Atos 22
Ẽwandam Iek (NOAE) vs NAA
1 —Keena khodamnaan, jöoinpa thum, mʉ iek ũrbat, mua mʉchdëupai mʉch khaigpër iekhaagpamgui ajim.
1 — Irmãos e pais, escutem agora o que tenho a dizer em minha defesa.
2 Pabloou amachig ebreonaan meúata mag iekhabaadëm ũrbaawai chará warag sĩi khĩuu ũrphöbaadëjim. Mag õor khĩu thʉnʉm ee, iekhamamua Pabloou mamagag majim:
2 Quando ouviram que Paulo lhes falava em língua hebraica, fizeram mais silêncio ainda. Paulo continuou:
3 —Mʉʉn judío charau. Mʉ Cilicia durr thaabajimgui ajim, phöbör Tarso anʉm ee. Mamʉ mʉch erraawe mʉig Jerusalén bëewia ich mʉigpai jöoipa chirʉmgui ajim. Mʉ maestro Gamalielau mʉrʉg wajapha maach jöoin iita thumaa jaau bãaujimgui ajim. Magtarr aawai mʉch thãardamaucha Ẽwandam dau na nem ajapha waum khõsi waujuuta ẽkha chitaajemgui ajim, ich jãg pãrau aajemjö ĩchab.
3 — Eu sou judeu, nasci em Tarso da Cilícia, mas fui criado nesta cidade e aqui fui instruído aos pés de Gamaliel, segundo o rigor da Lei de nossos antepassados, sendo zeloso para com Deus, assim como todos vocês o são no dia de hoje.
4 Warran chadcha mua mʉg Jesús iek ʉ̈kha wënʉrrʉm khʉʉn pʉr auwi dau aphʉʉ wawaag am ẽudee ẽkhaajeejim. Mag pʉr auwi, ʉʉin awiajã, bʉ̈ʉrjã dau aug khaugba cárcel deg dubpʉ̈imaajeejimgui ajim, mʉchdëucha.
4 Persegui este Caminho até a morte, prendendo homens e mulheres e lançando-os na cadeia.
5 Mua maagjerr phadnaan pöröu khaphʉnaa ĩchab chi pörnaan i khãai jua eegpaim khʉʉnaujã khaphʉ nʉmgui ajim, amach paarmua mʉrʉg ẽsap wau deejerr aawai. Biek ãb amachdëucha mʉrʉg ẽsap wau deejierramgui ajim, Damasco phöbör ee maach khodnaan judionaan aar mag ẽsap dʉ̈i mawi, Jesús iek ʉ̈kha durrum khʉʉn pʉrkha authurwi, mʉig Jerusalén aipierrwai am gaai amachdëu ampierr aag.
5 Disto são testemunhas o sumo sacerdote e todos os anciãos. Deles eu recebi cartas para os irmãos judeus de Damasco, e fui até lá para trazer amarrados a Jerusalém os que também lá estivessem, para serem punidos.
6 Pabloou mag ichdëupai ich jajawagmamua, ’Mamʉ mag mʉchig ẽsap wau deebaawai ag dʉ̈i mamta, ya Damasco dakha edausĩejö nʉm ee dëgölp pagthʉm daujö edjã eemua phʉr jẽer athamua
6 — Ora, aconteceu que, enquanto eu viajava, já perto de Damasco, quase ao meio-dia, repentinamente, uma grande luz do céu brilhou ao redor de mim.
7 warre mʉ jẽkhʉt barwerbpʉ̈ijimgui ajim. Mag jẽkhʉt chirʉmua ũurwai õor chukhu sim eemuata mʉ thʉ̈rcha thʉ̈rthʉ̈rnaa, “¿Khantheeta pua jãgcha jãg mʉ iek ʉ̈kha durrum khʉʉn khaibag wawaag am ẽudee ẽkha nʉrrʉ́ma?” a sĩejim mʉrʉg.
