Lucas 6
Ẽwandam Iek (NOAE) vs ARIB
1 Biek ãb jua ʉ̈ʉijem ed Jesús ich khapeen dʉ̈i trigo phur wëjöm ee dich wënʉrrajim aajem. Mag dich wëtumua i khapeenau trigo chi bichpa thʉrrëunaa chi dau juajãagpai sigthʉnaa khö wëtmajim aajem.
1 E sucedeu que, num dia de sábado, passava Jesus pelas searas; e seus discípulos iam colhendo espigas e, debulhando-as com as mãos, as comiam.
2 Mag khö nʉm oowia chi ajapcha Moiseeu Ẽwandam iek phã pʉatarr ʉʉrkhaajem khʉʉnau amag, —Pãadë oobat, jua ʉ̈i nʉm ed aawai bʉ̈ʉrjã phidkhaju khaba nʉmta pãrau jãg trigo phierrnaa khö wënʉrrʉm. ¿Pãrau chan khaugbahab ajim anʉm, jãgpai phierr nʉmjã nem pöm eeu nʉm dʉ̈i ãba sim?
2 Alguns dos fariseus, porém, perguntaram; Por que estais fazendo o que não é lícito fazer nos sábados?
3 Magbaawai jũrr Jesuu amag —Mamʉ ¿khani mʉ khapeenau khaigba abar? ajim anʉm. ¿Magan pãrau bʉ̈ʉrjã Ẽwandam iek phã sim gaai thʉ̈ʉrwai ooba aajeeb, Daviiu ich dʉ̈i wënʉrrarr khʉʉn dʉ̈imua amach jãsöo aphöbaadeewai Ẽwandam atheem pan khötarr?
3 E Jesus, respondendo-lhes, disse: Nem ao menos tendes lido o que fez Davi quando teve fome, ele e seus companheiros?
4 Pãrau khaphʉ nʉm, jãga irua Ẽwandamag jëeujem deg dubwia Ẽwandam atheem pan nasãd gaai phë sĩerr aujĩ. Mag pan parhoobam khʉʉnau khöju khaba, ãba phadëupaita khöju aai sĩejim. Mag khaphʉ sĩerrta irua khöwia ĩchab ich dʉ̈i wënʉrrarr khʉʉnagjã deejimgui ajim anʉm. Mamʉ mag khötarr paarjã Ẽwandamau am chig abajim. ¿Magtarr pãrau khaugbata nʉ? ajim anʉm amag, ich Jesuu.
4 Como entrou na casa de Deus, tomou os pães da proposição, dos quais não era lícito comer senão só aos sacerdotes, e deles comeu e deu também aos companheiros?
5 Maimua mag jaau dichwia ichdëupai, —Mʉʉn Ẽwandam Iewaa Emkhooirau. Muruata thumaam khʉʉnag khan nemta wauju aai nʉ a jaauju aai chirʉmgui ajim anʉm, jua ʉ̈ʉijem ed awiajã.
5 Também lhes disse: O Filho do homem é Senhor do sábado.
6 Maimua biek ãb agjö jua ʉ̈ʉijem ed ich Jesús judionaan biirdʉajem deg dubwia Ẽwandam iek jaau sĩejim aajem. Maig ĩchab sĩejim aajem woun ãb, juachaar garm juadam sĩi jua jʉser khitʉm.
6 Ainda em outro sábado entrou na sinagoga, e pôs-se a ensinar. Estava ali um homem que tinha a mão direita atrofiada.
7 Maagwai judionaan chi machnaan dʉ̈imua chi ajapcha Moiseeu Ẽwandam iek phã pʉatarr ʉʉrkhaajem khʉʉnau Jesuug dau thõba thʉnaajim anʉm, eeu irua jua ʉ̈ʉijem edjã igba õor jua pʉrwia monaaubaawai magʉm gaaimua ichigcha õor dakhĩir “Pua chan jua ʉ̈ʉijem edjã bʉ̈ʉrjã ʉʉrkhabata sim” a iekhaag.
7 E os escribas e os fariseus observavam-no, para ver se curaria em dia de sábado, para acharem de que o acusar.
8 Mamʉ ichdëu khaphʉ sĩejim anaabá, amau mag khĩirju nʉm. Mag gaaimua chi woundam jua jʉser khitʉmʉg, —Dayag pidú, mau õor jãrrcha dʉnʉʉubaichë ajim anʉm.
