2 Samuel 16

rifa (RIFA) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 ؤُمِي إِعْذُو ذَاوُوذْ شْوَايْثْ خْ ثْقِيشّثْ ن وذْرَارْ، إِفّغْ صِيبَا، أَمْسخَّارْ ن مَافِيبُوشَاثْ، إِ ؤُمْسَاڭَارْ أَكِيذسْ س إِشْثْ ن ثْيُويَا ن يغْيَاڒْ بَارْذْعنْ، إِسَّارْسْ خَاسنْ مِيثَاينْ ن إِغْرُومنْ، مْيَا ن إِغْرُومنْ ن زّْبِيبْ ؤُ مْيَا ن ثِينِي ن ؤُنبْذُو ذ إِشْثْ ن ثشْيَارْثْ ذَايسْ بِينُو.
1 Davi passou para o outro lado do monte das Oliveiras e ali se encontrou, de repente, com Ziba, o empregado de Mefibosete. Ele trazia dois jumentos carregados com duzentos pães, cem cachos de passas, cem cachos de frutas frescas e um odre cheio de vinho.
2 إِنَّا ؤُجدْجِيذْ إِ صِيبَا: ”مِينْ ثخْسذْ أَذْ ثڭّذْ س ؤُيَا؟“ إِنَّا صِيبَا: ”إِغْيَاڒْ إِ ثَادَّارْثْ ن ؤُجدْجِيذْ حِيمَا أَذْ خَاسنْ نْينْ، ؤُ أَغْرُومْ ذ ثِينِي ن ؤُنبْذُو إِ إِمْسخَّارنْ، حِيمَا أَذْ شّنْ، ؤُ بِينُو إِ يِينِّي يُوحْڒنْ ذِي ڒخْڒَا، حِيمَا أَذْ سْونْ.“
2 Então o rei Davi lhe perguntou: — O que você vai fazer com tudo isso? Ziba respondeu: — Os jumentos são para a família do rei montar; o pão e as frutas, para os homens comerem; e o vinho é para eles beberem quando ficarem cansados no deserto.
3 خنِّي إِنَّا ؤُجدْجِيذْ: ”مَانِي إِدْجَا مِّيسْ ن سِيذِي نّشْ؟“ إِنَّا صِيبَا إِ ؤُجدْجِيذْ: ”خْزَارْ، نتَّا إِقِّيمْ ذِي ؤُرْشَالِيمْ، مَاغَارْ نتَّا إِنَّا: ’أَسّْ-أَ ثَادَّارْثْ ن إِسْرَائِيل أَذْ أَيِي د-ثَارّْ ثَاڭلْذِيثْ ن بَابَا.‘ “
3 — Onde está Mefibosete, o neto do seu patrão Saul? — perguntou o rei. Ziba respondeu: — Ele ficou em Jerusalém porque está convencido de que agora os israelitas vão devolver a ele o reino do seu avô Saul.
4 خنِّي إِنَّا ؤُجدْجِيذْ إِ صِيبَا: ”خْزَارْ، مَارَّا مِينْ إِدْجَانْ ن مَافِيبُوشَاثْ، أَذْ يِيڒِي نّشْ!“ صِيبَا إِنَّا: ”نشّْ بنْذْقغْ، مْڒِي ؤُفِيغْ أَرْضَا ذِي ثِيطَّاوِينْ نّشْ، أَ سِيذِي إِنُو أَجدْجِيذْ!“
4 O rei disse a Ziba: — Tudo o que era de Mefibosete é seu. Ziba respondeu: — Eu me curvo diante do meu rei e senhor e que eu sempre possa agradá-lo!
5 ؤُمِي د-يُوسَا ؤُجدْجِيذْ ذَاوُوذْ غَارْ بَاخُورِيمْ، إِژْرَا إِجّْ ن ورْيَازْ إِفّغْ-د سّنِّي زِي ڒَادْجْ ن ثَادَّارْثْ ن شَاوُولْ. قَّارنْ أَسْ شِيمْعِي، مِّيسْ ن جِيرَا. نتَّا إِڭُّورْ أَمْ إِنعّڒْ.
5 Quando o rei Davi chegou à cidade de Baurim, Simei, filho de Gera, um dos parentes de Saul, foi encontrar-se com ele e começou a amaldiçoá-lo.
6 نتَّا إِحجَّارْ ذَاوُوذْ ذ مَارَّا إِمْسخَّارنْ ن ؤُجدْجِيذْ ذَاوُوذْ س يژْرَا، أَمْ إِبدّْ ڒْڭنْسْ مَارَّا ذ مَارَّا أَيْثْ ن بُو-ثغْرُوضْثْ زَّاثسْ غَارْ يفُوسْ ذ ؤُزڒْمَاضْ.
6 Simei começou também a jogar pedras em Davi e nos seus oficiais, apesar de o rei estar rodeado pelos seus homens e pelos guardas pessoais.
