Marcos 9

Ẽwandam Iek (NOAE) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Mag iekhamamua ĩchab, ’Mʉ cha iekha chirʉm iekhau ãaur khʉʉn cha mʉ iek ũr nʉm khʉʉn chan mʉchta nem jua theeg thumaam khʉʉn Pörkha bëeju edamjö aadëm oobam aigjã meebajugui a jaaumajim anaabá.
1 Disse-lhes mais: Em verdade vos digo que, dos que aqui estão, alguns há que de modo nenhum provarão a morte até que vejam o reino de Deus já chegando com poder.
2 Mag ich khapeen ãaur khʉʉnag amach daúa ich oopiju jaautarr khur seis días nʉm ee Jesús durrsĩ pöm sim gaai majim aajem. Mag ich mam dʉ̈i õor thãrjuppai phë arrjim aajem. Makhʉʉn Pedro ajim aajem Santiago dʉ̈i, maimua Juan. Mag wëtwi ya durrsĩ gaai nʉmta amau oo nʉm dakhĩraa Jesús khĩir chaaupabaadëjim anaabá.
2 Seis dias depois tomou Jesus consigo a Pedro, a Tiago, e a João, e os levou à parte sós, a um alto monte; e foi transfigurado diante deles;
3 Magbaadëmua sĩi i mor gayam khajũa jũa sĩerrpa bʉ̈ʉnaa phuumjö aadëjim anʉm ich bäpgau. Khajũa atcha bäphä magjö chan õrau bʉ̈ʉrjã jã auba aajem aajem.
3 as suas vestes tornaram-se resplandecentes, extremamente brancas, tais como nenhum lavandeiro sobre a terra as poderia branquear.
4 Magbaadëm ee oowai warrgarm jöoin Moisés dʉ̈i Elíata iyʉ̈ʉ dʉnʉnʉihdʉ naajim aajem Jesús dʉ̈i.
4 E apareceu-lhes Elias com Moisés, e falavam com Jesus.
5 Amachdëu mag oobaawaita Pedro iek irua Jesuug mag chirajim anʉm:
5 Pedro, tomando a palavra, disse a Jesus: Mestre, bom é estarmos aqui; façamos, pois, três cabanas, uma para ti, outra para Moisés, e outra para Elias.
6 Mamʉ Pedroou Jesuug mag di ëu deeju a iekhatarran, maan amach chi khapeenta jãphierr nʉm iekhau pöd iekhajujã khaugba aawaita irua mag iekhajim anaabá.
6 Pois não sabia o que havia de dizer, porque ficaram atemorizados.
7 Mag am jãphierr nʉm ee, dëgölp sĩi edjã eemua jʉʉnthumie baug bëewi, am jöodʉ athaicheewai, sĩi ag ee ierr paaukhabaadëjim anʉm. Magbarm ee woun iekjö, “Chamʉʉta mʉ Iewaa mʉchdëu jãsehne wai chitʉmʉugui” ajim anʉm, “õor peerdʉ aumkhĩir mʉchdëucha jʉr autarr. Irua nem jaau simta ipierraa abat” ajim anʉm.
7 Nisto veio uma nuvem que os cobriu, e dela saiu uma voz que dizia: Este é o meu Filho amado; a ele ouvi.
8 Maimua deeu chi jʉʉnthumie chukhu aadëm ee, amau oowai i dʉ̈i mag õor numí narr ooba, Jesús ich appaita oo dʉnʉm oojierram anaabá.
8 De repente, tendo olhado em redor, não viram mais a ninguém consigo, senão só a Jesus.
9 Mag durrsĩe naawia jerag wëdurumua Jesuu mag ich khapeen thãrjup ich dʉ̈i arrtarr khʉʉnag amachdëu ootarrjã deeum khʉʉnag jaaupiba, sĩi amach thãar eepaita khaphʉ apijim aajem, ich chi Emkhooi Iewaa meewia deeu iiu phiidʉ nʉm ora.
9 Enquanto desciam do monte, ordenou-lhes que a ninguém contassem o que tinham visto, até que o Filho do homem ressurgisse dentre os mortos.
10 Magtarr aawai chadcha chi khapeenau bʉ̈ʉrjã õrag jaauba aajeejim aajem. Pari mag nʉmʉn wir aig amach eepain iyʉ̈ʉ nʉmua, —¿Ma khani maachig jaau sĩejimta mag i meewia deeu i iiu phiidʉju a sĩejĩma? aajeejim anaabá amach appai.
