Atos 19
Ẽwandam Iek (NOAE) vs NVT
1 Mag Apolos agtha Acaya durr Corinto phöbör ee sim jaar, ich Pablojã durr Ẽwandam i jaau phʉʉrdʉ nʉrrawi bëewi deeu Efeso phöbör ee sĩeichëjim aajem. Maig ĩchab naajim aajem, ãaur khʉʉn maach Pör Jesús iek ʉ̈kha nʉm khʉʉn. Mag am oobaawai iyʉ̈ʉmamua Pabloou amag,
1 Enquanto Apolo estava em Corinto, Paulo viajou pelas regiões do interior até chegar a Éfeso, no litoral, onde encontrou alguns discípulos.
2 —¿Pãrau Jesús iek ʉ̈khaawai ĩchab ich Ẽwandam Akhaarjã aujierrá? a jëeujim anʉm.
2 Ele lhes perguntou: “Vocês receberam o Espírito Santo quando creram?”. “Não”, responderam eles. “Nem sequer ouvimos que existe o Espírito Santo.”
3 Magbaa deeu ich Pablo garmua amag jëeumamua, —Magan ¿jãga awiata pãrau pãach pör choopijimma? ajim anʉm.
3 “Então que batismo vocês receberam?”, perguntou ele. “O batismo de João”, responderam.
4 Magbaawaita Pabloou amag magjim anʉm:
4 Paulo disse: “João batizava com o batismo de arrependimento, dizendo ao povo que cresse naquele que viria depois, isto é, em Jesus”.
5 Pabloou amachig mag ajapha jaaubaawai, ya ag nawe maach Pör Jesús iek ʉ̈kha narr aawai, sĩi i thʉ̈r gaaipai amach pör choopijierram aajem.
5 Assim que ouviram isso, foram batizados em nome do Senhor Jesus.
6 Maimua am pör ʉ̈r Pabloou jua ausĩubaawai, chadcha Ẽwandam Akhaar am gaai phẽs aicheewai, sĩi amach meu khaba, deeum meuta iekha phöbaadëjim anaabá. Mag thʉnʉʉ awi Ẽwandam iek ich mag parhooba jaau nʉisijim aajem.
6 Paulo lhes impôs as mãos e o Espírito Santo veio sobre eles, e falaram em línguas e profetizaram.
7 Am iek mag Jesús thʉ̈r gaai pör choopitarr khʉʉn thum emkhooin apha docejö naajim aajem, chi khapanag.
7 Eram ao todo uns doze homens.
8 Mag Efeso phöbör ee simua ed thãrjup ich mag judionaan Ẽwandam iek jaaujem deg maajeejim aajem, maach peerdʉajem iek jawaag. Mag bʉ̈ʉrjã ögkhaba jaau simua Jesuuta ich Ẽwandamau pʉ̈itarr aawai i iekta ʉ̈khapi auju ẽkhaajeejim anaabá, ʉ̈u amach peerdʉmkhĩir.
8 Em seguida, Paulo foi à sinagoga e ali pregou corajosamente durante três meses, argumentando de modo convincente sobre o reino de Deus.
9 Mamʉ ãaur khʉʉn amach jʉ̈g khĩchag gaaimua ʉ̈khamaaugau, Cristo iek igwia ag ëugar warag woun ëugarmjö khaigba iekhaajeejim anʉm. Mag nʉʉ paawai Pabloou ichta warag am aigmua mawia, chi ʉ̈kha durrarr khʉʉn ich dʉ̈i phë arrwi, jũrr woun ãb Tirano aajerr ag degta ed ëepierr amag jaau sĩeimajim aajem.
9 Mas alguns deles se mostraram endurecidos, rejeitaram a mensagem e falaram publicamente contra o Caminho. Paulo, então, deixou a sinagoga e levou consigo os discípulos, passando a realizar discussões diárias na escola de Tirano.
10 Ich mag jaau simua año numí sĩsijim aajem, Efeso phöbör ee. Maguata thum judionaan maimua judionaan khabam khʉʉnpa Asia durr joobaajerr khʉʉnau maach Pör Jesuu õor peerdʉ aaujem iek Pabloou jaau sim ũrjierram aajem.
