Mateus 21
Ẽwandam Iek (NOAE) vs NAA
1 Mag wëtumua ya Jerusalén dakha Olivo durrsĩ gaai deeum phöbördam Betfagé anʉm paaukhabaimaawai ich Jesuu maach ich dʉ̈i wënʉrraajerr khʉʉn eem numí thʉ̈rnaa amag,
1 Quando se aproximaram de Jerusalém e chegaram a Betfagé, ao monte das Oliveiras, Jesus enviou dois discípulos,
2 —Cha maach khĩirphee phöbördam sim ee ërëubaadët ajim. Nau pãrau burro chi ʉʉidam pabʉ̈ gaai jʉ̈ sim ooimajugui ajim. Ag bigaau ĩchab chi chaaidamjã sĩeju. Mag pãachdëu oobaimam ẽerwi aipidut ajim amag.
2 dizendo-lhes:
3 Mag pãachdëu ẽer waidurum oowi ãbmua khãijã pãachig iekhaawai irig, mua ig chiraawaita arrum, mamʉ deeu jöpcha deepʉ̈iju abat a jaaujim, chi mag ichdëu pʉ̈i sim khʉʉnag.
3 E, se alguém disser alguma coisa, respondam: “O Senhor precisa deles.” E logo ele deixará que vocês tragam os animais.
4 Pari mag burrodam awaan mamkhĩir ich khapeen pʉ̈itarran, Ẽwandam i jaaumie Zacarías khararrau phã pʉatarr eyaa öbërmkhĩirta magjim. Mag irua phãtarr gaai mag sim:
4 Ora, isto aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta:
5 “Jerusalenpienag jaaubat:
5 “Digam à filha de Sião: Eis que o seu Rei vem até você, humilde, montado em jumenta, e num jumentinho, cria de animal de carga.”
6 Mag amach chogbapäaiwai chadcha ërëubaadëjim.
6 Indo os discípulos e tendo feito como Jesus lhes havia ordenado,
7 Mag wëtwi ooimaawai, chadcha ich Jesuu jaautarrjö chi burro ʉʉidam ich chaai dʉ̈i ooimajierram anaabá. Maimua ẽer auwi, arrwi, ya ich Jesús sim aar pabaimaawai, amach khajũa ẽerkhanaa chi burrodam phõ gar theerkhabapäaiwai ag gaai Jesús waaidʉbaadëjim.
7 trouxeram a jumenta e o jumentinho. Então puseram em cima deles as suas capas, e sobre elas Jesus montou.
8 Maagwai õor pöm thʉnarr aawai, ãaur khʉʉnau i maju ee amach khajũa ẽernaa theerkhamaawai, ãaur khʉʉnau jũrr papiujöm thʉrrpnaa theerkhamajim.
8 E a maior parte da multidão estendeu as suas capas no caminho, e outros cortavam ramos de árvores, espalhando-os pelo caminho.
9 Maagwain na wëtum khʉʉnaujã serereu khaawai ẽudee wëdurum khʉʉnaujã serereukhamua, “Ʉ̈ucha abarm Ẽwandam. Rey David khararr ag iewaajöm chan chukhukhum” aajeejim. “Ẽwandam, ich mʉʉta pʉchdëu pʉch jũrr pʉ̈ibarmʉu. Mʉg Rey pʉ̈ibarm gaaimua ʉ̈gtharm magwe onee aju aai nʉm” aajeejim jũrram khʉʉnau.
9 E as multidões, tanto as que iam adiante dele como as que o seguiam, clamavam: “Hosana ao Filho de Davi! Bendito o que vem em nome do Senhor! Hosana nas maiores alturas!”
10 Mamagag wëtumua ya Jerusalén ee Jesús dubbaimaawai sĩi phöbör ee õor thumta phogdʉbaadëmjö ajim. Magphöbaadëmʉn jũrram khʉʉnau amach eepai, —Keena, jãan ¿chijãg wounta jãg urúma? aajeejim.
10 E, quando Jesus entrou em Jerusalém, toda a cidade se alvoroçou. E perguntavam: — Quem é este?
11 Magbaawai mag i dʉ̈i õor pöm wënʉrrʉm khʉʉnau, —Ẽwandam i jaaumie Jesús khabahab aajeejim, Galilea durr Nazaret phöbör ee bãautarr.
11 E as multidões respondiam: — Este é o profeta Jesus, de Nazaré da Galileia!
12 Mag barwia Aai i jëeujem deg ooimaawaijã, sĩi merrkau eemjö thʉnʉmta ooimajim. Magbaa mag ag ee Ẽwandamag ofrendakha deeg nem për nʉm khʉʉn dawag jʉrkhʉʉipʉ̈inaa, phatkhon cambienaa dubur për nʉm khʉʉn mesjã jẽkhʉt sĩepʉ̈imajim.
