Levítico 27
rifa (RIFA) vs NVI
1 إِسِّيوڒْ سِيذِي أَكْ-ذ مُوسَا، إِنَّا:
1 Disse também o SENHOR a Moisés:
2 ”سِيوڒْ أَكْ-ذ أَيْثْ ن إِسْرَائِيل ؤُشَا إِنِي أَسنْ، أَقَا مَاڒَا إِخْسْ حذْ أَذْ إِڭّْ إِجّْ ن لْوَاعْذْ إِ أَربِّي، أَذْ يِيڒِي تَّامَانْ ن ؤُفكِّي ن ڒعْمُورْ إِتّْوَاسّْقدّْسنْ إِ سِيذِي عْلَاحْسَابْ ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ شكْ.
2 "Diga o seguinte aos israelitas: Se alguém fizer um voto especial, dedicando pessoas ao Senhor, faça-o conforme o devido valor;
3 مَاڒَا ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ شكْ أَقَا ذ ڒْقدّْ ن إِجّْ ن ورْيَازْ زِي عِيشْرِينْ أَڒْ ستِّينْ ن إِسڭّْوُوسَا، خنِّي أَذْ ثِيڒِي ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ خمْسِينْ شِيقْلُو ن نُّوقَارْثْ عْلَاحْسَابْ شِيقْلُو ن زَّاوشْثْ إِقدّْسنْ.
3 atribua aos homens entre vinte e sessenta anos o valor de seiscentos gramas de prata, com base no peso padrão do santuário;
4 مَاڒَا ذ إِشْثْ ن ثمْغَارْثْ، خنِّي أَذْ ثِيڒِي ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ ثْڒَاثِينْ شِيقْلُو.“
4 e, se for mulher, atribua-lhe o valor de trezentos e sessenta gramas.
5 ”ؤُشَا مَاڒَا ذ إِجّْ ن ؤُبْڒِيغْ زِي خمْسَا أَڒْ عِيشْرِينْ ن إِسڭّْوُوسَا، خنِّي أَذْ ثِيڒِي ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ إِ يِيجّْ ن ورْيَازْ عِيشْرِينْ شِيقْلُو ؤُ إِ يِيشْثْ ن ثمْغَارْثْعشْرَا شِيقْلُو.“
5 Se for alguém que tenha entre cinco e vinte anos, atribua aos homens o valor de duzentos e quarenta gramas e às mulheres o valor de cento e vinte gramas.
6 ”مَاڒَا ذ إِجّْ ن ؤُحنْجِيرْ زڭْ يِيجّْ ن ؤُيُورْ أَڒْ خمْسَا ن إِسڭّْوُوسَا، خنِّي أَذْ ثِيڒِي ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ إِ يِيجّْ ن ورْيَازْ خمْسَا شِيقْلُو ن نُّوقَارْثْ ؤُ إِ يِيشْثْ ن ثمْغَارْثْ ثْڒَاثَا شِيقْلُو ن نُّوقَارْثْ.“
6 Se for alguém que tenha entre um mês e cinco anos de idade, atribua aos meninos o valor de sessenta gramas de prata e às meninas o valor de trinta e seis gramas de prata.
7 ”مَاڒَا ذ إِجّْ ن مِّيسْ ن بْنَاذمْ زِي ستِّينْ إِسڭّْوُوسَا نِيغْ سنّجْ، خنِّي، مَاڒَا نتَّا ذ أَرْيَازْ، أَذْ ثِيڒِي ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ خمّسْطَاشْ شِيقْلُو ؤُ مَاڒَا ذ ثَامْغَارْثْ أَذْ ثِيڒِي ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْعشْرَا ن شِيقْلُو.“
7 Se for alguém que tenha de sessenta anos para cima, atribua aos homens o valor de cento e oitenta gramas e às mulheres o valor de cento e vinte gramas.
