Atos 22
Ẽwandam Iek (NOAE) vs NTLH
1 —Keena khodamnaan, jöoinpa thum, mʉ iek ũrbat, mua mʉchdëupai mʉch khaigpër iekhaagpamgui ajim.
1 — Meus senhores, irmãos e pais, escutem o que eu vou dizer a vocês em minha defesa!
2 Pabloou amachig ebreonaan meúata mag iekhabaadëm ũrbaawai chará warag sĩi khĩuu ũrphöbaadëjim. Mag õor khĩu thʉnʉm ee, iekhamamua Pabloou mamagag majim:
2 Quando o ouviram falar em hebraico , eles ficaram mais quietos ainda. Então Paulo disse:
3 —Mʉʉn judío charau. Mʉ Cilicia durr thaabajimgui ajim, phöbör Tarso anʉm ee. Mamʉ mʉch erraawe mʉig Jerusalén bëewia ich mʉigpai jöoipa chirʉmgui ajim. Mʉ maestro Gamalielau mʉrʉg wajapha maach jöoin iita thumaa jaau bãaujimgui ajim. Magtarr aawai mʉch thãardamaucha Ẽwandam dau na nem ajapha waum khõsi waujuuta ẽkha chitaajemgui ajim, ich jãg pãrau aajemjö ĩchab.
3 — Eu sou judeu, nascido em Tarso, na região da Cilícia, mas fui criado aqui em Jerusalém como aluno de Gamaliel. Fui educado muito rigorosamente dentro da lei dos nossos antepassados. Eu era muito dedicado a Deus, como todos vocês aqui também são.
4 Warran chadcha mua mʉg Jesús iek ʉ̈kha wënʉrrʉm khʉʉn pʉr auwi dau aphʉʉ wawaag am ẽudee ẽkhaajeejim. Mag pʉr auwi, ʉʉin awiajã, bʉ̈ʉrjã dau aug khaugba cárcel deg dubpʉ̈imaajeejimgui ajim, mʉchdëucha.
4 Persegui os que seguiam este Caminho e fiz com que alguns fossem condenados à morte. Prendi homens e mulheres e os joguei na cadeia.
5 Mua maagjerr phadnaan pöröu khaphʉnaa ĩchab chi pörnaan i khãai jua eegpaim khʉʉnaujã khaphʉ nʉmgui ajim, amach paarmua mʉrʉg ẽsap wau deejerr aawai. Biek ãb amachdëucha mʉrʉg ẽsap wau deejierramgui ajim, Damasco phöbör ee maach khodnaan judionaan aar mag ẽsap dʉ̈i mawi, Jesús iek ʉ̈kha durrum khʉʉn pʉrkha authurwi, mʉig Jerusalén aipierrwai am gaai amachdëu ampierr aag.
5 O Grande Sacerdote e todo o Conselho Superior podem provar que estou dizendo a verdade, pois eu recebi cartas deles, escritas para os irmãos judeus que moram em Damasco. E fui até lá para prender os seguidores deste Caminho e trazê-los presos com correntes a Jerusalém, a fim de serem castigados.
6 Pabloou mag ichdëupai ich jajawagmamua, ’Mamʉ mag mʉchig ẽsap wau deebaawai ag dʉ̈i mamta, ya Damasco dakha edausĩejö nʉm ee dëgölp pagthʉm daujö edjã eemua phʉr jẽer athamua
6 E Paulo continuou: — Eu estava viajando, já perto de Damasco, e era mais ou menos meio-dia. De repente, uma forte luz que vinha do céu brilhou em volta de mim.
7 warre mʉ jẽkhʉt barwerbpʉ̈ijimgui ajim. Mag jẽkhʉt chirʉmua ũurwai õor chukhu sim eemuata mʉ thʉ̈rcha thʉ̈rthʉ̈rnaa, “¿Khantheeta pua jãgcha jãg mʉ iek ʉ̈kha durrum khʉʉn khaibag wawaag am ẽudee ẽkha nʉrrʉ́ma?” a sĩejim mʉrʉg.
