Lucas 6

Ẽwandam Iek (NOAE) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Biek ãb jua ʉ̈ʉijem ed Jesús ich khapeen dʉ̈i trigo phur wëjöm ee dich wënʉrrajim aajem. Mag dich wëtumua i khapeenau trigo chi bichpa thʉrrëunaa chi dau juajãagpai sigthʉnaa khö wëtmajim aajem.
1 Num sábado, Jesus estava atravessando uma plantação de trigo. Os seus discípulos começaram a colher e a debulhar espigas, e a comer os grãos de trigo.
2 Mag khö nʉm oowia chi ajapcha Moiseeu Ẽwandam iek phã pʉatarr ʉʉrkhaajem khʉʉnau amag, —Pãadë oobat, jua ʉ̈i nʉm ed aawai bʉ̈ʉrjã phidkhaju khaba nʉmta pãrau jãg trigo phierrnaa khö wënʉrrʉm. ¿Pãrau chan khaugbahab ajim anʉm, jãgpai phierr nʉmjã nem pöm eeu nʉm dʉ̈i ãba sim?
2 Então alguns fariseus perguntaram: — Por que é que vocês estão fazendo uma coisa que a nossa
3 Magbaawai jũrr Jesuu amag —Mamʉ ¿khani mʉ khapeenau khaigba abar? ajim anʉm. ¿Magan pãrau bʉ̈ʉrjã Ẽwandam iek phã sim gaai thʉ̈ʉrwai ooba aajeeb, Daviiu ich dʉ̈i wënʉrrarr khʉʉn dʉ̈imua amach jãsöo aphöbaadeewai Ẽwandam atheem pan khötarr?
3 Jesus respondeu:
4 Pãrau khaphʉ nʉm, jãga irua Ẽwandamag jëeujem deg dubwia Ẽwandam atheem pan nasãd gaai phë sĩerr aujĩ. Mag pan parhoobam khʉʉnau khöju khaba, ãba phadëupaita khöju aai sĩejim. Mag khaphʉ sĩerrta irua khöwia ĩchab ich dʉ̈i wënʉrrarr khʉʉnagjã deejimgui ajim anʉm. Mamʉ mag khötarr paarjã Ẽwandamau am chig abajim. ¿Magtarr pãrau khaugbata nʉ? ajim anʉm amag, ich Jesuu.
4 Ele entrou na casa de Deus, pegou os pães oferecidos a Deus, comeu e deu também aos seus companheiros. No entanto é contra a nossa Lei alguém comer desses pães; somente os sacerdotes têm o direito de fazer isso.
5 Maimua mag jaau dichwia ichdëupai, —Mʉʉn Ẽwandam Iewaa Emkhooirau. Muruata thumaam khʉʉnag khan nemta wauju aai nʉ a jaauju aai chirʉmgui ajim anʉm, jua ʉ̈ʉijem ed awiajã.
5 E Jesus terminou, dizendo:
6 Maimua biek ãb agjö jua ʉ̈ʉijem ed ich Jesús judionaan biirdʉajem deg dubwia Ẽwandam iek jaau sĩejim aajem. Maig ĩchab sĩejim aajem woun ãb, juachaar garm juadam sĩi jua jʉser khitʉm.
6 Num outro sábado Jesus entrou na sinagoga e começou a ensinar. Estava ali um homem que tinha a mão direita aleijada.
7 Maagwai judionaan chi machnaan dʉ̈imua chi ajapcha Moiseeu Ẽwandam iek phã pʉatarr ʉʉrkhaajem khʉʉnau Jesuug dau thõba thʉnaajim anʉm, eeu irua jua ʉ̈ʉijem edjã igba õor jua pʉrwia monaaubaawai magʉm gaaimua ichigcha õor dakhĩir “Pua chan jua ʉ̈ʉijem edjã bʉ̈ʉrjã ʉʉrkhabata sim” a iekhaag.
7 Alguns mestres da Lei e alguns fariseus ficaram espiando Jesus com atenção para ver se ele ia curar alguém no sábado. Pois queriam arranjar algum motivo para o acusar de desobedecer à Lei .
8 Mamʉ ichdëu khaphʉ sĩejim anaabá, amau mag khĩirju nʉm. Mag gaaimua chi woundam jua jʉser khitʉmʉg, —Dayag pidú, mau õor jãrrcha dʉnʉʉubaichë ajim anʉm.
