. Jeden odišiel na pole, iný za obchodom,
5 “Baise hin hi’o, sabuw hiyuw aayah tur men hinowar, hai kokomaim hire nanabin hin. Orot ta au masaw in, orot ta re ana sitow bowamih in.
6 podaktorí sa dokonca zmocnili kráľových poslov, zbili ich a niekoľkých aj zabili.
6 Naatu sabuw afa akir wairafih hibow hirouw, afa hi’asbunubunuw himorob.
7 To kráľa rozhnevalo, poslal oddiely vojska, dal vrahov pobiť a ich mesto vypáliť.
7 Aiwob orot anababatun yan so’ar, basit ana baiyowayah iyafarih hin sabuw ana akir wairafih hi’asbunubunuw etei hibow hirouw himorob naatu hai bar etei hi’afusar.
8 Vtedy povedal svojim poslom: ‚Svadobná hostina je pripravená, ale pozvaní hostia jej neboli hodní.
8 “Imaibo aiwob orot ana akir wairafih afa’abo eaf hina iuwih eo, ‘Tabin ana hiyuw i abogaigiwas sawar, baise sabuw au’uwih men yait ta namih.
9 Choďte na križovatky za mestom, kde je veľa ľudí a pozvite na svadbu každého, koho stretnete.‘
9 Imih kwanatit kwanan ef gagamih yahimaim sabuw kwana’i’itih etei kwana’uwih hinan tabin ana hiyuwamaim hinarun.’
10 Poslovia teda šli a priviedli všetkých, ktorých stretli, dobrých aj zlých, takže sa svadobná sieň naplnila.
10 Basit akir wairafih hitit hin ef gagamih yahimaim orot babin hi’itih etei hibow, kakafin, gewasin etei hiteten hinatabin ana efanamaim hitit.
11 Keď vstúpil kráľ, aby privítal hostí, zazrel jedného, ktorý si neobliekol pripravené svadobné šaty.
11 “Aiwob orot na nanawan hai merar yi ibabatiyih inan, basit orot ta tabin ana faifuw usina’e na ma’am itin.
12 ‚Priateľ môj, ako si sa odvážil prísť bez svadobného odevu?‘ vyčítal mu. Ten nevedel, čo má odpovedať.
12 Naatu ibatiy eo, ‘Au begon, o mi’itube’emih tabin ana faifuw usina’e ina irun kuma’am, etawan menane irun?’ Baise orot men tur ta eo.
13 Vtedy kráľ rozkázal sluhom: ‚Poviažte ho a vyhoďte von do tmy. Tam bude len nárek a utrpenie.
13 “Basit aiwob orot ana akir wairafih iuwih eo, ‘Orot an uman kwafatum kwabai kwan ufun kwaisaroun ere gugumin wanawanan nama, narerey wan nitarfofor naso’ob.’”
14 Lebo všetci sú pozvaní do Božieho kráľovstva, ale Boh prijme len tých, ktorí prijali jeho pozvanie.‘ “
14 Naatu Jesu ana tur yomaninamaim eo, “Sabuw moumurih na’in God ea’afih, baise matan ta’amo boro narubinih.”
15 Farizeji sa stretli a dohodli, čo urobia, aby Ježiša prichytili pri slovách, ktoré by potom mohli použiť na jeho obžalobu.
15 Basit Ofafar Bai’obaiyenayah afa hin sa’ab akisihimo hiku’ay Jesu baikubibiruwin isan hiyakitifuw.
16 Poslali k nemu svojich žiakov spolu s Herodesovými stúpencami a tí povedali: „Majstre, vieme, že si čestný a že pravdivo učíš ceste k Bohu bez ohľadu na to, aké má kto postavenie.
16 Imaibo hai bai’ufununayah afa naatu Herod ana kou’ay sabuw afa hin Jesu biyan hitit hio, “Bai’obaiyenayan, aki aso’ob. O i anababatun turamaim kuo, God ana sabuw isah abisa ekokokomaim kubi’obaiyih, abisa sabuw tenotanot isan men kubiyababan, anayabin o men orot babin ufuhine ku’i’itin.
17 Tak nám teda povedz: je správne odvádzať rímskemu cisárovi daň?“
17 Imih kuo anowar. Caesar isan kabay tanabibaiyan boro ata ofafar tana’astu’ub, ai en? O mi’itube kunotanot?”
18 Ale Ježiš postrehol ich zlý úmysel a povedal: „Vy pokrytci! Chcete ma dobehnúť?
18 Jesu mar ta’imon hio hai tur naniyan bai uwih eo, “Kwa i wanawan rerekabih! Aisim ayu kwabikubibiruwu?
19 Ukážte mi mincu, ktorou sa platí daň!“ Podali mu denár.
19 Kabay kwabai kwana kwai’obaiyu aitin.” Naatu kabay hibai hina hitin.
20 „Koho obraz a meno sú na ňom vyrazené?“
20 Itin sawar imaibo eo, “Iti kabayamaim i yait ayubin naatu wabin tema’am?”
21 „Cisárove,“ odpovedali.
21 Hiya’afut hio, “Caesar.” Basit Jesu iuwih eo, “Abisa Caesar nowan Caesar kwanitin, naatu abisa God nowan God kwanitin.”
22 Zaskočení tou odpoveďou ho nechali tak a odišli.
22 Iti na’at eo hinonowar ana maramaim hifofor men kafaita. Naatu hihamiy himatabir maiye hin.
23 V ten deň za ním prišli aj saduceji, ktorí tvrdia, že vzkriesenie z mŕtvych nie je možné, a spýtali sa ho:
23 Nati veya ta’imon kau’ay ta wabin Sadducee hai sabuw afa hina Jesu biyan hitit hio, “Sabuw morobone boro men hinayawas maiye.”
