Atos 8
Ẽwandam Iek (NOAE) vs NVT
1 Maagwai ich Saulooujã ĩchab ich paarmua Esteban thõopim khõsi ʉdʉraa thõopʉ̈ipijim aajem.
1 E Saulo concordou inteiramente com a morte de Estêvão. Uma grande onda de perseguição começou naquele dia e varreu a igreja de Jerusalém. Todos eles, com exceção dos apóstolos, foram dispersos pelas regiões da Judeia e de Samaria.
2 Mag Esteban thõo pʉawi jũrr warm khʉʉn ẽudee mamagkhamich, jöoin Ẽwandam dau na wajapha wënʉrraajerr khʉʉnau Esteban ʉ̈r bĩe nʉʉ awi aukhërthurjierram aajem.
2 (Alguns homens devotos vieram e, com grande tristeza, sepultaram Estêvão.)
3 Am iek, magʉmich Sauloon sĩi nem khoojem ẽudeemjöta ẽkha nʉrraajeejim anaabá, maach Pör Jesús iek ʉ̈kha durrum khʉʉn ẽudee ẽkhaawai. Mag nʉrrʉmua dipierr dubnaa, emkhooin dʉ̈i ʉʉinpa ichdëu oomam khʉʉnan pʉrnaa, ajués ëudʉdʉg arrwi, cárcel deg dubpʉ̈imaajeejim aajem.
3 Saulo, porém, procurava destruir a igreja. Ia de casa em casa, arrastava para fora homens e mulheres e os lançava na prisão.
4 Mamʉ ĩchab amach ëugar mamagkham ee, Jerusalén phöbörmua deeum durrag dʉr wëttarr khʉʉnau warag amach wënʉrrʉmpierr õrag maach peerdʉajem iek jaau wënʉrrajim aajem.
4 Os que haviam sido dispersos, porém, anunciavam as boas-novas a respeito de Jesus por onde quer que fossem.
5 Jũrr mag jaau wënʉrrʉmua woun ãb Felipe anʉm Samariaag mawi mag durr phöbör dʉ̈rrchacharam ee maach peerdʉajem iek jaaumamua, “Jesuuta Ẽwandamau Cristo pʉ̈iju aajerr pãrau nʉ nʉmʉugui” aajeejim anʉm amag.
5 Filipe foi para a cidade de Samaria e ali falou ao povo sobre o Cristo.
6 Felipeeu mag jajawagmam õrau ãbam aig biirdʉnaa i iek ũrm khõsi ũurjeejim aajem. Mag i iek ũr nʉm dʉ̈i ĩchab Ẽwandam jua theegau nem khĩir pogkhe wau nʉrrʉmjã amach daúa oo naajim aajem.
6 Quando as multidões ouviram sua mensagem e viram os sinais que ele realizava, deram total atenção às suas palavras.
7 Õor pöm mor ee bën khaigbam wai sĩsid arr khʉʉnjã monaaumaawai chi mepeenjã idaau ääig jʉrpʉ̈imaajeejim aajem. Mag nʉm dʉ̈i ĩchab bʉ̈ wëdʉ wëdʉ khithëem khʉʉnjã monaaunaa kha chʉkhʉ pöd amach appai phiidʉba sĩsid arr khʉʉnpa monaaumaajeejim anʉm.
7 Muitos espíritos impuros eram expulsos e, aos gritos, deixavam suas vítimas, e muitos paralíticos e aleijados eram curados.
8 Irua nem wau sim amach daúa oonaa amach jʉ̈gʉucha i iekjã ũr nʉm gaaimua, mag phöbör ee õor thum onee naajeejim aajem.
8 Por isso, houve grande alegria naquela cidade.
9 Mamʉ mag phöbör ee ĩchab woun ãb Simón a thʉ̈r sim sĩejim aajem. Warr mag woun bënkhʉʉn ajim aajem. Mag wounau Samariapienag jaauwai iita tagam khʉʉn khãyaujã ʉ̈rʉʉcha chirʉm a jaau nʉrrʉmua õor thum khũgur wai sĩejim anaabá.
9 Um homem chamado Simão praticava feitiçaria ali havia anos. Ele deixava o povo de Samaria admirado, e afirmava ser alguém importante.
10 Mag, thumaam khʉʉnau i iekhaawaijã ũrm khõsi ũurjeejim aajem, chaainaupa. Maimua i igwia jũrram khʉʉnau, “Mʉg wounaun chadcha Ẽwandam jua theegta ich gaai wai sim” aajeejim anʉm.