10 E eles guardaram o caso em segredo, indagando entre si o que seria o ressurgir dentre os mortos.
11 Mag amach appai mamag nʉʉ awi alphin ichigcha, —¿Khan jãgwia Ẽwandam iek jawaag chi machnaanau jaauwai mag Ẽwandamau Cristo pʉ̈iju na Eliata bëeju aajẽ? a jëeujierram anaabá.
11 Então lhe perguntaram: Por que dizem os escribas que é necessário que Elias venha primeiro?
12 — ausente —
12 Respondeu-lhes Jesus: Na verdade Elias havia de vir primeiro, a restaurar todas as coisas; e como é que está escrito acerca do Filho do homem que ele deva padecer muito a ser aviltado?
13 — ausente —
13 Digo-vos, porém, que Elias já veio, e fizeram-lhe tudo quanto quiseram, como dele está escrito.
14 Mag iyʉ̈ʉ wëdurumua tagam ich khapeen nueve narr aig pachënaa oowai, õor pöm warpham magwe phʉʉr thʉnʉm jãrrta Ẽwandam i jawaag chi machnaan garmua am dʉ̈i ijẽjẽbkham oochëjim aajem.
14 Quando chegaram aonde estavam os discípulos, viram ao redor deles uma grande multidão, e alguns escribas a discutirem com eles.
15 Mag õor pöm thʉnarr khʉʉnau amach dakhĩir Jesús barbaichëm oophöbaadee onegau i khĩirphee pochag phöbaadëwi i dʉ̈i saludaa nʉmua, “Ʉ̈uchata jãg pʉ barbaichëm” ajierram anʉm.
15 E logo toda a multidão, vendo a Jesus, ficou grandemente surpreendida; e correndo todos para ele, o saudavam.
16 Mag chi machnaan garmua ich khapeen dʉ̈i ijẽjẽbkham oobaicheewai, —¿Pãar khan iekta ig nʉma? ajim anʉm amag.
16 Perguntou ele aos escribas: Que é que discutis com eles?
17 Magbaa mag õor pos thʉnʉm eemua ãbmua magjim anʉm:
17 Respondeu-lhe um dentre a multidão: Mestre, eu te trouxe meu filho, que tem um espírito mudo;
18 Mʉg khitʉm barbaadeewain sĩi jẽkhʉt bäjä aimaajem. Magbaadëmua sĩi isaphun bau aadëm dʉ̈i thet khierrpa kũkũerr khabaadëmua phithierrii aadeejemgui ajim anʉm. Mag bar nʉmua warag nem dau aauga pabaadëmgui ajim anʉm. Mua pʉ khapeenag jaaujim, amag mʉch chaai mor eem bën warre jẽupʉ̈imkhĩir. Pari ni ãbmuajã pödbajim a jaaumajim aajem.
18 e este, onde quer que o apanha, convulsiona-o, de modo que ele espuma, range os dentes, e vai definhando; e eu pedi aos teus discípulos que o expulsassem, e não puderam.
19 Magbaawai Jesuu ich khapeenagta magjim anaabá:
19 Ao que Jesus lhes respondeu: ó geração incrédula! até quando estarei convosco? até quando vos hei de suportar? Trazei-mo.
20 Magbaawai chadcha chi chaai i aig aibëejierram aajem. Mag aipierrwai, chi chaai mor ee mag chi mepeer simua Jesús khĩir eerpa athaawai, sĩi eeupemjö ich bënëu barbaadëmua warre jẽkhʉt bäjä aimajim anʉm. Mag bäjä aimaa sĩi parhooba bʉ̈ thʉthʉg khabaadëm dʉ̈i ipëgchöo isaphun bau aadëjim anaabá.
20 Então lho trouxeram; e quando ele viu a Jesus, o espírito imediatamente o convulsionou; e o endemoninhado, caindo por terra, revolvia-se espumando.
21 Ich dakhĩir magbaadeewaita Jesuu chi ayag, —¿Pʉ chaai jãg bënëu barbaaderr ya dʉ̈rrʉ̈ʉ sĩwi? ajim anʉm.
21 E perguntou Jesus ao pai dele: Há quanto tempo sucede-lhe isto? Respondeu ele: Desde a infância;
22 Khar chará jãg barbaadëmua chi meperau õtdau eejã barpʉ̈inaa dö eejã barpäaijemgui ajim anʉm, i thõopäaig. Maagjeewaita mua pʉrʉg chaigpa chirʉmgui ajim anʉm. Pua ʉ̈u i monaaupʉ̈iju aai chirʉm khai, maar dau aug khaugwi mʉ chaai monaaubapʉ̈i ajim anʉm irig.
