Lucas 18
Ẽwandam Iek (NOAE) vs NTLH
1 Ĩchab Jesuu ich khapeenag mʉg nem ĩgkhaadam jaaujim aajem, mag jaaubarm gaaimua amachdëu nem ig nʉm Ẽwandamau da deeba awiajã warag pʉaba irig jëeuju aai nʉm a khap amkhĩir.
1 Jesus contou a seguinte parábola , mostrando aos discípulos que deviam orar sempre e nunca desanimar:
2 Mag jaaumamua magjim anʉm:
2 — Em certa cidade havia um juiz que não
3 Ich ag phöbör eepai ĩchab sĩejeejim aajem, khoopaa ũan ãb. Mag ũanau bëewia irig, “Mʉ ap ʉrrʉm mʉ khaigpërbá” aajeejim anʉm, “mʉ kha ukhurm khʉʉnau mʉ dʉ̈i atcha jãgam ugua.”
3 Nessa cidade morava uma viúva que sempre o procurava para pedir justiça, dizendo: “Ajude-me e julgue o meu caso contra o meu adversário!”
4 Mag khoopaa ũan dau aphʉʉ ich aig udkhʉrrkhakhakhamjã bʉ̈ʉrjã i iek asekasmapha sĩi awia khãai ãb magjim aajem: “Mua chadcha Ẽwandam igbanaa mʉch khapeenjã ögkhaba chitab mamʉ,
4 — Durante muito tempo o juiz não quis julgar o caso da viúva, mas afinal pensou assim: “É verdade que eu não temo a Deus e também não respeito ninguém.
5 jãg khoopaa ũan tag mʉch aig bëbëe am ugua, mua chadcha i khaigpërjugui” ajim anʉm. “Magba akhiin, irua idëu mʉ khajap chirbajugui” ajim anʉm, “ich ag iekpai phʉʉrba jajaau aawai.”
5 Porém, como esta viúva continua me aborrecendo, vou dar a sentença a favor dela. Se eu não fizer isso, ela não vai parar de vir me amolar até acabar comigo.”
6 Mag ĩgkha dichwia, ich Jesuupai jũrr amag, ’Pãrau ũrjierramgui ajim anʉm, khan a iekhajĩ mag woun chi thethem nem khaibag sĩerrau.
6 E o Senhor continuou:
7 ¿Pãrau oowai ich aig bëbëe nʉʉ paawai khoopaa ũan irua khaigpërbajĩ? Ẽwandamaujã ich chaainau ichig edaram magwe jëeu nʉʉ akhiin, irua makhʉʉnjã eeg oob khaba oojugui ajim anʉm.
7 Será, então, que Deus não vai fazer justiça a favor do seu próprio povo, que grita por socorro dia e noite? Será que ele vai demorar para ajudá-lo?
8 Magnaa, Mua pãrag jaaukhimgui ajim anʉm. Ẽwandamagta pãrau mag jëeu nʉmʉn, pãar khaigpërm edjã warre irua pãachdëu khõsi nʉmjö aju pãar dʉ̈i. ¿Mamʉ pãrau khĩirjuawai mag mʉch chi Emkhooi Iewaa bëeju ed õor chadcha mag amach thãraucha Ẽwandamag jëeu durrum khʉʉn agtha naaju khai? ajim anʉm.
8 Eu afirmo a vocês que ele julgará a favor do seu povo e fará isso bem depressa. Mas, quando o
9 Maimua amachdëupai amachta thumaam khʉʉn khãyaujã ajap pekau chukhu khithëem awia jũrr amach khapeen khaibag pheejem khʉʉnag Jesuu mʉg nem ĩgkhaadam jaaujim aajem.
9 Jesus também contou esta parábola para os que achavam que eram muito bons e desprezavam os outros:
10 Chi nem ĩgkhaadam mʉg ajim aajem:
10 — Dois homens foram ao Templo para orar. Um era
11 Chi ajapcha Moiseeu phã pʉatarr iek ʉʉrkhaajemua bʉ̈jãaupai oo dʉnʉmua, Ẽwandamag jëeu nʉm anʉmta, ichpai thö iekhamamua magmajim aajem: “Ẽwandam, pʉrʉg ʉ̈u ajim a chirʉm, ʉ̈uta jãg mʉ chikhamnaanjö khaba chitʉm. Mʉ amjö nem jĩignemjã khaba, pekau pömjã khaba, ni deeum ʉʉinjã wauba chitʉmgui” ajim anʉm. “Mʉ chan gobiernoog õrau dëbpaar paraa nʉm khʉʉnag jëeujem ar achum simjöjã khaba chitʉm” a iekhamajim anʉm, ichdëupai ich ajaug thöwia.