7 Eu caí no chão e ouvi uma voz que me dizia: “Saulo, Saulo, por que você me persegue?”
8 Mʉchig magbaawai jũrr mua irig, “Señor, ¿ma pʉ khaiuma?” a chirajim. Magbaawai mag õor chukhu sĩerr eemua mʉrʉg, “Mʉʉn Jesús, Nazaretpierrau a sĩejim. Pua jãg mʉ khapeen ẽudee ẽkha nʉrrʉm aig, mʉ ẽudeeta ẽkha nʉrrabahab” ajim.
8 — Então eu perguntei: “Quem é o senhor?”
9 Magbaawai mʉ dʉ̈i wënʉrrarr khʉʉn mag pagthʉm daujö pʉr jẽer atham oowia jãphierr nʉisijim. Mamʉ mag õor iekjö mʉrʉg iekhatarr chan pöd amachdëu khaugbajierram, khan ata iekha sĩejim khai.
9 — Os homens que viajavam comigo viram a luz, porém não ouviram a voz de quem falava comigo.
10 Magbaawai mua maach Pör Jesuug, “Señor, ¿mua jãga aju aai chirʉ́?” a jëeujim, mʉchig mʉchdëu nem wauju jaaumkhĩir. Magbaa irua mʉrʉg, “Phiidʉwia warag pʉch maa arrag pet” ajim, “Damascoog. Jamta pʉchdëu nem wauju thum pʉrʉg khap jaaujugui” ajim mʉrʉg.
10 Eu perguntei: “Senhor, o que devo fazer?” — E o Senhor respondeu:
11 Mag arar wʉʉ jẽer atharrau warre mʉ dau khaugba pʉabjerr aawai mʉ khapeenau sĩi mʉ jua gaai pʉrnaata Damascoog mʉ bãyeu arrjierramgui ajim Pabloou, ichpai jaaumamua.
11 — Aquela luz brilhante tinha me deixado cego. Por isso os meus companheiros me pegaram pela mão e me levaram até Damasco.
12 Magnaa, ’Mag phöbör ee sĩejimgui ajim, woun jöoi ãb Ananías anʉm. Mag jöoi Ẽwandam dau na agpierraanaa ĩchab Ẽwandamau Moiseeg ich iek phãpitarr gaai nem jaau sĩsidʉmjã ajapha ʉʉrkhaajerr aawai, judionaan thum mag Damasco phöbör ee naajerr khʉʉnau i ëugar ajapha ig iyʉ̈ʉ aajeejimgui ajim.
12 Havia ali um homem chamado Ananias. Ele era religioso, obedecia à nossa Lei , e todos os judeus que moravam em Damasco o respeitavam.
13 Mag jöoirau mʉ jẽer chirʉm di aig mʉ oon bëewi mʉ thʉ̈r thʉ̈rnaa mʉrʉg, “Ẽwandam gaaimua khodam, deeu dau wajapha eerdʉ chirsí” ajim. Mag chadcha irua magbarm bʉ̈rre mʉ dau eerdʉbaadeewai mua i khĩir eerpa chirsijimgui ajim.
13 Esse homem veio me procurar, chegou perto de mim e disse: “Irmão Saulo, veja de novo!” — No mesmo instante comecei a ver de novo e olhei para ele.
14 Mag iekhamamua mag jöoirau mʉrʉg, “Maach jöoin ag Ẽwandamauta pʉ jʉr athamgui ajim, ichdëu nem waupim khõsimta pʉrʉg khaphʉ apinaa, ĩchab ãb bʉ̈ʉrjã khaibag chukhu khitʉm pʉch daúacha oonaa pʉch jʉ̈gʉucha ich iekjã ũrmkhĩir.
14 Então ele disse: “Saulo, o Deus dos nossos antepassados escolheu você para conhecer a vontade dele, para ver o seu Bom Servo e para ouvir o Servo falar com você pessoalmente.