8 Mas ele, conhecendo-lhes os pensamentos, disse ao homem que tinha a mão atrofiada: Levanta-te, e fica em pé aqui no maio. E ele, levantando-se, ficou em pé.
9 Mag dʉnʉʉubaicheewai Jesuu magjim anʉm:
9 Disse-lhes, então, Jesus: Eu vos pergunto: É lícito no sábado fazer bem, ou fazer mal? salvar a vida, ou tirá-la?
10 Mamʉ mag jëeunaa õor thumaam khʉʉn khĩir eerpa phʉʉrdʉdʉkham ich iek ʉ̈khaba abaawai jũrr chi jua jʉser khitʉmʉgta, —Dayag jua ʉabá ajim anʉm.
10 E olhando para todos em redor, disse ao homem: Estende a tua mão. Ele assim o fez, e a mão lhe foi restabelecida.
11 Mamʉ amach dakhĩir magbaawai i dʉ̈i khĩir machag aphöbaadëm iekhau warag öbërdʉtkhawia, —Keena, maadëu jãgata akhiin jãg Jesús thõopʉ̈ikham anaajim anʉm, amach appai.
11 Mas eles se encheram de furor; e uns com os outros conferenciam sobre o que fariam a Jesus.
12 Mag Jesuu jua ʉ̈ʉijem edam magwe õrag jaau nʉrrʉm ed gaai durrsĩ gaai waaidʉjim aajem, Ẽwandamag jëwaag. Mam eddurr pöm ich mag Ẽwandamag jëeu ëejim aajem.
12 Naqueles dias retirou-se para o monte a fim de orar; e passou a noite toda em oração a Deus.
13 Maimua ãspabaadeewai ich dʉ̈i wënʉrraajerr khʉʉn ich aig thʉ̈rkha auwia mag khapanag eem doce khĩet jʉr aujim aajem. Makhʉʉnta i chognaan i iek jaaujem khʉʉnkha thʉ̈rjim anaabá, apostolnaan.
13 Depois do amanhecer, chamou seus discípulos, e escolheu doze dentre eles, aos quais deu também o nome de apóstolos:
14 Mʉkhʉʉn irua jʉr autarr khʉʉn thʉ̈rʉu:
14 Simão, ao qual também chamou Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 Mateo, (ichpai Leví a thʉ̈r sĩejim);
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 Judas, (ichpai Tadeo anaa Lebeo a thʉ̈ʉrjerr, deeum agjö Santiago aajerr eeum); maimua
16 Judas, filho de Tiago; e Judas Iscariotes, que veio a ser o traidor.
17 Maimua ich Jesús dʉ̈i durrsĩe narr khʉʉnpa thum ãba ʉʉrba bëewia phëeurëgdam ee naaichëjim aajem. Maig agjö ich dʉ̈i wënʉrraajerr khʉʉn khapan biirdʉ thʉnʉm ee, ĩchab deeum durram khʉʉnpa õor pöm thʉnaajim anaabá: Judea durrmua bëetarr khʉʉn, Jerusalenmua bëetarr khʉʉn, maimua phũas igaau phöbör Tiro anʉm dakha naajerr khʉʉn dʉ̈i Sidón perasöm khʉʉnpa thʉnaajim aajem. Ãaur khʉʉn i iek ũrm khõchgau, maagwai tagam khʉʉn sĩi amach monaaupʉ̈i mamkhĩirta mag bëewi naajim aajem.
17 E Jesus, descendo com eles, parou num lugar plano, onde havia não só grande número de seus discípulos, mas também grande multidão do povo, de toda a Judéia e Jerusalém, e do litoral de Tiro e de Sidom, que tinham vindo para ouvi-lo e serem curados das suas doenças;
18 Mag chadcha bën khaigbam khĩirpierr õor mor ee sĩsid arrjã thum jʉr wërppʉ̈inaa monaaupʉ̈imajim anaabá.
18 e os que eram atormentados por espíritos imundos ficavam curados.