11 O fariseu ficou de pé e orou sozinho, assim: “Ó Deus, eu te agradeço porque não sou avarento, nem desonesto, nem imoral como as outras pessoas. Agradeço-te também porque não sou como este cobrador de impostos.
12 Maimua warag mag jaaupʉ̈pʉ̈igmamua magjim aajem: “Ẽwandam, mʉʉn semanpierr khãai numí thach khöba sʉrkha chiraajem, pʉrʉg jëwaag. Mag nʉm dʉ̈i ĩchab mʉch phatkhondam oopierr ag eem deeb khaba pʉrʉg dee khitaajemgui” ajim anʉm.
12 Jejuo duas vezes por semana e te dou a décima parte de tudo o que ganho.”
13 Maagwai jũrr chi gobiernoog paar nʉm khʉʉnag jëeujemdam ich appai ag warphaa oothẽu khërʉmua agjö Ẽwandamag jëeu sĩejim aajem. Mamʉ maan, jũrr ichdëupaijã ich pekau pöm khitʉm khaphʉ sĩerr aawai, gaai machgau warag eeg ʉ̈thʉnaa pör jõjõikhamuata maagjeejim anʉm Ẽwandamag: “Ẽwandam, mʉch chadcha pekau pöm chitʉm khap, pʉrʉg jëeu chirʉm; mʉ ap chitʉm mʉ eeg oobá” aajeejim anʉm.
13 — Mas o cobrador de impostos ficou de longe e nem levantava o rosto para o céu. Batia no peito e dizia: “Ó Deus, tem pena de mim, pois sou pecador!”
14 Mag numí Ẽwandamag jëeu narr khʉʉn jaau dichwia, chi aig ich iek ũr narr khʉʉnag magjim aajem: ’Ichdëupai Ẽwandamag ichta chi ajapham a chirarr khãyau, ich dau aug khaugpi jëeutarr wounta jũrr Ẽwandam dau na ag najã ich mag bʉ̈ʉrjã khaibag chukhu aajerrjöo sĩebahab ajim anʉm. Mamʉ ar amach thöwia chikham dʉ̈i athuucha aajem khʉʉn, jũrr mʉg atag paawai am Ẽwandamag chaigpa oo sĩsidʉ abarjugui ajim anʉm. Maimua ar mag amach dʉ̈i athuu nʉm khʉʉn ichaaurjã magʉm aba sĩi warag serbiibamjö aajerr khʉʉnta, jũrr mʉg atag paawai, Ẽwandamau warm khʉʉn khãyaujã ʉ̈rpai apiju a jaaumajim aajem.
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Biek ãb mag jũrram khʉʉnau aaunaan Jesús sim aig wai bëe nʉm ee, chaainpa chi dënnaanau aibëe naajim aajem, am gaai pʉrnaa Ẽwandamag am kõit jëeumkhĩir.
15 Depois disso, algumas pessoas levaram as suas crianças a Jesus para que ele as abençoasse, mas os discípulos viram isso e repreenderam aquelas pessoas.
16 Mamʉ amau mag nʉm ee, warag Jesuu chi chaaindam thʉ̈rkhanaa jũrr ich khapeenagta, —Idëu chaain mʉ aig bëepibat ajim anʉm. ¿Khanthee pãrau amag bëepiba jaau nʉ? Chi jöoin awiajã chamʉ khʉʉn chaainjö mʉ iek ʉ̈khakharrsö ʉ̈kha nʉm khʉʉnta mʉg jẽb gaaijã ʉ̈u wënʉrrawia, ʉ̈gtharjã onee wënʉrrajugui ajim anʉm.
16 Então Jesus chamou as crianças para perto de si e disse:
17 Mamʉ chi ʉ̈gthar öbërju khĩirju nʉm khʉʉnaujã mʉkhʉʉn chaain dënjö ʉ̈khabam chan pöd öbërbamgui ajim anʉm. Mua pãrag mag jaau chirʉmʉn chadcharam iekta jaau chirʉmgui ajim anʉm.
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem não receber o Reino de Deus como uma criança nunca entrará nele.
18 Biek ãb Jesús sim aig woun ãb chi thethem bëejim aajem, phatkhon paraam. Mag wounau irig, —Maestro, pʉʉta chadcha Maestro ajapham aawai pʉrʉg jëwaan bëejim: ¿Mua khani jãgju aai chirʉ́, ʉ̈gthar öbëraag? Mʉrʉg jaaubá aichëjim anʉm.