8 ”مَاڒَا ثُوغَا إِژْڒضْ أَطَّاسْ ؤُ وَارْ إِزمَّارْ أَذْ إِوْشْ ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ شكْ، خنِّي أَذْ ث سّْبدّنْ زَّاثْ إِ وُوذمْ ن ؤُكهَّانْ ؤُشَا خنِّي أَذْ إِقدَّارْ ؤُكهَّانْ ڒْقِيمثْ نّسْ. أَذْ ث إِقدَّارْ ؤُكهَّانْ عْلَاحْسَابْ مِينْ إِزمَّارْ أَذْ إِسّْمُونْ ؤُفُوسْ ن ونِّي إِوْشِينْ أَوَاڒْ، أَمُّو إِ ث غَا إِقدَّارْ ؤُكهَّانْ.“
8 Se quem fizer o voto for pobre demais para pagar o valor especificado, apresentará a pessoa ao sacerdote, que estabelecerá o valor de acordo com as possibilidades do homem que fez o voto.
9 ”مَاڒَا ذ ڒبْهَايمْ إِ زِي غَا قدّْمنْ ثَاوْهِيبْثْ إِ سِيذِي، خنِّي مَارَّا مِينْ زَّايْسنْ غَا إِوْشْ نتَّا إِ سِيذِي، أَذْ يِيڒِي إِقدّسْ.
9 "Se o que ele prometeu mediante voto for um animal aceitável como oferta ao Senhor, um animal assim dado ao Senhor torna-se santo.
10 وَارْ إِتّْبذِّيڒْ ؤُ وَارْ إِخدْجفْ أَمُودَّارْ إِشْنَانْ خْ ونِّي إِقبْحنْ نِيغْ أَمُودَّارْ إِقبْحنْ خْ ونِّي إِشْنَانْ. مَاڒَا إِبدّڒْ عَاذْ إِشْثْ ن ڒبْهِيمثْ س إِشْثْ ن ڒبْهِيمثْ نّغْنِي، خنِّي ثَا ذ ثنِّي إِ خْ ت إِبدّڒْ أَذْ إِڒِينْثْ قدّْسنْثْ.
10 Ele não poderá trocá-lo nem substituir um animal ruim por um bom, nem um animal bom por um ruim; caso troque um animal por outro, tanto o substituto quanto o substituído se tornarão santos.
11 مَاڒَا ثدْجَا ذ إِشْثْ ن ڒبْهِيمثْ ثخْمجْ، وَارْ إِعدّڒْ أَذْ ت قدّْمنْ ذ ثَاوْهِيبْثْ إِ سِيذِي، خنِّي أَذْ يَارّْ ڒبْهِيمثْ نِّي أَذْ ثْبدّْ زَّاثْ إِ وُوذمْ ن ؤُكهَّانْ.
11 Se o que ele prometeu mediante voto for um animal impuro, não aceitável como oferta ao Senhor, o animal será apresentado ao sacerdote,
12 أَكهَّانْ أَذْ إِقدَّارْ ڒْقِيمثْ نّسْ جَارْ مِينْ إِشْنَانْ ذ مِينْ وَارْ إِحْڒِينْ. ؤُشَا أَمْ مَامّشْ إِ ت غَا ثْقدَّارذْ شكْ، أَمْ ؤُكهَّانْ، أَمُّو إِ غَا ثِيڒِي.
12 que o avaliará por suas qualidades. A avaliação do sacerdote determinará o valor do animal.
13 مَاڒَا نتَّا إِخْسْ عَاذْ أَذْ ت إِفْذِي، أَذْ خَاسْ يَارْنِي إِشْثْ ن ثسْغَارْثْ ن ثخْمُوسشْثْ نْ ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ شكْ.“
13 Se o dono desejar resgatar o animal, terá que acrescentar um quinto ao seu valor.
14 ”مَاڒَا شَا ن يِيجّنْ إِسّْقدّسْ ثَادَّارْثْ نّسْ، مَاحنْذْ أَذْ ثِيڒِي ثْقدّسْ إِ سِيذِي، خنِّي أَذْ إِقدَّارْ ؤُكهَّانْ ڒْقِيمثْ نّسْ جَارْ مِينْ إِشْنَانْ ذ مِينْ إِقبْحنْ. أَمْ مَامّشْ إِقدَّارْ ؤُكهَّانْ ڒْقِيمثْ نّسْ، أَمُّو إِ غَا ثِيڒِي.
