Lucas 23
Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs VC
1 Unduŋ yoŋa noŋgoŋ piladapmaaŋ Jesu nagila Pailat’walaŋ logiŋ.
1 Levantou-se a sessão e conduziram Jesus diante de Pilatos,
2 Looŋ mede gineŋ kameeŋ indiŋ niŋgiŋ, “Me yoŋ adi indi’walaŋ metamniye talik moiniŋ yanagitak, tiŋa Lomahi’walaŋ gapmandok muneeŋ mu mimiŋdok yoŋa kamehep tiyemulak. Tiŋa netok adi Kilisto, Mapme yolak.”
2 e puseram-se a acusá-lo: Temos encontrado este homem excitando o povo à revolta, proibindo pagar imposto ao imperador e dizendo-se Messias e rei.
3 Unduŋ yogiŋ kaŋ Pailatdibo ninadiguk, “Judahi’walaŋ me mapme du-ku be?”
3 Pilatos perguntou-lhe: És tu o rei dos judeus? Jesus respondeu: Sim.
4 Yobune Pailatdibo Siloŋyot diniŋ me wapuhi eŋ metam bop wapum u indiŋ yeniŋguk, “Nu me yeŋ’walaŋ kadakaniŋŋiŋ nemu kalat.”
4 Declarou Pilatos aos príncipes dos sacerdotes e ao povo: Eu não acho neste homem culpa alguma.
5 Unduŋ yeniŋguk iŋgoŋ adi fafaŋeŋgoŋ indiŋ yogiŋ, “Adi Galili kwetneŋ gwaŋ tububihila metam nadinadihik tubugiyonda tiŋa buŋak, bu i busuwalak.”
5 Mas eles insistiam fortemente: Ele revoluciona o povo ensinando por toda a Judéia, a começar da Galiléia até aqui.
6 Pailat adi u nadiŋa yeninadiguk, “Me i Galiliniŋ be?”
6 A estas palavras, Pilatos perguntou se ele era galileu.
7 Unduŋ yeninadiguk kaŋ adibo indiŋ yogiŋ, “Jesu adi Helotdi kwet diki kadokolak uŋaniŋ.” Unduŋ yobune nadiŋa kameune Helot’walaŋ uguk. Nai uŋaniŋ Helot adi maaŋ Jelusalem uŋgoŋ hakuk.
7 E, quando soube que era da jurisdição de Herodes, enviou-o a Herodes, pois justamente naqueles dias se achava em Jerusalém.
8 Helot adi gigitŋiŋ nadiŋa kakaŋdok koomgoŋ hatinadiluguk. Unduŋ doktiŋa adi Jesu kaŋ nadifo tuguk. Tiŋa undugoŋ kudi niŋ tubune kakaŋdok yoŋa hatiguk.
8 Herodes alegrou-se muito em ver Jesus, pois de longo tempo desejava vê-lo, por ter ouvido falar dele muitas coisas, e esperava presenciar algum milagre operado por ele.
9 Unduŋ doktiŋa Helotdi ninadi fee tuguk, iŋgoŋ Jesudi kibi nemu tubu-udanemiŋguk.
9 Dirigiu-lhe muitas perguntas, mas Jesus nada respondeu.
10 Kaŋ Siloŋyot diniŋ talitimeŋ wapuhi eŋ Yodoko Mede hinale hekidi yamaiŋgoŋ uyeŋ yali niŋgigine tigiŋ.
10 Ali estavam os príncipes dos sacerdotes e os escribas, acusando-o com violência.
11 Kaŋ Helot tiŋa mikmeŋiye adi Jesu tihilihili timiŋa nimpekit tigiŋ. Untiŋa mapme diniŋ dahidahi fofooŋ niŋ tiŋa dahimiŋa niŋkulu kotigoŋ Pailat’walaŋ uguk.
11 Herodes, com a sua guarda, tratou-o com desprezo, escarneceu dele, mandou revesti-lo de uma túnica branca e reenviou-o a Pilatos.
12 Helot adi koom Pailat memik timiluguk, iŋgoŋ nai uŋaniŋ menot tugumuk.
12 Naquele mesmo dia, Pilatos e Herodes fizeram as pazes, pois antes eram inimigos um do outro.
13 Pailatdi me Siloŋyot diniŋ talitimeŋ eŋ me wapuhi tiŋa metam hogohogok wanakaŋ katiyenimbu buŋa bopneune
13 Pilatos convocou então os príncipes dos sacerdotes, os magistrados e o povo, e disse-lhes:
14 yeniŋguk, “Hidi me i metam yeniŋgalika tiŋa talik moiŋ yanagitak yoŋa nagila nu’walaŋ buŋit. Kaŋ nu hidi namandahik foloŋ hinek mede yendok ninadiŋat, iŋgoŋ mede folooŋ nemu tubumintaŋat kaŋ hidi me i mede foloŋ kamefit tiiŋ.
