Mateus 7
Ẽwandam Iek (NOAE) vs NTLH
1 ’Chikham ĩgkham khõchgaupai chan oob chikham pekau phëmiet, eeu Ẽwandamau pãach chach nʉm ed magʉm iek pãachig igdukham ajim anʉm Jesuu.
1 — Não julguem os outros para vocês não serem julgados por Deus.
2 Pãrauta chikham jaaum khõchgau “Jãan magta sĩerrʉm” amʉn, pãachdëu chikham jaau nʉmjö aju Ẽwandamaujã pãar dʉ̈i. Pãachdëu chikham jaau nʉmjö ich ag jaautarr iekhau Ẽwandamaujã pãach khĩir pãar jaau thʉnʉʉujugui ajim anaabá.
2 Porque Deus julgará vocês do mesmo modo que vocês julgarem os outros e usará com vocês a mesma medida que vocês usarem para medir os outros.
3 Mag simta ¿jãgwi pua sĩi pʉch khapeer dau ee pasurdam wai simta eerpa nʉʉ aajẽma, pʉch dau eejã agjö pasur pömkham wai sim khaugba? Maachin nacha dich khĩirjunaata iekha nʉmgui ajim anʉm.
3 Por que é que você vê o cisco que está no olho do seu irmão e não repara na trave de madeira que está no seu próprio olho?
4 ¿Jãga pua pʉch khaperag, “Daai kakë, mua pʉ dau eem pasur noi aukhim” aju, pʉch dau eejã ag khãyau nem pöm sim joothʉ thʉnʉm noi auba simta?
4 Como é que você pode dizer ao seu irmão: “Me deixe tirar esse cisco do seu olho”, quando você está com uma trave no seu próprio olho?
5 Khĩirjug chukdam, nacha dich dau eem pasurta noi auba aajeeb ajim anʉm, wajapha oog; maimuan chadau jũrr dich khapeer dau eemjã agjö noipʉ̈i nʉm. Magua dichta nacha khĩirjuba aajeeb chikham jawaag. Dichjã agjö chirʉm chan pöd dich khapeen jaauju khabam ajim anʉm.
5 Hipócrita! Tire primeiro a trave que está no seu olho e então poderá ver bem para tirar o cisco que está no olho do seu irmão.
6 Magnaa mag jajawagmamua ichdëupai, ’Saak khõriimjö sĩsidʉm khʉʉnag oob mʉg pãach peerdʉajem iek jaaumiet, eeu magbam jãgʉm khʉʉnau warag pãach gaai mas adukham ajim anaabá. Mʉg iekta nem thumaam khãai chi wajapcharam aawai khũsnaanjö nem wajaphamjã aai abam khʉʉnagjã oob mʉg iek jaaumiet, eeu warag sĩi nem parhoobamta jaau nʉmjö ag igwia khaigba iyʉ̈ʉ adukhamgui ajim anʉm.
6 — Não deem para os cachorros o que é sagrado, pois eles se virarão contra vocês e os atacarão; não joguem as suas pérolas para os porcos, pois eles as pisarão.
7 Maimua ĩchab ich Jesuupai magjim anʉm: ’Pʉaba jëeubat; pãachdëu nem igbarm Ẽwandamau deeju. Pãrau i jʉrmʉn, i baauju; i sim aar dubaag pãach weeu aupi jëeumʉn, irua pãar weeu auju ajim anʉm.
7 — Peçam e vocês receberão; procurem e vocês acharão; batam, e a porta será aberta para vocês.
8 Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, ar õor nem jëeu paraam khʉʉnagan deeb khaba deejem; ar amachdëu nem inag ig nʉm pʉaba jʉr nʉm khʉʉnau baaujem; maagwai ĩchab chi puertdi sirbaichëm khʉjã weeu auwia dubpiejem a jaaumajim aajem.
8 Porque todos aqueles que pedem recebem; aqueles que procuram acham; e a porta será aberta para quem bate.
9 ’Pãrau ãbmua khãijã pãach chaairau thachdam jëeubaawai, ¿mokdauta phëdeeju khai, thach awi?
9 Por acaso algum de vocês, que é pai, será capaz de dar uma pedra ao seu filho, quando ele pede pão?
10 Wa magbam khai, chaairau ãwarrdam khãijã jëeu khitaawai, ¿nemkhõrta ãwarr awi thõo deeju khai? Ni ãbmuajã mag chan abajugui ajim anʉm ichdëupai.
