Lucas 16

-YBHƐYBHƐTITELRE (NWB) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Zɔ -lue ꞌzɔ *Zezii ꞌpo-o ꞌꞌyi -lue ꞌle ɔ na *ꞌɔ -namʋ -bodɩ: ꞌGagayi -lue ꞌbhle-e ꞌɔ ꞌꞌwlilɩꞌa ꞌꞌyriliduyi -lue. Nyʋ nʋꞌa -kaa, ʋn ꞌtmʋʋꞌo-o ɔ-bɔ ꞌgagayi ꞌmnɔ na ꞌɔ lbhʋnʋyi-i ꞌnyni-e ꞌɔ ꞌꞌwlilɩ wɔn.
1 Jesus contou a seguinte história a seus discípulos: “Um homem rico tinha um administrador que cuidava de seus negócios. Certo dia, foram-lhe contar que esse administrador estava desperdiçando seu dinheiro.
2 Ɔ nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌlɔ -ɔꞌo ꞌle ɔ na: -Aꞌa ꞌꞌkpidɩ ꞌɩn ꞌwɔnꞌɔ ꞌbɔ, ɩ -see ꞌɩnmʋ ꞌtʋ nʋ. -Ɩn se ꞌtɔ ꞌbhɛɛ -ɩn ꞌke ꞌan lbhʋnʋyi ꞌꞌdu. ꞌƐ dɩ, -ka -ɩn nʋꞌa -aꞌa lbhʋ ꞌmnɛ ɛ, yi -ɩn ꞌke -kaa ꞌɩnmʋ ꞌtmʋʋ.
2 Então mandou chamá-lo e disse: ‘O que é isso que ouço a seu respeito? Preste contas de sua administração, pois não pode mais permanecer nesse cargo’.
3 A -gblee, ɔ-bɔ ꞌꞌwlilɩyriliduyi ꞌmnɔ nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌkpa-a ꞌbho ꞌle ɔ-ɔ popoꞌo -kaa ꞌgwlʋti: ꞌAn -kɔyi-i ꞌye-e ꞌɩnmʋ lbhʋ ꞌmʋ -za -mʋ ꞌꞌsɛ! ꞌƖn se -kpaalbhʋ ꞌbhɛɛ, ꞌle -zrɔzrɔɔ-ɔ ꞌlbhaaꞌa ꞌɩnmʋ dɩn ꞌꞌyi, ꞌle, koo ꞌɩn ꞌke -nynaꞌa?
3 “O administrador pensou consigo: ‘E agora? Meu patrão vai me demitir. Não tenho força para trabalhar no campo, e sou orgulhoso demais para mendigar.
4 -Ɩɩɩn! Lɛ ꞌɩn ꞌka nʋ, -bho ɔ nu ꞌɩnmʋ ti ꞌle nyʋ ꞌka ꞌɩnmʋ kpʋn -gli ꞌle ꞌwa ꞌꞌbhlibhlegbo, ꞌɩn ꞌye ɛ-ɔ!
4 Já sei como garantir que as pessoas me recebam em suas casas quando eu for despedido!’.
5 A ꞌye li-ɔ, ɔ nʋꞌa -kaa, nyʋ-ʋ ꞌbhleꞌa ꞌɔ -kɔyiꞌa kpadɩ, ɔ ꞌlʋ -ʋꞌo -lue -lue. -Yɔ yiꞌa -antanyɩ, ɔ na ɔ -bodɩ: ꞌAn -kɔyiꞌa kpadɩ ꞌdiɛ -ɩn ꞌbhleꞌa?
5 “Então ele convocou todos que deviam dinheiro a seu patrão. Perguntou ao primeiro: ‘Quanto você deve a meu patrão?’.