14 "Se um homem consagrar a sua casa ao Senhor, o sacerdote avaliará a casa por suas qualidades. A avaliação do sacerdote determinará o valor da casa.
15 مَاڒَا ونِّي ت إِسّْقدّْسنْ إِخْسْ أَذْ إِفْذِي ثَادَّارْثْ نّسْ، خنِّي نتَّا أَذْ خَاسْ يَارْنِي إِشْثْ ن ثسْغَارْثْ ن ثخْمُوسشْثْ ن ڒْقِيمثْ إِتّْوَاڭّنْ س نُّوقَارْثْ ؤُشَا أَذْ ثِيڒِي نّسْ عَاوذْ.“
15 Se o homem que consagrar a sua casa quiser resgatá-la, terá que acrescentar um quinto ao seu valor, e a casa voltará a ser sua.
16 ”مَاڒَا شَا ن يِيجّنْ إِسّْقدّسْ إِ سِيذِي شَا ن ثسْغَارْثْ ن ييَّارْ نِّي غَارسْ إِدْجَانْ، خنِّي أَذْ ثْقدَّارذْ ڒْقِيمثْ نّسْ عْلَاحْسَابْ زَّارِيعثْ نّسْ. زَّارِيعثْ ن إِجّْ ن ؤُحُومِيرْ ن إِمنْذِي أَذْ أَسْ ڭّنْ خمْسِينْ شِيقْلُو.
16 "Se um homem consagrar ao Senhor parte das terras da sua família, sua avaliação será de acordo com a semeadura: seiscentos gramas de prata para cada barril de semente de cevada.
17 مَاڒَا ثُوغَا إِسّْقدّسْ إِيَّارْ نّسْ زڭْ ؤُسڭّْوَاسْ ن ؤُسْڒِيوْڒوْ، خنِّي أَذْ ثذْوڒْ ڒْقِيمثْ ن ييَّارْ ثْبدّْ عْلَاحْسَابْ ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ.
17 Se consagrar a sua terra durante o ano do jubileu, o valor será integral.
18 مَاڒَا ثُوغَا إِسّْقدّسْ إِيَّارْ نّسْ أَوَارْنِي إِ ؤُسڭّْوَاسْ ن ؤُسْڒِيوْڒوْ، خنِّي أَكهَّانْ أَذْ أَسْ إِهْصبْ ڒْقِيمثْ س نُّوقَارْثْ ن إِسڭّْوُوسَا إِقِّيمنْ أَڒْ أَسڭّْوَاسْ ن ؤُسْڒِيوْڒوْ إِ د غَا يَاسنْ ؤُ خنِّي أَذْ ثِيڒِي ڒْقِيمثْ قلّْ خْ ڒْقِيمثْ ثْمُونْ إِ ثُوغَا ثْقدَّارذْ شكْ.
18 Mas, se a consagrar depois do Jubileu, o sacerdote calculará o valor de acordo com o número de anos que faltarem para o próximo ano do jubileu, e o valor será reduzido.
19 مَاڒَا ونِّي إِسّْقدّْسنْ إِيَّارْ، إِخْسْ أَذْ ث إِفْذِي نِيشَانْ، خنِّي أَذْ يَارْنِي إِشْثْ ن ثسْغَارْثْ ن ثخْمُوسشْثْ ذِي نُّوقَارْثْ خْ ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ شكْ ؤُشَا خنِّي أَذْ أَسْ يِيڒِي عَاوذْ.“
19 Se o homem que consagrar a sua terra desejar resgatá-la, terá que acrescentar um quinto ao seu valor, e a terra voltará a ser sua.
20 ”مَاڒَا وَارْ إِخْسْ أَذْ إِفْذِي إِيَّارْ نِّي نِيغْ مَاڒَا إِزّنْزْ إِيَّارْ إِ يِيجّْ ن ورْيَازْ نّغْنِي، خنِّي وَارْ إِزمَّارْ أَذْ إِتّْوَافْذِي عَاذْ ييَّارْ.
