Gálatas 2
Yɩɩ sʋywáŋʋ́ sagɩ (NNW) vs NVT
1 Bɩna fugə də banɩa nii nə, à mʋ̀ də Barənabasə pìí nə va *Zwerizalɛmə. À jɩn Titə, də à kə lá, à ja va.
1 Catorze anos depois, voltei a Jerusalém, dessa vez com Barnabé, e Tito também nos acompanhou.
2 Yɩɩ yà bɩrɩ nə də, à mɛ, sə à va lá. Yá máŋá tə, nə dàń nə vəli nə yí lá, à mʋ̀ də *Kərisə lɩ̀à púlí yáá tɩ̀án tə nan kwa, nə na duən nə cɩcɩ. À dàń ma man sʋywáŋʋ́ tə də̀ń, à nə swɩ̀n à bɩrɩ lɩ̀à tə nə, ba nə tà *Zwifə-ba. À yà ba pɩ̀à, sə tʋtʋŋɩ tə, à nə tʋn, də tʋtʋŋɩ tə, à nə tʋŋa sɩ́ʋ́n nə, jì tʋtʋ.
2 Fui para lá por causa de uma revelação. Reuni-me em particular com os líderes e compartilhei com eles as boas-novas que tenho anunciado aos gentios. Queria me certificar de que estávamos de acordo, pois temia que meus esforços, anteriores e presentes, fossem considerados inúteis.
3 Titə yà yɩ *Gərɛkə, ʋ mʋ̀ yà ga nə yɩ à twadon. Yá Kərisə lɩ̀à púlí yáá tɩ̀án tə wà wá kálʋ́, sə ba pa ʋ *gwəŋə wá.
3 Mas eles me apoiaram e nem sequer exigiram que Tito, que me acompanhava, fosse circuncidado, embora fosse gentio.
4 Yá lɩ̀à duən də dàń yɩn lá nə, ba nə yɩ kʋnkʋn lɩ̀à, ba nə yɩ nə nubɩa Kərisə yɩrɩ. Ba mʋ̀ lɩ̀à təntə dàń sə̀gə̀, ba zʋ nə púlí tə wa, ba swɩ̀n də, Titə mɛ, sə ʋ pa ba gwəŋə wá. Ba mʋ̀ lɩ̀à təntə yɩ, ba zʋa nə púlí tə wa, sə ba ma na, nə nə twá də Zwezi-Kərisə, nə ma tɩ nə tɩ̀àn nətʋ. Ba pɩ̀à, sə nə tə pìí nə twá Yɩɩ *nii tə nə, ʋ nə pɩn *Moyizə nə də dɩ̀àn.
4 Essa questão foi levantada apenas por causa de alguns falsos irmãos que se infiltraram em nosso meio para nos espionar e nos tirar a liberdade que temos em Cristo Jesus. Sua intenção era nos escravizar,
5 Nə dàń nə wà sɛ̀e, nə twá lɩ̀à təntə pubʋŋa tə nə, máŋá mancɩn tətə. Nə mʋ̀ ba pɩ̀à, sə ba cʋ̀gʋ̀ Zwezi-Kərisə sʋywáŋʋ́ tə, kʋ nə yɩ cɩ́gá cɩcɩ. Nə pɩ̀à, sə nə cɩ̀ sʋywáŋʋ́ təntə də kʋ cɩ́gá tə nə, nə pa aba, ba dàn ká lwàń kʋ.
5 mas não cedemos a eles nem por um momento, a fim de preservar a verdade das boas-novas para vocês.
6 Máŋá tə, à nə tún à nii, à bɩrɩ Kərisə lɩ̀à púlə́ yáá tɩ̀án tə, ba wà swɩ̀n də, yoo mùrì Zwezi-Kərisə sʋywáŋʋ́ tə wa, à nə swɩ̀n à bɩrɩ lɩ̀à tə nə. À mʋ̀ con, à yə̀ə́ də, Yɩɩ ba lɩ̀à kúrí, ʋ ma kwanɩ ba duən. Kʋ mʋ̀ nə pɩn, lɩ̀à təntə nə yɩ Kərisə lɩ̀à púlí tə yáá tɩ̀án, nə à yə̀ə́ ba nə tà yáá tɩ̀án, kʋ ba də̀ń jə kʋ pa à mʋ̀ nə.
6 Quanto aos líderes — cuja reputação, a propósito, não fez diferença alguma para mim, pois Deus não age com favoritismo —, nada tiveram a acrescentar àquilo que eu pregava.