6 ꞌLe ɔ na: ꞌCnaꞌa gbogbowuinꞌa -gwlɩ -muu ꞌɩn ꞌbhleꞌo. ꞌLe ɔ ꞌye ɔ -kaa ꞌꞌyiꞌlɛ: -Aꞌa kpadɩꞌa ꞌꞌbɔgʋ ꞌka-a! -De ti -susueyi, -ɩn ꞌke ꞌcnaꞌa gbogbowuinꞌa -gwlɩ ꞌsɔn ꞌyɔ bue ꞌcnɩ ꞌle ꞌɛ ꞌlimʋ.
6 O homem respondeu: ‘Devo cem tonéis de azeite’. Então o administrador lhe disse: ‘Pegue depressa sua conta e mude-a para cinquenta tonéis’.
7 ꞌLe ɔ na nyɔ -lrɔɔ -bodɩ: ꞌLe -mnɔɔɔ ꞌle, kpadɩ ꞌdiɛ -ɩn ꞌbhleꞌa? ꞌLe ɔ na: -Kɔbʋbhɛcɩꞌa ꞌꞌdu -lue -gwlɩ -muu. ꞌLe ɔ na: -Aꞌa kpadɩꞌa ꞌꞌbɔgʋ ꞌka-a! ꞌCnɩ ꞌle ꞌɛ ꞌlimʋ -bhɛcɩꞌa ꞌꞌdu -lue.
7 “‘E quanto você deve a meu patrão?’, perguntou ao segundo. “Devo cem cestos grandes de trigo’, respondeu ele. E o administrador disse: ‘Tome sua conta e mude-a para oitenta cestos’.
8 Ɔ-bɔ lbhʋnʋyi -ke kpli seꞌa ꞌꞌyiꞌsrɛɛ, ꞌɔ -kɔyi ꞌyeꞌa ꞌɛ -naagɩꞌa lɛtu li a, ɔ ꞌwɔɔn ꞌnɔ-ɔ ꞌꞌkpi. A -gblee, ꞌtraamʋꞌa nyʋ-ʋ ziꞌa ꞌwa ꞌꞌbhiꞌa tinɩɛꞌɛ dɩ ꞌnɔɔ ꞌkmʋ ꞌmʋ, ꞌle ꞌwa bo ꞌli, ʋn ꞌbhle-e -naagɩ tenyɩ, nyʋ-ʋ ꞌbɔꞌɔ ti ʋn ꞌke -Lagɔꞌɔ ꞌgwlʋdɩ nʋ, ʋn ꞌye ʋ -zi.
8 “O patrão elogiou o administrador desonesto por sua astúcia. E é verdade que os filhos deste mundo são mais astutos ao lidar com o mundo ao redor que os filhos da luz.
9 A ꞌye li-ɔ, ɛ -nɩꞌa -kaa ꞌmʋ a, ꞌɩnmɔ Zezii ꞌtmʋʋꞌo amʋ-ɛ, ꞌkmʋ ꞌmʋꞌa ꞌꞌwlilɩ nyɔꞌɔ deꞌa ꞌꞌgwli, a ꞌꞌluo nɩ ꞌmʋ, a ꞌke -Lagɔꞌɔ lbhʋ nʋ, ꞌle, -nɔɔ -ke ti a -bɔ ꞌnɩ ꞌmʋ, ɔ ꞌke amʋ ꞌꞌkɔgwlɛnynɩwlʋɛɛ ꞌꞌnyɩ ꞌle yaku ꞌli.
9 Esta é a lição: usem a riqueza deste mundo para fazer amigos. Assim, quando suas posses se extinguirem, eles os receberão num lar eterno.
10 A ꞌye li-ɔ, nyɔ -ke kpli ꞌsrɛɛꞌɛ ꞌꞌyi ꞌle lɩtoope ꞌli, ꞌɔ nyɔtuꞌa kpli ꞌsrɛɛꞌɛ-ɛ ꞌꞌyi ꞌle lɩklɩgbɩ ꞌli. -Yɔ -ke kpli seꞌa ꞌꞌyiꞌsrɛɛ ꞌle lɩtoope ꞌli, ꞌɔ nyɔtuꞌa kpli se ꞌꞌyiꞌsrɛɛ -lrɛɛ ꞌle lɩklɩgbɩ ꞌli.