20 Mas se não a resgatar, ou se a tiver vendido, não poderá mais ser resgatada;
21 أَوَارْنِي ڒَامِي د-إِفّغْ ذڭْ ؤُسڭّْوَاسْ ن ؤُسْڒِيوْڒوْ، أَذْ يِيڒِي إِيَّارْ إِقدّسْ إِ سِيذِي أَمْ يِيجّْ ن ييَّارْ إِتّْوَاحَارّْمنْ قَاعْ. أَذْ يِيڒِي ذ أَڭْڒَا ن ؤُكهَّانْ.“
21 quando a terra for liberada no Jubileu, será santa, consagrada ao Senhor, e se tornará propriedade dos sacerdotes.
22 ”مَاڒَا شَا ن يِيجّنْ إِسّْقدّسْ إِجّْ ن ييَّارْ نِّي إِسْغَا إِ سِيذِي، مَاشَا وَارْ إِدْجِي ييَّارْ ن وَاڭْڒَا نّسْ،
22 "Se um homem consagrar ao Senhor terras que tenha comprado, terras que não fazem parte da propriedade da sua família,
23 خنِّي أَكهَّانْ أَذْ أَسْ إِحْسبْ تَّامَانْ ن ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ شكْ أَڒْ أَسڭّْوَاسْ ن ؤُسْڒِيوْڒوْ ؤُشَا نتَّا أَذْ إِخدْجصْ ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ ذڭْ وَاسّْ نِّي ذ إِجّْ أَمْ إِشْثْ ن ثْمسْڒَاشْثْ ثْقدّسْ إِ سِيذِي.
23 o sacerdote determinará o valor de acordo com o tempo que falta para o ano do jubileu; o homem pagará o valor no mesmo dia, consagrando-o ao Senhor.
24 ذڭْ ؤُسڭّْوَاسْ ن ؤُسْڒِيوْڒوْ أَذْ د-إِعْقبْ ييَّارْ عَاوذْ إِ ونِّي خْ ث إِسْغَا، إِ ونِّي ثُوغَا غَارْ ثدْجَا ثمُّورْثْ ذ أَڭْڒَا.
24 No ano do jubileu as terras serão devolvidas àquele de quem ele as comprou.
25 أَقدَّارْ أَذْ يِيڒِي عْلَاحْسَابْ شِيقْلُو ن زَّاوشْثْ إِقدّْسنْ. أَذْ يِيڒِي شِيقْلُو عِيشْرِينْ جِيرَا.“
25 Todos os valores serão calculados com base no peso padrão do santuário, que são doze gramas.
26 ”مَاشَا أَمنْزُو، ونِّي إِفَارْزنْ إِ سِيذِي زِي ڒبْهَايمْ أَمْ ؤُمنْزُو، وَارْ إِعدّڒْ أَذْ ث إِسّْقدّسْ ؤُڒَا ذ إِجّنْ، نِيغْ ذ أَفُونَاسْ إِ إِدْجَا نِيغْ ذ إِجّنْ زڭْ وُودْجِي، أَقَا-ث إِ سِيذِي.
26 "Ninguém poderá consagrar a primeira cria de um animal, pois já pertence ao Senhor; seja cria de vaca, seja de cabra, seja de ovelha, pertence ao Senhor.
27 مَاشَا مَاڒَا ثُوغَا-ث زڭْ إِشْثْ ن ڒبْهِيمثْ إِخمْجنْ، إِزمَّارْ أَذْ ت إِفْذِي عْلَاحْصَابْ ڒْقِيمثْ إِ ثْقدَّارذْ شكْ ؤُشَا أَذْ خَاسْ يَارْنِي إِشْثْ ن ثسْغَارْثْ ن ثخْمُوسشْثْ. مَاڒَا وَارْ ثتّْوَافذِّي، خنِّي أَذْ ثمّنْزْ عْلَاحْسَابْ ڒْقدّْ إِ ثْقدَّارذْ شكْ.“
27 Mas se for a cria de um animal impuro, poderá resgatá-la pelo valor estabelecido, acrescentando um quinto a esse valor. Se não for resgatada, será vendida pelo valor estabelecido.