22 e muitas vezes o tem lançado no fogo, e na água, para o destruir; mas se podes fazer alguma coisa, tem compaixão de nós e ajuda-nos.
23 Magbaawai Jesuu irig, —¿Jãgwi mag pua mʉrʉg “ʉ̈u i monaaupʉ̈iju aai chirʉm khai” a sĩwi? ajim anʉm. Ar Ẽwandam gaaita ʉ̈kha nʉm khʉʉn ithee chan bʉ̈ʉrjã phithurm nem chukhum. Maagwai puajã chadcha thãraucha ʉ̈khamʉn, pʉ chaaijã monaaubajup ajim anʉm irig.
23 Ao que lhe disse Jesus: Se podes!-tudo é possível ao que crê.
24 Magbaa chi ayau, —Muan chadcha ʉ̈kha chirʉmgui ajim anʉm. Mamʉ pua mʉch chaai monaauju khĩirjugta ʉ̈rcha mʉrʉg khĩirjupibá ajim anʉm, warag Ẽwandamag ʉ̈khaag.
24 Imediatamente o pai do menino, clamando, {com lágrimas} disse: Creio! Ajuda a minha incredulidade.
25 Mag nʉm ee Jesuu oowai ich aig õor pöm biirdʉdʉkham oobaawai chi chaai mor ee mepeer simʉgta meeurrau aadëwi, —Mepeer, pʉchdëuta mʉg chaai jãg kach khĩsunaa meu meraa wai simgui ajim anʉm. Magnaa, Mʉ iekhau jöpai chaai mor eemua öbërbaad, maimua tag i mor ee dubaag khabamgui ajim anʉm.
25 E Jesus, vendo que a multidão, correndo, se aglomerava, repreendeu o espírito imundo, dizendo: Espírito mudo e surdo, eu te ordeno: Sai dele, e nunca mais entres nele.
26 Mag Jesuu ichig meeurrau aadeewai chi mepeer wiiu a baubaadëjim anaabá. Mag baubaadëmua chi chaai deeu ich bënëu barbaadëwi, jẽkhʉt bäjä aimawia, warre chi meemjö bʉ̈ʉrjã mimig chukhu apʉ̈ijim anʉm. Mag aig õor pöm pos thʉnarr khʉʉnau amach dakhĩir mag chi thõmjö aadëm oobaawai, “Chadcha ya meebaadëbahab” anaajim anaabá.
26 E ele, gritando, e agitando-o muito, saiu; e ficou o menino como morto, de modo que a maior parte dizia: Morreu.
27 Mamʉ amau mag meebaadëm anʉm ee, Jesuu chi chaai jua gaai pʉrnaa ʉ̈gthaag phiriu athajim anʉm. Mag ich jua gaai pʉrnaa phiriu athaawai dʉ̈i phiidʉ warag bʉ̈jãau dʉnʉisijim anaabá.
27 Mas Jesus, tomando-o pela mão, o ergueu; e ele ficou em pé.
28 Mag chaai mor eem mepeer jʉrpʉ̈iwi ërëubaadeeu, ya amach ap deg paaukhabaimaawai, iyʉ̈ʉ nʉmua Jesuug, —¿Khan jãgwi jãg chaai mor ee bën khaigbam wai sĩerr marau pöd öbeerpi aubajĩ? a jëeujierram anʉm chi khapeenau.
28 E quando entrou em casa, seus discípulos lhe perguntaram à parte: Por que não pudemos nós expulsá-lo?
29 Mag ichig jëeubaawaita, —Mua pãrag jaaukhimgui ajim anʉm: Jãg mepeer khĩir õor mor eemua jʉrpäaigan, jãan sĩi thachjã khöba ãba Ẽwandamagpai jëeu nʉʉ aawaita jʉrpäaijemgui ajim anʉm.
29 Respondeu-lhes: Esta casta não sai de modo algum, salvo à força de oração {e jejum.}
30 — ausente —
30 Depois, tendo partido dali, passavam pela Galiléia, e ele não queria que ninguém o soubesse;
31 — ausente —
31 porque ensinava a seus discípulos, e lhes dizia: O Filho do homem será entregue nas mãos dos homens, que o matarão; e morto ele, depois de três dias ressurgirá.
32 Mamʉ amachig mag jaaumamjã pöd i iekha sim khaugba aajeejim anaabá. Mag amachdëu pöd khaugba aawai jëwaag ẽkhaajeejim anʉm; mamʉ inagau awi ich mag jëeubajierram aajem.
