Mateus 23

Ẽwandam Iek (NOAE) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Magtarr khur Jesuu õragjã ũrmkhĩir iekhamamua maragjã magjim:
1 Então Jesus falou à multidão e aos seus discípulos.
2 —Chi machnaanta fariseonaan dʉ̈i Moiseeu ley phã pʉarr jaaujem khʉʉnau.
2 Ele disse:
3 Magua amau jaau nʉm ũrnaa pãachig jajaaukham ipierraa abat. Mamʉ oob amau aajemjö chan amiet ajim. Jãkhʉʉnan amach ipaarmua Ẽwandam dau na ajapha nem waupi jajaau aajemta amachdëu chan amachdëu jaau nʉmjö nem wauba sĩerrjëem.
3 Por isso vocês devem obedecer e seguir tudo o que eles dizem. Porém não imitem as suas ações, pois eles não fazem o que ensinam.
4 Magnaa nem jawaagjã amachdëu nem jaaum aigta jaau sĩerrjëem. Jãg nʉm aig õor ʉ̈r nem chʉkhʉmta jiirpʉ̈pʉ̈ikhamjöta naabahab ajim, õrau wauju khaba atcha phithurgkhamta waupi jaauwai. Õrag mag nem jaauwaijã amaun amach ipierraata api nʉm, mamʉ mag nʉm chan amachdëujã amachdëu nem jaau nʉmjö waujöjöopaijã khaba nʉmta mag sĩerrjëemgui ajim.
4 Amarram fardos pesados e os põem nas costas dos outros, mas eles mesmos não os ajudam, nem ao menos com um dedo, a carregar esses fardos.
5 Am nem waubaadëmʉn, õrag sĩi amach oomkhĩirpaita nem wau sĩerrjëem, amachdëuta wajapcha Ẽwandam iek ʉ̈kha naawai i dʉ̈i wajapcha nʉm amkhĩir. Amach mag nʉm awi, Ẽwandam iek phã sĩsidʉm gayamjã jũrr deeum gaai phãnaa, chʉdam gaai ẽupʉ̈inaa, amach piudau gaai jʉ̈pʉ̈inaa dag gaaijã jũapʉ̈imaajemgui ajim. Mag nʉm dʉ̈i ĩchab amach khajũahi gaaijã nem bäbärgta jijiraa jũajemgui ajim.
5 Tudo o que eles fazem é para serem vistos pelos outros. Vejam como são grandes os trechos das das suas
6 Õor khapanag ee thach khoowai, wa sĩi Ẽwandam iek jaaujem deg khãijã biirdʉawai, amachta sie wajapcharam gaai juupjemgui ajim, õor khĩirphee thumaam khʉʉnag amach oomkhĩir.
6 Eles preferem os melhores lugares nos banquetes e os lugares de honra nas
7 Magnaa kaaijã ee õrau amach saludaawaijã amaun amach thö iekhapinaa amachig maestro apim khõsita sĩerrjëemgui a jaaumajim.
7 Gostam de ser cumprimentados com respeito nas praças e de ser chamados de “mestre”.
8 Mag jajawagmamua, ’Pari pãar mʉ dʉ̈i khapeerkha nʉm khʉʉn chan mʉ iek ʉ̈kha nʉm gaaimua thum agdaujöpai naawai, pãachig “maestro” apiju khaba nʉmgui ajim, chikhamnag. Mʉʉta pãar Maestroou ajim.
8 Porém vocês não devem ser chamados de “mestre”, pois todos vocês são membros de uma mesma família e têm somente um Mestre.
9 Pãar Aaijã ãbpaita wai nʉm; ma ʉ̈gthar sĩejemʉu. Magua, mʉig eegar chan pãach garmuajã oob parhoobam khʉʉnag Ẽwandamagamjö “aai” ichëmiet ajim.
9 E aqui na terra não chamem ninguém de pai porque vocês têm somente um Pai, que está no céu.
10 Ãba mʉch chi Cristopaita pãar Pörkha chiraawai, oob pãachigjã “maach pör” apimiet ajim, dich khapeen ãba thʉnʉm khʉʉnag.