7 Então caí por terra, ouvindo uma voz que me dizia: “Saulo, Saulo, por que você me persegue?”
8 Mʉchig magbaawai jũrr mua irig, “Señor, ¿ma pʉ khaiuma?” a chirajim. Magbaawai mag õor chukhu sĩerr eemua mʉrʉg, “Mʉʉn Jesús, Nazaretpierrau a sĩejim. Pua jãg mʉ khapeen ẽudee ẽkha nʉrrʉm aig, mʉ ẽudeeta ẽkha nʉrrabahab” ajim.
8 Perguntei: “Senhor, quem é você?” Ao que me respondeu: “Eu sou Jesus, o Nazareno, a quem você persegue.”
9 Magbaawai mʉ dʉ̈i wënʉrrarr khʉʉn mag pagthʉm daujö pʉr jẽer atham oowia jãphierr nʉisijim. Mamʉ mag õor iekjö mʉrʉg iekhatarr chan pöd amachdëu khaugbajierram, khan ata iekha sĩejim khai.
9 — Os que estavam comigo viram a luz, sem, contudo, perceber o sentido da voz de quem falava comigo.
10 Magbaawai mua maach Pör Jesuug, “Señor, ¿mua jãga aju aai chirʉ́?” a jëeujim, mʉchig mʉchdëu nem wauju jaaumkhĩir. Magbaa irua mʉrʉg, “Phiidʉwia warag pʉch maa arrag pet” ajim, “Damascoog. Jamta pʉchdëu nem wauju thum pʉrʉg khap jaaujugui” ajim mʉrʉg.
10 Então perguntei: “Senhor, o que devo fazer?” E o Senhor me disse: “Levante-se, entre em Damasco, onde lhe dirão tudo o que você precisa fazer.”
11 Mag arar wʉʉ jẽer atharrau warre mʉ dau khaugba pʉabjerr aawai mʉ khapeenau sĩi mʉ jua gaai pʉrnaata Damascoog mʉ bãyeu arrjierramgui ajim Pabloou, ichpai jaaumamua.
11 Tendo ficado cego por causa da intensidade daquela luz, guiado pela mão dos que estavam comigo, cheguei a Damasco.
12 Magnaa, ’Mag phöbör ee sĩejimgui ajim, woun jöoi ãb Ananías anʉm. Mag jöoi Ẽwandam dau na agpierraanaa ĩchab Ẽwandamau Moiseeg ich iek phãpitarr gaai nem jaau sĩsidʉmjã ajapha ʉʉrkhaajerr aawai, judionaan thum mag Damasco phöbör ee naajerr khʉʉnau i ëugar ajapha ig iyʉ̈ʉ aajeejimgui ajim.
12 — Um homem chamado Ananias, piedoso conforme a Lei, tendo bom testemunho de todos os judeus que ali moravam,
13 Mag jöoirau mʉ jẽer chirʉm di aig mʉ oon bëewi mʉ thʉ̈r thʉ̈rnaa mʉrʉg, “Ẽwandam gaaimua khodam, deeu dau wajapha eerdʉ chirsí” ajim. Mag chadcha irua magbarm bʉ̈rre mʉ dau eerdʉbaadeewai mua i khĩir eerpa chirsijimgui ajim.
13 veio procurar-me e, chegando perto de mim, disse: “Irmão Saulo, recupere a visão!” Nessa mesma hora, recuperei a visão e olhei para ele.
14 Mag iekhamamua mag jöoirau mʉrʉg, “Maach jöoin ag Ẽwandamauta pʉ jʉr athamgui ajim, ichdëu nem waupim khõsimta pʉrʉg khaphʉ apinaa, ĩchab ãb bʉ̈ʉrjã khaibag chukhu khitʉm pʉch daúacha oonaa pʉch jʉ̈gʉucha ich iekjã ũrmkhĩir.
14 Então ele disse: “O Deus de nossos pais escolheu você de antemão para conhecer a vontade dele, ver o Justo e ouvir a voz dele.