32 Mas eles não entendiam esta palavra, e temiam interrogá-lo.
33 Mag iyʉ̈ʉ wënʉrrʉmua phöbör Capernaum anʉm ee barimajim aajem. Mag barwia ya deg paaukhabaimaawai ichdëu amag, —Maach khʉd ee daaig wëduraawai pãar ¿khan ata iyʉ̈ʉ wëduraa ajĩ? ajim anʉm.
33 Chegaram a Cafarnaum. E estando ele em casa, perguntou-lhes: Que estáveis discutindo pelo caminho?
34 Mamʉ amachig mag jëeubaawai, chi khapeenau ni ãbmuajã i iek ʉ̈khaba, sĩi khĩuu nʉisijim anʉm, khʉd ee wëdurumua chijãata amach eepai thumaam khʉʉn khãai ʉ̈rʉʉcha sĩ a chikham ipeer ahaug wëdurarr khap.
34 Mas eles se calaram, porque pelo caminho haviam discutido entre si qual deles era o maior.
35 Mag ich iek ʉ̈khaba abaawai am na jẽkhʉt jupwi dʉ̈i amach thum ich bigaau thʉ̈rkha auwia amag magjim aajem:
35 E ele, sentando-se, chamou os doze e lhes disse: se alguém quiser ser o primeiro, será o derradeiro de todos e o servo de todos.
36 Magnaa chaaidam thʉ̈r auwia, am dakhĩir chi chaaidam jua ee jiir auwi amag magjim anʉm:
36 Então tomou uma criança, pô-la no meio deles e, abraçando-a, disse-lhes:
37 —Mʉg chaai agtha ich juau paba aawai serbiiba khitʉmjö õor thʉnʉm thum mua khõsi chitʉm. Pãrau mʉ dënjö mʉg khithëem ãb khãijã jãsenkhawia pãach di aig aumʉn magan pãrau mʉchchata khĩir jãsenkhabarmjö abarm ajim anʉm. Mag pãrau ʉdʉraa pãach aig mʉ baarpi nʉm aiguin magan pãrau mʉ Aaijã khõsi nʉmgui ajim anʉm, ichdëuta mʉ pʉ̈itarr aawai.
37 Qualquer que em meu nome receber uma destas crianças, a mim me recebe; e qualquer que me recebe a mim, recebe não a mim mas àquele que me enviou.
38 Mag ũrwia Juanau, —Maestro ajim anʉm. Marau woun ãb oojim, mag wounau iekhamamua pʉ thʉ̈r thʉ̈rnaa õor mor eem mepeenag öbeerpi jaaubaawai chadcha öbeerpʉ̈i maajeejim. Mamʉ maarjö pʉ dʉ̈i nʉrraba aajemuata mag sĩewai marau irig tag õor mor eem mepeen jʉrkhʉʉipiba jaaujimgui ajim anʉm.
38 Disse-lhe João: Mestre, vimos um homem que em teu nome expulsava demônios, e nós lho proibimos, porque não nos seguia.
39 Magbaa Jesuu amag, —¿Khanthee pãrau irig magjierrá ajim anʉm, idëu õor jua pʉrpiba? Mag wounau mʉ thʉ̈r gaaita mag õor monaau nʉrrʉm khai, magan irua wajaphata nem wau sim khabahab ajim anʉm, mʉ ëugar khaigba jaauba.
39 Jesus, porém, respondeu: Não lho proibais; porque ninguém há que faça milagre em meu nome e possa logo depois falar mal de mim;
40 Maadëu nem wau nʉm oo simjã maach ichaaurjã khaba warag maach juapierr oo sim wounan, magan maan maach dʉ̈i sĩewaiu ajim anʉm.
40 pois quem não é contra nós, é por nós.
41 Maimua ich agjö ãbmua khãijã pãar Cristo khapeen aawai pãrag nemdam bʉ̈rʉʉm khãijã deebarm wounan, Ẽwandamau agjö irig nem wajapham deeb khaba deeju a chirʉmgui ajim anʉm.
41 Porquanto qualquer que vos der a beber um copo de água em meu nome, porque sois de Cristo, em verdade vos digo que de modo algum perderá a sua recompensa.
