Lucas 16

Ẽwandam Iek (NOAE) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Maimua Jesuu ĩchab mʉg nem ĩgkhaadam ĩgkhajim aajem, ich dʉ̈i ogdʉba wënʉrraajerr khʉʉnag:
1 Jesus contou a seguinte história a seus discípulos: “Um homem rico tinha um administrador que cuidava de seus negócios. Certo dia, foram-lhe contar que esse administrador estava desperdiçando seu dinheiro.
2 thʉ̈rpʉ̈iwia irig magjim anʉm: “¿Khan ajaugta mua ũurwai mag pua bʉ̈ʉrjã mʉ nem aair aba chirʉm anʉ́ma? Mʉ iekhau nauwe jöpkhaa pʉchdëu nem waaujem thum phãkhanaa mʉrʉg oopibá” ajim anʉm, “mua khap aag. Mag oopiwia warre pʉdëu sĩiubaad, tag mua pʉ igbam” ajim anʉm ich khĩircha.
2 Então mandou chamá-lo e disse: ‘O que é isso que ouço a seu respeito? Preste contas de sua administração, pois não pode mais permanecer nesse cargo’.
3 Magbaawai chi rik nem thʉa chirarr wounau khĩirju sĩi awia, ich ödegpai, “¿Nau mʉ jãga ajuutaa mʉgbaadëma?” ajim anʉm, “mʉg mʉ patronaujã mʉ jʉrbaadëm. Sirphʉg ee thuthui dʉ̈i phidkhaju serbiiba chirʉm. Parhooba sĩi atcha kaaijã ee nem jëeu chitaagjã khaba chirʉm” ajim anʉm ichdëupai ichig.
3 “O administrador pensou consigo: ‘E agora? Meu patrão vai me demitir. Não tenho força para trabalhar no campo, e sou orgulhoso demais para mendigar.
4 Maimua ich ödegpai, “Ãa, ya mua khĩirju atham” ajim anʉm, “jãga aju mʉch mʉigmua jʉrbapäaiwai õrau amach deg mʉch öbeerpimkhĩir.”
4 Já sei como garantir que as pessoas me recebam em suas casas quando eu for despedido!’.
5 Mag khĩirju auwia chadcha ich patronag dëbpaar paraa narr khʉʉn ããbdö thʉ̈rnaa amag jëeu oomajim aajem. Nacharamʉg, “¿Pua maach patronag kharr paraa chirʉ́?” ajim anʉm.
5 “Então ele convocou todos que deviam dinheiro a seu patrão. Perguntou ao primeiro: ‘Quanto você deve a meu patrão?’.
6 Magbaawai warmua, “Muan irig cien latas de aceite paraa chirʉmgui” ajim anʉm. Ichig mag jaaubaawai, “Chadcha pua mag aujim; cha sim ag ẽsap” ajim anʉm. “Mamʉ thʉrrëupʉ̈iwia magan jũrr jöpkharraa cincuenta lataspai phã sĩubá; mua pʉrʉg jãrrpai jëeukhim” ajim anʉm.
6 O homem respondeu: ‘Devo cem tonéis de azeite’. Então o administrador lhe disse: ‘Pegue depressa sua conta e mude-a para cinquenta tonéis’.
7 Maimua ãbakhai paar sĩerragjã agjö, “¿Puajã kharr maach patronag paar chirʉ́?” ajim anʉm. Magbaawai chi dëbpaar paraa chirarrau, “Mua irig trescientos sacos de arroz paar chirʉm” ajim anʉm. Magbaawai chi khap aag jëeu sĩerrau, “Chadcha pua mag aujimkë” ajim anʉm. “Cha sim ag ẽsap” ajim anʉm. “Mamʉ thʉrrëupʉ̈iwia jũrr doscientos cincuenta sacospai phã sĩubá” ajim anʉm.
7 “‘E quanto você deve a meu patrão?’, perguntou ao segundo. “Devo cem cestos grandes de trigo’, respondeu ele. E o administrador disse: ‘Tome sua conta e mude-a para oitenta cestos’.
8 Magbarm khaug athaawai chi patrón jöoirau ich nem aair aba arr woun igwia ich ödegpai, “Jöo, wounan chadcha khĩirjug khaphʉta chirʉma” ajim anʉm.