10 Todos, dos mais simples aos mais importantes, se referiam a ele como “o Grande Poder de Deus”.
11 Mamʉ amau mag irig ee aajerran, maan ag nawe mag ichdëu am dakhĩir ich bën khaugau nem parhooba wau simua sĩi õor thum ichig paa wai sĩerr aawai ajima.
11 Ouviam-no com atenção, pois, durante muito tempo, ele os tinha deixado admirados com sua magia.
12 Mamʉ mag nʉm ee, jũrr Felipeeu maach peerdʉajem iek jaaunaa, “Ẽwandamagta ʉdʉraa dich Pörkhapiju aai nʉm” a jaau sim dʉ̈i ĩchab, “Jesucristota ich Ẽwandamaucha jʉr auwia maach peerdʉ aumkhĩir pʉ̈ijim” a jaaumam ũrphöbaadeewai, ʉ̈khawi, emkhooin dʉ̈imua ʉʉinaupa amach pör choopimaajeejim anaabá.
12 No entanto, quando Filipe lhes levou a mensagem sobre as boas-novas do reino de Deus e sobre o nome de Jesus Cristo, eles creram e, como resultado, muitos homens e mulheres foram batizados.
13 Magbaawai ĩchab ich Simonaujã dʉ̈i ʉ̈khawi, ich pör choopiwia, warag Felipe kha ogdʉba sĩsijim aajem. Mag i kha ogdʉba nʉrrʉmua Felipeeu õrau ag na mag nem ooba aajerr nempa waumam oowia jũrr ich Simonta dauderraa sĩejeejim aajem.
13 O próprio Simão creu e foi batizado. Começou a seguir Filipe por toda parte, admirando-se dos sinais e milagres que ele realizava.
14 Maimua mag nʉm ee, Ẽwandam i jaaumkhĩir ich Jesuucha jʉr autarr khʉʉnau Jerusalenmua ũurwai Samariapienaujã Ẽwandam iek ʉ̈khabarm a ũr athaawai Pedro Juan dʉ̈i am aar pʉ̈ijierram aajem.
14 Quando os apóstolos em Jerusalém souberam que o povo de Samaria havia aceitado a mensagem de Deus, enviaram para lá Pedro e João.
15 Maimua bardʉtkhaimawi mag Samariapien eeu ʉ̈kha durrum khʉʉn kõit Ẽwandamag jëeujierram aajem, amagjã agjö Ẽwandamau ich Akhaar deebaawai ĩchab wai nʉisimkhĩir.
15 Assim que os dois chegaram, oraram para que aqueles convertidos recebessem o Espírito Santo,
16 Maagwai chan agtha iwiir ãbmuajã Ẽwandam Akhaar chukhu naajim aajem, sĩi maach Pör Jesucristo thʉ̈r gaaipai pör choo narr aawai.
16 pois, apesar de terem sido batizados em nome do Senhor Jesus, o Espírito Santo ainda não havia descido sobre nenhum deles.
17 Mag chadcha Pedroou Juan dʉ̈imua chi eeu ʉ̈kha durrum khʉʉn ʉ̈r jua ausĩunaa Ẽwandamag jëeubaawain chadau Ẽwandamau makhʉʉnagjã ich Akhaar phẽs deejim aajem.
17 Então Pedro e João impuseram as mãos sobre eles, e receberam o Espírito Santo.
18 Mag Ẽwandam i jaaumkhĩir jʉr autarr khʉʉnau warm khʉʉn ʉ̈r jua ausĩubarmuapai makhʉʉnaujã Ẽwandam Akhaar au nʉm oowia amag phatkhon oopinaa magjim anʉm chi Simonau:
18 Simão viu que as pessoas recebiam o Espírito quando os apóstolos impunham as mãos sobre elas. Então ofereceu-lhes dinheiro,
19 —Magan jãg jua theeg mʉrʉgjã ĩchab dee chirbat, mʉjã pãachjö amkhĩir. Magnaa, Mua pãrag phagjugui ajim anʉm, maagwai muajã pãar dënjö õor ʉ̈r jua ausĩubaawai ĩchab makhʉʉnagjã Ẽwandamau ich Akhaar deemkhĩir.
19 dizendo: “Deem-me este poder também, para que, quando eu impuser as mãos sobre as pessoas, elas recebam o Espírito Santo!”.
20 Magbaawai Pedroou irig, —Simón, ¿pua khĩirjuawai Ẽwandamau ich Akhaar deewai phatkhonauta për aaujeeba? ajim anʉm. Pua ajap dau ẽebaju atheen pʉʉn Ẽwandamau pʉch phatkhonpa isegbarjugui ajim anʉm.
