Lucas 22
Ẽwandam Iek (NOAE) vs NTLH
1 Mag ãbmiecha Jesús ich khapeen dʉ̈i Jerusalén phöbör ee nʉm jaar, pan levadura chukhu wauwia khoojem phiesta burrju khãai khapan khaba waaur sĩejim aajem. Ich mag phiestapai ĩchab Pascua a thʉ̈ʉrjem.
1 Faltava pouco tempo para a Festa dos Pães sem Fermento , chamada Páscoa .
2 Maagwai ĩchab phadnaan ee chi pörkha nʉm khʉʉnau agjö judionaan Ẽwandam iek athee chi machnaan dʉ̈imua amach eepai, “Jãgata akhiin bʉ̈ʉrjã õrag khaugpiba jãg Jesús pʉrnaa thõobpʉ̈ikhamgui” anaajim anʉm. “Magba mʉg khapanag eewe pʉr athaawai eeu õor pöm mʉg thʉnʉm maach dʉ̈ita meeukhadukham” a khĩirju naajim aajem.
2 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito para matar Jesus em segredo porque tinham medo do povo.
3 — ausente —
3 Então Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze discípulos.
4 — ausente —
4 Judas foi falar com os chefes dos sacerdotes e com os oficiais da guarda do Templo para combinar a maneira como ele ia lhes entregar Jesus.
5 Maimua barimawia jaaubaawai, amachdëu chi Judas iek amach jʉ̈gaagaa ũrbaawai, oneeu phöbaadëwia warag irig phatkhonjã deeju a iekhajierram aajem.
5 Eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele.
6 Ichig magbaawai chará warag, —Ich magau magan maach iekhabarm; murua chadcha pãrag i pʉr deejugui ajim anʉm.
6 Judas aceitou e começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus a eles, sem que o povo ficasse sabendo.
7 Judaau Jesús ëugar mamagkham ee, pan levadura chukhu wauwia khoojem ed ãspa ëebaadëjim aajem. Mag ed judionaanau nemkhoo edam athee ovejadam wai narr thõowia edau khëubaadeewai khoojeejim aajem.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento , dia em que os judeus matavam carneirinhos para comemorar a Páscoa .
8 Ich mag edcha Jesuu Pedro dʉ̈i Juan thʉ̈rkhanaa amag magjim anʉm:
8 Então Jesus deu a Pedro e a João a seguinte ordem:
9 Magbaawai amachdëu, —¿Jampaita marau pʉ na phiejãb wauwimaju aai nʉma? a jëeujierram aajem Jesuug.
9 Eles perguntaram: — Onde o senhor quer que a gente prepare o jantar?
10 Magbaa chi Jesuu amag, —Chamʉg Jerusalenag khʉd ma sim ee ërëubaadët ajim anʉm. Nau chi phöbör dub nʉm aigcha woun ãb dö jöi authurwia döthũr dʉ̈i degag mam pãrau ooimaju. Magbaawai i dʉ̈i ërëuwia i dubbaimam deg dʉ̈i dubbaimat ajim anʉm.
10 Jesus respondeu:
11 Mag dubwia chi dikhʉʉg, mʉch chi maestroouta pãar pʉ̈ijim abat, jampaita nau kheeurag maach thum ãba thach khöju aai nʉ a khap jëeumkhĩir.
11 e digam ao dono dela: “O Mestre mandou perguntar a você onde fica a sala em que ele e os seus discípulos vão comer o jantar da Páscoa.”
12 Magbaawai mag wounau pãrag oopien majugui ajim anʉm, ʉ̈gthaa dijã pöm sim ya sĩi chi khĩir khaugam. Maigta nem thum khĩir khaugwia maar nʉbat ajim aajem.
12 Então ele mostrará a vocês uma grande sala mobiliada, no andar de cima. Preparem ali o jantar.
13 Magbaawai chadcha i ipierraa ërëubaadeeu thum ichdëu jaaumarrjöo ooimajierram anaabá. Maig, ich na mag ovejadam waupitarr chadcha tagam nempa thum khĩir khaugwia sĩi tagam khʉʉn dʉ̈i i baraata oo nʉisijim aajem, ãba khoog.
