Lucas 14
Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs ARC
1 Sabat niŋ foloŋ Jesu adi Falisi heki’walaŋ talitimeŋ niŋ dut nanaŋe nade ulune Falisi heki adi me yagitnit nenobu tubukedebawek yoŋa kakuwali ti ugiŋ.
1 Aconteceu, num sábado, que, entrando ele em casa de um dos principais dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Kaŋ me niŋ folobedibedinit yopmaŋ uŋgoŋ hakuk.
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 Kaŋ Jesudi me u kaŋ Yodoko Mede hinale tiŋa Falisi heki indiŋ yeninadiguk, “Yodoko Medenikdi Sabat foloŋ tubukedebakedeba kwanai kedem be titiŋdok yolak be dediŋ?”
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no sábado?
4 Unduŋ yeninadiguk kaŋ adi nemek nemu yoŋa ikiŋ kaŋ Jesu adi me u honeeŋ tubukedebaaŋ niŋkulune yolide uguk.
4 Eles, porém, calaram-se. E tomando- o, o curou e despediu.
5 Niŋkulune uune indiŋ yeniŋguk, “Hidi mihihik be makauhik niŋ adi ime koŋ gineŋ foune Sabat foloŋ doktiŋa kedembe bikabune uŋgoŋ halek?”
5 E disse-lhes: Qual será de vós o que, caindo-lhe num poço, em dia de sábado, o jumento ou o boi, o não tire logo?
6 Unduŋ yeniŋguk kaŋ mede tubu-udanedok lohi tiŋa hogok ikiŋ.
6 E nada lhe podiam replicar sobre isso.
7 Kaŋ nai uŋaniŋgoŋ metam feedi hinamuni tigiŋneŋ uŋoŋ kwet fofohi yabukahileeŋ ikiŋ kaŋ Jesudi u maaŋ yabuŋa yoyout mede niŋ indiŋ yeniŋguk.
7 E disse aos convidados uma parábola, reparando como escolhiam os primeiros assentos, dizendo-lhes:
8 “Me niŋdi hinamuni tiŋa nanaŋe noŋgoŋ nanaŋdok hanimbune kaŋ wooŋ kwet fofohi mu yabukahileeŋ ikaneeŋ, ti me loloŋnit niŋ buune
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te assentes no primeiro lugar, para que não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu,
9 me nai kamehambek negoŋ indiŋ hanimbaakneŋ, ‘Du tabaune adi buŋa ilek.’ Unduŋ hanimbune hidi mindaŋ hinek wo ila metam dauhik gineŋ meka kisaŋ tineeneŋ
9 e, vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o derradeiro lugar.
10 doktiŋa timeŋ wooŋ kwet hogoli gineŋ ilune me nanaŋe tiulidokoŋak ne buŋa habuŋa yoluwaak, ‘Notne, pilali kwet fofooŋ gineŋ ileŋ.’ Unduŋ hanimbu metam nohiye namandahik foloŋ welemomooŋ nadineŋ.
10 Mas, quando fores convidado, vai e assenta-te no derradeiro lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, assenta-te mais para cima. Então, terás honra diante dos que estiverem contigo à mesa.
11 Biyagoŋ hinek nadineŋ, me netok nadiune loloŋ tilak adi nintiŋafofoŋ titiŋdok. Tiŋa me netok nadiune fofoŋ tilak adi nintiŋaloloŋ titiŋdok.”
11 Porquanto, qualquer que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Unduŋ yoŋa me hinamuni molomdok indiŋ niŋguk, “Me nokeye, be dake-kwayageye, be magemageye be me bomboŋhinit mu yehimaneluwaaŋ. Adi yadi kibikoŋ tigamdok nadiŋa yehimaneluwaaŋ doktiŋa tuwaŋiŋ agaŋ uŋgoŋ moŋgolune dapmaluwaak.
12 E dizia também ao que o tinha convidado: Quando deres um jantar ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso recompensado.
13 Unduŋ doktiŋa hinaŋ tiŋa me yehimanewe nadiŋa metam fiyewakahi, be kayohik kumiŋ talik mu yawiiŋ be dauhik sipmakahi yehimaneluwaaŋ.
13 Mas, quando fizeres convite, chama os pobres, aleijados, mancos
14 Tiŋa adi undihidi kibikoŋ mu tigamaneeŋ doktiŋa Bepaŋdi kahaŋ tigamuluwaak. Tiŋa kougoŋ metam fofohi kumuŋ gineniŋ pilatneeneŋ nai uŋaniŋ Bepaŋdi kibikoŋ tigambaak.”
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que to recompensar; mas recompensado serás na ressurreição dos justos.
15 Unduŋ yobune me niŋ nanaŋe noŋgoŋ ila nagiŋdi mede u nadiŋa Jesu indiŋ niŋguk, “Metam Bepaŋ’walaŋ hebeŋ gineŋ Hatihati Fafaŋeniŋ gineŋ hali hinamuni naneeŋ adi nadifo wapum hinek tineeŋ.”
15 E, ouvindo isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado o que comer pão no Reino de Deus!
16 Unduŋ yobune Jesudi niŋguk, “Heleniŋ me niŋ adi hinamuni tiŋa metam fee hinek yehimaneguk.
16 Porém ele lhe disse: Um certo homem fez uma grande ceia e convidou a muitos.
17 Ala nanaŋe nanaŋ nai tubune tipilapilaye mihiŋiŋ niŋ niŋkulune wooŋ me medenai koom kameyemguk u indiŋ yeniŋguk, ‘Nemenemek agaŋ tiulidokomun ale buneŋ.’