10 “Se forem fiéis nas pequenas coisas, também o serão nas grandes. Mas, se forem desonestos nas pequenas coisas, também o serão nas maiores.
11 ꞌƐ dɩ ꞌkmʋ ꞌmʋꞌa ꞌꞌwlilɩ nyɔꞌɔ deꞌa ꞌꞌgwli, -bho a se ꞌya lilia ꞌꞌyiꞌsrɛɛ ꞌle, -Lagɔ-ɔ ꞌye amʋ -zɛgɛ ꞌꞌlruli-nʋ mʋ ꞌnɩ?
11 E, se vocês não são confiáveis ao lidar com a riqueza injusta deste mundo, quem lhes confiará a verdadeira riqueza?
12 ꞌLe, ɩ-bɩ ꞌꞌwlilɩ -seꞌa-a aꞌba lɩ, -bho aꞌba kpli se ꞌꞌyiꞌsrɛɛ ꞌya damʋ ꞌle, aꞌba -zɛgɛ -Lagɔ deꞌa ꞌle yaku ꞌli ti, ɔ-ɔ ꞌye ɛ amʋ ꞌꞌlruli-nʋ mʋ ꞌnɩ?
12 E, se não são fiéis com os bens dos outros, por que alguém lhes confiaria o que é de vocês?
13 A -gblee, nyɔ -lue se ꞌbhɛɛ ɔ ꞌke nyʋ ꞌsɔn ꞌꞌyi-de. Ɔ-ɔ ꞌnyɛ-ɛ -lue ꞌmʋ ꞌle ɔ-ɔ ybhɛꞌɛ -lrɔɔ ꞌmʋ. ꞌLe ɔ-ɔ ziꞌe -lue gbo, ɔ-ɔ ꞌnyɛꞌɛ -lrɔɔ ꞌmʋ. -Ka -lue ꞌmnɔ ꞌka-a nyɔ se ꞌbhɛɛ ɔ ꞌke -Lagɔ -ke mɔni -dalue kli -ple -nɩ.
13 “Ninguém pode servir a dois senhores, pois odiará um e amará o outro; será dedicado a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e ao dinheiro”.
14 *Faliziɛɛn -kmaꞌa-a mɔniꞌa dɩ, ʋn ꞌwɔnꞌɔ *Zeziiꞌa wlu ꞌmnɩ ꞌbɔ, ʋn-ʋ ꞌcɩsɛ nɔꞌo,
14 Os fariseus, que tinham grande amor ao dinheiro, ouviam isso tudo e zombavam de Jesus.
15 ꞌle ɔ ꞌye ʋ -kaa ꞌꞌyiꞌlɛ: A ꞌybha-oꞌo nyʋ ꞌke amʋ ꞌmʋꞌꞌluo -ka ꞌꞌyisrɛɛmʋ. Ɛ -nɩꞌa -kaa ꞌmʋ a, -Lagɔ yiboꞌo-o aꞌba ꞌgwlʋtipopoɛ. A ꞌye li-ɔ, lɛ nyʋ-ʋ ꞌꞌluoꞌa ꞌmʋ -ka lɛklagba a, -Lagɔꞌɔ ꞌla ꞌɛ lɛtu lɛ ꞌle ɔ-ɔ ꞌnyɛ ꞌɛ ꞌmʋ.
15 Então ele disse: “Vocês gostam de parecer justos em público, mas Deus conhece o seu coração. Aquilo que este mundo valoriza é detestável aos olhos de Deus.