13 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
14 Maimua khëubaadëm ee Jesús barchëjim aajem, tagam khʉʉn ich khapeen dʉ̈i, Pedro Juan dʉ̈i narr aig. Mag ichdëu jʉr auwia i dʉ̈i ogdʉba wënʉrraajerr khʉʉn deeu thumaa nʉisim ee, ya chi phiejãb wau wai narrjã thöikha sĩsiewai ãba khoog paaukhabaadëjim aajem.
14 Quando chegou a hora, Jesus sentou-se à mesa com os apóstolos
15 Mag khö nʉmua magjim aajem ich khapeenag:
15 e lhes disse:
16 Mʉ chan mʉg khöbarm aigmua tag khöba, ãba Ẽwandamta ʉ̈gthar thumaam khʉʉn Pörkha sĩsim edta ũmaai pãar dʉ̈i ãba tagam khʉʉn ichdëu peerdʉ autarr khʉʉnpa deeu maach thum ãba khöjugui ajim anʉm. Mag edta thumaam khʉʉnau warrgar nemkhoo edam oveja thõowai Ẽwandamau amach peerdʉ auju a khĩirjuajerrjö, chadcha amach peerdʉ nʉisim khaphʉ ajugui ajim anʉm.
16 Pois eu digo a vocês que nunca comerei este jantar até que eu coma o verdadeiro jantar que haverá no
17 Maimua vino jarrdam jua ee auwia Ẽwandamag ʉ̈u ajim anaa, —Ya pʉr athat ajim anʉm. Maimua, Dönaa jũrr ʉapʉ̈ipetat ajim anʉm, agdaujö dö aumamkhĩir.
17 Então Jesus pegou o cálice de vinho, deu graças a Deus e disse:
18 Mʉʉn ãbmieta ĩs pãar dʉ̈i mʉg vinodam dö chirʉmgui ajim anʉm. Mʉg döbarm aigmua tag döba, ãba Ẽwandamta thumaam khʉʉn Pörkha sĩsim edta deeu döjugui ajim aajem.
18 Pois eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até que chegue o Reino de Deus.
19 Maimua agjö panjã jua ee auwia, Ẽwandamag ʉ̈u ajim anaa, thorreuwia, amag deenaa, —Mʉg panan mua mʉch morta pãrag dee chirʉm; mʉg atagjã mʉ khĩirjunaa ich mʉgta khabat a jaaujim aajem.
19 Depois pegou o pão e deu graças a Deus. Em seguida partiu o pão e o deu aos apóstolos, dizendo:
20 Maimua ya khö aaipagkhabaadëm ee, deeu chi vino jarrdam jua ee auwia ĩchab, —Mʉg jarr eem vinodam döbarmta warrgarwe Ẽwandamau õor dʉ̈i iek deeju aajerrau; mamʉ mʉg iekhan iek iiuriugui ajim anʉm. Mʉ bag mʉg vinojö ãrbarmuata Ẽwandamau, ĩsmua atagan chadau pãar peerdʉ wënʉrraju aai nʉm a jaau simgui ajim anʉm.
20 Depois do jantar, do mesmo modo deu a eles o cálice de vinho, dizendo:
21 Pãrag khap amkhĩir warre jaau chirʉmgui ajim anʉm: Mag mʉ bag ãrmkhĩran, maach eem mʉig maach dʉ̈i ãba thach khö simuapaita ich paarmua mʉ pʉr deeju, mʉ oomapham khʉʉnag.
21 Mas vejam: o traidor está aqui sentado comigo à mesa!
22 Mʉʉn chadcha Emkhooi Iewaau, mamʉ magʉm ãba chadcha amau mʉ thõojugui ajim anʉm. Mamʉ Ẽwandamau ich magpiju arr aawai thum ichdëu jaautarrjöo öbëbërgmam. Mamʉ ¡Ë, apkhiitʉ ajim anʉm, mag mʉ thõomkhĩir mʉ pʉr dee chirʉm woun!
22 Pois o
23 Jesús mag iekhabarm ũrwia i khapeenau amach eepai jũrr chikham ipeer ahaukhamua, —¿Chijãguataa wir aigpai mag meer i pʉr deeju khai? anaajim anaabá.
23 Então os apóstolos começaram a perguntar uns aos outros quem seria o traidor.
24 Maimua nʉʉpai awia ĩchab amach eepai, “¿Chijãata magan mʉig maach ee ʉ̈rʉʉcha sĩ?” a chikham ipeer ahau khaphöbaadëjim aajem.
