Lucas 16
Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs NTLH
1 Jesudi mihiŋiye indiŋ yeniŋguk, “Me muneeŋ bomboŋnit niŋ hatiluguk adi tipilapilaye-meŋiŋ niŋ kameune bomboŋŋiŋ wondok me wapum ila yabudokoguk. Ala heleniŋ me niŋdi me bomboŋnit indiŋ niŋguk, ‘Du tipilapilaye-mege me wapum kameŋaŋ adi muneeŋge kaka hinek moŋgola kudapmaŋ tilak.’
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 “Unduŋ niŋguk kaŋ me bomboŋgidi tipilapilaye-meŋiŋ katinimbu buune niŋguk, ‘Du muneeŋne moŋgo kaka tiŋaŋ yoŋit nadiŋat doktiŋa nu’walaŋ bomboŋ yabudokolaŋ u pepa foloŋ youdidimeeŋ namuŋa kwanai wabiweŋ.’
2 Por isso ele o chamou e disse: “Eu andei ouvindo umas coisas a respeito de você. Agora preste contas da sua administração porque você não pode mais continuar como meu administrador.”
3 “Unduŋ nimbune tipilapilaye-me wendibo indiŋ nadiguk, ‘Nu kwet youyout kwanai titiŋdok saŋiniŋne moŋneŋ nehikelekulune dediŋ tibaat, tiŋa nayo titiŋdok mekaŋgoŋ dediŋ tiŋa yobaat?
3 — Aí o administrador pensou: “O patrão está me despedindo. E, agora, o que é que eu vou fazer? Não tenho forças para cavar a terra e tenho vergonha de pedir esmola.
4 Iŋgoŋ agaŋ nadilat, kougoŋ kwanai wabiŋa wooŋ hatibaatneŋ metam feedi not tinambune yohineŋ wene naniutumbaaŋ momooŋ tinamaneeŋdok indiŋ tiyembit.’
4 Ah! Já sei o que vou fazer… Assim, quando for mandado embora, terei amigos que me receberão nas suas casas.”
5 “Unduŋ yoŋa metam bomboŋ bomboŋgiŋiŋ’walaŋ tobogoŋ moŋgokiŋ katiyenimbune buune me niŋ niŋguk, ‘Du bomboŋgine’walaŋ bomboŋ tobogoŋ moŋgokuŋ u dediŋ hakamulak?’
5 — Então ele chamou todos os devedores do patrão e perguntou para o primeiro: “Quanto é que você está devendo para o meu patrão?”
6 “Unduŋ ninadiguk kaŋ yoguk, ‘Wel dalam 100 moŋgokut’ yoguk kaŋ niŋguk, ‘Pepage bomboŋ tobogoŋ moŋgokuŋ diniŋ yoŋ, ale uŋgoŋ fooŋ ila 50 youleŋ.’
6 — “Cem barris de azeite!” — respondeu ele.
7 “Unduŋ yoŋa me nolibo niŋguk, ‘Du’walaŋ dediŋ?’ niŋguk kaŋ yoguk, ‘Haŋgom bet 1000.’ Unduŋ yoguk kaŋ niŋguk, ‘Pepage bomboŋ tobogoŋ moŋgokuŋ diniŋ yoŋ, ale fooŋ ila 8 handelet youleŋ.’
7 — Para o outro ele perguntou: “E você, quanto está devendo?”
8 “Tipilapilaye me kadakaniŋ adi ne iitŋiŋ utumbadok nadiŋa kwanai unduŋ tubune bomboŋgidi u kaŋ nadiŋa nadinadiŋiŋdok niŋa tiloloŋ tuguk. Unduŋ doktiŋa hidi kwetfoloŋ memetam nadinadihinitdi metam hauta gineŋ hatiiŋ yalakapmedapmaaŋ gitagoŋ iutumba tiiŋ u kaŋ nadineŋ.”
8 — E o patrão desse administrador desonesto o elogiou pela sua esperteza. E Jesus continuou:
9 Jesu adi unduŋ yeniŋa tomboyoula indiŋ yoguk, “Unduŋ doktiŋa indiŋ hanilat. Kwetfoloŋ diniŋ bomboŋ wondigoŋ menot titiŋdok siloŋ taneeŋ. Unduŋ tiŋa hatitulune kwet diniŋ nemenemek liweune kougoŋ hatihati dapmandapmaŋnit mokit gineŋ uune Bepaŋdi haniutumbaaŋ hanagilaak.