7 أَمُّو إِ إِقَّارْ شِيمْعِي أَمْ ث إِنعّڒْ: ”أَڭّْوجْ، أَڭّْوجْ، شكْ، أَرْيَازْ ن ؤُسِيزّڒْ ن إِذَامّنْ ذ ورْيَازْ إِ وَارْ إِسكّْوِينْ!
7 Ele amaldiçoou Davi e disse: — Fora daqui, assassino! Criminoso!
8 سِيذِي إِسِّيوضْ خَاكْ مَارَّا إِذَامّنْ ن ثَادَّارْثْ ن شَاوُولْ ونِّي ذڭْ ومْشَانْ نّسْ إِ ثْحكْمذْ. سِيذِي إِوْشَا ثَاڭلْذِيثْ ذڭْ إِفَاسّنْ ن مِّيشْ أَبْشَالُومْ. خْزَارْ مَانْ أَيَا إِفّغْ-د زِي ثُوعفّْنَا نّشْ ؤُمِي شكْ ذ إِجّْ ن ورْيَازْ ن ؤُسِيزّڒْ ن إِذَامّنْ.“
8 Você tomou o reino de Saul. O Senhor Deus o está castigando por você ter matado tantas pessoas da família de Saul. Agora Deus entregou o reino ao seu filho Absalão, e você está arruinado, seu assassino!
9 خنِّي إِنَّا أَبِيشَايْ، مِّيسْ ن صَارُويَا، إِ ؤُجدْجِيذْ: ”مَايمِّي غَا إِنْعڒْ وقْزِينْ-أَ إِمُّوثنْ، سِيذِي إِنُو أَجدْجِيذْ؟ أجّْ أَيِي أَذْ ذِينْ ژْوِيغْ، أَذْ أَسْ قسّغْ أَزدْجِيفْ.“
9 Então Abisai, cuja mãe era Zeruia, disse ao rei: — Por que o senhor permite que este cachorro morto o amaldiçoe? Deixe que eu vá lá cortar a cabeça dele!
10 مَاشَا أَجدْجِيذْ إِنَّا: ”مِينْ ذِينْ جَارْ أَيِي ذ كنِّيوْ، أَرَّاوْ ن صَارُويَا؟ أَقَا نتَّا إِنْعڒْ، ؤُمِي ذ أَسْ إِنَّا سِيذِي: ’نْعڒْ ذَاوُوذْ!‘ مَانْ ونْ إِزمَّارنْ خنِّي أَذْ يِينِي: ’مَايمِّي إِ ثڭِّيذْ أَيَا؟‘ “
10 — Vocês, filhos de Zeruia, não têm nada a ver com isso! — respondeu o rei a Abisai e ao seu irmão Joabe. — Se foi o Senhor Deus quem mandou que este homem me amaldiçoasse, quem tem o direito de perguntar por que é que ele está fazendo isso?
11 ذَاوُوذْ يَارْنِي إِنَّا إِ أَبِيشَايْ ذ مَارَّا إِمْسخَّارنْ نّسْ: ”خْزَارمْ، مِّي إِ د-إِفّْغنْ زِي دَّاثْ إِنُو، يَارزُّو أَذْ أَيِي إِنغْ. مَاهُو خنِّي ڒخُّو أَرْيَازْ-أَ زڭْ أَيْثْ ن بِينْيَامِينْ؟ جّمْ ث أَذْ إِنْعڒْ، مِينْزِي سِيذِي إِ ذ أَسْ ث إِنَّانْ.
11 E Davi disse a Abisai e a todos os seus oficiais: — Se o meu próprio filho está tentando me matar, por que eu ficaria admirado se este membro da
12 أَذْ ثَاغْ سِيذِي أَذْ إِتّْوَاڒَا ثَامَارَا إِنُو ؤُشَا أَذْ أَيِي د-يَارّْ سِيذِي ثَاصبْحَانْثْ ذڭْ ومْشَانْ ن نّعْڒثْ نّسْ ن وَاسّْ-أَ.“
12 Pode ser que o Senhor olhe para a minha aflição e me dê algumas bênçãos em lugar destas maldições.
13 ذَاوُوذْ أَكْ-ذ يرْيَازنْ نّسْ طّْفنْ أَبْرِيذْ ؤُ شِيمْعِي يُويُورْ أَرنْذَاذْ نّسْ غَارْ ؤُغزْذِيسْ نّغْنِي ن ثوْرِيرْثْ، أَمْ إِنعّڒْ ؤُ إِتّْحجَّارْ ذَاوُوذْ س يژْرَا ؤُشَا إِڭَّا ثَاعجَّاجْثْ أَذْ ثْضُووْ.
13 Então Davi e os seus homens continuaram o seu caminho. Simei também ia ao lado, caminhando pelo monte, amaldiçoando e jogando pedras e terra em Davi.
14 يِيوضْ-د ؤُجدْجِيذْ أَكْ-ذ مَارَّا ڒْڭنْسْ إِ غَارسْ غَارْ أَيَافِيمْ. ذِينِّي إِزمَّارْ أَذْ يَارّْ نّفْسْ عَاوذْ.