24 Os apóstolos tiveram uma forte discussão sobre qual deles deveria ser considerado o mais importante.
25 Mamʉ magbaawai Jesuu amag magjim anʉm:
25 Então Jesus disse:
26 Mamʉ pãar ee magju aai khaba nʉmgui ajim anʉm. Mag khãyau chadcha thethem awia khãijã warag serbiibamjöta aju aai sim; maagwai chi pörkha simta jũrr ich chogjöta aju aai simgui ajim anʉm.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, o mais importante deve ser como o menos importante; e o que manda deve ser como o que é mandado.
27 Magnaa amag, Pãrau khĩirjuawai, ¿chijã chi thethem agá ajim anʉm: sĩi mes gaai thöikha sĩsiewai khoogpai jupcheejem, wa mes gaai chi thëp paajem? Magnaa ichdëupai, Chi ʉ̈rʉʉcha simʉn ya sĩi thöikha sĩsim abaawai khoogpai jupcheejemʉugui ajim anʉm. Magnaa amag, Mʉʉn chadcha pãar Pöröugui ajim anʉm. Mamʉ pãrau oo nʉm, sĩi mʉig mʉ pãar chogkha chitʉmjöo chirʉm.
27 Quem é o mais importante? É o que está sentado à mesa para comer ou é o que está servindo? Claro que é o que está sentado à mesa. Mas entre vocês eu sou como aquele que serve.
28 Mamʉ mua ĩchab khaphʉ chirʉmgui ajim anʉm, chadcha pãarta mʉ dʉ̈i ogdʉba ich jãg wënʉrraajem mʉ chitʉmpierr, pãach dau aphʉʉ ajujã khĩirjuba.
28 — Vocês têm estado sempre comigo nos meus sofrimentos.
29 Pãach jãg wënʉrrʉm gaaimua, mua pãrag ĩchab mʉch dʉ̈i õor pörkhapijugui ajim anʉm, mʉ Ayau mʉchta thumaam khʉʉn reikhapibarm dʉ̈i.
29 Por isso, assim como o meu Pai me deu o direito de governar, eu também dou o mesmo direito a vocês.
30 Mag mʉchta thumaam khʉʉn Pörkha chirsim edta deeu maach ãba onee aju. Maimua rey juupjemjöm sie gaai jupkhawia pãachta mʉ dʉ̈i jöoi Jacob khararr chaain doce narr khʉʉn ag chaain ewagam khʉʉn pörkhajugui ajim anʉm.
30 Vocês vão comer e beber à minha mesa no meu
31 Maimua ĩchab magjim aajem maach Pör Jesuu Simonag:
31 Jesus continuou:
32 Mamʉ mua jũrr pʉ kõit Ẽwandamag jëeu chirʉmgui ajim anʉm, pʉch khũgurcheewai warre burrm iek burrm ugua. Maagwai ũmaai deeu mʉ thʉ̈r gaai khĩirju chirsiewai pʉchdëupaita jũrr pʉch khapeenag jaauju aai chirʉmgui ajim anʉm, amjã agjö ubʉ nʉisimkhĩir.
32 Mas eu tenho orado por você, Simão, para que não lhe falte fé. E, quando você voltar para mim, anime os seus irmãos.
33 Magbaawai chi Simonau irig, —Señor, mʉʉn pʉ dʉ̈i cárcel deg mawia pʉ thõbarm aar thõimaju akhiinjã maju chirʉm; magʉmjã mʉ gaai mas khabamgui ajim anʉm.
33 Então Pedro disse a Jesus: — Estou pronto para ser preso e morrer com o senhor!
34 Magbaawai Jesuu jũrr irig, —Pedro ajim anʉm, pʉ mag iekha chirʉm ãba, nau õrau pʉchig jëeuwai, ãthãrr bĩeju nawe biek thãrjup purua amag bʉ̈ʉrjã mʉ khaugba chitʉm a jaaujugui ajim anʉm.
