Lucas 14
Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs VC
1 Sabat niŋ foloŋ Jesu adi Falisi heki’walaŋ talitimeŋ niŋ dut nanaŋe nade ulune Falisi heki adi me yagitnit nenobu tubukedebawek yoŋa kakuwali ti ugiŋ.
1 Jesus entrou num sábado em casa de um fariseu notável, para uma refeição; eles o observavam.
2 Kaŋ me niŋ folobedibedinit yopmaŋ uŋgoŋ hakuk.
2 Havia ali um homem hidrópico.
3 Kaŋ Jesudi me u kaŋ Yodoko Mede hinale tiŋa Falisi heki indiŋ yeninadiguk, “Yodoko Medenikdi Sabat foloŋ tubukedebakedeba kwanai kedem be titiŋdok yolak be dediŋ?”
3 Jesus dirigiu-se aos doutores da lei e aos fariseus: É permitido ou não fazer curas no dia de sábado?
4 Unduŋ yeninadiguk kaŋ adi nemek nemu yoŋa ikiŋ kaŋ Jesu adi me u honeeŋ tubukedebaaŋ niŋkulune yolide uguk.
4 Eles nada disseram. Então Jesus, tomando o homem pela mão, curou-o e despediu-o.
5 Niŋkulune uune indiŋ yeniŋguk, “Hidi mihihik be makauhik niŋ adi ime koŋ gineŋ foune Sabat foloŋ doktiŋa kedembe bikabune uŋgoŋ halek?”
5 Depois, dirigindo-se a eles, disse: Qual de vós que, se lhe cair o jumento ou o boi num poço, não o tira imediatamente, mesmo em dia de sábado?
6 Unduŋ yeniŋguk kaŋ mede tubu-udanedok lohi tiŋa hogok ikiŋ.
6 A isto nada lhe podiam replicar.
7 Kaŋ nai uŋaniŋgoŋ metam feedi hinamuni tigiŋneŋ uŋoŋ kwet fofohi yabukahileeŋ ikiŋ kaŋ Jesudi u maaŋ yabuŋa yoyout mede niŋ indiŋ yeniŋguk.
7 Observando também como os convivas escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes a seguinte parábola:
8 “Me niŋdi hinamuni tiŋa nanaŋe noŋgoŋ nanaŋdok hanimbune kaŋ wooŋ kwet fofohi mu yabukahileeŋ ikaneeŋ, ti me loloŋnit niŋ buune
8 Quando fores convidado às bodas, não te sentes no primeiro lugar, pois pode ser que seja convidada outra pessoa de mais consideração do que tu,
9 me nai kamehambek negoŋ indiŋ hanimbaakneŋ, ‘Du tabaune adi buŋa ilek.’ Unduŋ hanimbune hidi mindaŋ hinek wo ila metam dauhik gineŋ meka kisaŋ tineeneŋ
9 e vindo o que te convidou, te diga: Cede o lugar a este. Terias então a confusão de dever ocupar o último lugar.
10 doktiŋa timeŋ wooŋ kwet hogoli gineŋ ilune me nanaŋe tiulidokoŋak ne buŋa habuŋa yoluwaak, ‘Notne, pilali kwet fofooŋ gineŋ ileŋ.’ Unduŋ hanimbu metam nohiye namandahik foloŋ welemomooŋ nadineŋ.
10 Mas, quando fores convidado, vai tomar o último lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, passa mais para cima. Então serás honrado na presença de todos os convivas.
11 Biyagoŋ hinek nadineŋ, me netok nadiune loloŋ tilak adi nintiŋafofoŋ titiŋdok. Tiŋa me netok nadiune fofoŋ tilak adi nintiŋaloloŋ titiŋdok.”
11 Porque todo aquele que se exaltar será humilhado, e todo aquele que se humilhar será exaltado.
12 Unduŋ yoŋa me hinamuni molomdok indiŋ niŋguk, “Me nokeye, be dake-kwayageye, be magemageye be me bomboŋhinit mu yehimaneluwaaŋ. Adi yadi kibikoŋ tigamdok nadiŋa yehimaneluwaaŋ doktiŋa tuwaŋiŋ agaŋ uŋgoŋ moŋgolune dapmaluwaak.