14 O rei e todos os seus homens chegaram muito cansados ao rio Jordão e descansaram ali.
15 أَبْشَالُومْ أَكْ-ذ مَارَّا ڒْڭنْسْ، إِرْيَازنْ ن إِسْرَائِيل، ؤُسِينْ-د غَارْ ؤُرْشَالِيمْ ؤُ أَخِيثُوفِيلْ ثُوغَا-ث غَارسْ.
15 Absalão e todos os israelitas entraram em Jerusalém, e Aitofel estava com eles.
16 ؤُمِي إِ د-يُوسَا حُوشَايْ، أَيَارْكِي، أَمدُّوكّڒْ ن ذَاوُوذْ، غَارْ أَبْشَالُومْ، إِمْسَارْ بلِّي حُوشَايْ إِنَّا إِ أَبْشَالُومْ: ”ثُوذَارْثْ إِ ؤُجدْجِيذْ، ثُوذَارْثْ إِ ؤُجدْجِيذْ!“
16 Quando Husai, o conselheiro particular de Davi, encontrou Absalão, gritou: — Viva o rei! Viva o rei!
17 أَبْشَالُومْ إِنَّا إِ حُوشَايْ: ”مَا ذ مَانْ أَيَا خنِّي ذ إِجّْ ن وسْشَانْ ن ثْمخْسِيوْثْ إِشوَّارنْ إِ ؤُمدُّوكّڒْ نّشْ؟ مَايمِّي وَارْ ثْرِيحذْ أَكْ-ذ ؤُمدُّوكّڒْ نّشْ؟“
17 E Absalão perguntou: — Onde está a sua fidelidade ao seu amigo? Por que você não foi com ele?
18 حُوشَايْ إِنَّا إِ أَبْشَالُومْ: ”لَّ، نشّْ أَذْ إِڒِيغْ غَارْ ونِّي إِتّْوَافَارْزنْ زِي سِيذِي ؤُ زِي مَارَّا ڒْڭنْسْ-أَ ؤُ زِي مَارَّا إِرْيَازنْ ن إِسْرَائِيل، ؤُ نشّْ أَذْ غَارسْ قِّيمغْ.
18 Husai respondeu: — Como é que eu poderia fazer isso? Eu sou a favor daquele que foi escolhido por Deus, o
19 إِ ؤُمِي غَا سخَّارغْ خنِّي؟ مَا وَارْ إِتِّيڒِي زَّاثْ إِ وُوذمْ ن مِّيسْ؟ أَمْ مَامّشْ نشّْ خذْمغْ زَّاثْ إِ وُوذمْ ن بَابَاشْ، أَمُّو إِ غَا إِڒِيغْ زَّاثْ إِ وُوذمْ نّشْ.“
19 Afinal de contas, a quem eu deveria servir, a não ser o filho do meu chefe? Assim como servi o seu pai, eu agora o servirei.
20 أَبْشَالُومْ إِنَّا إِ أَخِيثُوفِيلْ: ”وْشمْ أَنغْ شّْوَارْ، مِينْ غَا نڭّْ؟“
20 Aí Absalão disse a Aitofel: — Eu quero o seu conselho. O que devemos fazer?
21 أَخِيثُوفِيلْ إِنَّا إِ أَبْشَالُومْ: ”أَذفْ غَارْ ثِييَّا ن بَابَاشْ ثِينِّي إِجَّا أَوَارْنِي أَسْ حِيمَا أَذْ حْضَانْثْ ثَادَّارْثْ. أَمُّو إِ غَا إِسڒْ مَارَّا إِسْرَائِيل، أَقَا شكْ ثسَّارْزْڭذْ إِخفْ نّشْ غَارْ بَابَاشْ ؤُشَا أَذْ تّْوَاسّْجهْذنْ إِفَاسّنْ ن مَارَّا إِنِّي أَكِيذكْ إِدْجَانْ.“
21 Aitofel respondeu: — Tenha relações com as
22 وْثِينْ إِ أَبْشَالُومْ إِشْثْ ن ثْقِيضُونْثْ خْ ثْزقَّا ؤُ أَبْشَالُومْ يُوذفْ غَارْ ثِييَّا ن بَابَاسْ زَّاثْ إِ ثِيطَّاوِينْ ن مَارَّا إِسْرَائِيل.
22 Então armaram uma barraca para Absalão no terraço do palácio, e ali, na frente de todos, ele teve relações com as concubinas do seu pai.
23 ذڭْ وُوسَّانْ نِّي إِتّْوَاحْسبْ شّْوَارْ ن أَخِيثُوفِيلْ أَخْمِي إِجّنْ يَارزُّو أَوَاڒْ ن أَربِّي. أَمُّو إِ يدْجَا س مَارَّا شّْوَارْ ن أَخِيثُوفِيلْ، أَمْ غَارْ ذَاوُوذْ أَمْ غَارْ أَبْشَالُومْ.
23 Naquela época os conselhos que Aitofel dava eram seguidos como se fossem a própria palavra de Deus; tanto Davi como Absalão os seguiam.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Samuel 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.