15 Ya pua mag pʉch daúacha i oobaawai puata jũrr mʉg atagjã thumaam khʉʉnag i iek pʉchdëu ũrtarr jaaunaa ĩchab pʉch daúa ootarrjã jaau chitajugui” ajim.
15 Pois você será testemunha dele para dizer a todos aquilo que você tem visto e ouvido.
16 Magnaa mʉrʉg, “¿Jãimua pʉ khani nʉ chirʉ́ma? ajim. Phiidʉwi, pʉch pör choopibá. Magnaa Ẽwandamau pʉch khaibag chugpaamkhĩir Jesucristoog jëeubá” ajim ich jöoi Ananiaau mʉrʉg.
16 E agora não espere mais. Levante-se, peça a ajuda do Senhor e seja batizado, e os seus pecados serão perdoados.”
17 ’Mag chadcha Ananiaau mʉchig jaautarrjö awi, mʉ deeu Jerusalenag mawia, Aai i jëeujem deg Ẽwandamag jëeu chirʉmta sĩi dëgölp mʉ dau eerthʉg athamjö abarm ee, Jesuuta mua oo athajimgui ajim Pabloou, ichpai jaaumamua.
17 E Paulo terminou, dizendo: — Então eu voltei para Jerusalém. Quando estava orando no Templo, tive uma visão.
18 Mag ich oopiwia mʉrʉg, “Mʉig Jerusalén chan par pua mʉ iek õrag jaauwiajã amau ʉ̈khabam. Mag khãai pʉchta jöpkharraapai mʉg phöbör eemua warag chawag petá” ajim.
18 Vi o Senhor, e ele me disse: “Saia depressa de Jerusalém porque as pessoas daqui não aceitarão o que você vai dizer a meu respeito.”
19 Magbaawai mua irig, “Señor, thumaam khʉʉnau khakhapdö thʉnʉmgui” a chirajim, “mua Ẽwandam iek jaaujem dipierr mawia, pʉ iek ʉ̈kha durrum khʉʉn pʉrkhawia, cárcel deg phãarnaa am wʉmaajerr. Maagjerr ãbmuajã meraa khaba simgui” a chirajim. “Mʉchdëucha amach mag waaujerrta mua amag pʉ iek jaauwai, ¿amau ʉ̈khabaju?
19 — Eu respondi: “Senhor, eles sabem muito bem que eu ia às sinagogas , e prendia os que criam em ti, e batia neles.
20 Esteban khararr pʉ iek jaau khitʉm gaaimua thõo naawaijã dʉ̈i aig chirarr aawai mʉch ipaarmua thõopi jaaunaa mag chi thõo narr khʉʉn khajũajã mʉchdëuta thʉa chirajim. Mʉ mag chitarrauta ĩs jũrr mʉch garmua amag pʉ iek jaauwai, ¿amau ʉ̈khabaju khai?” a chirajim irig mʉch garmua.
20 Quando estavam matando Estêvão, que falava a respeito de ti, ó Senhor, eu estava ali, concordando com aquele crime. E até tomei conta das capas dos assassinos dele.”
21 Magbaawai maach Pör Jesuu deeu pʉaba mʉrʉg, “Petá; ichiita deeum durr durr warp mua pʉ pʉ̈i chirʉmgui” ajim, “judionaan khabam khʉʉn ee.”
21 — Aí o Senhor disse: “Vá, pois eu vou enviá-lo para bem longe; vou enviá-lo aos não judeus.”
22 Warran mag iekhamam ʉ̈u khĩu i iek ũr naajim. Mamʉ ãbmiecha irua mag iekhabapʉ̈im ũrwia deeu sereu phöbaadeeuta, “Jãg wounan warreta thõopʉ̈iju aai sĩsim” khaphöbaadëjim.
22 A multidão ficou ouvindo Paulo até que ele disse isso, mas aí eles começaram a gritar com toda a força: — Matem esse homem! — Ele não merece viver!