12 Dizia igualmente ao que o tinha convidado: Quando deres alguma ceia, não convides os teus amigos, nem teus irmãos, nem os parentes, nem os vizinhos ricos. Porque, por sua vez, eles te convidarão e assim te retribuirão.
13 Unduŋ doktiŋa hinaŋ tiŋa me yehimanewe nadiŋa metam fiyewakahi, be kayohik kumiŋ talik mu yawiiŋ be dauhik sipmakahi yehimaneluwaaŋ.
13 Mas, quando deres uma ceia, convida os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos.
14 Tiŋa adi undihidi kibikoŋ mu tigamaneeŋ doktiŋa Bepaŋdi kahaŋ tigamuluwaak. Tiŋa kougoŋ metam fofohi kumuŋ gineniŋ pilatneeneŋ nai uŋaniŋ Bepaŋdi kibikoŋ tigambaak.”
14 Serás feliz porque eles não têm com que te retribuir, mas ser-te-á retribuído na ressurreição dos justos.
15 Unduŋ yobune me niŋ nanaŋe noŋgoŋ ila nagiŋdi mede u nadiŋa Jesu indiŋ niŋguk, “Metam Bepaŋ’walaŋ hebeŋ gineŋ Hatihati Fafaŋeniŋ gineŋ hali hinamuni naneeŋ adi nadifo wapum hinek tineeŋ.”
15 A estas palavras, disse a Jesus um dos convidados: Feliz daquele que se sentar à mesa no Reino de Deus!
16 Unduŋ yobune Jesudi niŋguk, “Heleniŋ me niŋ adi hinamuni tiŋa metam fee hinek yehimaneguk.
16 Respondeu-lhe Jesus: Um homem deu uma grande ceia e convidou muitas pessoas.
17 Ala nanaŋe nanaŋ nai tubune tipilapilaye mihiŋiŋ niŋ niŋkulune wooŋ me medenai koom kameyemguk u indiŋ yeniŋguk, ‘Nemenemek agaŋ tiulidokomun ale buneŋ.’
17 E à hora da ceia, enviou seu servo para dizer aos convidados: Vinde, tudo já está preparado.
18 “Unduŋ yenimbune adi wanaŋ mu uuŋdok nadiŋa yotebitebi mede indiŋ niŋgiŋ. Me timeŋ kaguk adi indiŋ yoguk, ‘Nu kwet wapum niŋ tuwaŋat doktiŋa wooŋ kawit, ale fiit nadinamneŋ.’
18 Mas todos, um a um, começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um terreno e preciso sair para vê-lo; rogo-te me dês por escusado.
19 Kaŋ nolidi yoguk, ‘Nu makau 10 tuwaŋat doktiŋa yanagila yauka yauka tibit ale fiit nadinamneŋ.’
19 Disse outro: Comprei cinco juntas de bois e vou experimentá-las; rogo-te me dês por escusado.
20 Kaŋ nolidi yoguk, ‘Nu tam kobugoŋ tiŋat doktiŋa mu wit.’
20 Disse também um outro: Casei-me e por isso não posso ir.
21 “Unduŋ hogok yodapmaune tipilapilaye mihi adi kotigoŋ udaneeŋ wooŋ bomboŋgi niŋguk kaŋ nadikadaka tiŋa yoguk, ‘Pilap hinek wooŋ talik foloŋ be yokwet maaneŋ metam fiyewakahi be kayohik kadakahi be dauhik sipmakahi yabuŋa yanagila buneŋ.’
21 Voltou o servo e referiu isto a seu senhor. Então, irado, o pai de família disse a seu servo: Sai, sem demora, pelas praças e pelas ruas da cidade e introduz aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 “Unduŋ yobune muniniŋ yali medeŋiŋ yoguk u agaŋ folooŋnit tuguk, kaŋ tipilapilaye mihidi niŋguk, ‘Bomboŋgi, medege agaŋ folooŋnit tilak iŋgoŋ yotmaaŋ tuwot mu tilak.’
