Lucas 14
Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs NVT
1 Sabat niŋ foloŋ Jesu adi Falisi heki’walaŋ talitimeŋ niŋ dut nanaŋe nade ulune Falisi heki adi me yagitnit nenobu tubukedebawek yoŋa kakuwali ti ugiŋ.
1 Certo sábado, Jesus foi comer na casa de um líder fariseu, onde o observavam atentamente.
2 Kaŋ me niŋ folobedibedinit yopmaŋ uŋgoŋ hakuk.
2 Estava ali um homem com o corpo muito inchado.
3 Kaŋ Jesudi me u kaŋ Yodoko Mede hinale tiŋa Falisi heki indiŋ yeninadiguk, “Yodoko Medenikdi Sabat foloŋ tubukedebakedeba kwanai kedem be titiŋdok yolak be dediŋ?”
3 Jesus perguntou aos fariseus e aos especialistas da lei: “A lei permite ou não curar no sábado?”.
4 Unduŋ yeninadiguk kaŋ adi nemek nemu yoŋa ikiŋ kaŋ Jesu adi me u honeeŋ tubukedebaaŋ niŋkulune yolide uguk.
4 Eles nada responderam, e Jesus tocou no homem enfermo, o curou e o mandou embora.
5 Niŋkulune uune indiŋ yeniŋguk, “Hidi mihihik be makauhik niŋ adi ime koŋ gineŋ foune Sabat foloŋ doktiŋa kedembe bikabune uŋgoŋ halek?”
5 Depois, perguntou a eles: “Qual de vocês, se seu filho ou seu boi cair num buraco, não se apressará em tirá-lo de lá, mesmo que seja sábado?”.
6 Unduŋ yeniŋguk kaŋ mede tubu-udanedok lohi tiŋa hogok ikiŋ.
6 Mais uma vez, não puderam responder.
7 Kaŋ nai uŋaniŋgoŋ metam feedi hinamuni tigiŋneŋ uŋoŋ kwet fofohi yabukahileeŋ ikiŋ kaŋ Jesudi u maaŋ yabuŋa yoyout mede niŋ indiŋ yeniŋguk.
7 Quando Jesus observou que os convidados para o jantar procuravam ocupar os lugares de honra à mesa, deu-lhes este conselho:
8 “Me niŋdi hinamuni tiŋa nanaŋe noŋgoŋ nanaŋdok hanimbune kaŋ wooŋ kwet fofohi mu yabukahileeŋ ikaneeŋ, ti me loloŋnit niŋ buune
8 “Quando você for convidado para um banquete de casamento, não ocupe o lugar de honra. E se chegar algum convidado mais importante que você?
9 me nai kamehambek negoŋ indiŋ hanimbaakneŋ, ‘Du tabaune adi buŋa ilek.’ Unduŋ hanimbune hidi mindaŋ hinek wo ila metam dauhik gineŋ meka kisaŋ tineeneŋ
9 O anfitrião virá e dirá: ‘Dê o seu lugar a esta pessoa’, e você, envergonhado, terá de sentar-se no último lugar da mesa.
10 doktiŋa timeŋ wooŋ kwet hogoli gineŋ ilune me nanaŋe tiulidokoŋak ne buŋa habuŋa yoluwaak, ‘Notne, pilali kwet fofooŋ gineŋ ileŋ.’ Unduŋ hanimbu metam nohiye namandahik foloŋ welemomooŋ nadineŋ.
10 “Em vez disso, ocupe o lugar menos importante à mesa. Assim, quando o anfitrião o vir, dirá: ‘Amigo, temos um lugar melhor para você!’. Então você será honrado diante de todos os convidados.
11 Biyagoŋ hinek nadineŋ, me netok nadiune loloŋ tilak adi nintiŋafofoŋ titiŋdok. Tiŋa me netok nadiune fofoŋ tilak adi nintiŋaloloŋ titiŋdok.”
11 Pois os que se exaltam serão humilhados, e os que se humilham serão exaltados”.
12 Unduŋ yoŋa me hinamuni molomdok indiŋ niŋguk, “Me nokeye, be dake-kwayageye, be magemageye be me bomboŋhinit mu yehimaneluwaaŋ. Adi yadi kibikoŋ tigamdok nadiŋa yehimaneluwaaŋ doktiŋa tuwaŋiŋ agaŋ uŋgoŋ moŋgolune dapmaluwaak.