12 Jesus entrou no templo e expulsou todos os que ali vendiam e compravam. Derrubou as mesas dos cambistas e as cadeiras dos que vendiam pombas.
13 Magnaa amag, —Ẽwandamau ich igwia ich iek phã sim gaai “Mʉ diin sĩi mʉrʉg jëeujem diiu” a simta, pãachdëuta ag ee mʉg nem parhẽpag për nʉmua sĩi chikham khũguurjem dikha wai naabma ajim.
13 E disse-lhes:
14 Mag õor dawag jʉrkhʉʉipʉ̈iwi, ichta ag ee sĩsiewai, dau khaugba khithëem khʉʉn dʉ̈i bʉ̈ wëdʉ wëdʉ khithëem khʉʉnpa ich aig bëemam Jesuu monaaupʉ̈i maajeejim.
14 Cegos e coxos se aproximaram de Jesus, no templo, e ele os curou.
15 Mamʉ mag irua õor monaaupʉ̈pʉ̈ikham phadnaan chi pörkha nʉm khʉʉnau Moiseeu ley phã pʉarr jawaag chi machnaan dʉ̈imua amach daúacha mag irua õor monaau sim oo nʉm dʉ̈i, chaainaupa i thö iekha nʉm iekhau “Rey David khararr ag Iewaajöm chan chukhukhumkham” ũrbaawai,
15 Mas, quando os principais sacerdotes e os escribas viram as maravilhas que Jesus fazia e as crianças que gritavam no templo: “Hosana ao Filho de Davi!”, ficaram indignados e perguntaram a Jesus:
16 meeukha nʉm iekhau khĩir mor chigpai chi Jesuugta, —¿Mag serereukham khʉʉnau iekha nʉm pua ũr chirʉ́? ajierram irig.
16 — Você está ouvindo o que estão dizendo? Jesus respondeu:
17 Magnaa warag ichta aigmua mawia jũrr ag dakha phöbördam Betania anʉmʉg petajim. Mag mawia ich mam warag khãi ëejim.
17 E, deixando-os, saiu da cidade e foi para Betânia, onde passou a noite.
18 Mag mam khãi ëewi deeu edpherre Jerusalenag urumua Jesús iek i jãsöo aadëjim aajem.
18 Cedo de manhã, ao voltar para a cidade, Jesus teve fome.
19 Mag i jãsog thʉnʉm ee, khʉd bigaau igo bʉ̈ dʉnʉm oo athaawai ag gaai chi jõ simpii awi aar oon majim. Mamʉ oon maawai sĩi bʉ̈ parii dʉnaajim. Mag ag gaai ooba abaa pabʉ̈ʉgta wounagamjö, —Pʉ jãg sim khai, jãgan mʉg atagjã ich jãg chëba sĩerrajugui ajim.
19 E, vendo uma figueira à beira do caminho, aproximou-se dela, mas não encontrou nada, a não ser folhas. Então Jesus disse à figueira: E a figueira secou imediatamente.
20 Maachdëu mag oobaawai dauderraa nʉm iekhau marau irig jëeu naajim, jãga jãg warre dëgölpta jãg phuabaadë.
20 Quando os discípulos viram isso, ficaram admirados e disseram: — Como a figueira secou depressa!
21 Magbaa ichdëu marag magjim:
21 Ao que Jesus lhes disse:
22 Mag pãachdëu jëeubarmjö aju khaphʉnaata pãach nem jëeuwaijã jëeumʉn, pãachdëu jëeubarm nem pãrau paarpaju a jaaujim marag.
22 E tudo o que pedirem em oração, crendo, vocês receberão.
23 Maimua bëewi deeu Jesús Aai i jëeujem deg dubchëjim. I maig õrag Ẽwandam iek jaau sim ee, phadnaan chi pörkha nʉm khʉʉn dʉ̈i judionaan Asamblea eem chi pörnaan i aig bëewi irig jëeuchëjierram:
23 Jesus entrou no templo e, quando já estava ensinando, os principais sacerdotes e os anciãos do povo se aproximaram dele e perguntaram: — Com que autoridade você faz estas coisas? E quem lhe deu esta autoridade?