22 Disse o servo: Senhor, está feito como ordenaste e ainda há lugar.
23 “Unduŋ yobune bomboŋgidi niŋguk, ‘Wooŋ talik giyoki tuwot yauŋa metam yabeŋ u yeniŋgigineune buŋa yotmaaŋ i fo itoko hinek tineŋ.
23 O senhor ordenou: Sai pelos caminhos e atalhos e obriga todos a entrar, para que se encha a minha casa.
24 Tiŋa ganimbe nadiweŋ, me koom yeniyehimanegut adi nanaŋe-kabe nemu naaŋ kaneŋ.’”
24 Pois vos digo: nenhum daqueles homens, que foram convidados, provará a minha ceia.
25 Heleniŋ metam feedi Jesu kelegiŋ kaŋ udaneeŋ indiŋ yeniŋguk.
25 Muito povo acompanhava Jesus. Voltando-se, disse-lhes:
26 “Nebek niŋ nu nehikelelak iŋgoŋ miŋbeu, be wapmihiŋiŋ tam be wiwi kwayaŋiye be ne’walaŋ hatihati hogohogok u sigilulum mu tiyemilak adi yadi nu’walaŋ mihine mu tibaak.
26 Se alguém vem a mim e não odeia seu pai, sua mãe, sua mulher, seus filhos, seus irmãos, suas irmãs e até a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Eŋ nebek niŋdi koloŋdabekŋiŋ mu bemŋa nehikelewaak adi nu’walaŋ mihine mu tibaak.
27 E quem não carrega a sua cruz e me segue, não pode ser meu discípulo.
28 “Nebek hidi’walaaniŋ niŋdi yot kweheyeniŋ niŋ mawe nadiŋa kaŋ timeŋ baigoŋ ilaŋa tuwaŋiŋ kanadi tilak, tiŋa kedem be mamaŋdok be moŋ u mindaŋ yodapmalak.
28 Quem de vós, querendo fazer uma construção, antes não se senta para calcular os gastos que são necessários, a fim de ver se tem com que acabá-la?
29 Moŋ nobu kaŋ yot taka heki timeŋ mu wenedahilak. Unduŋ tubune metamdi kaŋ gege tineeneŋ.
29 Para que, depois que tiver lançado os alicerces e não puder acabá-la, todos os que o virem não comecem a zombar dele,
30 Tiŋa indiŋ yoneeneŋ, ‘Me i yot tububihifit tuguk, tiŋa mu madapmalak.’
30 dizendo: Este homem principiou a edificar, mas não pode terminar.
31 “Mapme niŋdi mapme noli dut mik tibene nadiŋa adi timeŋ baigoŋ ila kanadi tilak. Ne’walaŋ mikmeŋiye 10 tausen binek, kaŋ mapme toboniŋ bulak’walaŋ mikmeŋiye 20 tausen. Unduŋ doktiŋa mik gineŋ kedem be fafaŋeŋ mapme noli u kalakapmewek u kanadi tilak.
31 Ou qual é o rei que, estando para guerrear com outro rei, não se senta primeiro para considerar se com dez mil homens poderá enfrentar o que vem contra ele com vinte mil?
32 Tuwot moŋ nobu nadi kaŋ mede kameune mapme noli’walaŋ uune wabiŋa kulema tubumintaiŋ.
32 De outra maneira, quando o outro ainda está longe, envia-lhe embaixadores para tratar da paz.
33 “Undugoŋ hinek hidi’walaaniŋ niŋdi nemenemekŋiŋ hogohogok sigilulum mu tiyembek adi nu’walaŋ mihine hinek tuwot mu hatibek?
33 Assim, pois, qualquer um de vós que não renuncia a tudo o que possui não pode ser meu discípulo.
34 “Feleŋ adi kobaŋ iŋgoŋ kobaŋiŋ dapmaune kotigoŋ koba mu tilak.
34 O sal é uma coisa boa, mas se ele perder o seu sabor, com que o recuperará?
35 Hogoli doktiŋa nemek ube u titiŋdok moŋ. Adi tukulune gilem gineŋ uuŋdok.”
35 Não servirá nem para a terra nem para adubo, mas lançar-se-á fora. O que tem ouvidos para ouvir, ouça!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.