Mateus 5

Ẽwandam Iek (NOAE) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Mag õor pöm ich ẽudee noodʉbaadëm oobaawai ich Jesús warag durrsĩ gaai waaidʉ öbërwi oo sĩsijim anʉm. Magbaawai i khapeen i dʉ̈i wënʉrraajerr khʉʉn ich bigaau ohood aphöbaadeewai |src="CN01700B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="MAT 5.1"
1 Ao ver as multidões, Jesus subiu ao monte. Ele se assentou e os seus discípulos se aproximaram dele.
2 jãga chadcha Ẽwandam dʉ̈i ajapha wënʉrraju aai nʉ a jaaumamua magjim anʉm, thumaam khʉʉnag:
2 Então ele passou a ensiná-los. Jesus disse:
3 —Pãar ar pãach khaigba nʉm khap Ẽwandamagta pãach eeg oopim khõsi durrum khʉʉn, onee abat ajim anʉm, pãachta i dʉ̈i ãba jooba wënʉrraju aawai.
3 — Bem-aventurados
4 ’Pãar ar pãach pekau pöm nʉm khaug auwi ökhĩirjunaa Ẽwandamagta chugpaapi nʉm khʉʉn, onee abat ajim anʉm, ich Ẽwandamauta pãar khĩir jãsenkhawi pãar khĩir onee apiju aawai.
4 — Bem-aventurados
5 ’Pãar ar bʉ̈ʉr abarm gaaimua meeukhaba khĩir thũu Ẽwandamagta pãach dʉ̈i ichdëu ampierr apiejem khʉʉn, onee abat ajim anʉm, pãach mag nʉm paar irua durr iiur deeju a simjã pãachdëuta jʉ̈aju aawai.
5 — Bem-aventurados os mansos,
6 ’Pãar ar Ẽwandamau waupim khõsim nem wawaagta jãsog thʉnʉmjönaa öbichag thʉnʉmjö nʉm khʉʉn, onee abat ajim anʉm, mag nem wajapha waum khõchkha nʉm khʉʉn juagta Ẽwandamau dʉ̈i oojeewai.
6 — Bem-aventurados
7 ’Pãar ar wir aig pãach khapeendamjã dau aug khaug paraa aajem khʉʉn, onee abat; pãachdëu am dʉ̈i jãagjem paran Ẽwandamaujã agjö pãar dau aug khaug paraa ajugui ajim anʉm.
7 — Bem-aventurados
8 ’Pãar ar thãar ajapha nʉm gaaimua ãba Ẽwandam dawagaata nem waaujem khʉʉn, onee abat ajim anʉm, pãrauta pãach mag nʉm gaaimua Ẽwandam khĩir ooju aawai.
8 — Bem-aventurados
9 ’Pãar ar pãachdëu Ẽwandam iek ʉ̈khatarr gaaimua pãach khõinaa nʉmjö khõinaa amkhĩir õrag jaau durrum khʉʉn, onee abat, pãachta Ẽwandamau ich chaainkha auju aawai.
9 — Bem-aventurados
10 ’Ar Ẽwandamau nem waupi sim ipierraa nem wau nʉm gaaimua jũrr õrau pãach dʉ̈ita khaigba aawai dau aphʉʉ durraajem khʉʉn, onee abat ajim anʉm, pãachta mʉg atagjã Ẽwandam dʉ̈i ãba jooba wënʉrraju aawai.
10 — Bem-aventurados
11 ’Ar mʉ gaaimua õrau pãach khĩir iekhanaa pãach gaaijã jua khʉaba nʉm dʉ̈i ĩchab sĩi pãach khaibag waum khõchgau pãach dʉ̈i chad khabam iekta chadam iekjöo aadëp aawai, warag onee abat.
11 — Bem-aventurados são vocês quando, por minha causa, os insultarem e os perseguirem, e, mentindo, disserem todo mal contra vocês.