14 Apresentastes-me este homem como agitador do povo, mas, interrogando-o eu diante de vós, não o achei culpado de nenhum dos crimes de que o acusais.
15 Helotdi maaŋ mede moŋ lohikaaŋ koti kameune indi’walaŋkade buŋak. Me i kadakaniŋŋiŋ nemoŋ doktiŋa indi ulukumuŋfit tuwot mu tinim.
15 Nem tampouco Herodes, pois no-lo devolveu. Portanto, ele nada fez que mereça a morte.
16 Unduŋ doktiŋa hogok wihitnadiŋa kamewe wek.”
16 Por isso, soltá-lo-ei depois de o castigar.
17 Adi’walaŋ uŋoŋ talik indiŋ hatuguk. Gulet indigoŋ Pailatdi me yot fafaŋeniŋneŋ hakagiŋ u kubugoŋ kubugoŋ yenindapmaune fooŋ wagiŋ.
17 {Acontecia que em cada festa ele era obrigado a soltar-lhes um preso.}
18 Unduŋ doktiŋa metam hogohogokdi kakaliŋa indiŋ yogiŋ, “Me u ulukumuŋa Balabas bikabu bek.”
18 Todo o povo gritou a uma voz: À morte com este, e solta-nos Barrabás.
19 Balabas adi gapman gut mik tiŋa me niŋ ulukumuŋguk kaŋ nagila yot fafaŋeniŋneŋ kamegiŋ.
19 {Este homem fora lançado ao cárcere devido a uma revolta levantada na cidade, por causa de um homicídio.}
20 Unduŋ tiŋa Pailatdi kotigoŋ Jesu bikabune uuŋdok yeniŋguk.
20 Pilatos, porém, querendo soltar Jesus, falou-lhes de novo,
21 Iŋgoŋ adi kakaliŋa yogiŋ, “Koloŋdabek foloŋ kumumbek! Koloŋdabek foloŋ kumumbek!”
21 mas eles vociferavam: Crucifica-o! Crucifica-o!
22 Yobune Pailatdi kotigoŋ indiŋ yeniŋguk, “Me i maŋgoŋ yom hinek tiŋak? Nu yomŋiŋ nemu kaŋat ale maŋgoŋde ulukumuŋfit tinim. Unduŋ doktiŋa wihitnadi hogok tiŋa kamewe wek.”
22 Pela terceira vez, Pilatos ainda interveio: Mas que mal fez ele, então? Não achei nele nada que mereça a morte; irei, portanto, castigá-lo e, depois, o soltarei.
23 Unduŋ yeniŋguk iŋgoŋ metam adi gigine tiŋa Jesu koloŋdabek foloŋ uutdok yogiŋ.
23 Mas eles instavam, reclamando em altas vozes que fosse crucificado, e os seus clamores recrudesciam.
24 Tiŋa kakalihikdi Pailat’walaŋ medeŋiŋ ulatifoguk. Untubu wabiŋa Pailatdi medehik keleeŋ undugoŋ mintawek yodapmaguk.
24 Pilatos pronunciou então a sentença que lhes satisfazia o desejo.
25 Kaŋ metam’walaŋ medehik keleeŋ Balabas bikabuyemiŋa Jesu mikme kohohik foloŋ kameguk.
25 Soltou-lhes aquele que eles reclamavam e que havia sido lançado ao cárcere por causa do homicídio e da revolta, e entregou Jesus à vontade deles.
26 Mikme heki Jesu nagila ugiŋ. Uŋila talipmeŋ me niŋ tubumintagiŋ, wou Saimon, adi Sailini yokwetneŋniŋ, ala kobugoŋ buŋa yokwet wapumneŋ fowe buguk. Kaŋ honeeŋ Jesu’walaŋ koloŋdabek u kaluwaŋŋiŋ foloŋ kameeŋ niŋgigineune bemŋa Jesu keleguk.
26 Enquanto o conduziam, detiveram um certo Simão de Cirene, que voltava do campo, e impuseram-lhe a cruz para que a carregasse atrás de Jesus.
27 Metam bop wapumdi kelegiŋ, kaŋ adi lekiŋgoŋhik gineŋ tamwoi noli adi kabulagitaaŋ makat kola keletaugiŋ.
27 Seguia-o uma grande multidão de povo e de mulheres, que batiam no peito e o lamentavam.
28 Kaŋ Jesudi udaneeŋ indiŋ yeniŋguk, “Jelusalemhi tamwoi, hidi nutok mu kotneŋ, hidetok eŋ wapmihihiyedok nadi kotneŋ.
28 Voltando-se para elas, Jesus disse: Filhas de Jerusalém, não choreis sobre mim, mas chorai sobre vós mesmas e sobre vossos filhos.