19 Mag oowia thumaam khʉʉnau i gaai pʉrm iigjeejim anʉm, amach monaaumkhĩir, amachdëu oowai sĩi i gaai pʉr nʉmuapaijã Ẽwandam jua theeg ich gaai wai simuata bënëgjã ich jua jʉmpiba monaaupʉ̈pʉ̈ikham oowia.
19 E toda a multidão procurava tocar-lhe; porque saía dele poder que curava a todos.
20 Mag õor mor masim khʉʉnpa thʉnarr thum monaaukhapʉ̈iwia ich dʉ̈i ogdʉba wënʉrraajerr khʉʉnagta eerpanaa magjim anʉm, ich Jesuupai:
20 Então, levantando ele os olhos para os seus discípulos, dizia: Bem-aventurados vós, os pobres, porque vosso é o reino de Deus.
21 Onee abat ajim anʉm, pãar ar Ẽwandamau waupim khõsim nem wawaagta jãsöomjö nʉm khʉʉn. Jãgtarr jũrr mʉg atag pãar bʉ̈ʉrjã augchëba wënʉrrajugui ajim anʉm. Onee abat, pãar mʉ gaaimua dauhi paraa durraajem khʉʉn; mʉg atag pãar ökhĩirjug khaugba wënʉrrajugui ajim anʉm.
21 Bem-aventurados vós, que agora tendes fome, porque sereis fartos. Bem-aventurados vós, que agora chorais, porque haveis de rir.
22 Onee abat ajim anʉm, mʉch chi Emkhooi Iewaa iek ʉ̈kha nʉm gaaimua pãach chikhamnau kha ukhurnaa amach aigmua khãijã warag di chaaur pãach jʉʉrwai. Onee abat, chikhamnau pãach wau iekhamamua khãijã, “Jãg woun chan õor ajapham khabam” a iekhaawai.
22 Bem-aventurados sereis quando os homens vos odiarem, e quando vos expulsarem da sua companhia, e vos injuriarem, e rejeitarem o vosso nome como indigno, por causa do Filho do homem.
23 Õrau pãach dʉ̈i mag nʉm jaar oob ökhĩirjuu amiet ajim anʉm. Mag khãyau warag onee abat ajim anaabá; pãar mag nʉm jũrran ʉ̈gtharin pãar athee nem ajapham pöomata thʉnʉm. Ĩs mʉg pãar mʉ gaaimua dau aphʉʉ wau nʉmjö wënʉrraajeejim warrgarwejã, Ẽwandam i jaaujerr khʉʉn. Mamʉ ĩs ʉ̈gthar Ẽwandam dʉ̈i ya am onee nʉmgui a iekhamajim anaabá, am wawí nʉmua.
23 Regozijai-vos nesse dia e exultai, porque eis que é grande o vosso galardão no céu; pois assim faziam os seus pais aos profetas.
24 Mag iekhakhagmamua ichdëupai, ’Mamʉ ¡ë apdurr ajim anʉm, õor amach phatkhonta thö iyʉ̈ʉ aajem khʉʉn! Am amach phatkhonag ee am khõchgau Ẽwandam igba arr jũrr, amau mʉg atag oomaa ajurau ajim anʉm.
24 Mas ai de vós que sois ricos! porque já recebestes a vossa consolação.
25 ¡Ë, apdurr ajim anʉm, mʉg jẽb gaai nem thum paraa bʉ̈ʉrjã augchëba aajem khʉʉn! Jãgtarr khʉʉnta jũrr mʉg atag dau aug ee wëtju. ¡Ë, apdurr ajim anʉm, ar sĩi onee am khõchgau bʉ̈ʉrjã amach mor ewag khĩirjuwia ökhĩirjuupaijã aba aajem khʉʉn! Amachdëu ampierr am khõchgau Ẽwandam igba arr jũrr pöd amach ʉ̈gthar öbërba aawai, mʉg atag am icharaucha bĩe nʉisijugui ajim anʉm. Maimua ĩchab,
25 Ai de vós, os que agora estais fartos! porque tereis fome. Ai de vós, os que agora rides! porque vos lamentareis e chorareis.
26 ¡Ë, apdurr ajim anʉm, ar thumaam khʉʉnau pãar ëugar, “Jãan chad woun ajapham pamá” a ig iyʉ̈ʉ aawai! Warrgarwejã par chadcha Ẽwandam i chaar khabamta jaaujerr khʉʉn ëugarjã ich magta iekhaajeejim, pãar jöoinau. Õrau mag am ëugar õor ajapham aajeejieb mamʉ, maadëu khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, am pöd Ẽwandam aar öbërba arr.