12 Pari pãach dʉ̈i maagwaijã, oob ökhĩirjuu amiet ajim anʉm. Magju khãai warag onee abat; pãar mag nʉm jũrran ʉ̈gtharin pãar athee nem wajapham pöomata thʉnʉm. Ĩs jãg pãar dʉ̈i khaibag thʉnʉmjö aba aajeejieb ajim anʉm warrgarwejã am jöoinau Ẽwandam i jaaujerr khʉʉn dʉ̈i. Pari magtarr ĩs am ʉ̈gthar Ẽwandam dʉ̈i onee naabahab a jaaumajim aajem.
12 Alegrem-se e exultem, porque é grande a sua recompensa nos céus; pois assim perseguiram os profetas que viveram antes de vocês.
13 Mag iekhakhagmamua ich Jesuupai, ’Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, thakhaar nakha aadëkhiin, tag bʉ̈ʉrjã maadëu nem igba sĩsiju. Magbaawai sĩi õrau ag ʉ̈r ërëu dich thʉnaawiajã, ausĩuba ich mag bʉ̈ ee sĩeju, tag igba sĩewai. Jãg nem ãrpimaaugau thakhaar iigjemjö, pãrauta õor okhooju arrjã ʉ̈u mʉ juapierr khaigpër durraba aajeeb ajim anʉm okhoopimaaugau.
13 — Vocês são o sal da terra; ora, se o sal vier a ser insípido, como lhe restaurar o sabor? Para nada mais presta senão para, lançado fora, ser pisado pelos homens.
14 ’Jãg durrsĩ gaai phöbör sim pöd dau merju khaba aajemjö, pãraujã pãachdëu mʉ iek khaugtarr chan pöd meerju khaba nʉmgui ajim anaabá, pãach nem wajapha wau nʉm gaaimua pãachta mʉig eegarm khʉʉn athee khĩchag ee lámpara paa dʉnʉmjö naawai.
14 — Vocês são a luz do mundo. Não se pode esconder uma cidade situada no alto de um monte.
15 Pãrau khaphʉ nʉm, lamparaan paanaa sĩi nem bʉ̈ ee ausĩuba, dau garta ausĩiujem, dijã thum araraa amkhĩir.
15 Nem se acende uma lamparina para colocá-la debaixo de um cesto, mas num lugar adequado onde ilumina bem todos os que estão na casa.
16 Ich jãgta aju aai nʉmgui ajim anʉm pãarjã. Magua pãachdëu nemdam wajapha wau nʉm gaaimua pãachta õtdau phuu dʉnʉmjö abat ajim anʉm, thumaam khʉʉn na arar amkhĩir; mag pãach nem wajapha wau nʉm gaaimua maach Aai ʉ̈gthar chirʉmta thumaam khʉʉnau thömkhĩir.
16 Assim brilhe também a luz de vocês diante dos outros, para que vejam as boas obras que vocês fazem e glorifiquem o Pai de vocês, que está nos céus.
17 ’Oob pãrau mua mag Moiseeu ley phã pʉatarr warre isegpäain wa sĩi warrgar Ẽwandam i jaaujerr khʉʉnau nem jaaujerr khãijã isegpäainta bëejim amiet ajim anʉm Jesuu. Magju khãai muan warag chadcha ag gaai jaau sim thumaa wawaanta bëejim.
17 — Não pensem que vim revogar a Lei ou os Profetas; não vim para revogar, mas para cumprir.
18 Cha mʉ iekha chirʉm iekhau, mʉg durr jöoita edaujã dʉ̈i Ẽwandamau i agkhabam aig chan, ley gaai jaau sĩsidʉm iek bʉ̈dam ãbjã okhoopibaju. Ichiita nem thumaa ich jaautarrjö öbëbërg majugui ajim anʉm.
18 Porque em verdade lhes digo: até que o céu e a terra passem, nem um i ou um til jamais passará da Lei, até que tudo se cumpra.