29 Nadiiŋ be. Hatigene nai niŋ dulaune metamdi indiŋ yoneeŋ, ‘Tamwoi wapmihi mu yanagikiŋ hidi kedem nadifo tineŋ.’
29 Porque virão dias em que se dirá: Felizes as estéreis, os ventres que não geraram e os peitos que não amamentaram!
30 Nai uŋaniŋ metamdi kweboboe heki indiŋ yenineeŋ, ‘Golooŋ fooŋ nihikufulaneŋ.’
30 Então dirão aos montes: Caí sobre nós! E aos outeiros: Cobri-nos!
31 Nemek indiniŋ adi bem kaipmuŋ gineŋ tiiŋ, iŋgoŋ kumuŋ gineŋ adi dediŋ timineŋ?”
31 Porque, se eles fazem isto ao lenho verde, que acontecerá ao seco?
32 Me kadakaniŋ titiŋ yakat lufomuk adi maaŋ Jesu dut kumuŋdok yoŋa yanagila ugiŋ.
32 Eram conduzidos ao mesmo tempo dois malfeitores para serem mortos com Jesus.
33 Wooŋ kwet wou niŋ Me Mebi Kitili, uŋoŋ wooŋ Jesu koloŋdabek foloŋ ukiŋ. Me kadakaniŋ titiŋ yakat adi maaŋ koloŋdabek foloŋ widihigiŋ, noli kohoŋ didimeniŋneŋkade ukambiyakiŋ eŋ noli kohoŋ kapmadineŋkade ukambiyakiŋ.
33 Chegados que foram ao lugar chamado Calvário, ali o crucificaram, como também os ladrões, um à direita e outro à esquerda.
34 Kaŋ Jesudi indiŋ yoguk, “Me baŋ, adi nemek tiiŋ u mebi mu nadidakaleeŋ tiiŋ doktiŋa kadakaniŋhik u biyembeŋ.” Kaŋ mikme heki adi kat kula dahidahiŋiŋ nehitok daneeŋ moŋgokiŋ.
34 E Jesus dizia: Pai, perdoa-lhes; porque não sabem o que fazem. Eles dividiram as suas vestes e as sortearam.
35 Memetam uŋgoŋ yakalu Judahi me wapuhidi nimpekit tiŋa indiŋ yogiŋ, “Metam noli adi kedem yehitubu-lodalak, tiŋa adi Kilisto, Bepaŋ mihiŋiŋ biyagoŋ nobu hatiliwek kaŋ nebo tubulodawek.”
35 A multidão conservava-se lá e observava. Os príncipes dos sacerdotes escarneciam de Jesus, dizendo: Salvou a outros, que se salve a si próprio, se é o Cristo, o escolhido de Deus!
36 Unduŋ yogiŋ kaŋ mikme hekidi maaŋ yamaiŋgoŋ labuŋa nimpekit tiŋa wain ime buukaaŋ u sumulimimbu loune niŋgiŋ,
36 Do mesmo modo zombavam dele os soldados. Aproximavam-se dele, ofereciam-lhe vinagre e diziam:
37 “Du Judahi’walaŋ mapme biyagoŋ nobu hatiliweŋ kaŋ du da uŋgoŋ folooge tubulodaweŋ.”
37 Se és o rei dos judeus, salva-te a ti mesmo.
38 Kudi niŋ koloŋdabek ki foloŋ indiŋ youla ukambiyakiŋ, “Me yoŋ adi Judahi’walaŋ Mapme.”
38 Por cima de sua cabeça pendia esta inscrição: Este é o rei dos judeus.
39 Kaŋ meyat koloŋdabek foloŋ yakumuk adi’walaaniŋ me niŋdi Jesu niŋfoko tiŋa indiŋ yoguk, “Du Kilisto biyagoŋ nobu kaŋ da folooge tubulodaaŋ indi maaŋ nihitubu-lodaweŋ.”
39 Um dos malfeitores, ali crucificados, blasfemava contra ele: Se és o Cristo, salva-te a ti mesmo e salva-nos a nós!
40 Unduŋ yoguk kaŋ me noliŋiŋdi u nadiŋa indiŋ niŋguk, “Du maaŋgoŋ, adi timiŋit undugoŋ tigamŋit kaŋ Bepaŋdok munta mube tilaŋ?