8 Mas Jesus conhecia os pensamentos deles e por isso disse para o homem que tinha a mão aleijada: O homem se levantou e ficou em pé.
9 Mag dʉnʉʉubaicheewai Jesuu magjim anʉm:
9 Então Jesus disse:
10 Mamʉ mag jëeunaa õor thumaam khʉʉn khĩir eerpa phʉʉrdʉdʉkham ich iek ʉ̈khaba abaawai jũrr chi jua jʉser khitʉmʉgta, —Dayag jua ʉabá ajim anʉm.
10 Jesus olhou para todos os que estavam em volta dele e disse para o homem: O homem estendeu a mão, e ela sarou.
11 Mamʉ amach dakhĩir magbaawai i dʉ̈i khĩir machag aphöbaadëm iekhau warag öbërdʉtkhawia, —Keena, maadëu jãgata akhiin jãg Jesús thõopʉ̈ikham anaajim anʉm, amach appai.
11 Aí os mestres da Lei e os fariseus ficaram furiosos e começaram a conversar sobre o que poderiam fazer contra Jesus.
12 Mag Jesuu jua ʉ̈ʉijem edam magwe õrag jaau nʉrrʉm ed gaai durrsĩ gaai waaidʉjim aajem, Ẽwandamag jëwaag. Mam eddurr pöm ich mag Ẽwandamag jëeu ëejim aajem.
12 Naquela ocasião Jesus subiu um monte para orar e passou a noite orando a Deus.
13 Maimua ãspabaadeewai ich dʉ̈i wënʉrraajerr khʉʉn ich aig thʉ̈rkha auwia mag khapanag eem doce khĩet jʉr aujim aajem. Makhʉʉnta i chognaan i iek jaaujem khʉʉnkha thʉ̈rjim anaabá, apostolnaan.
13 Quando amanheceu, chamou os seus discípulos e escolheu doze deles. E deu o nome de apóstolos a estes doze:
14 Mʉkhʉʉn irua jʉr autarr khʉʉn thʉ̈rʉu:
14 Simão, em quem pôs o nome de Pedro, e o seu irmão André; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 Mateo, (ichpai Leví a thʉ̈r sĩejim);
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu; Simão, o nacionalista;
16 Judas, (ichpai Tadeo anaa Lebeo a thʉ̈ʉrjerr, deeum agjö Santiago aajerr eeum); maimua
16 Judas, filho de Tiago; e Judas Iscariotes, que foi o traidor.
17 Maimua ich Jesús dʉ̈i durrsĩe narr khʉʉnpa thum ãba ʉʉrba bëewia phëeurëgdam ee naaichëjim aajem. Maig agjö ich dʉ̈i wënʉrraajerr khʉʉn khapan biirdʉ thʉnʉm ee, ĩchab deeum durram khʉʉnpa õor pöm thʉnaajim anaabá: Judea durrmua bëetarr khʉʉn, Jerusalenmua bëetarr khʉʉn, maimua phũas igaau phöbör Tiro anʉm dakha naajerr khʉʉn dʉ̈i Sidón perasöm khʉʉnpa thʉnaajim aajem. Ãaur khʉʉn i iek ũrm khõchgau, maagwai tagam khʉʉn sĩi amach monaaupʉ̈i mamkhĩirta mag bëewi naajim aajem.
17 Jesus desceu do monte com eles e parou com muitos dos seus seguidores num lugar plano. Uma grande multidão estava ali. Era gente de toda a Judeia, de Jerusalém e das cidades de Tiro e Sidom , que ficam na beira do mar.
18 Mag chadcha bën khaigbam khĩirpierr õor mor ee sĩsid arrjã thum jʉr wërppʉ̈inaa monaaupʉ̈imajim anaabá.
18 Eles tinham vindo para ouvir Jesus e para serem curados das suas doenças. Os que estavam atormentados por espíritos maus também vieram e foram curados.
19 Mag oowia thumaam khʉʉnau i gaai pʉrm iigjeejim anʉm, amach monaaumkhĩir, amachdëu oowai sĩi i gaai pʉr nʉmuapaijã Ẽwandam jua theeg ich gaai wai simuata bënëgjã ich jua jʉmpiba monaaupʉ̈pʉ̈ikham oowia.