19 Magua, ãbmua khãijã leidam bʉthʉ khitawiajã ag gaai jaau sim iek bʉ̈ ãb khãijã ʉʉrkhaba, ni ag gaai jaau simjö amkhĩir ich paarmua deeum khʉʉnagjã jaauba sim chan, Ẽwandam maach Pörkha sim durr paaukhaimaawaijã ichta thumaam khʉʉn khãaijã jua eegpai sĩerraju. Pari magba, ar ichdëujã mag ley gaai jaau simjö ipierraanaa warm khʉʉnagjã agjö ag gaai jaau simjö ipierraa amkhĩir jaau simʉn chadau, mag Ẽwandam durr paimaawaijã ĩchab ichta warm khʉʉn ʉ̈rpai sĩsijugui ajim anaabá.
19 Aquele, pois, que desrespeitar um destes mandamentos, ainda que dos menores, e ensinar os outros a fazer o mesmo, será considerado mínimo no Reino dos Céus; aquele, porém, que os observar e ensinar, esse será considerado grande no Reino dos Céus.
20 Magnaa ichdëupai, Pãrauta ich Ẽwandamau nem waupi jaau simjö nem wauba, sĩi jãg Ẽwandam iek jawaag chi machnaan aajem khʉʉnjöpai nem waunaa Moiseeu ley phã pʉatarr ʉʉrkhaajem khʉʉn dënjöpaita nem wau nʉm chan, pãar ʉ̈gthar öbërbamgui ajim anʉm.
20 Porque eu afirmo que, se a justiça de vocês não exceder em muito a dos escribas e fariseus, jamais entrarão no Reino dos Céus.
21 Maimua ich Jesuu magjim aajem: ’Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, warrgarwejã pãar jöoinau, “Oob õor thõom; chi õor thõo simʉn ich agjö thõopʉ̈iju aai sim” a jaaujeejim.
21 — Vocês ouviram o que foi dito aos antigos: “Não mate.” E ainda: “Quem matar estará sujeito a julgamento.”
22 Pari mua mag chirʉmgui ajim anʉm: Õor thõoba awiajã sĩi dich khapeendam dʉ̈i meeukha nʉmpaijã ich agjö pekaukha öbër sim. Sĩi dich khapeer meeukhamkhĩir i khĩir iekha nʉmjã pekauu; chi mag iekha sim khʉʉn, thethemnaanau khaibag waupi jaauju. Maimua ar sĩi chikham thõp iekha simjã ya sĩi khĩmie durr barpʉ̈ijuuta sim; õor thõoba ab mamʉ ich agjö sĩebahab ajim anʉm, pekauta wau sĩewai.
22 Eu, porém, lhes digo que todo aquele que se irar contra o seu irmão estará sujeito a julgamento; e quem insultar o seu irmão estará sujeito a julgamento do tribunal; e quem o chamar de tolo estará sujeito ao inferno de fogo.
23 ’Maguata mag chirʉm: Pʉ, Ẽwandamag nemchaaita ofrendakha deenaa jëwaan mam; pari mag mam ee pʉ khĩir ee dʉnʉisim, ãbmua pʉch dʉ̈i iekkhõrdam paraa sim.
23 Portanto, se você estiver trazendo a sua oferta ao altar e lá se lembrar que o seu irmão tem alguma coisa contra você,
24 Magbaawai pʉch ofrenda chi nemchaain phaajem aig pʉawi, mag pʉch dʉ̈i khaigba sim aar mawi, ithũu i dʉ̈i iyʉ̈ʉ awi, khõinaa nʉisit a jaaumajim anaabá. Maimuan chadau deeu mawia pʉch ofrendadamau Ẽwandamag jëeubamí ajim anʉm.
24 deixe diante do altar a sua oferta e vá primeiro reconciliar-se com o seu irmão; e então volte e faça a sua oferta.