8 “O patrão elogiou o administrador desonesto por sua astúcia. E é verdade que os filhos deste mundo são mais astutos ao lidar com o mundo ao redor que os filhos da luz.
9 Pãadë ũrbat. Phatkhonan chadcha nem parhoobam wau nʉmua ganwia nem khaigbam atheejã iigjem. Mag sĩeb mamʉ, pãach phatkhon aauwai õordam dʉ̈i nem ajapha wau nʉmuata am dʉ̈i khapeen khabat ajim anʉm. Maagwai pãach meebarm ed mʉg jẽb gayam nem tag igba aadeewai jũrr ʉ̈gtharjã makhʉʉn dʉ̈ita nʉisiju, Ẽwandamau pãach ʉdʉraa öbeerpibaawai.
9 Esta é a lição: usem a riqueza deste mundo para fazer amigos. Assim, quando suas posses se extinguirem, eles os receberão num lar eterno.
10 Woun ãbmua nemdam bʉ̈rʉʉm awia khãijã ajapha ʉʉrkha simʉn, magan nem dʉ̈rrʉ̈ʉm awiajã ich mag ajapha irua wai nʉrraju. Mamʉ nem bʉ̈rʉʉm awia agʉg oomaphamjö warag ʉdʉraa ãrpi simʉn, magan nem dʉ̈rrʉ̈ʉm chará sĩi ãrpijugui ajim anʉm.
10 “Se forem fiéis nas pequenas coisas, também o serão nas grandes. Mas, se forem desonestos nas pequenas coisas, também o serão nas maiores.
11 Mʉg jẽb gaai Ẽwandamau pãachig nem deetarrdampaijã ajapha ʉʉrkhaa meraa nʉmʉn, ¿jãga ich aram nem ajapcharam irua pãrag deebarju? Deebamgui ajim anʉm.
11 E, se vocês não são confiáveis ao lidar com a riqueza injusta deste mundo, quem lhes confiará a verdadeira riqueza?
12 Chikham nemjã pãrau ajapha ʉʉrkhaba nʉm chan, ¿khaíu pãrag ökhar nem jʉ̈apiju arr khãijã jʉ̈apibarju? Jʉ̈apíbamgui ajim anʉm.
12 E, se não são fiéis com os bens dos outros, por que alguém lhes confiaria o que é de vocês?
13 Ni ãbmuajã pöd patronnaan numiim khʉʉn chogkhaju khaba simgui ajim anʉm. Patronnaan numí akhiin, iwiir ãbpaita ʉ̈rcha kha khõsi aju. Ich agjöta simgui ajim anʉm ĩchab Ẽwandam dʉ̈ijã. Pöd pãrau Ẽwandam khĩrag wʉrpanaa phatkhonagjã wʉrpa aju khaba nʉm. Pãar magta nʉm chan pöd Ẽwandam ipierraa khaba nʉmgui ajim anʉm.
13 “Ninguém pode servir a dois senhores, pois odiará um e amará o outro; será dedicado a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e ao dinheiro”.
14 Mamʉ ĩchab aig fariseonaan phatkhon athee bĩe khithëem khʉʉnaupa chi Jesuu iekhamam ũr narr aawai warag i wau iekha naajim aajem.
14 Os fariseus, que tinham grande amor ao dinheiro, ouviam isso tudo e zombavam de Jesus.
15 Magbaawai Jesuu amag iekhamamua, —Pãran, pãachta ʉ̈rcha phatkhon wai nʉm awia Ẽwandam dau najã ʉ̈ucha nʉm aajeebma; mamʉ chadcha Ẽwandamauta pãar thãar khaphʉ simgui ajim anʉm. Mʉg jẽb gayam khʉʉnaun phatkhonta nem thum mʉg jẽb gaai thʉnʉm khãyau ajapcha sim awia agʉgta ee aajerram. Amag mag nem wajaug sĩeb mamʉ, agua nem khaigba waauwaita sĩi ödömie sẽrkha thʉnʉmjö Ẽwandamau khõchkhaba aajemgui ajim anʉm.
15 Então ele disse: “Vocês gostam de parecer justos em público, mas Deus conhece o seu coração. Aquilo que este mundo valoriza é detestável aos olhos de Deus.