10 Ou lhe dará uma cobra, quando ele pede um peixe?
11 Magnaa, Pãar jãg ö ãkhãraa khithëem khʉʉnaujã pãach chaainau nem jëeuwai, ¿nem wajaphamjã ĩgkhaba deeba aajẽ? ajim anʉm. Pãrau jãg deejem khai, pãar Aai ʉ̈gthar simua chará pãrau pãach chaainag nem deejem khãaijã wajapcharamta deebajup ajim anʉm, ichig jëeu nʉm khʉʉnag.
11 Vocês, mesmo sendo maus, sabem dar coisas boas aos seus filhos. Quanto mais o Pai de vocês, que está no céu, dará coisas boas aos que lhe pedirem!
12 ’Magua mua pãrag ĩchab mag chirʉmgui ajim anʉm: Chikhamnau pãach dʉ̈i khaigba apimapha nʉm khai, pãach garmuajã oob chikham dʉ̈i khaigba amiet. Õrau pãach dʉ̈i apim khõsimjöta pãach garmuajã am dʉ̈i abat ajim anʉm. Moiseeu ley phã pʉatarr gaaijã magta jaaunaa ĩchab Ẽwandamau ich iek jaaupiejerr khʉʉnaujã ich magta jaaujerr aawai, magta aju aai nʉmgui ajim anaabá.
12 — Façam aos outros o que querem que eles façam a vocês; pois isso é o que querem dizer a
13 ’Ʉ̈gthar öbërm khõsi nʉm khai, puertdi phĩrkhim garta dubju ẽkhabat ajim anʉm Jesuu. ¿Jãgwi? Dösãt aar maajem khʉdta khʉdjã pömnaa chi puertdijã nem wäg sĩejeewaima. Mag sim garta õor pöm ërërëu aajem.
13 — Entrem pela porta estreita porque a porta larga e o caminho fácil levam para o inferno, e há muitas pessoas que andam por esse caminho.
14 Pari jũrr ʉ̈gthar arrjem khʉdan phĩrkhinaa chi dub nʉm aram puertdijã phĩrkhi khitʉm. Mag sim aawai chadcha dubju phithur sĩerrʉmgui ajim anʉm. Magua ĩchab mag gar chan õor pöm wëtba aajem ajim anaabá.
14 A porta estreita e o caminho difícil levam para a vida, e poucas pessoas encontram esse caminho.
15 ’Kharin Ẽwandamau ich iek jaaupibaawaita i iek jaau wënʉrrʉm aajem khʉʉnan chi sëumienta mag wënʉrraajem. Magʉm khʉʉn dʉ̈i khĩir khaphʉ abat ajim anʉm. Mag sĩsidʉmta pãar khũguraag sĩi ovejadamjö daumeraa pãar aig bëejem. Pari am ödiin sĩi khum nem oo wai simjöta sĩsidʉmgui ajim anʉm, pãarjã amachjö amkhĩir amach gar thereu awaag.
15 — Cuidado com os falsos
16 Ich jãg miu gayam uva phierrba ni igojã ag bʉ̈ gayam khabam phierrba aajemjö, amau nem wau nʉm gaaimua pãrau am khaphʉ aju aai nʉm, õor wajapham khʉʉná wa õor khaigbam khʉʉná.
16 Vocês os conhecerão pelo que eles fazem. Os espinheiros não dão uvas, e os pés de urtiga não dão figos.
17 Pãrau khaphʉ nʉm, nemjĩir bʉ̈ʉn ich chë sim gaaimuata khaphʉ aajem, nemjõ ajaphamʉ́ wa nemjõ khaigbamʉ́.
17 Assim, toda árvore boa dá frutas boas, e a árvore que não presta dá frutas ruins.
18 Nemjõ ajapham chan mie neeme chëba ni nemjõ ãkhãraamjã mie chukkhu khaba sĩerrʉm.
18 A árvore boa não pode dar frutas ruins, e a árvore que não presta não pode dar frutas boas.
19 Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm ĩchab, nemjõ ãkhãraa cheejemʉn thu wërpnaa jʉʉubaadee örpäaijem.
19 Toda árvore que não dá frutas boas é cortada e jogada no fogo.
20 Ich agjöta ajugui ajim anʉm Ẽwandamau mag sëukha nʉrrjëem khʉʉn dʉ̈ijã, mag nemjõ ãkhãraamjöta naawai. Magua khaphʉ abat: Õran amachdëu nem wau nʉm gaaimuata amachdëupai amach jaaujem, õor wäjäauná wa õor khaigbam khʉʉná.