10 Isso continuou durante os dois anos seguintes, e gente de toda a província da Ásia, tanto judeus como gregos, ouviu a palavra do Senhor.
11 Maagwai Ẽwandamau ich iiuta magpi sĩewai Pabloog ich jua theeg deewi Pabloou õor ee nem khĩir pogkhe õrau ag na mag nem ooba aajempa wau nʉrrajim aajem ĩchab.
11 Deus concedeu a Paulo o poder de realizar milagres extraordinários.
12 Mag õor monawaag nem jua theeg sĩewai sĩi i khĩir jãarjem wa irua khajũa jũajem khãijã chi aaunaan aar arrwia, ag ʉ̈r ausĩubarmuapai kha machag chugpaanaa ĩchab mor ee bën khaigbam wai sĩsidʉmjã chadcha öbeerpʉ̈i maajeejim aajem.
12 Quando lenços ou aventais usados por ele eram colocados sobre enfermos, estes eram curados de suas doenças e deles saíam espíritos malignos.
13 Mamʉ ĩchab naajim anaabá, ãaur khʉʉn judionaan, sĩi parhooba wënʉrrʉmua õor mor ee bën khaigbam sĩsidʉm jʉr weerpjerr khʉʉn. Makhʉʉnau ĩchab Pablo dënjö maach Pör Jesús thʉ̈r thʉ̈rnaa õor mor eem bën khaigbam jʉrwërpju awi chi bënëg, “Pabloou jaau nʉrraajem ag Jesús iekhau jãg woun mor eemua öbërbaadët” aajeejim anʉm.
13 Alguns judeus viajavam pelas cidades expulsando espíritos malignos. Tentavam usar o nome do Senhor Jesus, dizendo: “Ordeno que saia em nome de Jesus, a quem Paulo anuncia!”.
14 Chi mag wënʉrrarr khʉʉn ãbam khodpai siete naajim aajem. Makhʉʉn judío ãb phadnaan pör Esceva anʉm ag chaain ajim aajem.
14 Os homens que faziam isso eram os sete filhos de Ceva, um dos principais sacerdotes.
15 Mamʉ amach mag wënʉrraajerr aawai, biek ãb amach ipierraa ajupii awi mag iekhabaawai, chi mepeer woun mor ee sĩerrau jũrr amag, —Mua khaphʉ chirʉmgui ajim anʉm, khai agá Jesús, maimua khai agá Pablo. Jãkhʉʉnan chadcha nem jua theeg nʉm. Mamʉ pãrau chan oob mʉrʉg magmiet ajim anʉm.
15 Certa ocasião, o espírito maligno respondeu: “Eu conheço Jesus e conheço Paulo, mas quem são vocês?”.
16 Magwi chi woun mag ich mor ee bën khaigbam wai sĩerrau warag amag audimawi warag am dʉ̈i jãaubaadëjim anaabá. Mag jãaubaadëwi, mag mepeer dʉ̈i simua aawai, nem juapa theeg mag siete narrjã ich jua jʉmpiba amach gaai mas deebaadee, ögkhawi, warag amachta ag di aigmua khaphig phöbaadëjim aajem, sĩi kha pepethor ich mag khajũajã chukhu.
16 O homem possuído pelo espírito maligno saltou em cima deles e os atacou com tanta violência que fugiram da casa, despidos e feridos.
17 Mag ed magtarr õor thum judionaan khabam khʉʉnaupa Efeso phöbör ee khakhapdö thʉnʉisiewai thãar paraa nʉm iekhau warag maach Pör Jesús igwia i jua theegta thö iekhaajeejim aajem, õrau.
17 A notícia do ocorrido se espalhou rapidamente por toda a cidade de Éfeso, tanto entre judeus como entre gregos, e sobre eles veio um temor reverente, e o nome do Senhor Jesus era engrandecido.
18 Magbaawai ĩchab khapan ag nawe Ẽwandam iek ʉ̈khawia narr khʉʉnjã bëemawi ag na amachdëu nem khaigba waaujerrjã thumaam khʉʉn dakhĩir meerba jaaumaajeejim anaabá.