18 Certo líder judeu perguntou a Jesus: — Bom Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
19 Magbaawai Jesuu irig, —¿Khanthee pua mʉrʉg “chi ajapham” a sĩ? Õor ajapham chan chukhumgui ajim anʉm. Ajaphamʉn ãba Ẽwandamta ich appai ajapha sĩerrʉm.
19 Jesus respondeu:
20 ¿Pua khaphʉ sĩebá ajim anʉm, Ẽwandamau Moiseeg ich iek phãpitarr gaai: “Oob dich õor khabam dʉ̈i khapes am; oob õor thõom; oob nem jĩgkham; oob chikham ëugarjã sëukha nem ĩgkham; maimua pʉch aai jãsenkhanaa pʉch ãdjã jãsene abá” a sim?
20 Você conhece os mandamentos: “Não cometa adultério, não mate, não roube, não dê falso testemunho contra ninguém, respeite o seu pai e a sua mãe.”
21 Magbaawai chi woun phatkhon paraamua, —Mag pua jaau sim thum mua mʉch bʉ̈rʉʉwe ʉʉrkha chitabahab ajim anʉm.
21 O homem respondeu: — Desde criança eu tenho obedecido a todos esses mandamentos.
22 Jesuu i mag iekha sim ũrbaawai irig, —Mamʉ agtha khĩir ãb pua waaur wai sĩebahab ajim anʉm. Pʉch nem thum përkhʉʉipʉ̈iwia chi phatkhon aphʉʉ khithëem khʉʉnag jigbapʉ̈i. Maimuan chadau mʉ ẽudee pidú ajim anʉm, mʉ dʉ̈i chitam khõsi chirʉm khai. Pua magmʉn, ʉ̈gthar pawiajã bʉ̈ʉrjã augchëba, phatkhon khãaijã nem ajapham pömta wai chirsijugui ajim anʉm irig.
22 Quando Jesus ouviu isso, disse:
23 Mamʉ Jesuu ichig mag nem thum përkhʉʉiwia chi phatkhon jigpi jaaubaawai, warre chi woun ökhĩirjuu aadëjim anaabá, chadcha phatkhon paraam arr aawai.
23 Quando o homem ouviu isso, ficou muito triste, pois era riquíssimo.
24 Jesuu oowai mag ichdëu nem jaaubarm gaaimua atcha ökhĩirjug pöm aadëm oowi, —Phatkhon paraam khʉʉnta Ẽwandam chi Pörkha sim aar öbëraagan chadcha thethe simgui ajim anʉm, amach phatkhonagta ʉ̈rcha ee naawai.
24 Vendo a tristeza dele, Jesus disse:
25 Phatkhonpanta ʉ̈gthar Ẽwandam chi Pörkha sim aar öbërju khãyau, camello pöm jãg maach wounaan khãaijã ʉ̈rpai sĩerrʉmta phithurg chukhu nobeeu kachdam ee thoogar öbër dichjugui ajim anʉm.
25 É mais difícil um rico entrar no Reino de Deus do que um camelo passar pelo fundo de uma agulha.
26 Jesuu mag iekhabarm ũrbaawai aig chi ũr narr khʉʉnau, —Mag khai, magan ¿khaita peerdʉagáwa? ajierram anʉm.
26 Os que ouviram isso perguntaram: — Então, quem é que pode se salvar?
27 Magbaawai Jesuu amag magjim aajem:
27 Jesus respondeu:
28 Magbaawai Pedroou irig, —Maraun chad pʉ dʉ̈i wënʉrram khõchgau maach nem wai narrjã ewag khĩirjuba, sĩi thum phëpʉawi pʉ dʉ̈i ogdʉba wënʉrrabma ajim anʉm.
28 Aí Pedro disse: — Veja! Nós deixamos a nossa família e seguimos o senhor.
29 Magbaa ich Jesuu magjim aajem:
29 Jesus respondeu:
30 mʉg jẽb gaai agtha nʉwejã mag amach nem okhoomarr khãaijã ʉ̈r ag atcha deewi mʉg atagjã mʉch dʉ̈ita ich mag wënʉrramkhĩir mʉch aarcha phë aujugui ajim anʉm.
30 receberá ainda nesta vida muito mais e, no futuro, receberá a vida eterna.
31 Maimua ich dʉ̈i doce ogdʉba wënʉrraajerr khʉʉn chaaur khĩet phë arrwia amag magjim aajem:
31 Jesus levou os doze discípulos para um lado e disse:
32 Magbaawai makhʉʉnau maach meeun khabam khʉʉnag mʉ pʉr deejugui ajim anʉm. Magbaawai makhʉʉnau mʉ wau iekhamam dʉ̈i mʉ khĩir iekhanaa mʉ gaai ichöpa thumaju.