20 Pedro, porém, respondeu: “Que seu dinheiro seja destruído com você, por imaginar que o dom de Deus pode ser comprado!
21 Ẽwandam dau na pʉ ö ajap khaba sĩewai pua chan pöd maar dënjö jãg nʉrraju khaba simgui ajim anʉm.
21 Você não tem parte nem direito neste ministério, pois seu coração não é justo diante de Deus.
22 Jãg pʉch khĩirjug khaibag isegpʉ̈iwia Ẽwandamag chugpaapi jëeubá; tale irua pʉ khĩirjug jãg sim ajapha paapʉ̈iwi tag pʉ dʉ̈i magʉm iek igbajugui ajim anʉm.
22 Arrependa-se de sua maldade e ore ao Senhor. Talvez ele perdoe esses seus maus pensamentos,
23 Simón, pʉʉn chikhamnau wau nʉm oowi am dënjö am khõchgau, sĩi kha onegjã chukhuta sĩerrʉmgui ajim anʉm, pʉch khaibagjã pʉaba. Mag khaibag isegba aawai ich aguapaita pʉ pör öbeerpiba pʉr wai simjö sĩebahab ajim anʉm irig.
23 pois vejo que você está cheio de amarga inveja e é prisioneiro do pecado”.
24 Magbaawai Simonau, —Keena, mʉ kõit jëeubathʉ̈ ajim anʉm, maach Pör Ẽwandamag, eeu magba akhiin Ẽwandamau mʉ dʉ̈i cha pãrau jaau nʉmjö adukhamgui ajim anʉm.
24 Simão exclamou: “Orem ao Senhor por mim, para que essas coisas terríveis não me aconteçam!”.
25 Mag, Pedro Juan dʉ̈i ewaa ʉ̈kha durrum khʉʉn oon wëtwi, amach daúa Cristo meewi iiu phiidʉtarr ootarrpa jaauwia, deeu Jerusalenag wëtjierram aajem. Mag wëtumua ĩchab Samaria durr phöbördam nʉnʉidʉm ee õrag jãgata Ẽwandamau maach peerdʉ aaujẽ a jaau wënʉrraajeejim aajem.
25 Depois de terem testemunhado e proclamado a palavra do Senhor em Samaria, Pedro e João voltaram a Jerusalém. Ao longo do caminho, pararam em muitas vilas samaritanas para anunciar as boas-novas.
26 Magtarr khur Ẽwandam chog ãb ʉ̈gtharmua bëewi Felipe iek irig i thʉ̈rcha thʉ̈rnaa, —Ar Jerusalenmua khʉdau õor chukhu ich mag ma sĩejem ee jerag pet ajim anʉm, khʉd jöoi Gazaag ma sim ee.
26 Um anjo do Senhor disse a Filipe: “Vá para o sul, para a estrada no deserto que liga Jerusalém a Gaza”.
27 Magbaawai chadcha Felipe ag ipierr ichig khʉd jaautarr ee petajim aajem. Mag maa awia woun ãb Etiopía durrmua Jerusalén phöbör ee Ẽwandamag jëeuthurwia deeu ich diig mam dʉ̈i thẽujim aajem. Mag woun, ʉʉita Etiopía durr reikha sim ag garm ajim anaabá, chi thethem. Ichdëuta mag ʉʉi reikha sim dën phatkhon thum chi ãkhaajem ajim aajem.
27 Filipe partiu e encontrou no caminho um alto oficial etíope, o eunuco responsável pelos tesouros de Candace, rainha da Etiópia. Ele tinha ido a Jerusalém para participar da adoração
28 Mag ich diig mamua japdijöo khitʉmta bʉ̈ pʉʉrbaajem paar sim cabayou ëudʉ arrum ee jup jörranaa, warrgur Ẽwandam i jaaumie Isaías khararrag ich Ẽwandamau ich iek phãpitarr ẽsapta thʉ̈r jörrajim aajem. |src="CN01932B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="ACT 8.28"
28 e estava no caminho de volta. Sentado em sua carruagem, lia em voz alta o livro do profeta Isaías.
29 Mag i ẽsap thʉ̈r jörröm ee, Ẽwandam Akharau Felipeeg, —Felipe, bʉ̈ chʉphʉ manaa i ẽkha athá ajim anʉm.
29 Então o Espírito disse a Filipe: “Aproxime-se e acompanhe a carruagem”.
30 Magbaa chadcha Felipeeu bʉ̈ chʉp mawia, ẽkha aunaa ũrimaawai, Isaías khararrag Ẽwandamau ich iek phãpitarr ẽsapta thʉ̈r jörröm ũrimajim aajem. Mag ũrimawia ich garmua chi Etiopiapierrag, —¿Pua pʉchdëu thʉ̈rmam khaphʉ chirʉ́? a jëeujim anʉm.