26 Ai de vós, quando todos os homens vos louvarem! porque assim faziam os seus pais aos falsos profetas.
27 Mag jaaumamua Jesuu magjim aajem ich iek ũr narr khʉʉnag: ’Pãach dʉ̈i iekkhõr paraam khʉʉn kha khõsinaa pãach oomapha aajem khʉʉn dʉ̈ijã nem ajapham waubat.
27 Mas a vós que ouvis, digo: Amai a vossos inimigos, fazei bem aos que vos odeiam,
28 Pãach chikhamnau thõp iekhaawai magʉm iekjã igba, warag am kõit Ẽwandamag jëeubat. Maimua pãach ãaukha iekhabaadëm pʉa chʉuu aawaijã, dʉ̈i ãaukha iekhaju khãyau, warag Ẽwandamagta am kõit jëeubat ajim anʉm.
28 bendizei aos que vos maldizem, e orai pelos que vos caluniam.
29 Chikhamnau khãijã pʉch gaai mas deewai oob i gaai agjö deem. Mag khãyau ʉdʉraa pʉch gaai mas apibá. Wa pʉch camis khãijã ãbmua khechthʉg aum iigwai warag tagam khajũajã ʉdʉraa irig arrpibá ajim anʉm.
29 Ao que te ferir numa face, oferece-lhe também a outra; e ao que te houver tirado a capa, não lhe negues também a túnica.
30 Wa pʉch nem khãijã ãbmua khechthʉg aum iigwai, meeukhaju khãyau, okhooju awiajã idëu warag arrpibá. Õrau pʉchig nem jëeuwai ö ajapha magʉm aba deebá. Wa ãbmua khãijã khũchpaim athee pʉch nemdam jëeu arrwai oob, “Jöpkhaa mʉ in deebahur” am ajim anʉm.
30 Dá a todo o que te pedir; e ao que tomar o que é teu, não lho reclames.
31 Chikhamnau pʉch dʉ̈i khaigba apimapha sim khai, pʉch garmuajã oob i dʉ̈i khaigba am. Õrau pʉch dʉ̈i apim khõsimjöta pʉch garmuajã am dʉ̈i abá ajim anʉm amag.
31 Assim como quereis que os homens vos façam, do mesmo modo lhes fazei vós também.
32 Magnaa mag ichdëu parhoobam khʉʉnjö apiba sim igwi, ’Pãadë khĩirjubat ajim anʉm: Pãrau pãach jãsenem khʉʉnpaita daupii akhiin, ¿maig khan ajaug sĩ? Bʉ̈ʉrjã Ẽwandam iek ʉ̈khabam khʉʉnaujã amach kha khõsim khʉʉn chan oomap khaba sĩerrjëemgui ajim anʉm.
32 Se amardes aos que vos amam, que mérito há nisso? Pois também os pecadores amam aos que os amam.
33 Wa pãrau pãach juag oojem khʉʉn juagpaita agjö ookhiin, ¿maigjã khan ajaug sĩ? Mag nʉm aig ʉ̈u khaba sim. Ẽwandam iek ʉ̈khaba aajem khʉʉnaujã jũrr agdaujö chikham juag oojemgui ajim anʉm.
33 E se fizerdes bem aos que vos fazem bem, que mérito há nisso? Também os pecadores fazem o mesmo.
34 Pãrau pãachdëu nem deebarmjö pãachig deejöjöo khĩirju nʉm khʉʉnagpaita nem deekhiin, ¿maigjã pãar jãga nʉ? ¿Ich agjö aba aajẽ ajim anʉm, Ẽwandam amach thãar ee chukhu nʉm khʉʉnaujã, deeu agjö amachig nem deemkhĩir?
34 E se emprestardes àqueles de quem esperais receber, que mérito há nisso? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para receberem outro tanto.