25 ’Wa ãbmua khãijã leinaanag pʉ khaibag waumkhĩir pʉch jawaan arrwai, chi thethemnaan aar barwi jaauju nawe, i dʉ̈i wajapha iyʉ̈ʉ awi khõinaa nʉisit ajim anʉm. Magbamʉn chi thethemnaanau guardianaanag pʉ pʉr deebaawai jũrr makhʉʉnau pʉ cárcel deg pʉ̈ijugui ajim anaabá.
25 — Entre em acordo sem demora com o seu adversário, enquanto você está com ele a caminho, para que o adversário não entregue você ao juiz, o juiz entregue você ao oficial de justiça, e você seja jogado na prisão.
26 Cha mʉ iekha chirʉm iekhau, ya pʉʉta amau mag phãar athamʉn, phatkhon gaaimua atarr khai, ãbmiecharam centaaudam phagpʉ̈ibam aigjã amau pʉ öbeerpʉ̈ibajugui ajim anʉm. Mua mag chirʉmʉn, pãach khaibag Ẽwandamag chugpaapiju aai nʉwe chugpaapiwi i dʉ̈i khõinaa ajuuta ẽkhabat a chirʉm.
26 Em verdade lhe digo que você não sairá dali enquanto não pagar o último centavo.
27 Mag iekhamamua ich Jesuupai amag magjim aajem: ’Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm ĩchab, warrgarwejã pãar jöoinau, “Oob pãach õor khabam dʉ̈i khapes amiet” a jaaujeejim.
27 — Vocês ouviram o que foi dito: “Não cometa adultério.”
28 Pari ĩs mua mag chirʉm: Warre khapes aba awiajã, ãbmuata ʉʉi oowi ich ödegpai khãijã, “Jãg ʉʉita magju aai khitaba” a khĩirju simʉn, mag khĩirjubarmuapai ya ich thãar ee pekau waubarm mag ʉʉi dʉ̈i.
28 Eu, porém, lhes digo: todo o que olhar para uma mulher com intenção impura, já cometeu adultério com ela no seu coração.
29 ’Magam uguata, pʉ juachaar garm daúa khãijã pʉ pekau waupi sim khai, jẽunaa warre warp barbapʉ̈i. Mag dau ãbpaim gaaimua pʉch mor thum khĩmie durr maju khãai, dau appaita okhoobarmʉn, ʉ̈u simgui ajim anʉm.
29 — Se o seu olho direito leva você a tropeçar, arranque-o e jogue-o fora. Pois é preferível você perder uma parte do seu corpo do que ter o corpo inteiro lançado no inferno.
30 Wa pʉ juachaar garm juau khãijã pʉ pekau waupi sim khai, warre thʉapnaa warp barbapʉ̈i. Jua ãbpaim gaaimua pʉch mor thum khĩmie durr maju khãai, mag jua appaita okhoobarmʉn ʉ̈u simgui ajim aajem. Wajapcharan magʉm pekau waumaaugau dau chukhumjö oobamjönaa magʉm nem khaigbam wawaagjã jua chukhumjö abá, bʉ̈ʉrjã wauba. Magju khãai Ẽwandam dau na pʉch morta sʉrkhabá a chirʉmgui ajim anʉm.
30 E, se a sua mão direita leva você a tropeçar, corte-a e jogue-a fora. Pois é preferível você perder uma parte do seu corpo do que o corpo inteiro ir para o inferno.
31 ’Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm ĩchab, pãar jöoinau jaauwai, “Ãbmua khãijã ich ʉʉi pʉagpam khai, warre ẽsap gaai ‘Mua pʉ pʉa chirʉm’ a phãnaata irig deeju aai sim” a jaaujeejim.
31 — Também foi dito: “Aquele que repudiar a sua mulher deve dar-lhe uma carta de divórcio.”
32 Pari ĩs jũrr mua mag chirʉmgui ajim anʉm: Ãbmua khãijã ich ʉʉi deeum dʉ̈i chadcha magba simta pʉa simʉn magan warag juau deeum dʉ̈i magamkhĩirjöta pʉa simgui ajim nʉm, magʉm gaaimua warag pekau waumkhĩir. Mag ich ap sim awi chikhamnau pʉatarr ʉʉita au sim wounjã pekauta wau simgui ajim anʉm, agtha chikham ʉʉikha simta au sĩewai.