32 Ele será entregue aos não judeus, e estes vão zombar dele, insultá-lo, cuspir nele
33 Magnaa mʉ wʉ wai nʉʉ awia amau mʉ thõopʉ̈ijugui ajim anʉm. Mamʉ khãai thãrjupam ee deeu mʉ iiu phiidʉju a jaaujim aajem.
33 e bater nele; e depois o matarão. Mas no terceiro dia ele ressuscitará.
34 Mamʉ i mag iekhabarm amachdëu bʉ̈ʉrjã khaugba, ich mag nʉisijim aajem. Amau ũurwai, Jesuu sĩi parhooba ichdëu iekha simjã khaugbata iekhabapʉ̈imjö ũrpʉ̈ijierram aajem.
34 Os discípulos não entenderam nada do que Jesus disse. O que essas palavras queriam dizer estava escondido deles, e eles não sabiam do que Jesus estava falando.
35 Jesús ich khapeen dʉ̈i mag mamua phöbör Jericó anʉm dakha paaukhabaimaawai woun ãb dau khĩsu khitʉm khʉd igaau oo khërʉm ooimajierram aajem, õor ërëu dich thʉnʉm khʉʉnag nem jëeuwai.
35 Jesus já estava chegando perto da cidade de Jericó. Acontece que um cego estava sentado na beira do caminho, pedindo esmola.
36 Mag dau khĩsu khitʉmua õor pöm ich aig ërëu dich thʉnʉm khaug athaawai jëeujim aajem, khan jãgwiata mag thʉnʉm khai a khap aag.
36 Quando ouviu a multidão passando, ele perguntou o que era aquilo.
37 Magbaawai ãbmua irig, —Jesús, Nazaretpierrta dich nʉrraawai khabahab mʉg õor pöm sereu wëtum ajim anʉm.
37 — É Jesus de Nazaré que está passando! — responderam.
38 Magbarm bʉ̈rre chi dau khĩsu khitʉmua thet ääakhamua Jesuug, —¡Jesús, pʉʉta rey David khachitarr ag chaain ewagam khʉʉn Iewaau marau nʉ narr! Mʉ ap chitʉm mʉ dau ee aug khaugbahur aajeejim anʉm, ich dau monawaan bëemkhĩir.
38 Aí o cego começou a gritar: — Jesus,
39 Magbaawai chi na wëtmaa arr khʉʉnau irig meeurrarrau aajeejim anaabá, khĩupamkhĩir. Mamʉ magbaawai chará waragta, —¡Jesús, pʉʉta rey David khararr ag chaain ewagam khʉʉn Iewaau marau nʉ narr! Mʉ ap chitʉm mʉ dau aug khaugbahur aajeejim anʉm, thet khĩesirnaa.
39 As pessoas que iam na frente o repreenderam e mandaram que ele calasse a boca. Mas ele gritava ainda mais: — Filho de Davi, tenha pena de mim!
40 Mag ääakham ich Jesuu ũr athaawai dʉnʉisiwia awaan mapijim aajem, ich aigcha aibëemkhĩir. Mag ich aigcha aipierrwai irig,
40 Jesus parou e mandou que trouxessem o cego. Quando ele chegou perto, Jesus perguntou:
41 —¿Khani pua mʉrʉg pʉch dʉ̈i apim khõsi chirʉ́? ajim anʉm.
41 — O que é que você quer que eu faça? — Senhor, eu quero ver de novo! — respondeu ele.
42 Magbaa Jesuu irig, —Magan dau eerdʉbaad ajim anʉm. Chadcha muata pʉch monaaupʉ̈iju khĩirjutarr gaaimua, ʉ̈u pʉ peerdʉwia monaaujã monaau chirsimgui ajim anʉm.
42 Então Jesus disse:
43 Jesuu magbarm bʉ̈rre chadcha dau eerdʉ sĩsiwia ich bi eem daujö daujã ajaug sĩsijim anaabá. Magbaawai warag i dʉ̈i mamua onee Ẽwandamag jëeumamua, —Ẽwandam, ĩsin chadau pua mʉ ʉ̈uta abarm. Pʉjö jua theegkham chan mʉg jẽb gaai chukhum a ijẽjẽbag majim aajem.
43 No mesmo instante o homem começou a ver e, dando glória a Deus, foi seguindo Jesus. E todos os que viram isso começaram a louvar a Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.