35 Magua muan pãragan, pãach dʉ̈i iekkhõr paraam khʉʉnjã warag kha khõsita abat a chirʉmgui ajim anʉm. Maimua am dʉ̈i ö ajapha abat ĩchab, pãach nemdam khũchpaim athee khãijã jëeu arrwai tag deen bëebaju khãijãa jãg deebapʉ̈im a iekhaba. Pãrau ö ãkhãrag chukhu magmʉn, ʉ̈gtharin pãar athee nem ajapham pöoma thʉnʉmgui ajim anʉm. Ĩchab pãar mag wënʉrrʉmʉn magan pãar chadcha Cha Ʉ̈gthaa Phuu Nʉm ag chaainaugui ajim anʉm. Ẽwandamau õrau khĩirjuajemjöta khĩirjuajem akhiin, ãba õor ajapham khʉʉnagpaita irua nem deejeekham. Mamʉ i magba thumaam khʉʉn dʉ̈i ajapha khitʉm, õor khaibagjã igba, ni mag ich ajaug khitʉm paarjã õrau ichig ʉ̈u ajim abajujã khĩirjuba. Magua pãraujã agjöta aju aai nʉmgui ajim anʉm, pãach khapeen khaibagjã igba.
35 Amai, porém a vossos inimigos, fazei bem e emprestai, nunca desanimado; e grande será a vossa recompensa, e sereis filhos do Altíssimo; porque ele é benigno até para com os integrantes e maus.
36 Maachin thumaam khʉʉn dau aug khaug paraata anʉm, ar jãg maach Aai ʉ̈gthar simuajã agjö maach thumaam khʉʉn dau aug khaaugjẽpirau.
36 Sede misericordiosos, como também vosso Pai é misericordioso.
37 ’Oob chikham ĩgkham khõchgaupai chan chikham pekau phëmiet, eeu Ẽwandamau pãach chach nʉm ed magʉm iek igdukham pãach dʉ̈i. Oob “Jãg wounan chad khaibag ee pʉ̈iju aai sim” amiet, eeu pãach iek gaaimuapai Ẽwandamau pãachta khaibag ee pʉ̈idukham. Chikhamnau pãach dʉ̈i khaigba aawai sĩi warag ich mag khĩir akhoobapʉ̈it, tag magʉm iekjã igba. Pãrau pãach khapeen dʉ̈i magmʉn, magan Ẽwandamaujã pãar dʉ̈i agjö ajugui ajim anʉm.
37 Não julgueis, e não sereis julgados; não condeneis, e não sereis condenados; perdoai, e sereis perdoados.
38 Pãach khapeenag nem ĩgkhaba deemʉn, Ẽwandamaujã pãrag nem ĩgkhaba deeju. Pãrau pãach khapeenag nem deebarm jũrr, irua pãrag ʉ̈r ag khãyau phẽsu ipiirnaa pör simii deeju. Mamʉ pãrau pãach khapeenag chachnaata nem dee nʉmʉn, magan Ẽwandamaujã ich agjöpai pãrag deejugui ajim anʉm.
38 Dai, e ser-vos-á dado; boa medida, recalcada, sacudida e transbordando vos deitarão no regaço; porque com a mesma medida com que medis, vos medirão a vós.
39 Mag ejemplodam khĩir pogkhe jaaumamua, ’Pãadë khĩirjubat ajim anʉm. Woun ãb dau khaugba simua ich khapeer agjö dau khĩsu khitʉm jua gaai pʉr arrkhiin, ãb bʉ̈ëu subaadeeu ¿amach numwe burrbaju khai? ajim anʉm.
39 E propôs-lhes também uma parábola: Pode porventura um cego guiar outro cego? não cairão ambos no barranco?
40 ¿Pãrau oowai eeu woun nem khaug simua ichig jaau sim khãyau atcha nem khaug sĩejẽ? Ichig nem jaaumam thum khaugbapäaiwain chadau ich maestro dënjö nem khaug sĩsiejemgui ajim anʉm.
40 Não é o discípulo mais do que o seu mestre; mas todo o que for bem instruído será como o seu mestre.
41 Pʉch dau ee pasur pöm sim joothʉ thʉnʉm nacha noi aubam aig, ¿jãga pua pʉch khapeer dau eem pasurdam bʉ̈rʉʉ khitʉm noi awaag agá? Maachin nacha dich khĩirjunaata iekha nʉmgui ajim anʉm.