19 Todos queriam tocar em Jesus porque dele saía um poder que curava todas as pessoas.
20 Mag õor mor masim khʉʉnpa thʉnarr thum monaaukhapʉ̈iwia ich dʉ̈i ogdʉba wënʉrraajerr khʉʉnagta eerpanaa magjim anʉm, ich Jesuupai:
20 Jesus olhou para os seus discípulos e disse:
21 Onee abat ajim anʉm, pãar ar Ẽwandamau waupim khõsim nem wawaagta jãsöomjö nʉm khʉʉn. Jãgtarr jũrr mʉg atag pãar bʉ̈ʉrjã augchëba wënʉrrajugui ajim anʉm. Onee abat, pãar mʉ gaaimua dauhi paraa durraajem khʉʉn; mʉg atag pãar ökhĩirjug khaugba wënʉrrajugui ajim anʉm.
21 — Felizes são vocês que agora têm fome,
22 Onee abat ajim anʉm, mʉch chi Emkhooi Iewaa iek ʉ̈kha nʉm gaaimua pãach chikhamnau kha ukhurnaa amach aigmua khãijã warag di chaaur pãach jʉʉrwai. Onee abat, chikhamnau pãach wau iekhamamua khãijã, “Jãg woun chan õor ajapham khabam” a iekhaawai.
22 — Felizes são vocês quando os odiarem, rejeitarem, insultarem e disserem que vocês são maus por serem seguidores do
23 Õrau pãach dʉ̈i mag nʉm jaar oob ökhĩirjuu amiet ajim anʉm. Mag khãyau warag onee abat ajim anaabá; pãar mag nʉm jũrran ʉ̈gtharin pãar athee nem ajapham pöomata thʉnʉm. Ĩs mʉg pãar mʉ gaaimua dau aphʉʉ wau nʉmjö wënʉrraajeejim warrgarwejã, Ẽwandam i jaaujerr khʉʉn. Mamʉ ĩs ʉ̈gthar Ẽwandam dʉ̈i ya am onee nʉmgui a iekhamajim anaabá, am wawí nʉmua.
23 Fiquem felizes e muito alegres quando isso acontecer, pois uma grande recompensa está guardada no céu para vocês. Pois os antepassados dessas pessoas fizeram essas mesmas coisas com os
24 Mag iekhakhagmamua ichdëupai, ’Mamʉ ¡ë apdurr ajim anʉm, õor amach phatkhonta thö iyʉ̈ʉ aajem khʉʉn! Am amach phatkhonag ee am khõchgau Ẽwandam igba arr jũrr, amau mʉg atag oomaa ajurau ajim anʉm.
24 — Mas ai de vocês que agora são ricos,
25 ¡Ë, apdurr ajim anʉm, mʉg jẽb gaai nem thum paraa bʉ̈ʉrjã augchëba aajem khʉʉn! Jãgtarr khʉʉnta jũrr mʉg atag dau aug ee wëtju. ¡Ë, apdurr ajim anʉm, ar sĩi onee am khõchgau bʉ̈ʉrjã amach mor ewag khĩirjuwia ökhĩirjuupaijã aba aajem khʉʉn! Amachdëu ampierr am khõchgau Ẽwandam igba arr jũrr pöd amach ʉ̈gthar öbërba aawai, mʉg atag am icharaucha bĩe nʉisijugui ajim anʉm. Maimua ĩchab,
25 — Ai de vocês que agora têm tudo,
26 ¡Ë, apdurr ajim anʉm, ar thumaam khʉʉnau pãar ëugar, “Jãan chad woun ajapham pamá” a ig iyʉ̈ʉ aawai! Warrgarwejã par chadcha Ẽwandam i chaar khabamta jaaujerr khʉʉn ëugarjã ich magta iekhaajeejim, pãar jöoinau. Õrau mag am ëugar õor ajapham aajeejieb mamʉ, maadëu khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, am pöd Ẽwandam aar öbërba arr.
26 — Ai de vocês quando todos os elogiarem, pois os antepassados dessas pessoas também elogiaram os falsos profetas.
27 Mag jaaumamua Jesuu magjim aajem ich iek ũr narr khʉʉnag: ’Pãach dʉ̈i iekkhõr paraam khʉʉn kha khõsinaa pãach oomapha aajem khʉʉn dʉ̈ijã nem ajapham waubat.