24 Magbaawai jũrr Jesuu amag, —Magan nacha mʉrʉg jaaubat, muajã ĩchab pãrag jëeu ookhimgui ajim: Mua jëeubarm pãrau mʉrʉg jaaumʉn, magan muajã pãrag jaaujugui ajim, cha pãachdëu mʉrʉg jëeu nʉm. Magnaa chadcha amag,
24 Jesus respondeu:
25 —Pãrau oowai, ¿khaíuta Juan pʉ̈ijĩ ajim, jãg amach khaibag Ẽwandamag chugpaapi jaaunaa õorjã pör choo nʉrramkhĩir? ¿Ẽwandamau ajĩ, wa sĩi mʉg jẽb gayam khʉʉnau chogpʉ̈iwiata jãg nʉrrajĩwa? ajim.
25 De onde era o batismo de João: do céu ou dos homens? E eles discutiam entre si: — Se dissermos: “Do céu”, ele nos dirá: “Então por que não acreditaram nele?”
26 Pöd maadëu, “Õrauta pʉ̈ijim” ajujã khabamgui ajierram. Maadëu magkhiin thumaam khʉʉnau i igwia “Jãan chadcha ich Ẽwandam i jaaumieta jãg nʉrrajim” aajeewai, eeu dëgölp õrau maach mokou bar thõodukhamgui ajierram.
26 Mas, se dissermos: “Dos homens”, é de temer o povo. Porque todos consideram João um profeta.
27 Mag warag irig jaaujujã khaugba aawai, —Marau pöd jaauju khaugbamgui ajierram.
27 Então responderam a Jesus: — Não sabemos. E ele, por sua vez, lhes disse:
28 Mag ichig jaauba abaawai mʉg nem ĩgkhaadam jaaujim:
28 — O que vocês acham? Um homem tinha dois filhos. Chegando-se ao primeiro, disse: “Filho, vá hoje trabalhar na vinha.”
29 Magbaa chi iewaau, “Mʉ mamapha chirʉmgui” ajim aajem. Maimua khĩirju sĩi awiata, “Magan mʉ majugui” awia majim aajem, phidkhaan.
29 Ele respondeu: “Não quero ir.” Mas depois, arrependido, foi.
30 Maimua jũrr ich iewaa chi ẽudeemʉgjã ich agjö phidkhaan mamkhĩir jaaujim aajem. Magbaawai maguan chadau khõchag, “Magan mʉ phidkhaan majugui” ajim anʉm. Pari mag maju atarrta chadcha mabajim aajem.
30 Dirigindo-se ao outro filho, o pai disse a mesma coisa. Ele respondeu: “Sim, senhor.” Mas não foi.
31 Mag nem ĩgkhaadam jaauwia, aig ũr narr khʉʉnag jũrr, —¿Chijãgua pãrau oowai ich ayau khõsi sĩerrjö i ipierraa ajĩ? a jëeujim ich Jesuu.
31 Qual dos dois fez a vontade do pai? Eles responderam: — O primeiro. Então Jesus disse:
32 ¿Jãgwi mag chirʉ́? Juan chi õor pör choomieu, jãga Ẽwandam dau na wënʉrraju aai nʉ a jaaumam ũrwi pãrau ʉ̈khabam daar, amauta pãar khãaijã ʉ̈khatarr aawaima. Pari pãrau magba irua jaau nʉrrʉmjã ũrnaa irua nem waaujerrjã pãach daúacha oojerrta, pãach khaibag khĩirjuwia Ẽwandamagjã chugpaapi jëeubajierramgui ajim amach khĩircha.
32 Porque João veio até vocês no caminho da justiça, e vocês não acreditaram nele; no entanto, os publicanos e as prostitutas acreditaram. Vocês, porém, mesmo vendo isso, não se arrependeram depois para acreditar nele.
33 Maimua ich Jesuupai, ’Ũrbat, deeum nem ĩgkhaadam pãrag ĩgkhakhimgui ajim.
33 — Escutem outra parábola. Havia um homem, dono de terras, que plantou uma vinha. Pôs uma cerca em volta dela, construiu nela um lagar, edificou uma torre e arrendou a vinha a uns lavradores. Depois, ausentou-se do país.
34 Maimua ya chi uva waaubaadëmcha khĩirjunaa jöoirau ich chognaan pʉ̈ijim aajem, ich paatëm agjö ich athee deepʉ̈imkhĩir.
34 Quando chegou o tempo da colheita, o dono da vinha mandou os seus servos aos lavradores, para receber os frutos que cabiam a ele.
35 Pari mag chi chognaan amach aar bardʉtkhabaimaawai, chi uva thʉa narr khʉʉnau pʉrphöbaadëwi, ãaur khʉʉn gaai sĩi mas waunaa, ãaur khʉʉn warre khëchpʉ̈inaa maimua pogkha mokoujã barmaajeejim anaabá.
