Marcos 15

Ẽwandam Iek (NOAE) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Maimua ag ãspaau edpherre thum chi thethemnaan ãbam aig podpajierram aajem, khĩirjug jʉrwi Pilato aar paawai Jesús khaibag waupiju jaau khaphʉ jawaag. Maig naajim aajem: phadnaan chi pörkha nʉm khʉʉn, Moiseeu Ẽwandam iek phã pʉarr jawaag chi machnaan, judionaan eem jöoin chi thierrnaan maimua tagam khʉʉn agjö chi Asamblea eem khʉʉnpa thʉnaajim aajem. Makhʉʉnauta amach thumaam khʉʉnau Jesús jua jʉ̈khanaa Pilato aar arrjierram anaabá.
1 De manhã bem cedo, os principais sacerdotes, os líderes do povo e os mestres da lei — todo o alto conselho — se reuniram para discutir o que fariam em seguida. Então amarraram Jesus, o levaram e o entregaram a Pilatos.
2 Mag ich aar wai barbaimaawai Pilatoou ich Jesuug —¿Chadcha pʉʉta judionaan Reí? a jëeujim anʉm.
2 Pilatos lhe perguntou: “Você é o rei dos judeus?”. Jesus respondeu: “É como você diz”.
3 Mag warag chi phadnaan pörkha nʉm khʉʉnau ich khĩircha iek pöm amachdëu jaaum aig sëukha iekhamatarr igwia
3 Os principais sacerdotes o acusaram de vários crimes,
4 deeu ũmaai Pilatoou irig, —¿Khan jãgwi pʉ iekhamaphamjö sĩ? ajim anʉm. ¿Pua ũrbahab, jũrram khʉʉnau pʉch khĩircha pʉch khaibag waupi jaau nʉm?
4 e Pilatos perguntou: “Você não vai responder? O que diz de todas essas acusações?”.
5 Mamʉ parii Pilatoou ichig mag jëeu ahaukhamjã sĩi warag khĩuu abaawai ich ödegpai, “Wounaan mʉg oohba chitʉm” ajim anʉm.
5 Mas, para surpresa de Pilatos, Jesus não disse coisa alguma.
6 Pilatoou ag nawejã añopierr mag phiesta Pascua anʉm burrwai presonaan eem ãb parhoobam chi phöbörpienau jëeubarm öbeerpäaijeejim.
6 A cada ano, durante a festa da Páscoa, era costume libertar um prisioneiro, qualquer um que a multidão escolhesse.
7 Maagjerr aawai ich mag jaar woun ãb Barrabás anʉmta deeum khʉʉn dʉ̈i cárcel deg preso sĩejim, ichdëu gobierno dʉ̈i õor meeukhapiwia ag meeukhaa ee õor thõotarr gaaimua.
7 Um dos prisioneiros era Barrabás, um revolucionário que havia cometido assassinato durante uma revolta.
8 Mag nemkhoopierr preso ãb sĩi öbeerpäaijerr aawai chi phöbörpien ãbam aig biirdʉwia ag na Pilatoou ichdëu aajerrjö preso ãb öbeerpʉ̈imkhĩir irig jajaau aajeejim anʉm.
8 A multidão foi a Pilatos e pediu que ele libertasse um prisioneiro, como de costume.
9 Ichig magbaawaita Pilatoou amag, —¿Pãrau judionaan Rey Jesuuta mʉrʉg öbeerpʉ̈ipi nʉ? a jëeujim anaabá jũrr amag.
9 Pilatos perguntou: “Querem que eu solte o ‘rei dos judeus’?”.
10 Irua mag Jesuuta öbeerpʉ̈im khõsi sĩerran, phadnaan chi pörkha nʉm khʉʉnau sĩi amachdëu Jesuu nem wau nʉrrarrjö pöd nem waubam gaaimua iekkhõr wau nʉm iekhauta mag i pʉr dee wai nʉm khaphʉ sĩerr aawaita mag iekhajim aajem.
10 (Pois havia percebido que os principais sacerdotes tinham prendido Jesus por inveja.)