23 Mag serereukhamjã pʉam igba, warag khĩir machgau amach khajũa mor gaai jũa nʉmta thʉrrëujujö, amachdëu wir aigpai ëudʉdʉtkham dʉ̈i jẽbpa thöinaa ʉ̈gthaag phöpʉ̈pʉ̈i khaawai,
23 Eles gritavam, sacudiam as capas no ar e jogavam poeira para cima.
24 chi comandanteeu warag Pablo cuartel ee ierrag arrpiwi wʉpi jaaujim. Pablo iek mag ich wʉbaadee, khan gaaimuata mag õor sereu thʉnʉmua i thõopi jaau nʉ a meerba jaaumkhĩir ajim aajem.
24 Então o comandante mandou que os seus soldados levassem Paulo para dentro da fortaleza. Mandou também que o chicoteassem para que ele contasse por que a multidão estava gritando contra ele.
25 Mamʉ mag ierr arrwi, i jua jʉ̈khanaa, ya ich wʉag abaawai, aig capitán sĩerrag ich Pabloou, —¿Pãrau sĩi ich jãg Romapien pãachdëu wʉm aig wʉju aai nʉwi ajim anʉm, khan gaaimuata mʉ mʉg wai nʉ a khap aagjã bʉ̈ʉrjã jëeu oojã jëeu ooba?
25 Porém, quando o estavam amarrando para chicoteá-lo, Paulo perguntou ao oficial romano que estava perto dele: — Será que vocês têm o direito de chicotear um cidadão romano, especialmente um que não foi condenado por nenhum crime?
26 Pabloou ichig magbaawai chi capitanau ag bʉ̈rre mawia jũrr chi comandanteeg jaaujim anʉm:
26 Quando o oficial ouviu isso, foi falar com o comandante e disse: — O que é que o senhor vai fazer? Aquele homem é cidadão romano!
27 Magbaawai chi comandante Pablo aig bëewi irig jëeumamua, —¿Chadcha pʉ Romapierrá? Pʉ Romapierr khai, mʉrʉg meerba jaaubá ajim anʉm.
27 Então o comandante foi falar com Paulo e perguntou: — Me diga uma coisa: você é mesmo cidadão romano? — Sou! — respondeu Paulo.
28 Magbaa chi comandanteeu, —Mʉʉn Romapierr khaag phatkhon pöm phagwiata Romapierr khajimgui ajim anʉm irig.
28 Aí o comandante disse: — Eu também sou, e isso me custou muito dinheiro. Paulo respondeu: — Pois eu sou cidadão romano de nascimento.
29 Chi soldaaun mag i wʉju arr khʉʉnau mag ũrbaawai warre aigmua chawag ërëubaadëjim ajim. Mag nʉm dʉ̈i ĩchab chi comandantejã ichpata jãphierrbaadëjim anaabá, Pablo Romapierrkha simta ichdëu mag i jua jʉ̈khapinaa wʉpi jaautarr gaaimua jũrr ichta khaigba aju khĩirjuwi.
29 Imediatamente os homens que iam chicoteá-lo recuaram. E o próprio comandante ficou com medo ao saber que Paulo era cidadão romano e ele tinha mandado amarrá-lo.
30 Judionaanau Pablo dʉ̈i mamagkham oowi chi comandanteeu khaphʉ am ig sĩejim aajem, khan gaaimuata amau i dʉ̈i mag naajĩ. Mag, warag chi caden Pablo jua gayam ẽerpʉ̈iwia chi phadnaan pörnaan thum Asamblea eem khʉʉnpa ich aig thʉ̈rkhʉʉipʉ̈ijim aajem. Maimua ag noram ya chadcha thum ãba biirdʉ thʉnʉisiewai chi Pablo dawag aibëewi am na dʉnʉʉupi sĩujim aajem.
30 O comandante queria saber com certeza por que os judeus estavam acusando Paulo. Então, no dia seguinte, mandou que tirassem as correntes que o prendiam e ordenou que os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior se reunissem. Depois mandou que trouxessem Paulo e o colocassem em frente deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.