2 Samuel 16

rifa (RIFA) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 ؤُمِي إِعْذُو ذَاوُوذْ شْوَايْثْ خْ ثْقِيشّثْ ن وذْرَارْ، إِفّغْ صِيبَا، أَمْسخَّارْ ن مَافِيبُوشَاثْ، إِ ؤُمْسَاڭَارْ أَكِيذسْ س إِشْثْ ن ثْيُويَا ن يغْيَاڒْ بَارْذْعنْ، إِسَّارْسْ خَاسنْ مِيثَاينْ ن إِغْرُومنْ، مْيَا ن إِغْرُومنْ ن زّْبِيبْ ؤُ مْيَا ن ثِينِي ن ؤُنبْذُو ذ إِشْثْ ن ثشْيَارْثْ ذَايسْ بِينُو.
1 Tendo Davi avançado um pouco além do cume, viu que lhe vinha ao encontro Siba, servo de Mifiboset, com dois jumentos selados e carregados de duzentos pães, cem cachos de uvas secas, cem frutos maduros e um odre de vinho.
2 إِنَّا ؤُجدْجِيذْ إِ صِيبَا: ”مِينْ ثخْسذْ أَذْ ثڭّذْ س ؤُيَا؟“ إِنَّا صِيبَا: ”إِغْيَاڒْ إِ ثَادَّارْثْ ن ؤُجدْجِيذْ حِيمَا أَذْ خَاسنْ نْينْ، ؤُ أَغْرُومْ ذ ثِينِي ن ؤُنبْذُو إِ إِمْسخَّارنْ، حِيمَا أَذْ شّنْ، ؤُ بِينُو إِ يِينِّي يُوحْڒنْ ذِي ڒخْڒَا، حِيمَا أَذْ سْونْ.“
2 O rei disse-lhe: Que tens aí? Os jumentos, respondeu Siba, devem servir à família do rei, para que os montem; os pães e frutos servirão de comida para os teus servos, o vinho será para aqueles que se fatigarem no deserto.
3 خنِّي إِنَّا ؤُجدْجِيذْ: ”مَانِي إِدْجَا مِّيسْ ن سِيذِي نّشْ؟“ إِنَّا صِيبَا إِ ؤُجدْجِيذْ: ”خْزَارْ، نتَّا إِقِّيمْ ذِي ؤُرْشَالِيمْ، مَاغَارْ نتَّا إِنَّا: ’أَسّْ-أَ ثَادَّارْثْ ن إِسْرَائِيل أَذْ أَيِي د-ثَارّْ ثَاڭلْذِيثْ ن بَابَا.‘ “
3 O rei perguntou: Mas onde está o filho do teu senhor? Ficou em Jerusalém, respondeu Siba, alegando que agora a casa de Israel lhe devolveria o reino de seu pai.
4 خنِّي إِنَّا ؤُجدْجِيذْ إِ صِيبَا: ”خْزَارْ، مَارَّا مِينْ إِدْجَانْ ن مَافِيبُوشَاثْ، أَذْ يِيڒِي نّشْ!“ صِيبَا إِنَّا: ”نشّْ بنْذْقغْ، مْڒِي ؤُفِيغْ أَرْضَا ذِي ثِيطَّاوِينْ نّشْ، أَ سِيذِي إِنُو أَجدْجِيذْ!“
4 O rei disse a Siba: Tudo o que possuía Mifiboset te pertence doravante. Eu me inclino diante de ti, respondeu ele; conserva-me a tua graça, ó rei, meu senhor.
5 ؤُمِي د-يُوسَا ؤُجدْجِيذْ ذَاوُوذْ غَارْ بَاخُورِيمْ، إِژْرَا إِجّْ ن ورْيَازْ إِفّغْ-د سّنِّي زِي ڒَادْجْ ن ثَادَّارْثْ ن شَاوُولْ. قَّارنْ أَسْ شِيمْعِي، مِّيسْ ن جِيرَا. نتَّا إِڭُّورْ أَمْ إِنعّڒْ.
5 Quando o rei chegou a Baurim, apareceu um homem da família da casa de Saul, chamado Semei, filho de Gera, o qual ia proferindo maldições enquanto andava.
6 نتَّا إِحجَّارْ ذَاوُوذْ ذ مَارَّا إِمْسخَّارنْ ن ؤُجدْجِيذْ ذَاوُوذْ س يژْرَا، أَمْ إِبدّْ ڒْڭنْسْ مَارَّا ذ مَارَّا أَيْثْ ن بُو-ثغْرُوضْثْ زَّاثسْ غَارْ يفُوسْ ذ ؤُزڒْمَاضْ.
6 Atirava pedras contra o rei Davi e contra todos os seus servos, embora todo o exército e todos os guerreiros valentes se encontrassem à direita e à esquerda do rei.
7 أَمُّو إِ إِقَّارْ شِيمْعِي أَمْ ث إِنعّڒْ: ”أَڭّْوجْ، أَڭّْوجْ، شكْ، أَرْيَازْ ن ؤُسِيزّڒْ ن إِذَامّنْ ذ ورْيَازْ إِ وَارْ إِسكّْوِينْ!