10 Vocês não devem também ser chamados de “líderes” porque vocês têm um líder, o
11 Magju khãai ãb khãijã pãar ee ichta chi pörkham khõsi sim khai, warag thumaam khʉʉn chogkhaju aai sim. Mag nʉm aigta Ẽwandamau oowai chi wajapcharamkha simgui ajim.
11 Entre vocês, o mais importante é aquele que serve os outros.
12 Mua mag chirʉmʉn, ar amach thöwia chikham dʉ̈i athuu aajem khʉʉn mʉg atag paawai jũrr Ẽwandamag chaigpa oo sĩsid aju aawaita mag chirʉm; maimua ar mag amach dʉ̈i athuu nʉmjã bʉ̈ʉrjã am ichaaur aba sĩi warag serbiibamjö aajerr khʉʉnta jũrr Ẽwandamau warm khʉʉn khãaijã ʉ̈rpai apiju aawaita mag chirʉmgui ajim ich Jesuu.
12 Quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
13 Maimua mag iekhakhagmamua magjim: ’¡Ë, pãarjã agjö chi machnaan dʉ̈i Moiseeu phã pʉatarr iek wajapcha ʉʉrkhaajem khʉʉn! Pãran pãachdëuta ʉ̈rcha Ẽwandam iek khaphʉm anʉmta Ẽwandam aar öbërjujã khaugba nʉmgui ajim, pãachdëu ʉ̈khaba nʉm gaaimua. Mamʉ mag nʉmta õrau i aar öbërju ẽkhaawaijã warag chi öbeerjem döig chawag khecheu ahaukhamjö aajem, õor khũgur wai nʉmua, Ẽwandam iek ʉ̈khapimaaugau.
13 — Ai de vocês,
14 ’¡Ë, apdurr, pãar chi machnaan dʉ̈i Moiseeu phã pʉarr iek ajapcha ʉʉrkhaajem aajem khʉʉn! Pãraun sĩita khoopaa ʉʉin juagam nemdamjã khechthʉg aumaajerramgui ajim; magnaata sëukha warag am kõit Ẽwandamag jëeu nʉʉ aajerram, juau ogthom pãach magba nʉm amkhĩir. Mamʉ pãach jãg nʉm paar jũrr Ẽwandamau ĩchab pãar gaai jua khʉabajugui a jaaujim.]
14 [— Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês exploram as viúvas e roubam os seus bens e, para disfarçarem, fazem longas orações! Por isso o castigo de vocês será pior!]
15 ’¡Ë pãar Moiseeu ley phã pʉarr jawaag chi machnaan chi mag ley wajapcha ʉʉrkhaajem aajem khʉʉn dʉ̈i! Pãachdëuta Ẽwandam ipierraacha nʉm awi pãach dënjö ʉ̈khapi awaag warpham magwe jaau wënʉrraajemgui ajim. Mamʉ mag nʉmʉn, chadcha pãach iek ʉ̈khabaadee pãach khãaijã athuuchata khaibag paapʉ̈imaajem, pãachjö amjã Ẽwandamau khĩmie durr barkhʉʉiju ayaa amkhĩir.
15 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês atravessam os mares e viajam por todas as terras a fim de procurar converter uma pessoa para a sua religião. E, quando conseguem, tornam essa pessoa duas vezes mais merecedora do inferno do que vocês mesmos.
16 ’¡Ë, pãran sĩi pãachjã dau khaugbamjö nʉmta agjö dau khaugba khithëem khʉʉn jua gaai ëudʉ arrumjö nʉmgui! ajim amach khĩircha. Pãach mag nʉm gaaimuata pãar iek mag “Aai i jëeujem di igwia nem wauju a iekhatarr chadcha wauba awiajã idëu mag sim” a iekhaajemgui ajim amag. Mamʉ jũrr “Chi Aai i jëeujem deg phĩr thʉnʉm igwiata nem wauju a iekhaawain chad ichiita waub khaba wauju aai sim” aajem, “Ẽwandam dënkha sim igwiata mag iekha naawai.”