15 Ya pua mag pʉch daúacha i oobaawai puata jũrr mʉg atagjã thumaam khʉʉnag i iek pʉchdëu ũrtarr jaaunaa ĩchab pʉch daúa ootarrjã jaau chitajugui” ajim.
15 Porque você terá de ser testemunha dele diante de todos, anunciando as coisas que você tem visto e ouvido.
16 Magnaa mʉrʉg, “¿Jãimua pʉ khani nʉ chirʉ́ma? ajim. Phiidʉwi, pʉch pör choopibá. Magnaa Ẽwandamau pʉch khaibag chugpaamkhĩir Jesucristoog jëeubá” ajim ich jöoi Ananiaau mʉrʉg.
16 E agora, o que está esperando? Levante-se, receba o batismo e lave os seus pecados, invocando o nome dele.”
17 ’Mag chadcha Ananiaau mʉchig jaautarrjö awi, mʉ deeu Jerusalenag mawia, Aai i jëeujem deg Ẽwandamag jëeu chirʉmta sĩi dëgölp mʉ dau eerthʉg athamjö abarm ee, Jesuuta mua oo athajimgui ajim Pabloou, ichpai jaaumamua.
17 — Quando voltei para Jerusalém, enquanto orava no templo, sobreveio-me um êxtase,
18 Mag ich oopiwia mʉrʉg, “Mʉig Jerusalén chan par pua mʉ iek õrag jaauwiajã amau ʉ̈khabam. Mag khãai pʉchta jöpkharraapai mʉg phöbör eemua warag chawag petá” ajim.
18 e vi o Senhor. Ele me disse: “Ande logo e saia imediatamente de Jerusalém, porque não aceitarão o seu testemunho a meu respeito.”
19 Magbaawai mua irig, “Señor, thumaam khʉʉnau khakhapdö thʉnʉmgui” a chirajim, “mua Ẽwandam iek jaaujem dipierr mawia, pʉ iek ʉ̈kha durrum khʉʉn pʉrkhawia, cárcel deg phãarnaa am wʉmaajerr. Maagjerr ãbmuajã meraa khaba simgui” a chirajim. “Mʉchdëucha amach mag waaujerrta mua amag pʉ iek jaauwai, ¿amau ʉ̈khabaju?
19 Eu respondi: “Senhor, eles bem sabem que eu ia de sinagoga em sinagoga, prendendo e açoitando os que criam em ti.
20 Esteban khararr pʉ iek jaau khitʉm gaaimua thõo naawaijã dʉ̈i aig chirarr aawai mʉch ipaarmua thõopi jaaunaa mag chi thõo narr khʉʉn khajũajã mʉchdëuta thʉa chirajim. Mʉ mag chitarrauta ĩs jũrr mʉch garmua amag pʉ iek jaauwai, ¿amau ʉ̈khabaju khai?” a chirajim irig mʉch garmua.
20 Quando se derramava o sangue de Estêvão, tua testemunha, eu também estava presente, consentia nisso e até guardei as capas dos que o matavam.”
21 Magbaawai maach Pör Jesuu deeu pʉaba mʉrʉg, “Petá; ichiita deeum durr durr warp mua pʉ pʉ̈i chirʉmgui” ajim, “judionaan khabam khʉʉn ee.”
21 Mas ele me disse: “Vá, porque eu o enviarei para longe, aos gentios.”
22 Warran mag iekhamam ʉ̈u khĩu i iek ũr naajim. Mamʉ ãbmiecha irua mag iekhabapʉ̈im ũrwia deeu sereu phöbaadeeuta, “Jãg wounan warreta thõopʉ̈iju aai sĩsim” khaphöbaadëjim.
22 Até este ponto a multidão ficou ouvindo. Mas, quando Paulo disse isso, começaram a gritar bem alto: — Fora com ele! Mate-o, porque ele não merece viver!