18 Muitos dos que creram confessaram suas obras pecaminosas.
19 Mag nʉm dʉ̈i ĩchab amachdëu Ẽwandam iek ʉ̈khaju nawe parhoobam iek ẽsap gayam khaugwia agʉmua bënkhʉʉnkha sĩsid arr khʉʉnaujã magʉm ẽsap thum phë aibëewi, thumaam khʉʉn dakhĩir örpʉ̈imajierram aajem. Mag ẽsap pöm ördubtarr gaai phatkhon werbatarr khap aag awi, khĩirjunaa phã oowai, phatkhon pöm cincuenta miljö öbërjim aajem.
19 Vários deles, que haviam praticado feitiçaria, trouxeram seus livros de encantamentos e os queimaram publicamente. O valor dos livros totalizou cinquenta mil moedas de prata.
20 Magʉm gaaimua Ẽwandamau ich jua theeg oopibaawai, õor pöm maach Pör Jesucristo iekta ʉ̈khamaawai, warag aaidʉa khaphí aaidʉmajim aajem ĩchab.
20 Assim, a mensagem a respeito do Senhor se espalhou amplamente e teve efeito poderoso.
21 Magtarr khur sĩi awia Pablo Macedonia durram khʉʉn oon mawi ich mampaimua jũrr Acayapien oonjã dʉrbaju khĩirjubaadëjim aajem. Mag ich phʉʉrdʉ nʉrraju khĩirju auwia ich ödegpai, “Nacha jãg durr numí phʉʉrdʉpʉ̈iwiata Jerusalenjã barthurwia jũrr Romapienjã oon majugui” ajim anʉm.
21 Depois disso, Paulo se sentiu impelido pelo Espírito a passar pela Macedônia e a Acaia antes de ir a Jerusalém. “E, de lá, devo prosseguir para Roma!”, disse ele.
22 Mag chadcha ich Macedoniaag maju nawe ich na õor numí pʉ̈ijim aajem, ich juag oojem khʉʉn. Makhʉʉn, dau ãb Timoteo, maagwai ãbkhai Erasto ajim aajem. Makhʉʉn amach appai pʉ̈iwi ichin khãai khapanaa Asia durr sĩsijim aajem.
22 Então, enviou adiante dele à Macedônia dois assistentes, Timóteo e Erasto, e permaneceu um pouco mais na província da Ásia.
23 Mag Pablo maju aadëwi ich na õor pʉ̈i nʉm jaar, Efeso phöbör ee sĩi õor pöm phogdʉwi meeukha nʉrrjëe aphöbaadëjim anaabá, Pabloou Ẽwandam iek jaau nʉrrʉm aaidʉa khaphí aaidʉmam gaaimua.
23 Por essa época, houve enorme tumulto em Éfeso por causa do Caminho.
24 Mag kaaijã ee õor pos nʉrrjëe thʉnarr mʉgta ajim aajem:
24 Começou com Demétrio, ourives que fabricava modelos de prata do templo da deusa grega Ártemis e que empregava muitos artífices.
25 Biek ãb chi Demetrioou ich dʉ̈i phidkhaajem khʉʉn maimua deeum khʉʉn agjö ich agjöm phidag gaai naajem khʉʉnpa ãbam aig thʉ̈rkhanaa amag, —Keena, pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, maachin ãba mʉg phatkhon dën didamkha wau nʉmuata phatkhon khĩirjö oojem.
25 Ele os reuniu a outros que trabalhavam em ofícios semelhantes e disse: “Senhores, vocês sabem que nossa prosperidade vem deste empreendimento.
26 Mamʉ mag nʉm ee pãrau pãach daúa oonaa pãach kachiujã ũurjeewai pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, Pabloou iekha nʉrrʉm. I iek mag “Õrau juau nem wautarr chan ẽwandam khabam” anʉm. Mag jaau nʉrraawai õor pöm chadcha i igar ʉ̈kha thʉnʉmgui ajim anʉm. Mag ʉ̈kha nʉm chan mag ich mʉig Efeso eepaijã khaba, sĩi mʉg Asia durr ee peer thumaam khʉʉnauta ʉ̈kha wëjöm. Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, mag sĩi õrau irua jaau nʉrrʉm ʉ̈kha nʉm gaaimuapaijã khabam.
26 Mas, como vocês viram e ouviram, esse sujeito, Paulo, convenceu muita gente de que deuses feitos por mãos humanas não são deuses de verdade. Fez isso não apenas aqui em Éfeso, mas em toda a província.