16 — Ai de vocês, guias cegos! Pois vocês ensinam assim: “Se alguém jurar pelo Templo, não é obrigado a cumprir o juramento. Mas, se alguém jurar pelo ouro do Templo, então é obrigado a cumprir o que jurou.”
17 ¡Pãran warag khĩirjugjã chukhunaa dau khaugbamjöta thʉnʉm! Pãar khĩirjug paraa naakhiin, chi Aai i jëeujem diita ajapcha sĩebahab, chi phĩr khãai. Mag sim ee sĩewaita ag eem phĩrjã agjö Ẽwandam dënëg pa sĩebahab ajim.
17 Tolos e cegos! Qual é mais importante: o ouro ou o Templo que
18 Pãar iek ĩchab mag “Sĩi chi Aai i jëeujem deg nemchaain phaag nasãdjö wau sim igwia nem wauju atarr wauba awiajã idëu mag sim” anʉm. “Pari mag nasãd gaai ofrenda sim igwiata nem wauju abarmʉn chadau ichiita waub khaba wauju aai sim” aajem.
18 Vocês também ensinam isto: “Se alguém jurar pelo altar, não é obrigado a cumprir o juramento. Mas, se jurar pela oferta que está no altar, então é obrigado a cumprir o que jurou.”
19 ¡Khaugabnaan! ¿Magan pãragan chi nasãd khãaijã chi ofrendata wajapcha sĩeb? Nemchaai ich appai chan wajaug chukhu simgui ajim; ãba mag nasãd gaai ausĩubaawaita wajaug aadëp sĩebahab, Ẽwandamau ich dënkha athaawai.
19 Cegos! Qual é mais importante: a oferta ou o altar que santifica a oferta?
20 Chi mag nasãd Aai i jëeujem degam igwiata nem wauju a simua chan ãba chi nasãd igwiapai khaba, ag gaai chi ofrenda paa sim igwiapata iekha sĩebahab ajim.
20 Por isso, quando alguém jura pelo altar, está jurando pelo altar e por todas as ofertas que estão em cima dele.
21 Maagwai chi Ẽwandamag jëeujem di igwia nem wauju a iekha simuajã sĩi mag chi di igwiapai khaba, Ẽwandam igwiapata iekha sĩebahab, mag degta Ẽwandam sĩejeewai.
21 Quando alguém jura pelo Templo, está jurando pelo Templo e por Deus, que mora ali.
22 Maagwai edjã igwia khãijã nem wauju a iekha simuan mag edjã igwiapai khaba Ẽwandam igwiapata iekha sim, chi edjã Ẽwandam khu juupjem aawai. Mag i khu juupjem igwiapa iekhaawai ich Ẽwandam igwiapata iekha sĩebahab ajim amag.
22 E, quando alguém jura pelo céu, está jurando pelo trono de Deus e pelo próprio Deus, que está sentado nele.
23 ’¡Ë, pãar Moiseeu ley phã pʉarr jawaag chi machnaan ag iek wajapcha ʉʉrkhaajem aajem khʉʉn dʉ̈i! Pãraun pãachdëuta Ẽwandam na wajapcha nem wau nʉm awia, i paat agjö deeg pãach nemjĩir bʉ̈ daiicharam gayampa Ẽwandamag ofrendakha deejem: pãrau anís eemjã deenaa comino eemjã deejemgui ajim. Pari mag nʉmta jũrr mag ley Moiseeu phã pʉarr gaai ag khãai nem wajapcharam jaau simjö aju chan khĩir eejã paba aajemgui ajim. Pãrau chan wir aig pãach khapeen dʉ̈i agpierraanaa am dau aug khaug paraa nʉm dʉ̈i ĩchab Ẽwandam iekta ogdʉba ich jãg ʉ̈kha wënʉrraju aai nʉmjã khĩirjuba aajemgui ajim, majã magʉmta ʉ̈rcha wauju aai nʉmta. Magnaan chad tagam nem pãachdëu wau nʉm pʉaba ich jãg dee wënʉrraju aai nʉm.