16 A -gblee, dɩ -Lagɔ -zi -nɩꞌa *Moyiizɩ -ke -Lagɔwluꞌa ꞌmʋtizamʋ -lrʋʋ ꞌmʋ ꞌle -ɩ ꞌcnɩ-ɛꞌɛ ꞌle -Lagɔꞌɔ ꞌꞌbɔgʋ ꞌli see, ꞌɩnnɩ poꞌo nyʋ -jolʋ gbo ꞌle *ꞌZaan Batiisɩ ꞌye ꞌnɔɔ ꞌkmʋ ꞌmʋ yi. -Ɛ -sɔꞌɔ ɛ-bɛ -nɔɔ ꞌmnɛ ꞌli, ꞌɩnmɔ Zezii-i ꞌza-a amʋ -Lagɔꞌɔ nyʋꞌa -kɔkɔɔꞌɔ ꞌꞌdɩzɩgɩ -bodɩ ꞌmʋ ꞌle nyʋꞌa -dadudu-u drɛꞌo ʋn ꞌke nyʋ ɔ -kɔꞌɔ ꞌꞌklumʋ -nɩ.
16 “Até a chegada de João, a lei de Moisés e a mensagem dos profetas eram seus guias. Agora, porém, as boas-novas do reino de Deus estão sendo anunciadas, e todos estão ansiosos para entrar.
17 Ɛ -nɩꞌa -kaa ꞌmʋ a, -tɔtɔlɩ -ke gba ꞌmnɩ, -pipliiꞌa -lue komu -see ɩ liꞌwlʋ yi. -Ka ꞌbhlʋkpa -ke yaku-u ꞌyeꞌa ꞌmʋ-gwle mʋ a, ꞌka-a ɩ-ɩ ꞌye ꞌmʋ-gwle mʋ -lrɛɛ.
17 É mais fácil o céu e a terra desaparecerem que ser anulado até o menor traço da lei de Deus.
18 Ɛ-bɛ wlu ꞌmnɛ, ꞌɛ ꞌꞌyitigʋgɔlɛ ꞌka-a: Nyɔꞌꞌo nyɔ-ɔ -zaꞌa ꞌɔ ꞌnynɔ ꞌkwla, ꞌle -ɔ kpaꞌa -lrʋʋ, ꞌɔ nyɔtu ꞌye-e -yranynɔbha. ꞌLe, nyɔ -yɔ kpaꞌa ꞌkwlazanynaakpʋ, ɔ ꞌyeꞌe -yranynɔbha -lrɛɛ.
18 “Assim, o homem que se divorcia de sua esposa e se casa com outra mulher comete adultério. E o homem que se casa com uma mulher divorciada também comete adultério”.
19 -Gblee, *Zezii nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌpo-o ꞌꞌyi -lue -lrɛɛ ꞌle ɔ na: ꞌBho-o ꞌgagayi -lue -nɩꞌo. Zɔꞌꞌo zɔ ꞌli, ꞌꞌyrilinmɔyriiklɩgbɩ -ke ꞌpɛlʋ -kmuꞌa ꞌꞌyi, ꞌɩnnɩ ɔ-ɔ ꞌwlaꞌa ꞌmʋ ꞌle ɔ-ɔ ꞌꞌduꞌo gɔ.
19 Jesus disse: “Havia um homem rico que se vestia de púrpura e linho fino e vivia sempre cercado de luxos.
20 ꞌBho ɔ-bɔ ꞌgagayi ꞌmnɔꞌɔ gwlɔ ꞌmʋ, ꞌꞌpʋanlbhayi -lue ʋn-ʋ ꞌlaꞌa Lazaa, ꞌɩnnɔ -nɩꞌe ꞌbho -lrɛɛ. ꞌꞌJi -tro ꞌnɔ-ɔ li -nyakaa! ꞌBho ꞌgagayi ꞌmnɔꞌɔ ꞌꞌbhlegboꞌa komiꞌa -kpana wɔnyi, ꞌbho-o ɔ-ɔ ꞌpɛꞌɛ ti.