17 E, à hora da ceia, mandou o seu servo dizer aos convidados: Vinde, que já tudo está preparado.
18 “Unduŋ yenimbune adi wanaŋ mu uuŋdok nadiŋa yotebitebi mede indiŋ niŋgiŋ. Me timeŋ kaguk adi indiŋ yoguk, ‘Nu kwet wapum niŋ tuwaŋat doktiŋa wooŋ kawit, ale fiit nadinamneŋ.’
18 E todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo e preciso ir vê-lo; rogo-te que me hajas por escusado.
19 Kaŋ nolidi yoguk, ‘Nu makau 10 tuwaŋat doktiŋa yanagila yauka yauka tibit ale fiit nadinamneŋ.’
19 E outro disse: Comprei cinco juntas de bois e vou experimentá-los; rogo-te que me hajas por escusado.
20 Kaŋ nolidi yoguk, ‘Nu tam kobugoŋ tiŋat doktiŋa mu wit.’
20 E outro disse: Casei e, portanto, não posso ir.
21 “Unduŋ hogok yodapmaune tipilapilaye mihi adi kotigoŋ udaneeŋ wooŋ bomboŋgi niŋguk kaŋ nadikadaka tiŋa yoguk, ‘Pilap hinek wooŋ talik foloŋ be yokwet maaneŋ metam fiyewakahi be kayohik kadakahi be dauhik sipmakahi yabuŋa yanagila buneŋ.’
21 E, voltando aquele servo, anunciou essas
22 “Unduŋ yobune muniniŋ yali medeŋiŋ yoguk u agaŋ folooŋnit tuguk, kaŋ tipilapilaye mihidi niŋguk, ‘Bomboŋgi, medege agaŋ folooŋnit tilak iŋgoŋ yotmaaŋ tuwot mu tilak.’
22 E disse o servo: Senhor, feito está como mandaste, e ainda há lugar.
23 “Unduŋ yobune bomboŋgidi niŋguk, ‘Wooŋ talik giyoki tuwot yauŋa metam yabeŋ u yeniŋgigineune buŋa yotmaaŋ i fo itoko hinek tineŋ.
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e atalhos e força-
24 Tiŋa ganimbe nadiweŋ, me koom yeniyehimanegut adi nanaŋe-kabe nemu naaŋ kaneŋ.’”
24 Porque eu vos digo que nenhum daqueles varões que foram convidados provará a minha ceia.
25 Heleniŋ metam feedi Jesu kelegiŋ kaŋ udaneeŋ indiŋ yeniŋguk.
25 Ora, ia com ele uma grande multidão; e, voltando-se, disse-lhe:
26 “Nebek niŋ nu nehikelelak iŋgoŋ miŋbeu, be wapmihiŋiŋ tam be wiwi kwayaŋiye be ne’walaŋ hatihati hogohogok u sigilulum mu tiyemilak adi yadi nu’walaŋ mihine mu tibaak.
26 Se alguém vier a mim e não aborrecer a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs, e ainda também a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Eŋ nebek niŋdi koloŋdabekŋiŋ mu bemŋa nehikelewaak adi nu’walaŋ mihine mu tibaak.
27 E qualquer que não levar a sua cruz e não vier após mim não pode ser meu discípulo.
28 “Nebek hidi’walaaniŋ niŋdi yot kweheyeniŋ niŋ mawe nadiŋa kaŋ timeŋ baigoŋ ilaŋa tuwaŋiŋ kanadi tilak, tiŋa kedem be mamaŋdok be moŋ u mindaŋ yodapmalak.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro a fazer as contas dos gastos,
29 Moŋ nobu kaŋ yot taka heki timeŋ mu wenedahilak. Unduŋ tubune metamdi kaŋ gege tineeneŋ.
29 Para que não aconteça que, depois de haver posto os alicerces e não
30 Tiŋa indiŋ yoneeneŋ, ‘Me i yot tububihifit tuguk, tiŋa mu madapmalak.’
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pôde acabar.
31 “Mapme niŋdi mapme noli dut mik tibene nadiŋa adi timeŋ baigoŋ ila kanadi tilak. Ne’walaŋ mikmeŋiye 10 tausen binek, kaŋ mapme toboniŋ bulak’walaŋ mikmeŋiye 20 tausen. Unduŋ doktiŋa mik gineŋ kedem be fafaŋeŋ mapme noli u kalakapmewek u kanadi tilak.
31 Ou qual é o rei que, indo à guerra a pelejar contra outro rei, não se assenta primeiro a tomar conselho sobre se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Tuwot moŋ nobu nadi kaŋ mede kameune mapme noli’walaŋ uune wabiŋa kulema tubumintaiŋ.
32 De outra maneira, estando o outro ainda longe, manda embaixadores e pede condições de paz.
33 “Undugoŋ hinek hidi’walaaniŋ niŋdi nemenemekŋiŋ hogohogok sigilulum mu tiyembek adi nu’walaŋ mihine hinek tuwot mu hatibek?
33 Assim, pois, qualquer de vós que não renuncia a tudo quanto tem não pode ser meu discípulo.
34 “Feleŋ adi kobaŋ iŋgoŋ kobaŋiŋ dapmaune kotigoŋ koba mu tilak.
34 Bom é o sal, mas, se ele degenerar, com que se adubará?
35 Hogoli doktiŋa nemek ube u titiŋdok moŋ. Adi tukulune gilem gineŋ uuŋdok.”
35 Nem presta para a terra, nem para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, que ouça.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.