27 Mua oowain maadëu nem wau nʉm õrau tag auba aadeewaita sĩi maach khaibag waubarmjöta ajugui ajim anʉm. Maig ¿jamaam phatkhon maadëu ooju? Mag nʉm dʉ̈i ĩchab maach ẽwandam ʉʉi Dianaag jëeujem dijã õrau warramjö khõchkhaba aadëmua mʉg atag paawai warag thʉ̈rphöo khaba sĩsijugui ajim anʉm, mʉg Asia durr maimua durrpierram khʉʉnau irig jëeujerrjã tag jëeuba aphöbaadeewai.
27 Claro que não me refiro apenas à perda do respeito público por nossa atividade. Também me preocupa que o templo da grande deusa Ártemis perca sua influência e que esta deusa magnífica, adorada em toda a província da Ásia e ao redor do mundo, seja destituída de seu grande prestígio!”.
28 Demetrio mag iekhabarm chi khapeenau ũrbaawai chadcha i igar nʉm iekhau warag meeukha sereu phöbaadëwi, “Maach Efesopien ẽwandam ʉʉi Dianaan ichta ãba ich mag ẽwandamkha sĩerraju; ijöm chan tag chukhumgui” ajierram aajem.
28 Ao ouvir isso, ficaram furiosos e começaram a gritar: “Grande é Ártemis dos efésios!”.
29 Mag serereukham gaaimua sĩi warag kaaijã ee õor phogdʉ nʉrrjëe maadëujã khaugba jöisijim anaabá. Mamagkham ee õor pochag bëewi, Pablo khapeen numí Macedoniapien Gayo dʉ̈i Aristarco anʉm pʉrphöbaadëwi, amach thumaam khʉʉn ãba biirdʉajem di aar ethetherrg arrwi wai dubphöbaadëjim aajem.
29 Em pouco tempo, a cidade toda estava uma confusão. O povo correu para o anfiteatro, arrastando os macedônios Gaio e Aristarco, companheiros de viagem de Paulo.
30 Magbaawai Pabloou mag õor pos thʉnʉm aig bëewi dubwi õrag iekham ig sĩejim aajem, mamʉ ãaur khʉʉn ĩchab Ẽwandam iek ʉ̈kha nʉm khʉʉnau ʉdʉʉr irig bëepibajierram aajem.
30 Ele também quis entrar, mas os discípulos não permitiram.
31 Mag nʉm ee ĩchab ãaur khʉʉn Asia durr chi thethemnaan ich Pablo khapkhʉʉnaujã am mamagkham aar irig mapiba jaaupʉ̈ijierram anaabá.
31 Alguns amigos de Paulo, oficiais da província, também lhe enviaram um recado no qual suplicaram que não arriscasse a vida entrando no anfiteatro.
32 Mag i am aig bëeg ẽkhakhakham ee, ierr am biirdʉ thʉnʉm aar õor serereukham iek chan sĩi maadëu khaugbata wëjoojim aajem. Mag sĩi õor phogdʉ thʉnaawai, ãaur khʉʉnau serereukhamua khĩet jajaau khaawai, tagam khʉʉnau agjö khĩet serereu aajeejim anaabá. Mamʉ õor pöm mag thʉnʉmua ãaur khʉʉnau chan amachdëu mamagkhamjã khaugba, khan atheeta bëewi naajĩ bʉ̈ʉrjã khaugba nʉmta, dʉ̈i mamag aajeejim anʉm.
32 Lá dentro, em polvorosa, o povo todo gritava, e cada um dizia uma coisa. Na verdade, a maioria nem sabia por que estava ali.
33 Mamʉ woun ãb Alejandro anʉm aig sĩerr aawai ãaur khʉʉn judionaanau maata jũrr ajués õor khapanag na ëudʉ deethurjierram aajem, jũrr õrag wajapha jaaumkhĩir. Magbaawai Alejandroou judionaan kõit iekhaag ʉ̈gthaag jua ʉanaa juaupai jajaau khabaadëjim aajem, õor khĩupamkhĩir.
33 Entre a multidão, os judeus empurraram Alexandre para a frente e ordenaram que explicasse a situação. Ele fez sinal pedindo silêncio e tentou falar.