23 Mag serereukhamjã pʉam igba, warag khĩir machgau amach khajũa mor gaai jũa nʉmta thʉrrëujujö, amachdëu wir aigpai ëudʉdʉtkham dʉ̈i jẽbpa thöinaa ʉ̈gthaag phöpʉ̈pʉ̈i khaawai,
23 Enquanto eles gritavam, tiravam as suas capas e jogavam poeira para o ar,
24 chi comandanteeu warag Pablo cuartel ee ierrag arrpiwi wʉpi jaaujim. Pablo iek mag ich wʉbaadee, khan gaaimuata mag õor sereu thʉnʉmua i thõopi jaau nʉ a meerba jaaumkhĩir ajim aajem.
24 o comandante ordenou que Paulo fosse recolhido à fortaleza e que, sob açoite, fosse interrogado para saber por que motivo estavam gritando assim contra ele.
25 Mamʉ mag ierr arrwi, i jua jʉ̈khanaa, ya ich wʉag abaawai, aig capitán sĩerrag ich Pabloou, —¿Pãrau sĩi ich jãg Romapien pãachdëu wʉm aig wʉju aai nʉwi ajim anʉm, khan gaaimuata mʉ mʉg wai nʉ a khap aagjã bʉ̈ʉrjã jëeu oojã jëeu ooba?
25 Quando o estavam amarrando com correias, Paulo perguntou ao centurião que ali estava: — Será que vocês têm o direito de açoitar um cidadão romano, sem que ele tenha sido condenado?
26 Pabloou ichig magbaawai chi capitanau ag bʉ̈rre mawia jũrr chi comandanteeg jaaujim anʉm:
26 Ouvindo isto, o centurião procurou o comandante e lhe disse: — Que é isso que o senhor está prestes a fazer? Saiba que aquele homem é cidadão romano.
27 Magbaawai chi comandante Pablo aig bëewi irig jëeumamua, —¿Chadcha pʉ Romapierrá? Pʉ Romapierr khai, mʉrʉg meerba jaaubá ajim anʉm.
27 Então o comandante veio e perguntou a Paulo: — Diga-me uma coisa: você é romano? Paulo respondeu: — Sou.
28 Magbaa chi comandanteeu, —Mʉʉn Romapierr khaag phatkhon pöm phagwiata Romapierr khajimgui ajim anʉm irig.
28 E o comandante disse: — Eu tive de gastar muito dinheiro para conseguir essa cidadania. Ao que Paulo respondeu: — Pois eu a tenho de nascença.
29 Chi soldaaun mag i wʉju arr khʉʉnau mag ũrbaawai warre aigmua chawag ërëubaadëjim ajim. Mag nʉm dʉ̈i ĩchab chi comandantejã ichpata jãphierrbaadëjim anaabá, Pablo Romapierrkha simta ichdëu mag i jua jʉ̈khapinaa wʉpi jaautarr gaaimua jũrr ichta khaigba aju khĩirjuwi.
29 Imediatamente se afastaram os que iam interrogá-lo com açoites. O próprio comandante ficou com medo quando soube que Paulo era romano, porque tinha mandado amarrá-lo.
30 Judionaanau Pablo dʉ̈i mamagkham oowi chi comandanteeu khaphʉ am ig sĩejim aajem, khan gaaimuata amau i dʉ̈i mag naajĩ. Mag, warag chi caden Pablo jua gayam ẽerpʉ̈iwia chi phadnaan pörnaan thum Asamblea eem khʉʉnpa ich aig thʉ̈rkhʉʉipʉ̈ijim aajem. Maimua ag noram ya chadcha thum ãba biirdʉ thʉnʉisiewai chi Pablo dawag aibëewi am na dʉnʉʉupi sĩujim aajem.
30 No dia seguinte, querendo certificar-se dos motivos por que Paulo vinha sendo acusado pelos judeus, o comandante o soltou e ordenou que se reunissem os principais sacerdotes e todo o Sinédrio. E, mandando trazer Paulo, apresentou-o diante deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.