34 Então Jesus afirmou:
35 Maimua warm khʉʉnagjã magjim aajem:
35 Depois Jesus perguntou aos discípulos: — Não faltou nada! — responderam eles.
36 Magbaawai deeu ichdëupai amag, —Magtarr ĩsin chadau put wai nʉm khai, athaadët; ĩchab phatkhon khãijã wai nʉm khai, athaadët; maimua ãb khãijã espaar chukhu sim khai, ich khajũa përbapʉ̈i ajim anʉm, agua awaag.
36 Então Jesus disse:
37 Mua pãrag mag chirʉmʉn, Ẽwandam iek phã sim gaai jaau simjö ya mʉch thõimʉʉ paawaita mag chirʉmgui ajim anʉm. Ẽwandam iek phã sim gaai mʉ igwia jaauwai, “Iin, õor thõomiejöta wai naaju” a sim. Mʉ igwia ich mag phã sim aawai chadcha thum ichdëu jaau sim eyaa öbëbërg maju a jaaumajim aajem.
37 Pois as
38 Magbaawai amachdëu irig oopinaa, —Señor, ya marau mʉig espaar numí wai nʉmgui ajierram anʉm.
38 Aí os seus discípulos disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas.
39 Maigmua öbërdʉtkhaau Jesús Olivo durrsĩig petajim aajem, kheeupierr mawia mag durrsĩ gaaimua ich Ayag jëeujerr aawai. Mag i mam dʉ̈i ĩchab i khapeenjã i dʉ̈i wëtjim aajem.
39 Jesus saiu e foi, como de costume, ao monte das Oliveiras; e os seus discípulos foram com ele.
40 Mag wëtwia ich Ayag jëeujem aig bardʉtkhabaimaawai ich khapeenag, —Ẽwandamag jëeubat ajim anʉm, dösãtag ʉdʉraa pãach phũrreu aupiba mʉ dʉ̈ita ubʉ wënʉrraag.
40 Quando chegou ao lugar escolhido, Jesus disse:
41 Mag jaauwia, ichin am aigmua mawia, juau mokdau barbapäaiwai burrjem ag warphagjöpai sĩeimajim aajem, am bigaau. Maig jẽkhʉt jĩepöröu phõbkhanaa, ʉ̈gthaag eerpanaa, ich Ayag jëeubaadëjim aajem.
41 Então se afastou a uma distância de mais ou menos trinta metros. Ajoelhou-se e começou a orar,
42 Mag jëeumamua, —Tata ajim anʉm, pua khõs akhiin, atcha mʉ dau aphʉʉ apibakham. Deeum nem waubarmuajã agjö õor peerdʉ auju ayaa akhiin, mʉ gaai machag mʉgcha ãwatbakhamgui aajeejim anʉm. Mamʉ pʉchdëuta khap chirʉm; mʉchdëu khõsi chirʉmjö khaba, pʉchdëu khõchagpierrta mʉ dʉ̈i abá a iekhamajim aajem.
42 dizendo:
43 [Ich Ayag jëeuwai mamagkhamua kha theeg chukhu thʉnʉm ee, ʉ̈gtharmua Ẽwandam chog bëewia irig juapá deechëjim aajem, mag ich dau aphʉʉ aju ãwatamkhĩir.
43 [Então um anjo do céu apareceu e o animava.
44 Mag ich dau aphʉʉ aju khĩirjuwia gaai machag thʉnʉmua warag oraa nʉmta, khajapham nemjö thet phʉrëu ahau aajeejim anʉm. Mamagkhamua jʉachë thʉnʉm oowain sĩi jʉa gaai bagpata öbër thʉnʉm thëutkha thʉnaajim anaabá.] |src="cn01810B.tif" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="LUK 22.44"
44 Cheio de uma grande aflição, Jesus orava com mais força ainda. O seu suor era como gotas de sangue caindo no chão.]
45 Mag ʉ̈gthaag ich Ayag jëeu sĩi awia, phiidʉwia, ich khapeen oon bëewai sĩi warag ökhĩirjug machgau khãidʉtkha thʉnʉmta oochëjim anʉm.
45 Depois de orar, ele se levantou, voltou para o lugar onde os discípulos estavam e os encontrou dormindo, pois a tristeza deles era muito grande.
46 Magbaawai amag, —Phiidʉtkhabathʉ̈ keena ajim anʉm. ¿Khantheeta pãar khãi nʉma? Khãiju khãai Ẽwandamagta jëeubathʉ̈ ajim anʉm, dösãtag ʉdʉraa pãach thʉ aupim ugua.