12 Então Jesus se voltou para o anfitrião e disse: “Quando oferecer um banquete ou jantar, não convide amigos, irmãos, parentes e vizinhos ricos. Eles poderão retribuir o convite, e essa será sua única recompensa.
13 Unduŋ doktiŋa hinaŋ tiŋa me yehimanewe nadiŋa metam fiyewakahi, be kayohik kumiŋ talik mu yawiiŋ be dauhik sipmakahi yehimaneluwaaŋ.
13 Em vez disso, convide os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos.
14 Tiŋa adi undihidi kibikoŋ mu tigamaneeŋ doktiŋa Bepaŋdi kahaŋ tigamuluwaak. Tiŋa kougoŋ metam fofohi kumuŋ gineniŋ pilatneeneŋ nai uŋaniŋ Bepaŋdi kibikoŋ tigambaak.”
14 Assim, na ressurreição dos justos, você será recompensado por ter convidado aqueles que não podiam lhe retribuir”.
15 Unduŋ yobune me niŋ nanaŋe noŋgoŋ ila nagiŋdi mede u nadiŋa Jesu indiŋ niŋguk, “Metam Bepaŋ’walaŋ hebeŋ gineŋ Hatihati Fafaŋeniŋ gineŋ hali hinamuni naneeŋ adi nadifo wapum hinek tineeŋ.”
15 Ao ouvir isso, um homem que estava à mesa com Jesus exclamou: “Feliz será aquele que participar do banquete no reino de Deus!”.
16 Unduŋ yobune Jesudi niŋguk, “Heleniŋ me niŋ adi hinamuni tiŋa metam fee hinek yehimaneguk.
16 Jesus respondeu com a seguinte parábola: “Certo homem preparou um grande banquete e enviou muitos convites.
17 Ala nanaŋe nanaŋ nai tubune tipilapilaye mihiŋiŋ niŋ niŋkulune wooŋ me medenai koom kameyemguk u indiŋ yeniŋguk, ‘Nemenemek agaŋ tiulidokomun ale buneŋ.’
17 Quando estava tudo pronto, mandou seu servo dizer aos convidados: ‘Venham, o banquete está pronto’.
18 “Unduŋ yenimbune adi wanaŋ mu uuŋdok nadiŋa yotebitebi mede indiŋ niŋgiŋ. Me timeŋ kaguk adi indiŋ yoguk, ‘Nu kwet wapum niŋ tuwaŋat doktiŋa wooŋ kawit, ale fiit nadinamneŋ.’
18 Mas todos eles deram desculpas. Um disse: ‘Acabei de comprar um campo e preciso inspecioná-lo. Peço que me desculpe’.
19 Kaŋ nolidi yoguk, ‘Nu makau 10 tuwaŋat doktiŋa yanagila yauka yauka tibit ale fiit nadinamneŋ.’
19 Outro disse: ‘Acabei de comprar cinco juntas de bois e quero experimentá-las. Sinto muito’.
20 Kaŋ nolidi yoguk, ‘Nu tam kobugoŋ tiŋat doktiŋa mu wit.’
20 Ainda outro disse: ‘Acabei de me casar e não posso ir’.
21 “Unduŋ hogok yodapmaune tipilapilaye mihi adi kotigoŋ udaneeŋ wooŋ bomboŋgi niŋguk kaŋ nadikadaka tiŋa yoguk, ‘Pilap hinek wooŋ talik foloŋ be yokwet maaneŋ metam fiyewakahi be kayohik kadakahi be dauhik sipmakahi yabuŋa yanagila buneŋ.’
21 “O servo voltou e informou a seu senhor o que tinham dito. Ele ficou furioso e ordenou: ‘Vá depressa pelas ruas e becos da cidade e convide os pobres, os aleijados, os cegos e os mancos’.
22 “Unduŋ yobune muniniŋ yali medeŋiŋ yoguk u agaŋ folooŋnit tuguk, kaŋ tipilapilaye mihidi niŋguk, ‘Bomboŋgi, medege agaŋ folooŋnit tilak iŋgoŋ yotmaaŋ tuwot mu tilak.’