16 Mag nem jajawagmamua ĩchab ich iek ũr narr khʉʉnag Jesuu magjim aajem: ’Juan õor pör choomieu Ẽwandam i jaauju naweran pãrau Moiseeu iek phã pʉatarr dʉ̈i Ẽwandam i jaaumienau ẽsap phãtarrpai wai naajimgui ajim anʉm, ag gaai jaau sim ipierr wënʉrraag. Mamʉ Juanau iek iiur Ẽwandam aar öbeerpiejemta wai bëejimgui ajim anʉm, chi wajapcharam. Mag jaauchëtarr aigmua atag mag Ẽwandamta chi Pörkhaimʉʉ sim khaug athampierr, ĩsta õor pöm i ipierraa am ig nʉm, chadcha amach Pörkhabaadeewai i dʉ̈i naam khõchgau.
16 “Até a chegada de João, a lei de Moisés e a mensagem dos profetas eram seus guias. Agora, porém, as boas-novas do reino de Deus estão sendo anunciadas, e todos estão ansiosos para entrar.
17 Mag iek iiur wai naab mamʉ, jöoingar Ẽwandamau Moiseeg ich iek phãpitarran ich warr sĩejerr agtha ich mag serbii sĩerrʉmgui ajim anʉm. Mʉg durr thum edjãpa chugpawiajã jöoingarwe phã pʉatarr iek chan bʉ̈dam ãbjã okhoobamgui ajim anʉm.
17 É mais fácil o céu e a terra desaparecerem que ser anulado até o menor traço da lei de Deus.
18 ’Magua ĩsjã warrgarmjö dich ʉʉi isegwia deeum ʉʉi aumʉn pekauta wau simgui ajim anʉm; wa deeumua ʉʉi pʉatarr khãijã aumʉn magan agjö pekauta wau simgui ajim anʉm.
18 “Assim, o homem que se divorcia de sua esposa e se casa com outra mulher comete adultério. E o homem que se casa com uma mulher divorciada também comete adultério”.
19 Maimua ĩchab mʉg nem ĩgkhaadam jaaujim aajem Jesuu: ’Woun ãb sĩejim aajem, rik. Maan sĩi khajũa parhẽpagkham apphata jũajeejim aajem. Maimua mag nʉm dʉ̈i ed ëepierr sĩi nemkhoo jaramjöta thachjã wau khoojeejim aajem.
19 Jesus disse: “Havia um homem rico que se vestia de púrpura e linho fino e vivia sempre cercado de luxos.
20 Mamʉ ĩchab woundam aphʉʉ khitʉm Lázaro a thʉ̈r sim sĩejim aajem, sĩi phĩe kha dodoso khitʉm. Mag khitʉmʉn sĩi chi rik puertdi bigaau õor bʉ̈ eeta oo khëraajeejim anʉm.
20 À sua porta ficava um mendigo coberto de feridas chamado Lázaro.
21 Mag khërʉmʉn jãsogau chi rik thach khö sim mes eegar pan perasdam khʉimam khöm khõchag khërʉm ee, saakienauta i phĩedau sẽcheejeejim aajem.
21 Ele ansiava comer o que caía da mesa do homem rico, e os cachorros vinham lamber suas feridas abertas.
22 Mag khitʉʉ awia chi aphʉʉ khitarrdam meejim aajem. Mag meebaadeewai Ẽwandam chognaan bëewia sĩi i akhaardam ʉ̈gthar Abrán sim aar arrjierram aajem. Mag khur chi rikjã ĩchab meebaadeewai bëp sĩuwia khĩmie durrta öbërjim aajem.
22 “Por fim, o mendigo morreu, e os anjos o levaram para junto de Abraão. O rico também morreu e foi sepultado,
23 Maimua ya khĩmie durrpanaa maach gaai machag ãwatbajujö thʉnʉmua ʉ̈gthaag oowai dau warpha Lazarota Abrán bigaau khõinaa päar sim oo athajim anʉm, chi rik arrau.
23 e foi para o lugar dos mortos. Ali, em tormento, ele viu Abraão de longe, com Lázaro ao seu lado.