9 Por isso eu digo a vocês: usem as riquezas deste mundo para conseguir amigos a fim de que, quando as riquezas faltarem, eles recebam vocês no lar eterno.
10 Be nebek niŋ adi bomboŋ lufom-kabe iŋgoŋ mohinek yabudokolak adi bomboŋ fee kedem yabudokowek. Kaŋ nebek niŋ adi bomboŋ lufom-kabe momooŋgoŋ mu yabudokolak adi bomboŋ fee tuwot mu yabudokowek.
10 Quem é fiel nas coisas pequenas também será nas grandes; e quem é desonesto nas coisas pequenas também será nas grandes.
11 Unduŋ gineŋ doktiŋa nebek niŋ kwetfoloŋ bomboŋ fofoŋgoŋ mu nobu yabudokoune bomboŋ folooŋ hinek deti mimbaak?
11 Pois, se vocês não forem honestos com as riquezas deste mundo, quem vai pôr vocês para tomar conta das riquezas verdadeiras?
12 Tiŋa undugoŋ du me noli’walaŋ bomboŋ momooŋgoŋ mu yabudokoune datok detiŋa gambek?
12 E, se não forem honestos com o que é dos outros, quem lhes dará o que é de vocês?
13 “Me niŋ adi bomboŋgi lufomdok kwanai tuwot mu tibek. Unduŋ tibek adi niŋdok hogok nadiŋa niŋ adi lakata timimbek, be niŋdok momooŋ timiŋa niŋ kahaŋinda tibek. Unduŋ doktiŋa hidi Bepaŋ’walaŋ kwanai maaŋ eŋ muneeŋdok kwanai maaŋ mu taneeŋ.”
13 — Um escravo não pode servir a dois donos ao mesmo tempo, pois vai rejeitar um e preferir o outro; ou será fiel a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e também servir ao dinheiro.
14 Unduŋ yobune Falisi heki adi muneeŋdok nadigalika tagiŋ, doktiŋa mede u nadiŋa nadihaŋinda tigiŋ.
14 Os fariseus ouviram isso e zombaram de Jesus porque amavam o dinheiro.
15 Kaŋ Jesudi yeniŋguk, “Hidi yadi metamdi habuŋa nadihambu utumba titiŋdok nadiŋa kwanai tiiŋ iŋgoŋ Bepaŋdi welehik kaŋ nadiune tuwot mu tilak. Nemenemek kwetfoloŋ medi kaune momooŋ tilak u Bepaŋdi kaŋ madimadikeŋgoŋ nadilak.
15 Então Jesus disse a eles:
16 Tiŋa Moses’walaŋ Yodoko Mede dut polofet hekidi youkudip tigiŋ u keleeŋ hatitalabune Jon Imeyout me mintagukneŋ uŋgoŋ dapmalak, kaŋ uŋaniŋ Bepaŋ’walaŋ Hatihati Kobut yohautaune metam nadiŋa fafaŋe tiŋa wondok maaneŋ foiŋ.
16 — A
17 Biyagoŋ hinek kunumkwet adi kedem liwedemeek iŋgoŋ Yodoko Mede adi faki-kabe nemu liwewaak.
17 — É mais fácil o céu e a terra desaparecerem do que ser tirado um simples acento de qualquer palavra da Lei.
18 “Me niŋ adi tamŋiŋ kelekula gitipmuŋ tibaak adi yofolokhik fafaŋeŋ u ulopmadiwaak doktiŋa kefifile diniŋ malabumuŋ hekiwaak. Kaŋ me niŋdi tam kelekut tigiŋ u nagilaak adi maaŋ memalam diniŋ kifolok tubudokooŋ kadakaniŋ tibaak.
18 — Se um homem se divorciar e casar com outra mulher, comete adultério. E quem casar com a mulher divorciada também comete adultério.
19 “Me muneeŋ bomboŋnit niŋ hatiluguk adi tinahukutŋiŋ muneeŋ wapumdi tuwaaŋ tinahukutuguk. Tiŋa helemahelemaŋ nanaŋe ime momooŋ naaŋ yot momooŋ gineŋ itouluguk.
19 Jesus continuou:
20 Nai uŋaniŋ me fiyewakaŋ niŋ hatiluguk wou Lasalus, adi folooŋ foloŋ wede gitigitik.
20 Havia também um homem pobre, chamado Lázaro, que tinha o corpo coberto de feridas, e que costumavam largar perto da casa do rico.