35 Mas os lavradores, agarrando os servos, espancaram um, mataram outro e apedrejaram ainda outro.
36 Magbaawai deeu jöoirau jũrr khapanaa pʉ̈ijim aajem. Pari makhʉʉnjã amach aar barpinaa chi nacha bëetarr khʉʉn dʉ̈i arrjöo ajierram anaabá.
36 O dono enviou ainda outros servos em maior número; e os lavradores fizeram a mesma coisa com eles.
37 Maimua ya ãbmiecha paawai jöoirau ich chaai pʉ̈ijim aajem. I khĩirjugan ich chaai aawai i ögkhaju awiata pʉ̈ijiebma.
37 Por último, o dono da vinha enviou-lhes o seu próprio filho, pensando: “O meu filho eles respeitarão.”
38 Pari warm khʉʉnau mag i ögkhajujã khĩirjuba, sĩi warag amach aar barpinaa, “Keena, chamʉʉta chi iewaa aawai mʉguata mʉg atagjã jũrr ich aai nemjĩir jʉ̈aju khabahab” ajierram anʉm. “Jãg sĩpí warre maadëu i thõopʉ̈iju, mʉg uvadö jũrr maach dënkha awaag” ajierram anʉm, amach appai.
38 Mas os lavradores, vendo o filho, disseram uns aos outros: “Este é o herdeiro; venham, vamos matá-lo e ficar com a herança dele para nós.”
39 Mag, chadcha khapanaam khʉʉnau pʉrphöbaadëwi chi nemjĩirdö chaaur warp arrnaa thõopʉ̈ijierram aajem, ich jöoi iewaa ãba.
39 E, agarrando-o, lançaram-no fora da vinha e o mataram.
40 Mag jaaunaa jũrr ich iek ũr narr khʉʉnagta, ichdëu nem ĩgkhatarr igwi, ’Pãrau khĩirjuawai ĩsjã agtha mag uvadö sim anaa chi thʉa narr khʉʉnjã ich akhʉʉnpai akhiin, ¿jãgaju khai jöoirau magʉm wounaan dʉ̈i? a jëeujim Jesuu amag.
40 Quando, pois, vier o dono da vinha, que fará àqueles lavradores?
41 Magbaa amachdëu, —Mag amach khaibag sĩsidʉm paar amachdëu warm khʉʉn dʉ̈i aajerrjö amach dënjö am dau aug khaugba, irua agjö am khëchpʉ̈ijuuta. Magnaa jũrr chadcha ichig phagju khʉʉnagta irua alquilaa pʉajugui ajierram, ag jaar paawaijã chi nemjõdam ichig ich paat deemkhĩir.
41 Eles responderam: — Fará perecer horrivelmente aqueles malvados e arrendará a vinha a outros lavradores que lhe entregarão os frutos no tempo certo.
42 Amachdëu magbaawaita Jesuu amag magjim:
42 Então Jesus perguntou:
43 Magua mua pãrag mag chirʉmgui ajim: Ẽwandam pãar thãar ee ichta chi Pörkhaju atarr chi Pör khaba, deeum khʉʉn judionaan khabam khʉʉn ichdëu khõsi simjö nem wauju khʉʉn dʉ̈ita am Pörkhaju ajim. [
43 — Portanto, eu lhes digo que o Reino de Deus será tirado de vocês e entregue a um povo que lhe produza os respectivos frutos.
44 Maimua mag mua dihãd a chirʉmjã mʉch igwiapaita mag chirʉmgui ajim. Chi mʉ iek ʉ̈khaba sim wounan, juau ogthom mag dibig ʉ̈r burrwi ichdëupai ich gaai mas wau simjöta sim; maimua mag ʉ̈khaba nʉrrʉmta meemʉn, jũrr mʉ mag dibig pömaamjö chirʉmta i ʉ̈r buudimamjö ajugui ajim.
44 Todo o que cair sobre esta pedra ficará em pedaços; e aquele sobre quem ela cair ficará reduzido a pó.
45 Mamʉ mag irua jajawagmam ũrwi phadnaan chi pörnaanau Moiseeu phã pʉatarr wajapcha ʉʉrkhaajem khʉʉn dʉ̈imua khaug athajierram, amachdëu ich iseg nʉmta jaau sim.
45 Os principais sacerdotes e os fariseus, ouvindo estas parábolas, entenderam que Jesus falava a respeito deles;
46 Mag amach khĩir iekha simta khaug athaawai jũrr ichta pʉr arram khõchkha phöbaadëjim. Pari Jesuu chadcha Ẽwandamau nem jaaupi simta jaau nʉrrʉm thumaam khʉʉnau khaphʉ narr aawai amachta jũrr khaigbaju khĩirjuwi i chig abajierram.
46 e, embora quisessem prendê-lo, tinham medo das multidões, porque estas o consideravam como profeta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.