34 Mamʉ õor pöm mag thʉnarrau ich Alejandrojã ĩchab judiokha simta mag iekhaagpam khaug athaawai deeu eeupemjö sereubaadëwi, “Maar Efesopien ẽwandam ʉʉi Dianaan ichta ãba ich mag ẽwandamkha sĩerraju; ijöm chan tag chukhumgui” aajeejim anʉm. Ich mag serereukhamua ora numijö naajim aajem.
34 No entanto, quando a multidão percebeu que ele era judeu, começou a gritar novamente e continuou por cerca de duas horas: “Grande é Ártemis dos efésios!”.
35 Mag nʉʉ paawai chi phöbör eem secretarioou ʉ̈u ẽkha sĩi awia, khĩupaa athawi amag, —Keena, Efesopien ajim anʉm, mʉg durr gaai thumaam khʉʉnau khakhapdö thʉnʉm, ãba mʉg phöböröuta mʉg maach ẽwandam ʉʉi Diana di thʉanaa i khĩirkha wau sim ʉ̈gtharmua burrchëtarrjã thʉa wai naajem.
35 Por fim, o escrivão da cidade conseguiu acalmar a multidão e disse: “Cidadãos de Éfeso, todos sabem que Éfeso é a guardiã do templo da grande Ártemis, cuja imagem caiu do céu para nós.
36 Mag maadëu i dipa thʉa wai naajem chadcha aawai ni ãbmuajã maach ijũrr “Jãan sëukhaawaiu” aju khabamgui ajim anʉm. Mag maadëu thumaam khʉʉnau khaphʉ nʉmta, ¿khanthee pãar jãg nʉma? Pãachta warag khĩu nʉisit ajim anʉm. Nacha ajapha khĩirjunaa khaba chan oob jʉ̈chag jãgmiet ajim aajem.
36 Portanto, sendo este um fato inegável, acalmem-se e não façam nada precipitadamente.
37 Chamʉ khʉʉn wounaan pãrau mʉig waiberr khʉʉnau chan bʉ̈ʉrjã maach ẽwandam ʉʉi Diana igwia khaigba iekhaba, ni ag degam nemjã jĩgkhaba nʉm.
37 Vocês trouxeram estes homens aqui, mas eles não roubaram nada do templo nem disseram coisa alguma contra nossa deusa.
38 Demetrioou ich khapeen dʉ̈imua iwiir ãbam ëugar khãijã thethemnaanag jaaum ig nʉm khai, warre am aarcha mawia amagta jaauju aai nʉmgui ajim anʉm, magʉm atheeta am naawai. Maiguin chadau agdaujö khĩircha jũrr chikham jaauju aai nʉmgui ajim aajem.
38 “Se Demétrio e seus artífices têm alguma queixa contra eles, os tribunais estão abertos e há oficiais disponíveis para ouvir o caso. Que façam acusações formais.
39 Wa magba deeum iek khãijã pãrau am dʉ̈i iekhaag wai nʉm khai, leíu jaau simjö chi thethemnaan dʉ̈i ãba biirdʉnaata iekhaju aai nʉmgui ajim anʉm, chi secretarioou.
39 E, se há outras queixas que desejam apresentar, elas podem ser resolvidas em assembleia, conforme a lei.
40 Magba sĩi cha nʉmjö chan ʉ̈u khaba simgui ajim aajem. Mʉgbarm gaaimua Romapienau khãijã jũrr maachig, “¿Khan gaaimua pãrau jãg õor meeukhapijĩ?” a jëeukhiin, ¿maadëu amag khan abarju? ajim anʉm. Pöd maadëu amag “Chadcha magbarm gaaimua ajim” aju khaba nʉmgui ajim aajem, sĩi maach garmuata nacha juau ogthom am khujʉrbarmjö arr aawai.
40 Corremos o perigo de ser acusados de provocar desordem, pois não há motivo para este tumulto. E, se exigirem de nós uma explicação, não teremos o que dizer”.
41 Chi secretarioou õor pöm thʉnʉmʉg mag iekhapʉ̈iwia, thumaam khʉʉnag öbeerpi jaaujim aajem.
41 Então os despediu, e a multidão se dispersou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.