46 E disse:
47 Mamʉ agtha Jesús mag iekha dʉnʉm ee, dëgölp am aig õor khapan pos aichëjim anaabá. Mag khapanag ee oowai ich Jesús dʉ̈i doce ogdʉba wënʉrraajerr eem ãb Judas a thʉ̈r sĩerrta am na urajim anʉm. Mag bëewia, Jesús dʉ̈i ãba dʉnʉʉuchëjim anaabá, sĩi khajapha saludaa nʉmjö i khĩir ʉ̈ʉg.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou uma multidão. Judas, um dos doze discípulos, que era quem guiava aquela gente, chegou perto de Jesus para beijá-lo.
48 Magbaawai Jesuu irig magjim anʉm:
48 Mas Jesus disse:
49 Magbaawai ich Jesús khapeenau amach Pör dau aphʉʉ aju khaug athaawai, —Kakë, ¿marau pʉ kõit esparau am dʉ̈i jãauju jãg nʉ? ajierram anʉm irig.
49 Quando os discípulos que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: — Senhor, devemos atacar essa gente com as nossas espadas?
50 Mag irig jëeu nʉm ee, ãbmua bis abarmʉn, phadnaan pör ag chog kach juachaar garmta warre oorthubapʉ̈ijim anaabá.
50 Um deles feriu com a espada o empregado do Grande Sacerdote , cortando a sua orelha direita.
51 Magbaawai Jesuu ich khapeenag, —Oob jãgmiet; idëu mʉ dʉ̈i amachdëu ampierr apibat ajim anʉm.
51 Mas Jesus ordenou: Aí tocou na orelha do homem e o curou.
52 Maimua Jesuu oowai aig naajim aajem: phadnaan chi pörkha nʉm khʉʉn, judionaan Asamblea eem pörnaan, maimua Ẽwandam i jëeujem di thʉajem khʉʉn chi pörnaanpa thʉnaajim aajem, i pʉr awaan bëetarr khʉʉn. Magbaawai chi Jesuu amag magjim aajem:
52 Em seguida disse aos chefes dos sacerdotes, aos oficiais da guarda do Templo e aos líderes judeus que tinham vindo para prendê-lo:
53 Ẽwandamag jëeujem deg ed ëepierr pãar dʉ̈i mʉ chiraawai, bʉ̈ʉrjã pãrau mʉ chig aba aajerrta, ĩsta Ẽwandamau pãrag ʉdʉraa mʉ pʉr aupiju ed ajim. Maagwai ĩsta ĩchab chi dösãtjã pãar ʉ̈rpaju ed ajimgui ajim anʉm, mʉ pʉr aumkhĩir.
53 Eu estava com vocês todos os dias no pátio do Templo, e vocês não tentaram me prender. Mas esta é a hora de vocês e também a hora do poder da escuridão.
54 Maimua Jesús pʉrphöbaadëwia, arrwia, phadnaan pör deg wai dubphöbaadëjim aajem. Maagwai Pedroou warppaimuata i ẽudee oopʉ̈pʉ̈ig warrmaa ajim anaabá.
54 Eles prenderam Jesus e o levaram até a casa do Grande Sacerdote . E Pedro os seguia de longe.
55 Mag chi phadnaan pör aar deethurwia chi Jesús ierr wai nʉmich, jũrr di ũjãrr õt örwia ag bigaau ohood aphöbaadëjim aajem. Magbaawai Pedrojã ĩchab am bigaau oo sĩsijim anʉm.
55 Quando acenderam uma fogueira no meio do pátio, Pedro foi e sentou-se com os que estavam em volta do fogo.
56 Mamʉ i mag oo simta, aiguim ʉʉi ĩchab chi phadnaan pör chogkha sim bëewia, i khĩir eerpanaa, warm khʉʉnag, —Chamʉg wounjã ĩchab i dʉ̈i nʉrraajemʉu aichëjim anʉm.
56 Uma das empregadas o viu sentado ali perto da fogueira, olhou bem para ele e disse: — Este homem também estava com Jesus!
57 Magbaawai Pedroou, —Mua magʉm wounaan ooba chitʉmgui ajim anʉm.
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, eu nem conheço esse homem!