28 ”مَاشَا ؤُڒَا ذ إِشْثْ ن ڒْحَاجّثْ نِّي إِتّْوَاحَارّْمنْ زڭْ إِجّْ ن ورْيَازْ إِ سِيذِي زِي مَارَّا مِينْ غَارسْ إِدْجَانْ ن إِوْذَانْ ذ ڒبْهَايمْ ذ إِيَّارنْ، وَارْ إِعدّڒْ أَذْ ثمّنْزْ نِيغْ أَذْ ثتّْوَافْذِي. مَارَّا مِينْ إِتّْوَاحَارّْمنْ، أَذْ يِيڒِي ذ أَمْقدَّاسْ قَاعْ إِ سِيذِي.
28 "Todavia, nada que um homem possua e consagre ao Senhor, seja homem, seja animal, sejam terras de sua propriedade, poderá ser vendido ou resgatado; todas as coisas assim consagradas são santíssimas ao Senhor.
29 مَارَّا مِينْ إِتّْوَاحَارّْمنْ قَاعْ إِ ؤُثحِّي، مِينْ إِتّْوَاحَارّْمنْ زڭْ إِوْذَانْ، وَارْ إِعدّڒْ أَذْ إِتّْوَافْذِي، مَاشَا إِتّْخصَّا أَذْ إِتّْوَانغْ نِيشَانْ.“
29 "Nenhuma pessoa consagrada para a destruição poderá ser resgatada; terá que ser executada.
30 ”مَارَّا ثِيعْشُورَايْ ن ثمُّورْثْ، زِي زَّارِيعثْ ن ثمُّورْثْ ؤُ زِي ڒْغِيدْجثْ ن ثْشجُّورَا، أَذْ إِڒِينْثْ إِ سِيذِي، أَقَا أَثنْثْ قدّْسنْثْ إِ سِيذِي.
30 "Todos os dízimos da terra, seja dos cereais, seja das frutas das árvores, pertencem ao Senhor; são consagrados ao Senhor.
31 مَاڒَا شَا ن يِيجّنْ إِخْسْ أَذْ إِفْذِي شَا زِي ڒعْشُورْ نّسْ، خنِّي أَذْ خَاسْ يَارْنِي إِشْثْ ن ثسْغَارْثْ ذِي خمْسَا.
31 Se um homem desejar resgatar parte do seu dízimo, terá que acrescentar um quinto ao seu valor.
32 خْ مَارَّا ثِيعْشُورَايْ زڭْ إِفُونَاسنْ ذ ثْفُونَاسِينْ ذ وُودْجِي، زِي مَارَّا مِينْ إِكِّينْ سَاذُو ؤُزدْجَاضْ ن ؤُمكْسَاوْ، أَذْ يِيڒِي ؤُمُودَّارْ وِيسّْعشْرَا إِقدّسْ إِ سِيذِي.
32 O dízimo dos seus rebanhos, um de cada dez animais que passem debaixo da vara do pastor, será consagrado ao Senhor.
33 وَارْ إِعدّڒْ أَذْ يَارْزُو مَامّشْ ثشْنَا نِيغْ مَامّشْ وَارْ ثحْڒِي إِ ثدْجَا، ؤُڒَا وَارْ ث إِتّْبذِّيڒْ شَا، مَاشَا مَاڒَا إِبدّڒْ إِ-ث، خنِّي أَمُودَّارْ نِّي ذ ونِّي زِي ث إِ غَا إِبدّڒْ أَذْ إِڒِينْ قدّْسنْ. وَارْ إِعدّڒْ أَذْ إِتّْوَافْذِي.“
33 O dono não poderá retirar os bons dentre os ruins, nem fazer qualquer troca. Se fizer alguma troca, tanto o animal quanto o substituto se tornarão consagrados e não poderão ser resgatados".
34 أَقَا ثِينَا ذ ثِيوصَّا نِّي إِ زِي إِوصَّا سِيذِي إِ مُوسَا ؤُ إِ أَيْثْ ن إِسْرَائِيل ذڭْ وذْرَارْ ن سِينَا.
34 São esses os mandamentos que o Senhor ordenou a Moisés no monte Sinai para os israelitas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Levítico 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.