32 Eu, porém, lhes digo: quem repudiar a sua mulher, exceto em caso de relações sexuais ilícitas, a expõe a se tornar adúltera; e aquele que casar com a repudiada comete adultério.
33 ’Ĩchab pãrau khaphʉ nʉm, warrgarwejã pãar jöoinau jaauwain, sĩi parhoobam nem igwiata dichdëu nem waum khõsim wauju a iekhaawain, naspawiajã deeu waubam aju aai sim a jaaujeejim. Magarrau “Maach Pör Ẽwandam igwiata mua mag nem wauju a iekhabarmʉn chadau pöd naspawiajã dich iekhatarr chaaur aju khaba sim” a jaaujeejim.
33 — Vocês também ouviram o que foi dito aos antigos: “Não faça juramento falso, mas cumpra rigorosamente para com o Senhor o que você jurou.”
34 Pari ĩs mua pãrag mag chirʉmgui ajim anʉm ich Jesuu: Oob bʉ̈ʉrjã nem inagdam igwia khãijã mag gaaimuata nem wauju a iekhamiet. Edjã Ẽwandam khu juupjem aawai oob edjã igwiajã mag gaaimuata nem wauju amiet.
34 Eu, porém, lhes digo: não jurem de modo nenhum; nem pelo céu, por ser o trono de Deus;
35 Mʉg durrjã sĩi Ẽwandam bʉ̈ dʉnʉʉujem aawai ni mʉg durr igwiajã oob mag gaaimuata nem wauju a iekhamiet a jaaumajim anʉm. Wa Jerusalén phöbör igwia khãijã, jãg phöbör thumaam khʉʉn khãaijã chi ʉ̈rʉʉcharam Rey sĩejem phöbör aawai, oob mag gaaimuajã nem wauju a iekhamiet ajim anʉm.
35 nem pela terra, por ser estrado de seus pés; nem por Jerusalém, por ser a cidade do grande Rei.
36 Wa dich pör igwia khãijã oob mag iekhamiet; magʉmjã pekauu. Pãach iphithur mag iekhawiajã pãrau pãach pörbʉ̈ ãbjã bäphä paa auba ni phʉisijã paa aubamgui ajim anʉm, ich Ẽwandamaupaita magpiejeewai. Mag nem parhooba igwiata iekha nʉm aig, Ẽwandam igwiata pãar mag iekha nʉm khabahab, nem thum ichdëuta omparr aawai.
36 Não jure pela sua cabeça, porque você não pode fazer com que um só cabelo fique branco ou preto.
37 Magju khãai chadcha nem wauju khai, warre wauju abat. Wa wauba khãijã aju khai, warre ich agjö waubam abat, mag nem inag igwia magʉm gaaimuata wauju a iekhaba.
37 Que a palavra de vocês seja: Sim, sim; não, não. O que passar disto vem do Maligno.
38 ’Pãrau khaphʉ nʉm ĩchab, warrgarin pãar jöoinau jaauwai, “Chikhamnau pʉch dau suawai puajã agjö i dën suju aai sim” a jaaujeejim; wa “Chikhamnau pʉ khierr ãb khãijã buathẽupäaiwai pʉchdëujã i dën agjö aju aai sim” a jaaujeejim.
38 — Vocês ouviram o que foi dito: “Olho por olho, dente por dente.”
39 Pari ĩs mua mag chirʉmgui ajim anʉm deeu ich Jesuu: Ãbmua khãijã pãach dʉ̈i khaigba aawai oob am dʉ̈i agjö khaigba amiet. Magʉmjã agjö pekauu. Magju khãai pʉ khĩidadcha deetarr khai, thoom garjã agjö deemkhĩir irig khĩir ʉabá ajim anaabá warag.