7 E o amaldiçoava, dizendo: Vai-te, vai-te embora, homem sanguinário e celerado.
8 سِيذِي إِسِّيوضْ خَاكْ مَارَّا إِذَامّنْ ن ثَادَّارْثْ ن شَاوُولْ ونِّي ذڭْ ومْشَانْ نّسْ إِ ثْحكْمذْ. سِيذِي إِوْشَا ثَاڭلْذِيثْ ذڭْ إِفَاسّنْ ن مِّيشْ أَبْشَالُومْ. خْزَارْ مَانْ أَيَا إِفّغْ-د زِي ثُوعفّْنَا نّشْ ؤُمِي شكْ ذ إِجّْ ن ورْيَازْ ن ؤُسِيزّڒْ ن إِذَامّنْ.“
8 O Senhor faz cair sobre ti todo o sangue da casa de Saul, cujo trono usurpaste; o Senhor entregou o reino ao teu filho Absalão. Eis-te oprimido de males, homem sanguinário que és!
9 خنِّي إِنَّا أَبِيشَايْ، مِّيسْ ن صَارُويَا، إِ ؤُجدْجِيذْ: ”مَايمِّي غَا إِنْعڒْ وقْزِينْ-أَ إِمُّوثنْ، سِيذِي إِنُو أَجدْجِيذْ؟ أجّْ أَيِي أَذْ ذِينْ ژْوِيغْ، أَذْ أَسْ قسّغْ أَزدْجِيفْ.“
9 Então Abisai, filho de Sarvia, disse ao rei: Por que insulta esse cão morto ao rei, meu senhor? Deixa-me passar, vou cortar-lhe a cabeça.
10 مَاشَا أَجدْجِيذْ إِنَّا: ”مِينْ ذِينْ جَارْ أَيِي ذ كنِّيوْ، أَرَّاوْ ن صَارُويَا؟ أَقَا نتَّا إِنْعڒْ، ؤُمِي ذ أَسْ إِنَّا سِيذِي: ’نْعڒْ ذَاوُوذْ!‘ مَانْ ونْ إِزمَّارنْ خنِّي أَذْ يِينِي: ’مَايمِّي إِ ثڭِّيذْ أَيَا؟‘ “
10 Que nos importa, filho de Sarvia?, respondeu Davi. Deixa-o amaldiçoar. Se o Senhor lhe ordenou que me amaldiçoasse, quem poderia dizer-lhe: por que fazes isso?
11 ذَاوُوذْ يَارْنِي إِنَّا إِ أَبِيشَايْ ذ مَارَّا إِمْسخَّارنْ نّسْ: ”خْزَارمْ، مِّي إِ د-إِفّْغنْ زِي دَّاثْ إِنُو، يَارزُّو أَذْ أَيِي إِنغْ. مَاهُو خنِّي ڒخُّو أَرْيَازْ-أَ زڭْ أَيْثْ ن بِينْيَامِينْ؟ جّمْ ث أَذْ إِنْعڒْ، مِينْزِي سِيذِي إِ ذ أَسْ ث إِنَّانْ.
11 E Davi disse a Abisai e à sua gente: Vede: se meu filho, fruto de minhas entranhas, conspira contra a minha vida, quanto mais agora esse benjaminita? Deixai-o amaldiçoar, se o Senhor lho ordenou.
12 أَذْ ثَاغْ سِيذِي أَذْ إِتّْوَاڒَا ثَامَارَا إِنُو ؤُشَا أَذْ أَيِي د-يَارّْ سِيذِي ثَاصبْحَانْثْ ذڭْ ومْشَانْ ن نّعْڒثْ نّسْ ن وَاسّْ-أَ.“
12 Talvez o Senhor considere a minha aflição e me dê agora bens por esses ultrajes.
13 ذَاوُوذْ أَكْ-ذ يرْيَازنْ نّسْ طّْفنْ أَبْرِيذْ ؤُ شِيمْعِي يُويُورْ أَرنْذَاذْ نّسْ غَارْ ؤُغزْذِيسْ نّغْنِي ن ثوْرِيرْثْ، أَمْ إِنعّڒْ ؤُ إِتّْحجَّارْ ذَاوُوذْ س يژْرَا ؤُشَا إِڭَّا ثَاعجَّاجْثْ أَذْ ثْضُووْ.
13 Davi e seus homens retomaram o seu caminho, mas Semei ia ao longo da montanha, ao lado dele, vomitando injúrias, atirando-lhe pedras e espalhando poeira pelo ar.
14 يِيوضْ-د ؤُجدْجِيذْ أَكْ-ذ مَارَّا ڒْڭنْسْ إِ غَارسْ غَارْ أَيَافِيمْ. ذِينِّي إِزمَّارْ أَذْ يَارّْ نّفْسْ عَاوذْ.
