Mateus 25

rhgc (RHGC) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 “Hé októt asmani raijjo undilla doc zon abiyáta mayafuain dor ḍóilla óibo, zetará nizor-nizor serak looi dulá llói milto neeillé.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Ítarar bútore fañs zon accíl bekuf, aar fañs zon accíl salák.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Bekuf fúne ítarar serak loigiyé, lekin fúañti battí tel nó loiza;
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 montor salák kúne ítarar serak or fúañti foṛot gori battí tel loigiyé.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Dulá aité zettót deri ór, ítara beggún zúri-zúri gúm ot forigiyói.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 “Adá raitta héṛe eggwá uzor fúna gíyeh de, ‘Soó, dulá aiyér; íba llói milto neelo.’
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 “Hétunot abiyáta mayafuain ítara beggún uṛí nizor-nizor serak nal gorát doijje.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Bekuf fúne salák kún ore hoór de, ‘Tuáñra ttu añára re kessú tel doóna, kiyólla-hoilé añárar serak nifízargoi.’
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 “Salák kúne zuwab der de, ‘Tel asé de híin lói añára lla edde tuáñra lla no kulaitó fare. Yárbodol zai besoya ókkol ottu tuáñra lla kini anógoi.’
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 “Baade zeñtté ítara tel kinto giiyégoi, dulá foóñiccegai; tói zetará nal ói accíl, ítara íbar fúañti boirat or melat góilloi; aar duwar gán bañdífela gíyeh.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 “Hotukkún baade abiyáta mayafuain uitará yó aiccé, aar hoór de, ‘Malik, ó Malik, añára lla duwar gán kúlona.’
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 “Montor íba ye zuwabe hoór de, ‘Añí tuáñra re sóiyi hoóir, añí tuáñra re no siní.’
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 “Hétolla seton táko, kiyólla-hoilé tuáñra toh hé din yáh októ no zano.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 “Kiyólla-hoilé asmani raijjo toh ezzon sofór ot zaar de manúc or ḍóilla, zibá ye nizor goóur ókkol ore matai nizor cómbotti beggún ítara re gosáidiye.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Yóggwa ye ítarar kabiliyot mozin, ítara ezzon ore fañs ázar ṭiañ diiyé, ar ezzon ore dui ázar ṭiañ diiyé, edde ar ezzon ore ek ázar ṭiañ diiyé. Baade yóggwa nizor sofór ot giiyégoi.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Zee niki fañs ázar ṭiañ faiyé, íte toratori zai híin lói códori gorí aró fañs ázar hamaiyé.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Héndilla zee niki dui ázar faiyé, íte yó híin lói aró dui ázar hamaiyé.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Montor zee niki ek ázar faiyé, íte zai yore meṛit gañt kurí ítar malik or hé ṭiañ lukai eijjé.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 “Boóut din baade goóur gún or malik aái yore ítara ttu ísaf lowat doijje.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Zee niki fañs ázar ṭiañ faáil, íte aró fañs ázar aní hoór de, ‘Malik, tuñí añré fañs ázar diíla. Soó, añí aró fañs ázar ṭiañ hamaiyí.’
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 “Tói malike ítare hoór de, ‘Cabác, gom edde biccácdar goóur! Tui hom jiníc ot imandari daháiyos, hétolla añí toré bicí siz or uore zimmadar banaiyúm. Ai, tor malik or kúcit cámil ógai.’
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 “Héndilla zee niki dui ázar ṭiañ faáil, íte yó aái hoór de, ‘Malik, tuñí añré dui ázar ṭiañ diíla. Soó, añí aró dui ázar ṭiañ hamaiyí.’
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 “Tói malike ítare hoór de, ‘Cabác, tui gom edde biccácdar goóur! Tui hom jiníc ot imandari daháiyos, hétolla añí toré bicí siz or uore zimmadar banaiyúm. Ai, tor malik or kúcit cámil ógai.’
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 “Tarfore zee niki ek ázar ṭiañ faáil, íte aái hoór de, ‘Malik, añí zani de tuñí hora manúc; tuñí toh zeṛé nó lago héntu haṛo, aar zeṛé bis nó cíñṛo héntu dola goró.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Hétolla añí ḍoore zai yore tuáñr ṭiañ iín meṛir bútore lukai eijjílam. Soó, ótiya tuáñr ṭiañ.’