11 ¡Ih! Mamʉ Pilatoou mag iekhabaawai chará chi phadnaan pörkha nʉm khʉʉnau sĩi warag õor wawikha thʉnʉʉujim anʉm, thumaam khʉʉnau ãba Barrabaata sĩi ich jãg weeupʉ̈ipi jajaau amkhĩir.
11 Nesse momento, os principais sacerdotes instigaram a multidão a pedir a libertação de Barrabás em vez de Jesus.
12 Mag Barrabaata sĩi öbeerpʉ̈ipim khõchkha nʉm ũrbaawai deeu Pilatoou, —¿Mag judionaan Rey anʉm dʉ̈i mua jãgajuma? ajim anʉm.
12 Pilatos lhes perguntou: “Então o que farei com este homem que vocês chamam de ‘rei dos judeus’?”.
13 Magbaawai warag serereukhamua Jesús warre pakuls gaaita meerphëpi jajaau aajeejim anaabá.
13 “Crucifique-o!”, gritou a multidão.
14 Magbaa jũrr Pilatoou amag, —¿Pari khan nemta irua khaigba waujĩma ajim anʉm, pãrau mag warre i thõopi jaau nʉm?
14 “Por quê?”, quis saber Pilatos. “Que crime ele cometeu?” Mas a multidão gritou ainda mais alto: “Crucifique-o!”.
15 Mag warag serereukhamjã pʉaba aawai, õor pöm mag thʉnʉm jũrr ich dʉ̈ita meeukham ugua, chadcha am ipierr Barrabaata weeupʉ̈ipi jaaujim anaabá. Maimua chi Jesús jũrr wʉpi jaaunaa pakuls gaai meerphëpʉ̈imkhĩir warre amach jua ee deepʉ̈ijim aajem.
15 Para acalmar a multidão, Pilatos lhes soltou Barrabás. Então, depois de mandar açoitar Jesus, entregou-o aos soldados romanos para que fosse crucificado.
16 Magbaawai chi soldaaunau Pilato sĩejem ag di ũjãrr chi Jesús warrwia soldaaun thum ãbam aig thʉ̈rkha aujierram aajem.
16 Os soldados levaram Jesus para o palácio do governador (lugar conhecido como Pretório) e chamaram todo o regimento.
17 Mag warrnaa, irig khajũa khichphë khĩir jũapinaa, ich agjö miu dën wërjũch phʉʉrthʉ waunaa, pör gaai pörsirkha jũapipʉ̈ijierram aajem.
17 Vestiram Jesus com um manto vermelho, teceram uma coroa de espinhos e a colocaram em sua cabeça.
18 Mag jũapipʉ̈inaa juau ogthom chi soldaaunaupai i wau iekhamamua, —¿Jãgpai chirʉ́ judionaan Rey? aajeejim anʉm. |src="cn01827B.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="MRK 15.18"
18 Então o saudavam, zombando: “Salve, rei dos judeus!”.
19 Mag wai nʉmua i pörchajã paau wʉnaa, khĩirchajã ichöou thunaa, sĩi i wau nʉm iekhau i khĩirpheejã kanieu phõbkhakha aajeejim anʉm, amach rey anʉmua.
19 Batiam em sua cabeça com uma vara, cuspiam nele e ajoelhavam-se, fingindo adorá-lo.
20 Mag i dau aphʉʉ wau wai nʉʉ awia, amachdëu irig khajũa khichphë khĩir jũapitarr deeu ẽer auwia, ich khajũa chaardamta deeu jũapipʉ̈inaa, pakuls gaai meerphëpäain athaadëjierram aajem.
20 Quando se cansaram de zombar dele, tiraram o manto vermelho e o vestiram com suas roupas. Então o levaram para ser crucificado.
21 Mag Jesús pakuls gaai meerphëpäain arrum ee, am khĩirphee woun ãb Simón anʉm ich phidag eemua ich diig urajim aajem. Mag woun Cirenepierr ajim aajem, Alejandro dʉ̈i Rufo anʉm am aai. Chi soldaaunau mag Simón oobaawai jũrr ajués irigta Jesuu pakuls arrmaa atarr arrpijierram aajem.