41 Por que vês o argueiro no olho de teu irmão, e não reparas na trave que está no teu próprio olho?
42 Wa magbam khai, ¿jãga ãbmua ich khaperag “Daai kakë, mua pʉ dau eem pasurdam noi aukhim” aju, mamʉ ich dau eejã ag khãyau nem pöm sim joothʉ thʉnʉm noi auba simta? Sĩi chikham jaaum khõchgaupai chan dich wir aig khĩirjubanaa pöd mag iekhaju khaba nʉmgui ajim anʉm. Khĩirjug chukdam, nacha dich dau eem pasurta noi auba aajeeb, wajapha oog; maimuan chadau jũrr dich khapeer dau eemjã agjö noipʉ̈i nʉm. Magua dichta nacha khĩirjuba aajeeb chikham jawaag. Dichjã agjö chirʉm chan pöd dich khapeen jaauju khabamgui ajim anʉm.
42 Ou como podes dizer a teu irmão: Irmão, deixa-me tirar o argueiro que está no teu olho, não vendo tu mesmo a trave que está no teu? Hipócrita! tira primeiro a trave do teu olho; e então verás bem para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
43 Mag jajawagmamua, ’Maach jaauju khʉʉn chukhu awiajã maachin dich iekha nʉm gaaimuata õrag dich khap apiejemgui ajim anʉm, õor wäjäauná wa õor khaigbam khʉʉná. Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, nemjõ ãkhãraa cheejem igwia, “Jãg nemjõon chad ajapha khitabma” aba aajem; maagwai jũrr nemjõ ajapham igwiajã, “Jãg nemjõon chi ãkhãrau” aba aajem.
43 Porque não há árvore boa que dê mau fruto nem tampouco árvore má que dê bom fruto.
44 ¿Pãrau oowai pahach gaai nemjõ khũwaa chë sim oojẽ? Kũpud dënjã miel wie nʉm ooba aajem.
44 Porque cada árvore se conhece pelo seu próprio fruto; pois dos espinheiros não se colhem figos, nem dos abrolhos se vindimam uvas.
45 Ich agjöta nʉm ĩchab maach wounaanjã. Õor khĩirjug ajapham khʉʉnau nem ajapham nemta iekha nʉm, amau nem ajaphata wauju khĩirju naawai; mamʉ ö ãkhãraam khʉʉnaun iekhaawaijã nem khaigbamta iekha nʉm, am ödi sĩi nem khaigbamta wauju khĩirju sĩsid aawai. Magta õraun maach iyʉ̈ʉ nʉm ũr nʉm gaaipai warre khaphʉ aajem, khanim woun agá: woun ajapham wa woun khaigbam.
45 O homem bom, do bom tesouro do seu coração tira o bem; e o homem mau, do seu mau tesouro tira o mal; pois do que há em abundância no coração, disso fala a boca.
46 ’Pãrau mua nem jaau chirʉm ipierraa khaba nʉmta, ¿khanthee mʉ igwia sĩi par iiupai “Pʉʉta maar Pöröu” aajẽ?
46 E por que me chamais: Senhor, Senhor, e não fazeis o que eu vos digo?
47 — ausente —
47 Todo aquele que vem a mim, e ouve as minhas palavras, e as pratica, eu vos mostrarei a quem é semelhante:
48 — ausente —
48 É semelhante ao homem que, edificando uma casa, cavou, abriu profunda vala, e pôs os alicerces sobre a rocha; e vindo a enchente, bateu com ímpeto a torrente naquela casa, e não a pôde abalar, porque tinha sido bem edificada.
49 Mamʉ ar chi mʉ iek ũrtarrta bʉ̈ʉrjã ag ipierraa khaba nʉm khʉʉnan, jũrr agjö woun ãb sĩi khomariipai dibʉ̈ jukhanaa di ëutarrjöta nʉmgui ajim anʉm. Mag khomariipai ëu sĩerr aawai aaipa dʉnʉisim ee, ĩchab noseg pöm chë thʉnʉʉ arr khur döãd pöm pierrwai, dö uu thʉnʉʉ awia sĩi dö badag ʉʉrsirpʉ̈ijim anaabá. Mag, nem thumaa okhoojimgui ajim anʉm.
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante a um homem que edificou uma casa sobre terra, sem alicerces, na qual bateu com ímpeto a torrente, e logo caiu; e foi grande a ruína daquela casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.