40 Mas o outro o repreendeu: Nem sequer temes a Deus, tu que sofres no mesmo suplício?
41 Indi yadi kadakaniŋnikdok kibikoŋ tinimiŋit iŋgoŋ me yoŋ adi kadakaniŋ nemu tuguk.”
41 Para nós isto é justo: recebemos o que mereceram os nossos crimes, mas este não fez mal algum.
42 Unduŋ yoŋa yoguk, “Jesu, du mapme saŋiniŋgenit hatigene udaneeŋ buŋa nu maaŋ nadinambaaŋ.”
42 E acrescentou: Jesus, lembra-te de mim, quando tiveres entrado no teu Reino!
43 Kaŋ Jesudibo niŋguk, “Biyagoŋ hinek ganilat, du kamiŋgoŋ nukut yokwet fofooŋ gineŋ udim.”
43 Jesus respondeu-lhe: Em verdade te digo: hoje estarás comigo no paraíso.
44 Mele lekiŋgoŋ tubune kwet wanakaŋ mambip tubudapmaaŋ halune wooŋ 3 kilok tuguk.
44 Era quase à hora sexta e em toda a terra houve trevas até a hora nona.
45 Kaŋ Siloŋyot maaneŋ haule bulubuluyeŋ u lekiŋgoŋ bulagineune lufom mintaguk.
45 Escureceu-se o sol e o véu do templo rasgou-se pelo meio.
46 Kaŋ Jesudi gibita indiŋ katiguk, “Me baŋ, Munabuline kohoge gineŋ kamelat.” Unduŋ katiŋa uŋaniŋgoŋ kumuŋguk.
46 Jesus deu então um grande brado e disse: Pai, nas tuas mãos entrego o meu espírito. E, dizendo isso, expirou.
47 Unduŋ tubu mikme heki’walaŋ talitimeŋhikdi kudi u kaŋ Bepaŋ wou nintilooŋ yoguk, “Biyagoŋ hinek, me yoŋ adi me didimeniŋ.”
47 Vendo o centurião o que acontecia, deu glória a Deus e disse: Na verdade, este homem era um justo.
48 Metam hogohogok uŋoŋ buŋa bopnegiŋ adi kudi uŋoŋ mintaguk u kaŋ welehik gimiŋgimiŋ kulune udaneeŋ yohite ugiŋ.
48 E toda a multidão dos que assistiam a este espetáculo e viam o que se passava, voltou batendo no peito.
49 Kaŋ Jesu meŋimeŋiye tiŋa tamwoi Galili gwaŋ tububihila keleŋti bugiŋ adi kabe-kweetniŋgoŋ yali nemenemek mintaguk u kagiŋ.
49 Os amigos de Jesus, como também as mulheres que o tinham seguido desde a Galiléia, conservavam-se a certa distância, e observavam estas coisas.
50 — ausente —
50 Havia um homem, por nome José, membro do conselho, homem reto e justo.
51 — ausente —
51 Ele não havia concordado com a decisão dos outros nem com os atos deles. Originário de Arimatéia, cidade da Judéia, esperava ele o Reino de Deus.
52 Me wendi Pailat namanda foloŋ wooŋ yali Jesu folooŋ dabaŋdok ninadiguk.
52 Foi ter com Pilatos e lhe pediu o corpo de Jesus.
53 Kaŋ nadimimbu wooŋ Jesu koloŋdabek foloŋ kibidali tiŋafooŋ haule fafaudi yauneeŋ tiŋa wooŋ mehinek dabaŋ kameŋdok kawade fafaŋeniŋ wamukiŋneŋ uŋgoŋ kameguk.
53 Ele o desceu da cruz, envolveu-o num pano de linho e colocou-o num sepulcro, escavado na rocha, onde ainda ninguém havia sido depositado.
54 Nai uŋaniŋ Sabat iitdok nai dulaune tiulidoko kwanai titiŋdok nai tuguk.
54 Era o dia da Preparação e já ia principiar o sábado.
55 Kaŋ tamwoi Galili gwaŋ tububihila Jesu keletabugiŋ heki adi Josep dut wooŋ dabaŋ meyotneŋ dediŋ kameguk u kagiŋ.
55 As mulheres, que tinham vindo com Jesus da Galiléia, acompanharam José. Elas viram o túmulo e o modo como o corpo de Jesus ali fora depositado.
56 Nemenemek u kadapmaaŋ udaneeŋ yopmaŋ wooŋ haguwo munduŋhinit tiulidokogiŋ. Sabat gineŋ adi Yodoko Mededi yolak undugoŋ keleeŋ hakula tigiŋ.
56 Elas voltaram e prepararam aromas e bálsamos. No dia de sábado, observaram o preceito do repouso.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.