23 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês dão a Deus a décima parte até mesmo da hortelã, da erva-doce e do
24 ¡Khĩirjug chuknaan! Pãach pem aawai pãran dö dö nʉm dʉ̈i sĩi pagatjöm khãijã döbapʉ̈imua pekaudam waumaaugau awi, ajapha sãnaata doojerram. Pari jũrr pekau pöm camellojökhamta sĩi ʉ̈ipʉ̈i nʉmjö nʉm chan pãar gaai mas khaba aajemgui a iekhajim amach khĩircha.
24 Guias cegos! Coam um mosquito, mas engolem um camelo!
25 ’¡Ë, pãar Moiseeu ley phã pʉarr jawaag chi machnaan maimua mag ley wajapcha ʉʉrkhaajem aajem khʉʉn! Pãach i aawai pãran sĩi pãach juagam nem ʉ̈rʉm chi memerkhögpaita ʉkhakha aju khĩirju sĩerrjëem, mag memerkhöm ee khãijã döbaawai Ẽwandam dau na pekau waumaaugau awi. Mamʉ pãachdëu chikham nemdamjã pãach dënkha aunaa waragta phatkhonjã nem pöm paarpam khõchkha thʉnʉm gaaimua pekau pöm nʉm chan isegba, ni Ẽwandamag chugpaapi jëeujujã khĩirjuba sĩerrjëemgui ajim.
25 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês lavam o copo e o prato por fora, mas por dentro estes estão cheios de coisas que vocês conseguiram pela violência e pela ganância.
26 ¡Moiseeu ley phã pʉarr wajapcha ʉʉrkhaajem khʉʉn anʉmta khaugabnaan! Jãg thach khoopierr nem jã ʉkhakha aajemjö, ¿jãg pãach thãarta nacha Ẽwandamag ʉpibamma? Pãrau magta amʉn chadau ʉ̈rpai khaba pãar thãarpata wajapha wënʉrrajugui a jaaujim.
26 Fariseu cego! Lave primeiro o copo por dentro, e então a parte de fora também ficará limpa!
27 ’¡Ë, pãar Moiseeu ley phã pʉarr ajapcha ʉʉrkhaajem aajem khʉʉn ag ley jawaag chi machnaan dʉ̈i! Pãran sĩi õor aukhërtarr jẽbdijöta sĩsidʉm. Sĩi daaugajãrpai oowain wajapha jarnaa ooimʉ wau sĩsidʉm; pari mag sim ag ee ierr wa ookhiin, sĩi maach inaa pa appaita thuphãau nʉnʉidʉm.
27 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês são como túmulos pintados de branco, que por fora parecem bonitos, mas por dentro estão cheios de ossos de mortos e de podridão.
28 Pãarjã magta thʉnaabahab ajim: Sĩi khĩir eerpaawain õor wajaauga thʉnʉm; pari pãar thãran khaibagauta sĩi ãr sĩsidʉm.
28 Por fora vocês parecem boas pessoas, mas por dentro estão cheios de mentiras e pecados.
29 ’¡Ë, pãar Moiseeu ley phã pʉarr jawaag chi machnaan maimua mag ley wajapha ʉʉrkhaajem aajem khʉʉn! Pãraun pãach magba nʉm amkhĩir, warrgar pãach jöoin Ẽwandam i jaaujerr khʉʉn chadcha õor wäjäaun arr aawai agtha khĩir eyaa wai wënʉrrʉm awia, am aukhërtarr jã ʉ̈rjã sirppapiba warag nem ooimʉ wau sĩsiu aajemgui ajim.
29 — Ai de vocês,
30 Magnaa pãar dën, “¡Ih! maachta maar jöoinau mag Ẽwandam i jaaumien kheechjerr jaar narr akhiin, marau chan am dënjö mag maach jua paarmua dʉ̈i am khëchbakham” a iekhaajem.
30 E dizem: “Se tivéssemos vivido no tempo dos nossos antepassados, não teríamos feito o que eles fizeram, não teríamos matado os profetas.”
31 Pari sĩi pãachdëu mag nʉmuapai pãrau pãachdëujã khaphʉ naabá, pãach mag warrgar Ẽwandam i jaaujerr khʉʉn khëchmien chaainkha nʉm.