20 À sua porta ficava um mendigo coberto de feridas chamado Lázaro.
21 -Bho ꞌgagayi li, ꞌɔ wɔntɔlʋ ꞌɔ lbhʋnʋmʋ-ʋ ꞌwlaꞌa ti, ɔ ꞌbɔ ꞌkɩ-ɩ ti ɔ ꞌke ɩ li, ꞌle nyɔꞌɔ ꞌꞌnyɩ ɩ ɔꞌo. ꞌBho ꞌɛ lemʋ ꞌle gbi-i yiꞌo ꞌɔ ꞌꞌji ꞌꞌyi tibhɛnamʋ.
21 Ele ansiava comer o que caía da mesa do homem rico, e os cachorros vinham lamber suas feridas abertas.
22 A -gblee, ɔ-bɔ ꞌꞌpʋanlbhayi nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌmɛ-ɛꞌo, ꞌle -Lagɔ gboꞌa -dalbhomʋ ꞌye ꞌɔ -zuzu ꞌmʋꞌꞌluo, ʋn ꞌye ɛ ꞌle ꞌɔ ꞌꞌna *Ablaamʋꞌa ꞌꞌtroli kpa ꞌle yaku ꞌli. ꞌGagayi -mnɔɔ paꞌa ꞌle, ɔ ꞌmɛ-oꞌo -lrɛɛ, ꞌle nyʋ ꞌye ꞌɔ guda yagba ɛ ꞌye ꞌwlʋ,
22 “Por fim, o mendigo morreu, e os anjos o levaram para junto de Abraão. O rico também morreu e foi sepultado,
23 ꞌle ɔ ꞌye ꞌꞌkɔgwlɛnɛ ꞌmʋ mu, ꞌle ɔ-ɔ ꞌyeꞌe ꞌle ɛ ꞌmʋ ꞌkle. Ɔ nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌꞌluoꞌo-o ꞌꞌyigba ꞌꞌyi ꞌle ɔ ꞌye Ablaamʋ liꞌye. ꞌBho ꞌɔ ꞌꞌtroli, ꞌbho-o Lazaa -deꞌe ti, ꞌle ʋn -tɛ ꞌnɔ gbo.
23 e foi para o lugar dos mortos. Ali, em tormento, ele viu Abraão de longe, com Lázaro ao seu lado.
24 ꞌLe ɔ ꞌye ꞌbho ꞌkpa, ɔ-ɔ ꞌꞌwɔꞌo: ꞌAn ꞌꞌna Ablaamʋ, ꞌɩn-ɩ ꞌye-e ꞌkle tenyɩ ꞌnɔɔ nɛ ꞌmʋ. ꞌƐ dɩ ꞌye ꞌan ngaze, -ɩn ꞌke Lazaa lbho, ɔ ꞌke ꞌꞌnitoope ꞌꞌpli ɔ ꞌke ɛ ꞌɩnmʋ -ya, ꞌɩn ꞌke ꞌan -bluuzɔjeyi tilele!
24 “O rico gritou: ‘Pai Abraão, tenha compaixão de mim! Mande Lázaro aqui para que molhe a ponta do dedo em água e refresque minha língua. Estou em agonia nestas chamas!’.
25 ꞌLe ɔ na: ꞌAn ꞌꞌyu, ꞌle -aꞌa tinɩnɔɔ ꞌli, -zɛgɛ -ɩn ꞌyeꞌa a, popo ꞌɛ dɩ ꞌgwlʋti. Lazaa -mnɔɔꞌɔ damʋ, ɔ ꞌye-e ꞌkle tenyɩ. -Da -ɩn -nɩꞌa ꞌtraamʋ ꞌkle ꞌyenamʋ, ꞌbho-o ɔ-ɔ ꞌye nɩꞌe ꞌɔ -zɛgɛ.