21 Ala me bomboŋnitdi nanaŋe naune munamunam falik falipmeŋ mayagiŋ u mimbune nanaŋdok yoŋa nagila wooŋ yoli yeyemeŋ kameune ituguk. Kaŋ kamo hekidi maaŋ buŋa wedeŋiŋ himbitnayagiŋ.
21 Lázaro ficava ali, procurando matar a fome com as migalhas que caíam da mesa do homem rico. E até os cachorros vinham lamber as suas feridas.
22 “Unduŋ tiŋa hatigene Lasalus kumuŋguk kaŋ aŋelo hekidi buŋa nagila looŋ Abalaham dut kameune ikuk. Kaŋ me bomboŋnit adi maaŋ kumumbune wenegiŋ
22 O pobre morreu e foi levado pelos anjos para junto de Abraão, na festa do céu. O rico também morreu e foi sepultado.
23 kaŋ hamdok gigit tuguk. Tiŋa folofigita gineŋ hali diweeŋ Abalaham kweetniŋ gwaŋ kaguk, kaŋ Lasalus adi Abalaham gaga foloŋ ikuk.
23 Ele sofria muito no
24 Kaŋ katiguk, ‘O Abalaham, batne, nu kudupdi nehidaune folofigita kisaŋ hinek nadilat ale nutok bulaniŋgoŋ nadiŋa Lasalus nimbeŋ kaŋ kohoŋ ime gineŋ kapmaŋ tiŋa buŋa mebelemne foloŋ kameune kulemawek.’
24 Então gritou: “Pai Abraão, tenha pena de mim! Mande que Lázaro molhe o dedo na água e venha refrescar a minha língua porque estou sofrendo muito neste fogo!”
25 “Unduŋ niŋguk kaŋ Abalahamdi yoguk, ‘O mihine, du koom hogok hatiguŋneŋ uŋoŋ nemenemek fofooŋ tuguŋ kaŋ Lasalus adi tibulabulaye hati tuguk u kaule be tilaŋ? Unduŋ doktiŋa kobuk Lasalusdi iŋoŋ nadifo foloŋ hatak kaŋ du folofigita gineŋ hataŋ.
25 — Mas Abraão respondeu: “Meu filho, lembre que você recebeu na sua vida todas as coisas boas, porém Lázaro só recebeu o que era mau. E agora ele está feliz aqui, enquanto você está sofrendo.
26 Tiŋa indiŋ maaŋ, kubali wapumdi du tiŋa indi lekiŋgoŋnik foloŋ hatak u nebek niŋdi iŋandiŋ yali lahula guŋandiŋ uuŋdok tuwot moŋ, be guŋandiŋ yali iŋandiŋ bubuŋdok u maaŋ tuwot moŋ.’
26 Além disso, há um grande abismo entre nós, de modo que os que querem atravessar daqui até vocês não podem, como também os daí não podem passar para cá.”
27 “Unduŋ yobune me bomboŋnit wondi yoguk, ‘Batne Abalaham, fiit Lasalus niŋkulune batne yolineŋ wooŋ
27 — O rico disse: “Nesse caso, Pai Abraão, peço que mande Lázaro até a casa do meu pai
28 kwayaneye 5 u folofigita kwetneŋ iŋoŋ mu bubuŋdok yenimbek.’
28 porque eu tenho cinco irmãos. Deixe que ele vá e os avise para que assim não venham para este lugar de sofrimento.”
29 “Unduŋ yobune Abalahamdibo yoguk, ‘Kwayageye mede yenindok adi Moses tiŋa polofet heki uŋgoŋ hatiiŋ doktiŋa adi yenimbune nadineeŋ.’
29 — Mas Abraão respondeu: “Os seus irmãos têm a
30 “Unduŋ yobune me bomboŋnitdi yoguk, ‘Unduŋ adi tuwot moŋ, nebek niŋ kumuŋ gineniŋ pilali wooŋ yenimbune kedem kadakaniŋhik sigilulum tiŋa wele tubutakale tineŋ.’
30 — “Só isso não basta, Pai Abraão!”, respondeu o rico. “Porém, se alguém ressuscitar e for falar com eles, aí eles se arrependerão dos seus pecados.”
31 “Unduŋ yoguk kaŋ Abalahamdibo niŋguk, ‘Adi Moses tiŋa polofet heki’walaŋ Youkudip Mede mu nadiiŋ doktiŋa me kumuŋ gineniŋ kaikaaŋ pilalek’walaŋ mede maaŋ mu nadineŋ.’”
31 — Mas Abraão respondeu: “Se eles não escutarem Moisés nem os profetas, não crerão, mesmo que alguém ressuscite.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.