30 Filipe correu até a carruagem e, ouvindo que o homem lia o profeta Isaías, perguntou-lhe: “O senhor compreende o que lê?”.
31 Magbaa chi japdeg jörrömua, —Õrau maachig jaauju chukhum, ¿jãg maadëu khap abarju? ajim anʉm.
31 O homem respondeu: “Como posso entender sem que alguém me explique?”. E convidou Filipe a subir na carruagem e sentar-se ao seu lado.
32 Mag chadcha jupimawi irua Ẽwandam iek thʉ̈r jörrarr gaai oowai mag sĩejim aajem:
32 Era esta a passagem das Escrituras que ele estava lendo: “Ele foi levado como ovelha para o matadouro; como cordeiro mudo diante dos tosquiadores, não abriu a boca.
33 I dʉ̈i amachdëu ampierr ajierram, mamʉ ãbmuajã, ‘Jãan woun ajaphamʉu; idëu i khajapha sĩujujã’ abajim.
33 Foi humilhado e a justiça lhe foi negada. Quem pode falar de seus descendentes? Pois sua vida foi tirada da terra”.
34 Mag ich bigaau jupbaimaawai chi Etiopiapierrau irig jëeumamua, —Kakë, mʉ ap chitʉm mʉrʉg jaaubá ajim anʉm. Ẽwandam i jaaumieu mʉg phãawai, ¿khai igwiata mag phãjĩ? ¿Ichpai igwia, wa deeum khʉʉnta jaau sim ajĩwa? a jëeujim anʉm.
34 O eunuco perguntou a Filipe: “Diga-me, o profeta estava falando de si mesmo ou de outro?”.
35 Magbaawai Felipeeu irig ichdëu thʉ̈r sĩerr gaaimua jajawagmamua khĩeb Jesuu maach peerdʉ aum khõchgau ʉdʉraa ich thõopitarrpa jaaudubjim aajem irig.
35 Então Filipe, começando com essa mesma passagem das Escrituras, anunciou-lhe as boas-novas a respeito de Jesus.
36 Mag iyʉ̈ʉ wëtumua dödam phʉʉr khërʉm aig paaukhabaimaa ich chi thethemua Felipeeg, —Kakë, mʉg dödam paraa khërʉm aig nʉwe, ¿pua oowai mʉ pör chooju jãg chirʉ́? ajim anʉm.
36 Prosseguindo, chegaram a um lugar onde havia água. Então o eunuco disse: “Veja, aqui tem água! O que me impede de ser batizado?”.
37 Magbaa Felipeeu irig, —Pua chadcha pʉch thãraucha ʉ̈kha chirʉm khai, pör chooju aaima ajim anʉm.
37 Filipe disse: “Nada o impede, se você crê de todo o coração”. O eunuco respondeu: “Creio que Jesus Cristo é o Filho de Deus”.
38 Magwi warag chi carro dʉnʉʉu aunaa, amach numwe ʉʉrbagkhawia, jër dö phʉʉr khërʉm ee wëtwi, Felipeeu i pör choopʉ̈ijim aajem.
38 Então mandou parar a carruagem, os dois desceram até a água e Filipe o batizou.
39 Mag pör choo aaipawi deeu dö eemua öbërdʉtkhabaadëm ee, dau përbarmjö arrau dëgölp Felipe chukkhu aadëjim aajem, ich Ẽwandam Akharau athaadee. Mag i marr khaugbajieb mamʉ, chi Etiopiapierr warag onee ich maa arrag petajim aajem.
39 Quando saíram da água, o Espírito do Senhor tomou Filipe e o levou. O eunuco não tornou a vê-lo, mas seguiu viagem cheio de alegria.
40 Mag dëgölp chuk aadëwi aigmua warp phöbör Azoto anʉmta Ẽwandam Akharau Felipe athaadëjim aajem. Ich maigmua warag phöbörpierr jaaubaadëjim anʉm, jãgata Ẽwandamau ich Chaai pʉ̈ijĩ thum ich iek ʉ̈kha nʉm khʉʉn peerdʉ aum khõchgau. Mag Azotomua jaaubaaderr ich mag jajawagmamua deeum phöbör Cesarea anʉm jaau barjim aajem.
40 Então Filipe apareceu mais ao norte, na cidade de Azoto. Anunciou as boas-novas ali e em todas as cidades ao longo do caminho, até chegar a Cesareia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.