25 “Abraão, porém, respondeu: ‘Filho, lembre-se de que durante a vida você teve tudo que queria e Lázaro não teve coisa alguma. Agora, ele está aqui sendo consolado, e você está em agonia.
26 ꞌBho ꞌɛ lemʋ, -dogwigbaa -lue-e -nɩꞌe ꞌbho -aꞌba ꞌnynɩmʋ. ꞌLe, nyʋ-ʋ ꞌbɔꞌɔ ti, ʋn ꞌke ꞌnɔɔ -amʋ gbo ꞌmʋ-sɔ, ʋn ꞌke ꞌle a-bee gbo yi, ʋn se ɛ ꞌbhɛɛ. ꞌLe nyɔ se ꞌbhɛɛ -lrɛɛ, ɔ ꞌke ꞌle amʋ gbo ꞌwlʋ ꞌle ɔ ꞌke ꞌnɔɔ -amʋ gbo yi.
26 Além do mais, há entre nós um grande abismo. Ninguém daqui pode atravessar para o seu lado, e ninguém daí pode atravessar para o nosso’.
27 — ausente —
27 “Então o rico disse: ‘Por favor, Pai Abraão, pelo menos mande Lázaro à casa de meu pai,
28 — ausente —
28 pois tenho cinco irmãos e quero avisá-los para que não terminem neste lugar de tormento’.
29 ꞌLe ɔ ꞌye ɔ -kaa ꞌꞌyiꞌlɛ: Dɩ *Moyiizɩ -ke -Lagɔwluꞌa ꞌmʋtizamʋ -lrʋʋ ꞌcnɩꞌa ꞌle -Lagɔꞌɔ ꞌꞌbɔgʋ ꞌli see, ʋn ꞌbhle -ɩꞌo. ʋn po ɩ -lokui ꞌle ʋn ꞌke ɩ ꞌbho ꞌꞌdu.
29 “‘Moisés e os profetas já os avisaram’, respondeu Abraão. ‘Seus irmãos podem ouvir o que eles disseram.’
30 ꞌLe ɔ na: ꞌAn ꞌꞌna Ablaamʋ, ʋn -see tiꞌbɔ ʋn ꞌke ɛ nʋ. Ɛ -nɩꞌa -kaa ꞌmʋ, -bho nyɔ -sɔ ꞌnɔɔ ꞌmɛmʋꞌa ꞌꞌklumʋ ꞌmʋ, ꞌle ɔ ꞌke ʋ gbo le mu a, ꞌꞌlemnɩɩ ʋn-ʋ yiboꞌo-o ꞌwa ꞌꞌnyinynidɩ ꞌꞌyi, ꞌle ʋn ꞌke -Lagɔ gbo ꞌꞌbhiti.
30 “Então o rico disse: ‘Não, Pai Abraão! Mas, se alguém dentre os mortos lhes fosse enviado, eles se arrependeriam!’.
31 ꞌLe ɔ na: -Bho ʋn -see tiꞌbɔ, dɩ -Lagɔ -zi -nɩꞌa Moyiizɩ -ke -Lagɔwluꞌa ꞌmʋtizamʋ -lrʋʋ ꞌmʋ, ꞌle, -ɩ ꞌcnɩ-ɛꞌɛ ꞌle ꞌɔ ꞌꞌbɔgʋ ꞌli see, ʋn ꞌke ɩ -lokuipo, ꞌle nyɔꞌɔ ꞌꞌbhuo ꞌke glu -sɔ -dɩ, ɔ ꞌke ꞌle ꞌkmʋ ꞌmʋ le mu a, ʋn -see ꞌwa ꞌꞌbhi ꞌꞌyitiꞌꞌtayi yi ꞌle ʋn ꞌke ꞌɔ wlu ꞌmʋtiꞌwɔn.
31 “Abraão, porém, disse: ‘Se eles não ouvem Moisés e os profetas, não se convencerão, mesmo que alguém ressuscite dos mortos’”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.