22 Depois de cumprir essa ordem, o servo informou: ‘Ainda há lugar para mais gente’.
23 “Unduŋ yobune bomboŋgidi niŋguk, ‘Wooŋ talik giyoki tuwot yauŋa metam yabeŋ u yeniŋgigineune buŋa yotmaaŋ i fo itoko hinek tineŋ.
23 Então o senhor disse: ‘Vá pelas estradas do campo e junto às cercas entre as videiras e insista com todos que encontrar para que venham, de modo que minha casa fique cheia.
24 Tiŋa ganimbe nadiweŋ, me koom yeniyehimanegut adi nanaŋe-kabe nemu naaŋ kaneŋ.’”
24 Pois nenhum dos que antes foram convidados provará do meu banquete’”.
25 Heleniŋ metam feedi Jesu kelegiŋ kaŋ udaneeŋ indiŋ yeniŋguk.
25 Uma grande multidão seguia Jesus, que se voltou para ela e disse:
26 “Nebek niŋ nu nehikelelak iŋgoŋ miŋbeu, be wapmihiŋiŋ tam be wiwi kwayaŋiye be ne’walaŋ hatihati hogohogok u sigilulum mu tiyemilak adi yadi nu’walaŋ mihine mu tibaak.
26 “Se alguém que me segue amar pai e mãe, esposa e filhos, irmãos e irmãs, e até mesmo a própria vida, mais que a mim, não pode ser meu discípulo.
27 Eŋ nebek niŋdi koloŋdabekŋiŋ mu bemŋa nehikelewaak adi nu’walaŋ mihine mu tibaak.
27 E, se não tomar sua cruz e me seguir, não pode ser meu discípulo.
28 “Nebek hidi’walaaniŋ niŋdi yot kweheyeniŋ niŋ mawe nadiŋa kaŋ timeŋ baigoŋ ilaŋa tuwaŋiŋ kanadi tilak, tiŋa kedem be mamaŋdok be moŋ u mindaŋ yodapmalak.
28 “Quem começa a construir uma torre sem antes calcular o custo e ver se possui dinheiro suficiente para terminá-la?
29 Moŋ nobu kaŋ yot taka heki timeŋ mu wenedahilak. Unduŋ tubune metamdi kaŋ gege tineeneŋ.
29 Pois, se completar apenas os alicerces e ficar sem dinheiro, todos rirão dele,
30 Tiŋa indiŋ yoneeneŋ, ‘Me i yot tububihifit tuguk, tiŋa mu madapmalak.’
30 dizendo: ‘Esse aí começou a construir, mas não conseguiu terminar!’.
31 “Mapme niŋdi mapme noli dut mik tibene nadiŋa adi timeŋ baigoŋ ila kanadi tilak. Ne’walaŋ mikmeŋiye 10 tausen binek, kaŋ mapme toboniŋ bulak’walaŋ mikmeŋiye 20 tausen. Unduŋ doktiŋa mik gineŋ kedem be fafaŋeŋ mapme noli u kalakapmewek u kanadi tilak.
31 “Ou que rei iria à guerra sem antes avaliar se seu exército de dez mil poderia derrotar os vinte mil que vêm contra ele?
32 Tuwot moŋ nobu nadi kaŋ mede kameune mapme noli’walaŋ uune wabiŋa kulema tubumintaiŋ.
32 E, se concluir que não, o rei enviará uma delegação para negociar um acordo de paz enquanto o inimigo está longe.
33 “Undugoŋ hinek hidi’walaaniŋ niŋdi nemenemekŋiŋ hogohogok sigilulum mu tiyembek adi nu’walaŋ mihine hinek tuwot mu hatibek?
33 Da mesma forma, ninguém pode se tornar meu discípulo sem abrir mão de tudo que possui.
34 “Feleŋ adi kobaŋ iŋgoŋ kobaŋiŋ dapmaune kotigoŋ koba mu tilak.
34 “O sal é bom para temperar, mas, se perder o sabor, como torná-lo salgado outra vez?
35 Hogoli doktiŋa nemek ube u titiŋdok moŋ. Adi tukulune gilem gineŋ uuŋdok.”
35 O sal sem sabor não serve nem para o solo nem para adubo; é jogado fora. Quem é capaz de ouvir, ouça com atenção!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.