21 Um homem chamado Simão, de Cirene, passava ali naquele momento, vindo do campo. Os soldados o obrigaram a carregar a cruz. (Simão era pai de Alexandre e Rufo.)
22 Mag ërëu phöbaadëwi buchagdam Gólgota anʉmʉg arrjierram aajem. Maach meúan mag Gólgota anʉmʉn Pörpá Durrsĩ a simʉu.
22 Levaram Jesus a um lugar chamado Gólgota (que quer dizer “Lugar da Caveira”).
23 Maig Jesuug vino mirra ee waaurëu sim döpiju ẽkhajierram anaabá, khaparr aadëmua gaai machag thʉnʉm ãwatamkhĩir. Mamʉ Jesuu bʉ̈ʉrjã döbajim aajem.
23 Ofereceram-lhe vinho misturado com mirra, mas ele recusou.
24 Mag dee nʉmjã döba abaawai ich mag pakuls gaai meerphëpʉ̈ijierram anaabá. Mag meerphëpʉ̈iwia, khaíuta i khajũa wai sĩsiju khai awi, chi soldaaunau i khajũa jũajerr ʉ̈r phatkhon bar jemkha nʉmua amachpierr agdaujö gan aumajierram aajem.
24 Então os soldados o pregaram na cruz. Depois, dividiram as roupas dele e tiraram sortes para decidir quem ficava com cada peça.
25 Mag amau i pakuls gaai meerphëpäaiwai ya edaupherr garm las nueve thʉnaajim aajem.
25 Eram nove horas da manhã quando o crucificaram.
26 Mag i meerphë wai narr pakuls gaai i pör ʉ̈r ẽsapdau phã sĩejim anaabá. Mamʉ mag nem khaigbam wautarr jaauju chukhu arr aawai sĩi “Judionaan Rey” a phã sĩejim.
26 Uma tabuleta anunciava a acusação feita contra ele: “O Rei dos Judeus”.
27 Mag i meerphëbapʉ̈im dʉ̈i ĩchab agjö nem jĩgkhaajem khʉʉn numí amach khĩkhĩetdö i bigaau pakuls gaai meerphëgkhapʉ̈ijierram aajem: ãb i juachaar gar, maagwai ãbakhai i juawë gar. [
27 Dois criminosos foram crucificados com ele, um à sua direita e outro à sua esquerda.
28 Mag nʉm aiguin warrgarwe Ẽwandam i jaaumienau phã pʉarr gaai, “Chi khaigbam khʉʉn jãrr wai naaju” a iekhatarrjã thum chadcha ag eyaata öbër sim.]
28 Assim, cumpriram-se as Escrituras que diziam: “Ele foi contado entre os rebeldes”.
29 Mag i pakuls gaai meerphë wai nʉm aig dich nʉm khʉʉnaujã i wau nʉm iekhau irig eerpanaa, ʉ̈iphʉʉrphʉʉrnaa, “Wa jãgʉm khabá, puan mag Aai i jëeujem dijã thum pogueupʉ̈inaa deeu khãai thãrjuppaim ee ëu dʉnʉʉuju aajerrta,
29 O povo que passava por ali gritava insultos e sacudia a cabeça em zombaria. “Olhe só!”, gritavam. “Você disse que destruiria o templo e o reconstruiria em três dias.
30 jãg pua wir aig pʉchpai peerdʉ auwia jãg pakuls gaaimua eeg ʉʉrbabáma” aajeejim anʉm, dich nʉm khʉʉnau.
30 Pois bem, salve a si mesmo e desça da cruz!”
31 Sĩi dich nʉm khʉʉnaujã irig mag iekha ërëu dich thʉnaawai ich agjö phadnaan chi pörnaanaujã Moiseeu Ẽwandam iek phã pʉarr jawaag chi machnaan dʉ̈imua amach ee wir aigpai, “Bigaaum khʉʉnan peerdʉ autarrta jũrr wir aig ichpai chan pöd peerdʉ auba sim” a iekha naajim anaabá, i waauwai.