39 Eu, porém, lhes digo: Não resistam ao perverso. Se alguém lhe der um tapa na face direita, ofereça-lhe também a face esquerda.
40 Ãbmua khãijã leinaanag pʉ jaauwia pʉ camis khãijã khechthʉg aum ig sim khai, warag tagam khajũajã ʉdʉraa irig arrpibá.
40 Se alguém quer processar você e tirar-lhe a túnica, deixe que leve também a capa.
41 Nem chʉkhʉm khãijã ajués pʉchig kilómetro ãb arrpi sim khai, magʉm aba warag kilómetro numí athaad ajim anaabá.
41 Se alguém obrigar você a andar uma milha, vá com ele duas.
42 Õrau pʉchig nem jëeuwai ö ajapha magʉm aba deebá. Maimua sĩi pʉchig nem prestaa khãijã jëeuwai deeb khaba deebapʉ̈i ajim anʉm.
42 Dê a quem lhe pede e não volte as costas ao que quer lhe pedir emprestado.
43 ’Ĩchab pãrau khaphʉ nʉm, warrgar pãar jöoinau jaauwain, “Pãach khapkhʉʉnta kha khõsinaa pãach kha ukhurm khʉʉn oomapha abat” a jaaujeejim.
43 — Vocês ouviram o que foi dito: “Ame o seu próximo e odeie o seu inimigo.”
44 Pari ĩs mua mag chirʉmgui ajim anʉm ich Jesuu: Pãach kha ukhurm khʉʉnjã daupii abat; maimua agjö mʉ iek gaaimua pãach khaibag wauju ẽkhaajem khʉʉn kõitjã warag Ẽwandamagta jëeubat.
44 Eu, porém, lhes digo: amem os seus inimigos e orem pelos que perseguem vocês,
45 Pãrau magta amʉn magan chadcha pãar ʉ̈gthar Ẽwandam chiraajem chaainau. Ich ag Ẽwandamauta õor wajapham khʉʉn atheejã edau wʉʉpinaa khaigbam khʉʉn atheejã wʉʉpiejem. Ichdëuta ĩchab ich daar agpierraa aajem khʉʉn atheejã noseg chëpinaa sĩi parhoob amach khõchagpierr nem waaujem khʉʉn atheejã noseg chëpiejemgui ajim anʉm. Magua pãraujã agjö thum pãach dʉ̈i khaigba aajem khʉʉnpata daupii aju aai nʉmgui ajim aajem, ichdëu aajemjö.
45 para demonstrarem que são filhos do Pai de vocês, que está nos céus. Porque ele faz o seu sol nascer sobre maus e bons e vir chuvas sobre justos e injustos.
46 Pãrau sĩi pãach daupiim khʉʉnpaita agjö daupii amʉn, ¿maig khan wajaug sĩ? ¿Sĩi Romaam gobierno athee dëbpaar jëeujem khʉʉn chi khaigbam khʉʉnaujã ich agjö aba aajẽ? ajim anʉm.
46 Porque, se vocês amam aqueles que os amam, que recompensa terão? Os publicanos também não fazem o mesmo?
47 Wa sĩi pãrau pãachjö judionaankha thʉnʉm khʉʉnagpai khãijã saludaakhiin, ¿maigjã khan wajaug sĩ? ¿Ich agjö aba aajẽ judionaan khabam khʉʉnaujã? Pãach meeun khabam khʉʉn awiajã oob amag saludaamapha amiet ajim anʉm.
47 E, se saudarem somente os seus irmãos, o que é que estão fazendo de mais? Os gentios também não fazem o mesmo?
48 Pãach Aai ʉ̈gthar chiraajemjã chi wajapham aawai pãach chi chaainaujã ĩchab pãach Aaijö ö wajapha abat pãach khapeen dʉ̈i a jaaumajim anaabá.
48 Portanto, sejam perfeitos como é perfeito o Pai de vocês, que está no céu.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.