27 — Mas eu digo a vocês que estão me ouvindo: amem os seus inimigos e façam o bem para os que odeiam vocês.
28 Pãach chikhamnau thõp iekhaawai magʉm iekjã igba, warag am kõit Ẽwandamag jëeubat. Maimua pãach ãaukha iekhabaadëm pʉa chʉuu aawaijã, dʉ̈i ãaukha iekhaju khãyau, warag Ẽwandamagta am kõit jëeubat ajim anʉm.
28 Desejem o bem para aqueles que os amaldiçoam e orem em favor daqueles que maltratam vocês.
29 Chikhamnau khãijã pʉch gaai mas deewai oob i gaai agjö deem. Mag khãyau ʉdʉraa pʉch gaai mas apibá. Wa pʉch camis khãijã ãbmua khechthʉg aum iigwai warag tagam khajũajã ʉdʉraa irig arrpibá ajim anʉm.
29 Se alguém lhe der um tapa na cara, vire o outro lado para ele bater também. Se alguém tomar a sua
30 Wa pʉch nem khãijã ãbmua khechthʉg aum iigwai, meeukhaju khãyau, okhooju awiajã idëu warag arrpibá. Õrau pʉchig nem jëeuwai ö ajapha magʉm aba deebá. Wa ãbmua khãijã khũchpaim athee pʉch nemdam jëeu arrwai oob, “Jöpkhaa mʉ in deebahur” am ajim anʉm.
30 Dê sempre a qualquer um que lhe pedir alguma coisa; e, quando alguém tirar o que é seu, não peça de volta.
31 Chikhamnau pʉch dʉ̈i khaigba apimapha sim khai, pʉch garmuajã oob i dʉ̈i khaigba am. Õrau pʉch dʉ̈i apim khõsimjöta pʉch garmuajã am dʉ̈i abá ajim anʉm amag.
31 Façam aos outros a mesma coisa que querem que eles façam a vocês.
32 Magnaa mag ichdëu parhoobam khʉʉnjö apiba sim igwi, ’Pãadë khĩirjubat ajim anʉm: Pãrau pãach jãsenem khʉʉnpaita daupii akhiin, ¿maig khan ajaug sĩ? Bʉ̈ʉrjã Ẽwandam iek ʉ̈khabam khʉʉnaujã amach kha khõsim khʉʉn chan oomap khaba sĩerrjëemgui ajim anʉm.
32 — Se vocês amam somente aqueles que os amam, o que é que estão fazendo de mais? Até as pessoas de má fama amam as pessoas que as amam.
33 Wa pãrau pãach juag oojem khʉʉn juagpaita agjö ookhiin, ¿maigjã khan ajaug sĩ? Mag nʉm aig ʉ̈u khaba sim. Ẽwandam iek ʉ̈khaba aajem khʉʉnaujã jũrr agdaujö chikham juag oojemgui ajim anʉm.
33 E, se vocês fazem o bem somente para aqueles que lhes fazem o bem, o que é que estão fazendo de mais? Até as pessoas de má fama fazem isso.
34 Pãrau pãachdëu nem deebarmjö pãachig deejöjöo khĩirju nʉm khʉʉnagpaita nem deekhiin, ¿maigjã pãar jãga nʉ? ¿Ich agjö aba aajẽ ajim anʉm, Ẽwandam amach thãar ee chukhu nʉm khʉʉnaujã, deeu agjö amachig nem deemkhĩir?
34 E, se vocês emprestam somente para aqueles que vocês acham que vão lhes pagar, o que é que estão fazendo de mais? Até as pessoas de má fama emprestam aos que têm má fama, para receber de volta o que emprestaram.