31 Os principais sacerdotes e os mestres da lei também zombavam de Jesus. “Salvou os outros, mas não pode salvar a si mesmo!”, diziam.
32 Magnaa ichigcha iekhamamua, —Israelam Rey, ¿pʉch khabá õor peerdʉ aumkhĩir Ẽwandamau pʉ̈itarr? Magan pakuls gaaimua eeg ʉʉrbabaad anaajim aajem. Pʉ chadcha maar dakhĩir eeg ʉʉrbamʉn, maach daúacha oobaawai marau pʉ iek ʉ̈khaju anaajim anʉm irig.
32 “Que esse Cristo, o rei de Israel, desça da cruz agora mesmo para que vejamos e creiamos nele!” Até os homens crucificados com Jesus o insultavam.
33 Ich mag ed edausĩe thʉnʉm ee dëgölp edau khĩbaadëm abarmʉn sĩi warre edaramjöta jöisijim anaabá. Mag khĩ thʉnʉʉ awia edau phʉʉibaajër las tres naata deeu edau aardʉbaadëjim aajem.
33 Ao meio-dia, desceu sobre toda a terra uma escuridão que durou três horas.
34 Ich mag edau khĩbaadëm ee Jesuu thet äa a khitawia, “Eloi, Eloi, ¿lema sabactani?” ajim anʉm. Mag sim aig maach meúan: “Aay Ẽwandam, ¿khantheeta pua mʉ mʉg dau aphʉʉ chirʉmjã mʉrʉg oobamjöo aadëma?” a simʉu.
34 Por volta das três da tarde, Jesus clamou em alta voz: “ Eloí, Eloí, lamá sabactâni? ”, que quer dizer: “Meu Deus, meu Deus, por que me abandonaste?”.
35 Magbaawai aig õor narr khʉʉnau Jesuu mag iekhabarm ũrbaawai jũrr amach khapeenag, —Keena, pãadë ũrbat. Maguan warrgarm Ẽwandam i jaaumie Elías khararrta ich aig thʉ̈r simwai ajierram aajem.
35 Alguns dos que estavam ali, ouvindo isso, disseram: “Ele está chamando Elias”.
36 Magbaawai ãbmua khaphigbaadëwia, putjö ũũpphë khitʉm gaai vino adchuchúu simta dorrdʉnaa aibëewi, pa gaai bʉʉrnaa, i i aig ʉa aujim aajem, ag gaaim bereu dömkhĩir. Magnaa ichdëupai warm khʉʉnag, —Jãgnaan chad idëu sĩi ootarraugui ajim anʉm, daau chadcha Eliaau bëewi i eeg jiirbapʉ̈ichëju.
36 Um deles correu, ensopou uma esponja com vinagre e a ergueu num caniço para que ele bebesse. “Esperem!”, disse ele. “Vamos ver se Elias vem tirá-lo daí.”
37 Pari mag nʉm ee deeu Jesuu thet äa a khitawia warre chaaupabaadëjim anaabá.
37 Então Jesus clamou em alta voz e deu o último suspiro.
38 Magbarm bʉ̈rre ĩchab Aai i jëeujem deg ierr dijã garcha put nem parrg sim ëu wëjorrta sĩi ʉ̈gthaamua eeg sʉrr abarmʉn warre jãrrcha thoophem numí jijirar jöisijim anʉm.
38 A cortina do santuário do templo se rasgou em duas partes, de cima até embaixo.
39 Mag Jesús äa awia meebaadëm oobaawai chi soldaaun am capitán chi Jesús jiir wëjöm khĩirphee oo dʉnarrau, —Chadchata jãgan mʉg wounan Ẽwandam Iewaaugui ajim anaabá.
39 Quando o oficial romano que estava diante dele viu como ele havia morrido, exclamou: “Este homem era verdadeiramente o Filho de Deus!”.