58 Maimua ag khur nʉʉpai awia jũrr emkhooi ãbmua irig, —Pʉjã am eem khabahab aichëjim anʉm.
58 Pouco tempo depois, um homem o viu ali e disse: — Você também é um deles! Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sou um deles.
59 Maimua deeu ag khur ora ãbjönaa deeum bëewia maguajã agjö irig, —Chadcha mʉg wounjã i dʉ̈i nʉrraajem khabahab ajim anʉm; jãan Galileapierrauwai ajim anʉm.
59 Mais ou menos uma hora depois, outro insistiu: — Você estava mesmo com ele porque também é galileu.
60 Magbaawaita Pedroou, —Kakë, mua bʉ̈ʉrjã khaugbam, khan ata pʉ iekha chirʉm khai ajim anʉm.
60 Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sei do que é que você está falando! Naquele instante, enquanto ele falava, o galo cantou.
61 Mag ãthãrr bĩebaawai maach Pör Jesucristoou ewag phʉʉrba oo nʉʉ ajim aajem, Pedroog. Maigta Pedroou khĩir eyaa aadëjim anaabá, maach Pöröu ichig, “Pedro, ãthãrr bĩeju nawe õrau pʉchig jëeuwai biek thãrjup pua bʉ̈ʉrjã mʉ khaugba chitʉm a iekhaju” a jaautarr.
61 Então o Senhor virou-se e olhou firme para Pedro, e ele lembrou das palavras que o Senhor lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.”
62 Mag khĩir ee dʉnʉisim abarmʉn chadau, gaai machaaga aadëmua dawag öbërwia, warre ö jãsenag aadëmua bĩe sĩi ajim anaabá.
62 Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.
63 Maagwai Jesús pʉr wai nʉm aig oopaar thʉnarr khʉʉnaujã i wau iekhanaa ĩchab moketaupa phãr wai nʉmua i gaai mas waumaajeejim aajem.
63 Os homens que estavam guardando Jesus zombavam dele e batiam nele.
64 Magnaa putiu i dau phãarjʉ̈naa jũrram khʉʉnau khĩidadcha juajãau phot anaa irig, —Magan khaug athá, khaíuta pʉ phãrjĩ aajeejim anʉm.
64 Taparam os olhos dele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe!
65 Ich mag pʉamjã igba, i wau wai nʉmua warag irig parhoobajã iekhamaajeejim aajem.
65 E diziam muitas outras coisas para insultá-lo.
66 Maimua ya ãspabaadeewai ãba biirdʉjierram aajem: Asamblea eem chi pörnaan phadnaan pörkha nʉm khʉʉn dʉ̈i Ẽwandam i jawaag chi machnaanpa. Mag biirdʉwia amach Asamblea ee chi Jesús aibëewia irig,
66 Quando amanheceu, alguns líderes dos judeus, alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei se reuniram. Depois mandaram levar Jesus diante do Conselho Superior .
67 —¿Pʉchta chadcha warrgarwe Ẽwandamau õor peerdʉ aumkhĩir jʉr auwia pʉ̈iju aajerrá? Warre marag jaaubá ajierram anʉm, marau khap aag.
67 Então lhe disseram: — Diga para nós se você é o Ele respondeu:
68 Maimua mʉch garmua jũrr pãrag jëeumakhiinjã, pãrau mʉ iek jʉ̈ʉjã aba ni mʉ pʉapʉ̈ijã pʉapʉ̈ibajugui ajim anʉm.
68 E, se eu fizer uma pergunta, vocês não vão responder.
69 Mamʉ nau mʉg atag jöpcha mʉg woun Emkhooi Iewaa Ẽwandam chi jua thierr bigaau i juachaar gar jupimajugui ajim anʉm, Ẽwandam dʉ̈i ãba thumaam khʉʉn Pörkhaag.
69 Mas de agora em diante o
70 Magbaawai thumaam khʉʉnau irig, —¿Ãa, magan pʉʉn Ẽwandam Iewaapama? ajierram anʉm.
70 Aí todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Magbaawaita amachdëu, —¿Khan atcha maadëu deeum khʉʉnau jaau nʉmta ũrm ig nʉma? Ya maadëu ũrbarmgui ajierram anʉm, ich iiucha jaaubarm.
71 E eles disseram: — Não precisamos mais de testemunhas. Nós mesmos ouvimos o que ele disse.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.