35 Magua muan pãragan, pãach dʉ̈i iekkhõr paraam khʉʉnjã warag kha khõsita abat a chirʉmgui ajim anʉm. Maimua am dʉ̈i ö ajapha abat ĩchab, pãach nemdam khũchpaim athee khãijã jëeu arrwai tag deen bëebaju khãijãa jãg deebapʉ̈im a iekhaba. Pãrau ö ãkhãrag chukhu magmʉn, ʉ̈gtharin pãar athee nem ajapham pöoma thʉnʉmgui ajim anʉm. Ĩchab pãar mag wënʉrrʉmʉn magan pãar chadcha Cha Ʉ̈gthaa Phuu Nʉm ag chaainaugui ajim anʉm. Ẽwandamau õrau khĩirjuajemjöta khĩirjuajem akhiin, ãba õor ajapham khʉʉnagpaita irua nem deejeekham. Mamʉ i magba thumaam khʉʉn dʉ̈i ajapha khitʉm, õor khaibagjã igba, ni mag ich ajaug khitʉm paarjã õrau ichig ʉ̈u ajim abajujã khĩirjuba. Magua pãraujã agjöta aju aai nʉmgui ajim anʉm, pãach khapeen khaibagjã igba.
35 Façam o contrário: amem os seus inimigos e façam o bem para eles. Emprestem e não esperem receber de volta o que emprestaram e assim vocês terão uma grande recompensa e serão filhos do Deus Altíssimo. Façam isso porque ele é bom também para os ingratos e maus.
36 Maachin thumaam khʉʉn dau aug khaug paraata anʉm, ar jãg maach Aai ʉ̈gthar simuajã agjö maach thumaam khʉʉn dau aug khaaugjẽpirau.
36 Tenham misericórdia dos outros, assim como o Pai de vocês tem misericórdia de vocês.
37 ’Oob chikham ĩgkham khõchgaupai chan chikham pekau phëmiet, eeu Ẽwandamau pãach chach nʉm ed magʉm iek igdukham pãach dʉ̈i. Oob “Jãg wounan chad khaibag ee pʉ̈iju aai sim” amiet, eeu pãach iek gaaimuapai Ẽwandamau pãachta khaibag ee pʉ̈idukham. Chikhamnau pãach dʉ̈i khaigba aawai sĩi warag ich mag khĩir akhoobapʉ̈it, tag magʉm iekjã igba. Pãrau pãach khapeen dʉ̈i magmʉn, magan Ẽwandamaujã pãar dʉ̈i agjö ajugui ajim anʉm.
37 — Não julguem os outros, e Deus não julgará vocês. Não condenem os outros, e Deus não condenará vocês. Perdoem os outros, e Deus perdoará vocês.
38 Pãach khapeenag nem ĩgkhaba deemʉn, Ẽwandamaujã pãrag nem ĩgkhaba deeju. Pãrau pãach khapeenag nem deebarm jũrr, irua pãrag ʉ̈r ag khãyau phẽsu ipiirnaa pör simii deeju. Mamʉ pãrau pãach khapeenag chachnaata nem dee nʉmʉn, magan Ẽwandamaujã ich agjöpai pãrag deejugui ajim anʉm.
38 Deem aos outros, e Deus dará a vocês. Ele será generoso, e as bênçãos que ele lhes dará serão tantas, que vocês não poderão segurá-las nas suas mãos. A mesma medida que vocês usarem para medir os outros Deus usará para medir vocês.
39 Mag ejemplodam khĩir pogkhe jaaumamua, ’Pãadë khĩirjubat ajim anʉm. Woun ãb dau khaugba simua ich khapeer agjö dau khĩsu khitʉm jua gaai pʉr arrkhiin, ãb bʉ̈ëu subaadeeu ¿amach numwe burrbaju khai? ajim anʉm.
39 E Jesus fez estas comparações:
40 ¿Pãrau oowai eeu woun nem khaug simua ichig jaau sim khãyau atcha nem khaug sĩejẽ? Ichig nem jaaumam thum khaugbapäaiwain chadau ich maestro dënjö nem khaug sĩsiejemgui ajim anʉm.
40 Nenhum aluno é mais importante do que o seu professor. Porém, quando tiver terminado os estudos, o aluno ficará igual ao seu professor.
41 Pʉch dau ee pasur pöm sim joothʉ thʉnʉm nacha noi aubam aig, ¿jãga pua pʉch khapeer dau eem pasurdam bʉ̈rʉʉ khitʉm noi awaag agá? Maachin nacha dich khĩirjunaata iekha nʉmgui ajim anʉm.
41 — Por que é que você vê o cisco que está no olho do seu irmão e não repara na trave de madeira que está no seu próprio olho?