14 O rei e toda a sua tropa chegaram extenuados a... onde descansaram.
15 أَبْشَالُومْ أَكْ-ذ مَارَّا ڒْڭنْسْ، إِرْيَازنْ ن إِسْرَائِيل، ؤُسِينْ-د غَارْ ؤُرْشَالِيمْ ؤُ أَخِيثُوفِيلْ ثُوغَا-ث غَارسْ.
15 Absalão entrou em Jerusalém com toda a sua tropa de israelitas, acompanhado de Aquitofel.
16 ؤُمِي إِ د-يُوسَا حُوشَايْ، أَيَارْكِي، أَمدُّوكّڒْ ن ذَاوُوذْ، غَارْ أَبْشَالُومْ، إِمْسَارْ بلِّي حُوشَايْ إِنَّا إِ أَبْشَالُومْ: ”ثُوذَارْثْ إِ ؤُجدْجِيذْ، ثُوذَارْثْ إِ ؤُجدْجِيذْ!“
16 Quando Cusai, o araquita amigo de Davi, se apresentou a Absalão, disse-lhe: Viva o rei! Viva o rei!
17 أَبْشَالُومْ إِنَّا إِ حُوشَايْ: ”مَا ذ مَانْ أَيَا خنِّي ذ إِجّْ ن وسْشَانْ ن ثْمخْسِيوْثْ إِشوَّارنْ إِ ؤُمدُّوكّڒْ نّشْ؟ مَايمِّي وَارْ ثْرِيحذْ أَكْ-ذ ؤُمدُّوكّڒْ نّشْ؟“
17 Absalão disse-lhe: É essa a tua afeição por teu amigo? Por que não partiste com ele?
18 حُوشَايْ إِنَّا إِ أَبْشَالُومْ: ”لَّ، نشّْ أَذْ إِڒِيغْ غَارْ ونِّي إِتّْوَافَارْزنْ زِي سِيذِي ؤُ زِي مَارَّا ڒْڭنْسْ-أَ ؤُ زِي مَارَّا إِرْيَازنْ ن إِسْرَائِيل، ؤُ نشّْ أَذْ غَارسْ قِّيمغْ.
18 Não, respondeu-lhe Cusai; eu sou daquele que escolheu o Senhor com todo esse povo: com esse é que eu ficarei.
19 إِ ؤُمِي غَا سخَّارغْ خنِّي؟ مَا وَارْ إِتِّيڒِي زَّاثْ إِ وُوذمْ ن مِّيسْ؟ أَمْ مَامّشْ نشّْ خذْمغْ زَّاثْ إِ وُوذمْ ن بَابَاشْ، أَمُّو إِ غَا إِڒِيغْ زَّاثْ إِ وُوذمْ نّشْ.“
19 Aliás, a quem serviria eu senão ao seu filho? Como servi a teu pai, assim te servirei a ti também.
20 أَبْشَالُومْ إِنَّا إِ أَخِيثُوفِيلْ: ”وْشمْ أَنغْ شّْوَارْ، مِينْ غَا نڭّْ؟“
20 Absalão disse a Aquitofel: Deliberai entre vós sobre o que devemos fazer.
21 أَخِيثُوفِيلْ إِنَّا إِ أَبْشَالُومْ: ”أَذفْ غَارْ ثِييَّا ن بَابَاشْ ثِينِّي إِجَّا أَوَارْنِي أَسْ حِيمَا أَذْ حْضَانْثْ ثَادَّارْثْ. أَمُّو إِ غَا إِسڒْ مَارَّا إِسْرَائِيل، أَقَا شكْ ثسَّارْزْڭذْ إِخفْ نّشْ غَارْ بَابَاشْ ؤُشَا أَذْ تّْوَاسّْجهْذنْ إِفَاسّنْ ن مَارَّا إِنِّي أَكِيذكْ إِدْجَانْ.“
21 Aquitofel respondeu-lhe: Aproxima-te das concubinas de teu pai, que ficaram aqui para guardar o palácio. Assim todo o Israel saberá que te tornaste odioso ao teu pai, e os teus partidários se animarão com maior coragem.
22 وْثِينْ إِ أَبْشَالُومْ إِشْثْ ن ثْقِيضُونْثْ خْ ثْزقَّا ؤُ أَبْشَالُومْ يُوذفْ غَارْ ثِييَّا ن بَابَاسْ زَّاثْ إِ ثِيطَّاوِينْ ن مَارَّا إِسْرَائِيل.
22 Armaram, pois, para Absalão uma tenda no terraço, e ali, à vista de todo o Israel, ele vinha abusar das concubinas de seu pai.
23 ذڭْ وُوسَّانْ نِّي إِتّْوَاحْسبْ شّْوَارْ ن أَخِيثُوفِيلْ أَخْمِي إِجّنْ يَارزُّو أَوَاڒْ ن أَربِّي. أَمُّو إِ يدْجَا س مَارَّا شّْوَارْ ن أَخِيثُوفِيلْ، أَمْ غَارْ ذَاوُوذْ أَمْ غَارْ أَبْشَالُومْ.
23 Ora, os conselhos que dava Aquitofel naquele tempo eram considerados como palavras de Deus; assim se consideravam todos os seus conselhos, tanto para Davi como para Absalão.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.