42 ’Pari magba ãbmua khãijã mʉ chaai mʉg mʉ iek ʉ̈kha khërʉmta pekau ee burrpimʉn, Ẽwandam dʉ̈ita iekkhõr pöoma sĩsiju. Mamʉ mag Ẽwandam dʉ̈ita iekkhõr paarpaju khãai, ichdëupai ich ö gaai mokpör pömkham jʉ̈naa phũas ee baudʉkhiin ʉ̈ucha ajugui ajim anʉm.
42 Mas qualquer que fizer tropeçar um destes pequeninos que crêem em mim, melhor lhe fora que se lhe pendurasse ao pescoço uma pedra de moinho, e que fosse lançado no mar.
43 Maimua agjö pʉch juaupaita pʉ pekau waupi sim khai, ag garm jua warag warre thʉapbapʉ̈i. Idëu pʉ jua bisi Ẽwandam aar barwiajã ʉ̈u simgui ajim anʉm, pʉch jua numwe monakha khĩmie durr õtdau uu thõojã khaugba wëjöm ee maju arr khãai. [
43 E se a tua mão te fizer tropeçar, corta-a; melhor é entrares na vida aleijado, do que, tendo duas mãos, ires para o inferno, para o fogo que nunca se apaga.
44 Mam chan mag õtdau uu thʉnʉmjã bʉ̈ʉrjã thõba ni ag eem ödömiejã khëchaa khaugba sĩerrʉmgui ajim anʉm.]
44 {onde o seu verme não morre, e o fogo não se apaga.}
45 Wa pʉ bʉ̈ʉu khãijã agjö pʉ pekau ee burrpi sim khai, magan mag bʉ̈jã warag thʉapbapʉ̈i. Bʉ̈ numwe monakha khĩmie durr maju arr khãai, Ẽwandam aar bʉ̈ bisi öbërwiajã ʉ̈ucha simgui ajim anʉm. [
45 Ou, se o teu pé te fizer tropeçar, corta-o; melhor é entrares coxo na vida, do que, tendo dois pés, seres lançado no inferno.
46 Mam chan mag õtdau uu thʉnʉmjã thõba ni ag eem ödömiejã khëchba ich mag sĩerrʉmgui ajim anʉm.]
46 {onde o seu verme não morre, e o fogo não se apaga.}
47 Wa pʉ daúa khãijã pʉ pekau waupi sim khai, magan mag dau warag jẽubapʉ̈i. Pʉch dau numwe monakha khĩmie durr Ẽwandamag pʉch barpʉ̈ipiju khãai, dau bese khãijã pʉʉta Ẽwandam dënkha simʉn ʉ̈ucha simgui ajim anʉm.
47 Ou, se o teu olho te fizer tropeçar, lança-o fora; melhor é entrares no reino de Deus com um só olho, do que, tendo dois olhos, seres lançado no inferno.
48 Mam khĩmie durr chan ödömiejã khëchaa khaugba ich mag domkha thʉnʉm dʉ̈i mag õtdau uu thʉnʉmjã thõba ich mag sĩerrʉmgui ajim anʉm. Maguata muan pãragan, pekau waumaaugau dau chukhumjö oobamjönaa magʉm nem khaigbam wawaagjã jua chukhumjö abat a chirʉmgui ajim anʉm, bʉ̈ʉrjã wauba.
48 onde o seu verme não morre, e o fogo não se apaga.
49 ’Mua pãrag mag chirʉmʉn, chikhamnau pãach thum pãar wajap dau aug waupiju aawaita mag chirʉmgui ajim anʉm. Mamʉ Ẽwandamau ʉdʉraa mag pãar dau aug waupi nʉmʉn, sĩi pãach ich dʉ̈i chadcha ubʉ wënʉrrʉm khai a khap aagta magpi sim. [Pãar dʉ̈i mag sim aig, nemek mod ãrm ugua phö sĩiujemjö, mag phithur wënʉrrʉm gaaimua warag pãarjã agjö ich dʉ̈i ajapha wënʉrramkhĩirta pãar dʉ̈i mag simgui ajim anʉm.]
49 Porque cada um será salgado com fogo.
50 Thakharan chadcha nem wajaphamʉu. Mamʉ mag sim nakha aadëkhiin, ¿khaíu magʉm thakhaar igju khai? ajim anʉm. Jãg thakharauta nem thum sĩpha apiejemjö abat, pãach khapeen dʉ̈i nem wajapha wau nʉmua agdaujö thumaa khõinaa wënʉrraag a jaaumajim aajem.
50 Bom é o sal; mas, se o sal se tornar insípido, com que o haveis de temperar? Tende sal em vós mesmos, e guardai a paz uns com os outros.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.