42 Wa magbam khai, ¿jãga ãbmua ich khaperag “Daai kakë, mua pʉ dau eem pasurdam noi aukhim” aju, mamʉ ich dau eejã ag khãyau nem pöm sim joothʉ thʉnʉm noi auba simta? Sĩi chikham jaaum khõchgaupai chan dich wir aig khĩirjubanaa pöd mag iekhaju khaba nʉmgui ajim anʉm. Khĩirjug chukdam, nacha dich dau eem pasurta noi auba aajeeb, wajapha oog; maimuan chadau jũrr dich khapeer dau eemjã agjö noipʉ̈i nʉm. Magua dichta nacha khĩirjuba aajeeb chikham jawaag. Dichjã agjö chirʉm chan pöd dich khapeen jaauju khabamgui ajim anʉm.
42 Como é que você pode dizer ao seu irmão: “Me deixe tirar esse cisco do seu olho”, se você não repara na trave que está no seu próprio olho? Hipócrita! Tire primeiro a trave que está no seu olho e então poderá ver bem para tirar o cisco que está no olho do seu irmão.
43 Mag jajawagmamua, ’Maach jaauju khʉʉn chukhu awiajã maachin dich iekha nʉm gaaimuata õrag dich khap apiejemgui ajim anʉm, õor wäjäauná wa õor khaigbam khʉʉná. Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, nemjõ ãkhãraa cheejem igwia, “Jãg nemjõon chad ajapha khitabma” aba aajem; maagwai jũrr nemjõ ajapham igwiajã, “Jãg nemjõon chi ãkhãrau” aba aajem.
43 — A árvore boa não dá frutas ruins, assim como a árvore que não presta não dá frutas boas.
44 ¿Pãrau oowai pahach gaai nemjõ khũwaa chë sim oojẽ? Kũpud dënjã miel wie nʉm ooba aajem.
44 Pois cada árvore é conhecida pelas frutas que ela produz. Não é possível colher figos de espinheiros, nem colher uvas de pés de urtiga.
45 Ich agjöta nʉm ĩchab maach wounaanjã. Õor khĩirjug ajapham khʉʉnau nem ajapham nemta iekha nʉm, amau nem ajaphata wauju khĩirju naawai; mamʉ ö ãkhãraam khʉʉnaun iekhaawaijã nem khaigbamta iekha nʉm, am ödi sĩi nem khaigbamta wauju khĩirju sĩsid aawai. Magta õraun maach iyʉ̈ʉ nʉm ũr nʉm gaaipai warre khaphʉ aajem, khanim woun agá: woun ajapham wa woun khaigbam.
45 A pessoa boa tira o bem do depósito de coisas boas que tem no seu coração. E a pessoa má tira o mal do seu depósito de coisas más. Pois a boca fala do que o coração está cheio.
46 ’Pãrau mua nem jaau chirʉm ipierraa khaba nʉmta, ¿khanthee mʉ igwia sĩi par iiupai “Pʉʉta maar Pöröu” aajẽ?
46 — Por que vocês me chamam “Senhor, Senhor” e não fazem o que eu digo?
47 — ausente —
47 Eu vou mostrar a vocês com quem se parece a pessoa que vem e ouve a minha mensagem e é obediente a ela.
48 — ausente —
48 Essa pessoa é como um homem que, quando construiu uma casa, cavou bem fundo e pôs o alicerce na rocha. O rio ficou cheio, e as suas águas bateram contra aquela casa; porém ela não se abalou porque havia sido bem-construída.
49 Mamʉ ar chi mʉ iek ũrtarrta bʉ̈ʉrjã ag ipierraa khaba nʉm khʉʉnan, jũrr agjö woun ãb sĩi khomariipai dibʉ̈ jukhanaa di ëutarrjöta nʉmgui ajim anʉm. Mag khomariipai ëu sĩerr aawai aaipa dʉnʉisim ee, ĩchab noseg pöm chë thʉnʉʉ arr khur döãd pöm pierrwai, dö uu thʉnʉʉ awia sĩi dö badag ʉʉrsirpʉ̈ijim anaabá. Mag, nem thumaa okhoojimgui ajim anʉm.
49 Mas quem ouve a minha mensagem e não é obediente a ela é como o homem que construiu uma casa na terra, sem alicerce. Quando a água bateu contra aquela casa, ela caiu logo e ficou totalmente destruída.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.