31 Assim vocês confirmam que são descendentes daqueles que mataram os profetas.
32 Mag akhʉʉn chaain aawai ĩs pãachdëujã agjö ajurauma mʉ dʉ̈ijã ajim amag.
32 Portanto, vão e terminem o que eles começaram!
33 ’¡Khaibag, nemkhõr chi benen paraamjönaan! Khanii pãar jãg thʉnʉmta khĩmie durr wëtba peerdʉbajupa. Pãar chan peerdʉbam.
33 Cobras venenosas, ninhada de cobras! Como esperam escapar da condenação do inferno?
34 Khaphʉ abat: Mua pãar ee mʉch i jaaumien pʉ̈iwia khĩirjug khaugkham khʉʉnjã maestronaan dʉ̈i pʉ̈iju. Pari mag mua am pʉ̈ibaawai ãaur khʉʉn pãrau khëchpʉ̈iwia ãaur khʉʉn sĩi pakuls gaaijã bʉʉrnaa khëchmaju; ãaur khʉʉn pãrau pʉrnaa pãach Ẽwandam iek jaaujem deg wʉjã wʉmaju; maagwai ãaur khʉʉn amach pʉr aupiba deeum phöbör ee khãijã dʉr wënʉrraawai agpierr pãrau am ẽudee khoojem nem ẽudeemjö ẽkhaju.
34 Pois eu lhes mandarei profetas, homens sábios e mestres. Vocês vão matar alguns, crucificar outros, chicotear ainda outros nas
35 Pãach mag thʉnʉm gaaimua, warrgar Abel thõotarr aigmua ewag pawiajã õor Ẽwandam na wajapha durrarrta khëchmatarr bag ãrtarr thum jöoi Zacarías Berequías iewaa Aai i jëeujem deg thõo naawai bag ãrtarrpa Ẽwandamau thum pãach gaaita thʉpʉ̈iju.
35 Por isso Deus castigará vocês pela morte de todas as pessoas inocentes que os antepassados de vocês mataram, desde a morte do inocente Abel até a de Zacarias, filho de Baraquias, que vocês mataram entre o Templo e o altar.
36 Cha mʉ iekha chirʉm iekhau warrgarwe pãach jöoinau maagjerran pãach chi ĩs ewagam khʉʉn gaaita pajugui ajim, pãachdëujã amau nem waaujerrjöta wau naawai.
36 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o castigo por tudo isso cairá sobre o povo de hoje.
37 Mag Jerusalén phöbör ee Aai i jëeujem deg simua ʉ̈apërmamua magjim: ’¡Ë! ¡Aay, Jerusalenpien! Pãraun chadcha warrgarweta Ẽwandamau ich i jaaumkhĩir chogpʉ̈i nʉm khʉʉnjã kha khõchkhaba, warag mokoujã bar wai nʉmua khëchpʉ̈imaajemgui ajim. Biek khapan mua pãrag jaaujeejimgui ajim, ãthãrr ʉʉirau ich chaaindam thumaa ich ich eegar thoor wai juupjemjö pãar thʉa wai chitaag. Mamʉ magtarrjã pãachdëuta bʉ̈ʉrjã mag khõchkhabajierram.
37 Jesus terminou, dizendo:
38 Jãgtarrau nau pãrau oomaa abarju. Nau mʉ mʉg chitʉʉ awia petaawai pãar sĩi di pariim ee wouchnaan phëpʉabajëmjöta pãach appai nʉisijugui ajim, khaigpërjujã chukhu.
38 Agora a casa de vocês ficará completamente abandonada.
39 Magbarm aigmua tag pãrau mʉ oobam ajim. Pãrau mʉ oojuun, ãba ya pãachdëucha deeu mʉ urum oowi, “Ʉ̈uchata Ẽwandam pua pʉch jũrr pʉch Chaai maar athee Reikha pʉ̈ibarm” anʉm aigta deeu mʉ oojugui ajim.
39 Eu afirmo que vocês não me verão mais, até chegar o tempo em que dirão: “Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor!”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.