20 Portanto, vocês conhecerão os falsos profetas pelas coisas que eles fazem.
21 Mag iekhakhagmamua Jesuu magjim anʉm ĩchab: ’Ar mʉrʉg “Señor, Señor” aajem khʉʉnjã thum chan Ẽwandamta thumaam khʉʉn Pörkha sim aar öbërbam. Chi öbërju khʉʉnan, ar mʉ Aai ʉ̈gthar simua nem jaau sim ipierraa aajem khʉʉnpaita i sim aar öbërjugui ajim anʉm.
21 — Não é toda pessoa que me chama de “Senhor, Senhor” que entrará no
22 Mag ed paawai õor pöm thʉnʉm eemua mʉrʉg par amach iphithur, “Señor, pua maar khaugbata sĩeba. Pʉ thʉ̈r gaai marau pʉ iek õrag jaauba aajeejieb. Pʉ juapaau khabajieb, marau õor mor eem mepeerjã jʉr wërpnaa ag na õrau ooba aajem nempa waaujerr. ¿Magtarrta pua maar khaugba chirʉ́?” ajurau ajim anʉm.
22 Quando aquele dia chegar, muitas pessoas vão me dizer: “Senhor, Senhor, pelo poder do seu nome anunciamos a mensagem de Deus e pelo seu nome expulsamos demônios e fizemos muitos milagres!”
23 Pari magbaawai mua amag, “Mua chan bʉ̈ʉrjã pãar khaugba chitʉm. Pãach sĩi pãach khõchagpierr nem khaigbampai wau sĩerrjëe arr khap, pãadë warag pãachta mʉ aigmua ërëubaadët” aju a jaaumajim anʉm, ich Jesuu.
23 Então eu direi claramente a essas pessoas: “Eu nunca conheci vocês! Afastem-se de mim, vocês que só fazem o mal!”
24 ’Magua, ãbmiecha paawai pãrag mag chirʉmgui ajim anʉm, ich Jesuu: Chi mʉg mʉ iek ũrnaa mua jaaumam ipierraa nem wau sim wounan, woun ãb khĩirjug khaug sĩerrau durrkhudau ee ich dibʉ̈ jukhanaa di ëutarrjöta simgui ajim anʉm.
24 — Quem ouve esses meus ensinamentos e vive de acordo com eles é como um homem sábio que construiu a sua casa na rocha.
25 Mag durrkhu ee ëu sĩerr aawai, noseg pöm chëwia, dö pöm bëewia, phũãd pöm wëtarrjã, chʉababa ich mag sĩsijim anʉm, durrkhu eeta wajapha jukha dʉnarr aawai.
25 Caiu a chuva, vieram as enchentes, e o vento soprou com força contra aquela casa. Porém ela não caiu porque havia sido construída na rocha.
26 Pari jũrr ar sĩi par jʉ̈gʉupai mʉ iek ũrnaa mua nem jaau chirʉmjã mʉ ipierraa wauba sim wounan, jũrr agjö woun ãb khĩirjugjã chukhu sĩi khõmarii mosjã ee di ëutarrjöta simgui ajim anʉm.
26 — Quem ouve esses meus ensinamentos e não vive de acordo com eles é como um homem sem juízo que construiu a sua casa na areia.
27 Ya ëu dʉnʉisim ee noseg pöm chëwia, dö pöm aadëm dʉ̈i phũpa wëbaadeewai, sĩi aphëbaadëjim anʉm. Mag, nem thumaa okhoojim aajem.
27 Caiu a chuva, vieram as enchentes, e o vento soprou com força contra aquela casa. Ela caiu e ficou totalmente destruída.
28 Chadcha Jesuu mag nem khĩir pogkhe jaaubarm ũrwia sĩita õor jʉ̈gderraa naajim anaabá,
28 Quando Jesus acabou de falar, as multidões estavam admiradas com a sua maneira de ensinar.
29 amachdëu ũurwai Jesuu Moiseeu ley phã pʉarr jawaag chi khaphʉm khaphʉm aajem khʉʉn khãyaujã jaau khaphʉcha jaaumatarr aawai.
29 Ele não era como os mestres da Lei; pelo contrário, ensinava com a autoridade dele mesmo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.