24 „Majstre, v Mojžišovom zákone čítame, že ak zomrie muž, ktorého manželstvo bolo bezdetné, jeho brat je povinný oženiť sa s vdovou a splodiť bratovi potomka, aby sa zachoval jeho rod.
24 Naatu hio maiye, “Bai’obaiyenayan Moses eo tautabin orot ain natun en namomorob tain boro tuwah ana kwafur ni’aawan, saise hairi hina’in kek hinatufuw tuwah efanin.
25 U nás sa vyskytol takýto prípad: Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a potom bezdetný umrel, takže jeho žena sa stala manželkou druhého brata.
25 Imih marasika orot, ain uf nah etei seven hima’am, basit orot ain tabin naatu kek en morob. Ana kwafur tain i’aawan.
26 Aj tento umrel bezdetný a takto sa to opakovalo aj s tretím až po siedmeho.
26 I auman kek en morob. Naatu tain ta bo kwafur i’aawan maiye. Kek en morob ef ta’imon na’atube hisinaf re in yomanin hi’asa’ub.
27 Napokon umrela aj žena.
27 Uf toro’ot, babin morob.
28 Ktorému z tých bratov bude po vzkriesení patriť? Bola predsa manželkou všetkých siedmich!“
28 Orot etei i babin ta’imon hi’aawan, imih ana maramaim morobone hinamimisir maiye, babin i boro menatan ni’aawan?”
29 Ježiš im odpovedal: „Klamete sami seba, lebo nepoznáte ani Písmo, ani Božiu moc.
29 Jesu iyafutih eo, “Kwa i a not hikwaris. Anayabin Buk Atamanin men kwaso’ob, naatu God ana fair auman men kwaso’ob.
30 Po vzkriesení sa ľudia nebudú ženiť ani vydávať. Budú ako anjeli v nebi, ktorí sa nesobášia.
30 Anayabin morobone hinamimisir ana veya tounamatar maramaim tabina’e tema’am na’atube bairi boro hinama.
31 A čo sa týka vzkriesenia z mŕtvych, pozorne čítajte Písmo. Ako nazýva Boh sám seba?
31 Naatu morobone hinamisir maiye isan God eo Buk Atamaninamaim hikirum inu’in kwaiyab kwa’itin ei en? God iti na’atube eo,
32 Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. On nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“
32 ‘Ayu i Abraham ana God, Isaac ana God, naatu Jacob ana God.’ Nati God i sabuw yawasih hai God men sabuw murubih hai Godamih.”
33 Tieto odpovede urobili na dav hlboký dojem.
33 Sabuw rou’ay gagamin iti tur hinonowar, hifofor men kafaita, anayabin abisa bi’obaiyih i tur anababatun.
34 Ale keď sa farizeji dopočuli, ako Ježiš umlčal saducejov, zišli sa
34 Jesu tur eo Sadducee sabuw hai tur etei rabirab ana maramaim Pharisee sabuw hi’itin. Basit etei hina hita’imon.
35 a poverili jedného zo znalcov Zákona, aby ho pokúšal:
35 Wanawanahimaim ofafar so’obayan orot ta na Jesu ikubibiruw eo,
36 „Majstre, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?“
36 “Bai’obaiyenayan, obaiyunen tur menatan i gagamin ofafar etei wanawanahimaim?”
37 Ježiš mu odpovedal: „Miluj Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou aj mysľou.
37 Jesu iya’afut eo, “Regah, a God isan dogor tutufin etei, a not tutufin etei, naatu biya tutufin etei iniyabuw.
38 To je prvé a najdôležitejšie prikázanie.
38 Iti ofafar i gagamin naatu ofafar ana ukwarin.
39 Druhé je mu podobné: Miluj svojho blížneho ako samého seba.
39 Naatu ofafar bairou’abin i iti. ‘Taituwa isah iniyabow o taiyuw isa kubiyabow na’atube.’
40 Tieto dve prikázania v sebe zahŕňajú celý Mojžišov zákon aj učenie prorokov.“
40 Moses ana ofafar tutufin etei naatu God ana dinab oro’orot hai bai’obaiyen etei i iti ofafar rou’ab tebi’ukwarih.”
41 Keď sa farizeji zhromaždili, Ježiš sa ich opýtal:
41 Pharisee sabuw hiru’ay hita’imon, basit Jesu ibatiyih
42 „Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?“ Odpovedali mu: „Dávidov.“
42 eo, “Kwa a notamaim Keriso isan mi’itube kwanotanot? I boro orot yait natun?” Naatu i hiya’afut hio, “Keriso i boro David ana agirane nan.”
43 Povedal im: „Ako to, že ho potom Dávid vedený Duchom volá svojím Pánom, keď hovorí:
43 Naatu Jesu ibatiyih eo, “Bo aisim Anun Kakafiyin ana fairamaim David iwanasum, Regah isan eo,
44 ‚Boh povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov k nohám?‘
44 ‘Regah au Regah isan eo, Umau au asukwafune kumare inama’am. Ana maramaim ayu boro anatit a kamabiy sabuw anabow babamaim anaya.’
45 Ak ho Dávid volá Pánom, ako môže byť aj jeho synom?“
45 “David Roubininenayan orot isan i ana Regah rauw eo, imih men karam Roubininenayan orot i David ana agir narauw nao.”
46 Nevedeli mu odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa už nikto neodvážil nachytať ho nejakými otázkami.
46 Men yait ta Jesu ana tur wan yimih. Nati ana veya’amaim men yait ta baibat afa bow na Jesu ibatiyimih.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.