40 Maig ĩchab ʉʉinjã naajim aajem. Makhʉʉn ʉʉinau sĩi warppaimua eerpa durruu ajim anʉm. Chi maig narr khʉʉn, María Magdalena ajim aajem, ãb agjö María a thʉ̈r sĩerrpa. Mag María Santiago ãd anaa ĩchab José ãd ajim aajem. Maig deeum ʉʉi Salomé anʉmjã dʉ̈i sĩejim aajem.
40 Algumas mulheres observavam de longe. Entre elas estavam Maria Madalena, Maria, mãe de Tiago, o mais jovem, e de José, e Salomé.
41 Ich makhʉʉn ʉʉinauta i Galilea ee nʉrraawaijã i dʉ̈i wënʉrrʉmua irua nemdam iigwaijã thumaa irig au dedee aajeejim aajem. Maagjerr aawai Jerusalenagjã i dʉ̈i bëewia dʉ̈i aig naajim anaabá. Pari makhʉʉn appaijã khaba, mag tag ʉʉin khapan am dʉ̈i bëetarr khʉʉnjã ĩchab aig naajim aajem.
41 Eram seguidoras de Jesus e o haviam servido na Galileia. Também estavam ali muitas mulheres que foram com ele a Jerusalém.
42 Amau mag i dau aphʉʉ wai khëumaa arran sĩi nem thum khĩir khaug sĩiujem ed ajim, jua ʉ̈i kheeujem noram.
42 Tudo isso aconteceu na sexta-feira, o dia da preparação, antes do sábado. Ao entardecer,
43 Mag ya kheeuraa aadëm ee, woun ãb judionaan Asamblea eem José Arimateapierr majim aajem, Pilato aar. Mag woun ĩchab chi thethem ajim anaabá. Mag wounaujã ĩchab Ẽwandamau maach peerdʉ aumkhĩir pʉ̈iju jaaujerr bëeju anʉmta nʉajeejim aajem. Ich mag wounauta Pilato aar mawia
43 José de Arimateia foi corajosamente a Pilatos e pediu o corpo de Jesus. (José era um membro respeitado do conselho dos líderes do povo e esperava a chegada do reino de Deus.)
44 irig jëeuwimajim aajem, chi meemdam arrwi aukhëraan maag. Mag Jesús meebaadëm a ũrbaawai Pilato warre jʉ̈gderraa aadëjim anʉm, irua khĩirjuawain Jesús meeba agtha iiu sĩeju aai simta mag meebaadëm a ũrbaawai. Magbaa Pilatoou chi capitán mag dʉ̈i meerphë nʉm aar sĩerrjã thʉ̈rpʉ̈ijim aajem, magʉg khap jëeu oog.
44 Surpreso com o fato de Jesus já estar morto, Pilatos chamou o oficial romano e perguntou se fazia muito tempo que ele havia morrido.
45 Maimua chi capitán bëewia chadcha meebaadëm a jaaubaawai Pilatoou Joseeg arrmkhĩir jaaujim aajem.
45 O oficial confirmou que Jesus estava morto, e Pilatos disse a José que podia levar o corpo.
46 Magbaawai Joseeu dĩesdam për auwia, mawia, mag Jesús chi meemdam pakuls gaaim eeg jiir aunaa agua ajapha pʉrëupʉ̈ijim aajem. Magnaa ag nawe jẽbdi durrbʉ̈ khõpag ee chi khörm sĩerr ee aukhërwia chi jẽbdi i ee ajapha mok pör pöm simua joothʉ pʉajim aajem.
46 José comprou um lençol de linho, desceu o corpo de Jesus da cruz, envolveu-o no lençol e colocou-o num túmulo escavado na rocha. Então rolou uma grande pedra na entrada do túmulo.
47 Mag chi binaandam jẽbdeg aukhërbarm ʉʉin numiim khʉʉnau warppaimua oo naajim aajem. Makhʉʉn ʉʉin ãb María Magdalena ajim anʉm, maimua ãbkhai José ãd agjö María a thʉ̈ʉrjerr ajim aajem.
47 Maria Madalena e Maria, mãe de José, viram onde o corpo de Jesus tinha sido sepultado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.