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 “Ítar malike ítare zuwabe hoór de, ‘Tui hóraf edde alcíya goóur! Tui toh zainti, añí zeṛé nó lagai héntu haṛi deh, aar zeṛé bis nó cíñṛi héntu dola gorí deh.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Tóoile tor ttu añr ṭiañ gún benggót óile rakón accíl, tói añí aái yore añr ṭiañ gún cúṭ or fúañti waafes faitam.’
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 “Tuáñra itar ttu ṭiañ gún loifélai, zar ttu niki doc ázar ṭiañ asé ítare diifélo.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Kiyólla-hoilé zar ttu asé, yóggwa re aró diiya zaybo, aar yóggwa ttu ódorbaára tákibo; montor zar ttu nái, yóggwa ttu asé de híin úddwa loiféla zaybo.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Yala e behazor goóur itaré baáre andár ot félai dogói; héṛe hañdahaṛi edde date dat kirkirani óibo.
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 “Zeñtté Manúc or Fua Íbar mohímaye aibó aar fírista beggún Íbar fúañti óibo, héñtte Íba Nizor mohímar toktót boibó.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Tamám koum ókkol ore Íbar muúntu zoma gorá zaybo; aar Íba ye manúc beggún ore dui dol goríbo, zendilla sóol soroya ye sóol ottu bérasóol ore alok gorífele.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Íba ye bérasóol lun ore Íbar den ḍáikka goríbo, montor sóol lun ore ban ḍáikka.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 “Baade Baáñcca ye Íbar den ḍák or gún ore hoibó de, ‘Aiyó, Añr Baf or rahámot faiya manúc ókkol, tuáñra raijjo miras loogái, ziyán duniyair foidayecir héñtte lóti tuáñra lla toiyar raká gíyeh.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Kiyólla-hoilé Añí búka accílam, tuáñra Añré hána diíla; Añí tiráci accílam, tuáñra Añré faní diíla; Añí forbáci accílam, tuáñra Añré zaga diíla;
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Añí biyossor accílam, tuáñra Añré hoor diíla; Añí biyaraimma accílam, tuáñra Añré kérmos goijjíla; Añí ziyól ot accílam, tuáñra añré saitó aiccíla.’
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 “Hétunot hé forhésgar gúne Íba re zuwabe hoibó de, ‘Malik, añára hoñtté Tuáñre búka dekí hána diiyí deh, yáto tiráci dekí faní diiyí dé?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Añára hoñtté tuáñre forbáci dekí zaga diiyí deh, yáto biyossor dekí hoor diiyí dé?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Añára hoñtté Tuáñre biyaraimma dekí kérmos goijjí deh, yáto ziyól ot dekí saitó giiyí dé?’
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 “Hétunot Baáñcca ye ítara re zuwabe hoibó de, ‘Añí tuáñra re sóiyi hoóir, tuáñra Añr e báiboináin dor bútottu ebbe niróc ezzon ore úddwa ziyán goijjíla, híyan Añré beh goijjó.’
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 “Baade Íba ye Íbar ban ḍák or gún ore hoibó de, ‘Ó laánoitta manúc ókkol, tuáñra Añr héntu dur ói ofúrani ooin ot zoogói, ziín Ibilíc edde ítar fírista ókkol olla toiyar gorá gíyeh;
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 kiyólla-hoilé Añí búka accílam, montor tuáñra toh Añré hána nó doo; Añí tiráci accílam, montor tuáñra Añré faní nó doo;
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Añí forbáci accílam, montor tuáñra Añré zaga nó doo; biyossor accílam, montor tuáñra Añré hoor nó doo; biyaraimma accílam edde ziyól ot accílam, montor tuáñra Añré saásita nó goró.’
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 “Hétunot ítara yó Íba re zuwabe hoibó de, ‘Malik, añára hoñtté Tuáñre búka, tiráci, forbáci, biyossor, biyaraimma yáh ziyól ot dekí hédmot nó gorí dé?’
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 “Íba ye ítara re zuwabe hoibó de, ‘Añí tuáñra re sóiyi hoóir, tuáñra Añr e báiboináin dor bútottu ebbe niróc cwa re úddwa ziyán nó goró, híyan Añré beh nó goró.’
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 “Ítara ofúrani sáñza fai bolla zaibo, montor forhésgar gún ofúrani zindigit gólibo.”
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.