24 Magbaawai mammua thet, “Jöoi Abrán, mʉ ap chitʉm mʉ dau aug khaugbáa” ajim anʉm. “Lázaro jĩgpirdam gaaipai khãijã dödamau omnaa mʉ aar pʉ̈ibapʉ̈ʉi. Ya mʉʉn ö jʉʉumaam. Õt khierr pechag mʉg thʉnʉmjã mua ãwatbajujöta thʉnʉʉmgui” ajim anʉm ääakhamua.
24 “O rico gritou: ‘Pai Abraão, tenha compaixão de mim! Mande Lázaro aqui para que molhe a ponta do dedo em água e refresque minha língua. Estou em agonia nestas chamas!’.
25 Mamʉ magbaawai jöoi Abranau irig magjim anʉm warag: “Khĩir eyaa ajuma” ajim anʉm, “pʉch monakha aawai nem khĩir thum paraanaa bʉ̈ʉrjã augchëba chitarr. Maagwai Lázaro bʉ̈ʉrjã magʉm chukhu i dau aphʉʉ khamor masi khërʉmjã pua irig ooba aajeejim. Mamʉ ĩs mʉig i khõinaa bibigag chukhu chirʉm. Jãigta khĩirjujuma ajim anʉm, jãgwia jũrr ĩs pʉ idawaa chirʉ́, õt khierr pechag ee.
25 “Abraão, porém, respondeu: ‘Filho, lembre-se de que durante a vida você teve tudo que queria e Lázaro não teve coisa alguma. Agora, ele está aqui sendo consolado, e você está em agonia.
26 Pua mag chirab mamʉ, pʉ aar pöd mua Lázaro pʉ̈ibamgui ajim anʉm. Magnaa maach jãrr mʉg dö khõrg sĩi jẽb ithurm jaaba wëjömjö sim ee ¿jãga i maju? Jammuajã pöd bëeju khaba, ni maumuajã pöd maju khabamgui” ajim anʉm jöoi Abranau.
26 Além do mais, há entre nós um grande abismo. Ninguém daqui pode atravessar para o seu lado, e ninguém daí pode atravessar para o nosso’.
27 Magbaawai chi rik arrau warag chaigpa khitʉmua jöoi Abranag, “Magan jũrr mʉ aai di aarta i chogbapʉ̈i” ajim anʉm,
27 “Então o rico disse: ‘Por favor, Pai Abraão, pelo menos mande Lázaro à casa de meu pai,
28 “mʉ khod ãbam khʉʉn cinco phë wai chirʉm aar, mʉ mʉg chirʉm jaaubaimaawai amach khaibag isegwia khĩirjug ajapham aumkhĩir, magbaawai am meem edjã mʉjö mʉgʉm aar gaai machag ãwataan bëem ugua” ajim anʉm, chi rik arrau.
28 pois tenho cinco irmãos e quero avisá-los para que não terminem neste lugar de tormento’.
29 Magbaawai Abranau irig, “Mamʉ amau Ẽwandam iek wai naabahab, Moiseeu chi Ẽwandam i jaaumien dʉ̈imua phã pʉatarr. Amau mag gaai jaau sĩsidʉmta ipierraa aju aai naabahab” ajim anʉm, “pʉ sim aar wëtmapha nʉmʉn.”
29 “‘Moisés e os profetas já os avisaram’, respondeu Abraão. ‘Seus irmãos podem ouvir o que eles disseram.’
30 Magbaawai chi khĩmie durr simua magjim anʉm: “Ʉ̈ʉ̈, mag khabam jöoi Abrán. Sĩi phã sim gaaipai chan amau ʉ̈khabam. Mamʉ ãb meetarrta deeu am aar öbërimawia amag jaauwimakhiin chadau, warre amau amach khaibag isegjurau” ajim anʉm.
30 “Então o rico disse: ‘Não, Pai Abraão! Mas, se alguém dentre os mortos lhes fosse enviado, eles se arrependeriam!’.
31 Magbaawai Abranau irig magjim aajem: “Mamʉ amau mag Ẽwandam iek chi phãm wai nʉm gaai jaau sim ʉ̈khaba nʉm chan, magan ãb meewia deeu iiu phiidʉwia amag jawaan makhiinjã, amau ʉ̈khabajugui” ajim aajem, chi rik arrag.
31 “Abraão, porém, disse: ‘Se eles não ouvem Moisés e os profetas, não se convencerão, mesmo que alguém ressuscite dos mortos’”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.