7 Yá ba mʋ̀ lɩ̀à təntə dàń yəni də, kʋ yɩ Yɩɩ nə pɩn nə sʋywáŋʋ́ tə, à nə bɩrɩ lɩ̀à tə, ba nə tà Zwifə-ba, ndə ʋ nə dí yáá, ʋ pa nii Piyɛrə nə, sə ʋ va ʋ swɩ̀n kʋ, ʋ bɩrɩ Zwifə-ba nə.
7 Ao contrário, viram que me havia sido confiada a responsabilidade de anunciar as boas-novas aos gentios, assim como a Pedro tinha sido confiada a responsabilidade de anunciar as boas-novas aos judeus.
8 Yɩɩ nə tʋn Piyɛrə pubʋŋa wa, sə ʋ va Zwifə-ba con. Ʋ mʋ̀ nə kʋ́ʋ̀ tʋn à də pubʋŋa wa, sə à va lɩ̀à tə con, ba nə tà Zwifə-ba.
8 Pois o mesmo Deus que atuou por meio de Pedro como apóstolo aos judeus também atuou por meu intermédio como apóstolo aos gentios.
9 Lɩ̀à yà ywàŋá Zwakə də Sefasə də Zwan ndə dìə̀ tətəŋi baŋɩ nə Kərisə lɩ̀à púlí tə wa. Ba lɩ̀à batwa təntə dàń nɩ də, Yɩɩ cɩ́gá pɩn nə kʋ tʋtʋŋɩ təntə ʋ pubwanʋ tə yɩrɩ. Ba dàń jɩn à mʋ̀ də Barənabasə jɩɩn nə, ba zʋzʋgʋ, sə kʋ bɩrɩ də, nə mʋ̀ də ba mʋ̀ yɩ nimarʋ nədʋ lɩ̀à. Nə mʋ̀ dàń mɛ, sə nə va lɩ̀à tə con, ba nə tà Zwifə-ba, sə ba də ga va Zwifə-ba con.
9 De fato, Tiago, Pedro e João, tidos como colunas, reconheceram a graça que me foi dada e aceitaram Barnabé e a mim como seus colaboradores. Eles nos incentivaram a dar continuidade à pregação aos gentios, enquanto eles prosseguiriam no trabalho com os judeus.
10 Yoo nədʋ cɩcɩ nə ba lòrì nəba, sə nə fwa. Kʋ mʋ̀ nə yɩ, sə nə san ba Kərisə lɩ̀à púlə́ tə nə, tə nə yɩ zʋra. Yá mə kʋ mʋ̀ nə, à də yà pɩ̀à, sə à tʋn də yawala.
10 Sua única sugestão foi que continuássemos a ajudar os pobres, o que sempre fiz com dedicação.
11 Kʋ kwa nə, Sefasə twi Antɩʋswə wa. À dàń ma caga ʋ nii nə lɩ̀à tə mama yáá con, yolwan tə yɩrɩ, ʋ nə fwa.
11 Mas, quando Pedro veio a Antioquia, tive de opor-me a ele abertamente, pois o que ele fez foi muito errado.
12 Kʋ yɩ cɩ́gá, máŋá don yɩn lá, Sefasə də *Kərisə lɩ̀à tə, ba nə tà *Zwifə-ba, yà də́ wodiu duən nə. Yá máŋá tə wa, lɩ̀à duən nə nan Zwakə con, ba bà Sefasə con, ʋ dàń lɩ ʋ tɩ̀àn Kərisə lɩ̀à tə, ba nə tà Zwifə-ba yɩra, ʋ kʋ́ʋ̀ ba wodiu də́ də ba, ʋ yà nə dəri Zwifə-ba fən, ba yà nə kálɩ́, sə bɛɛ mama *gwəŋə tə yɩrɩ.
12 No começo, quando chegou, ele comia com os gentios. Mais tarde, porém, quando vieram alguns amigos de Tiago, começou a se afastar, com medo daqueles que insistiam na necessidade de circuncisão.
13 Kərisə lɩ̀à tə duən tə mama, ba nə yɩn lá, ba nə yɩ Zwifə-ba, də jigə níə́ bələ tɩ̀án ndə Sefasə nə. Barənabasə də tətə jigə níə́ bələ tíú, ndə ba nə.
13 Como resultado, outros judeus imitaram a hipocrisia de Pedro, e até mesmo Barnabé se deixou levar por ela.
14 À dàń nə nɩ də, ba tə̀lə́ Zwezi-Kərisə sʋywáŋʋ́ tə cɩ́gá tə wa, à swɩ̀n Sefasə con lɩ̀à tə mama yáá con, à wʋ́: «N yɩ Zwifə, yá n yà ja n tɩ̀àn, n ma fwa ndə lìù tə nə, ʋ nə tà Zwifə yəbə. N wà n tɩ̀àn ma fwa ndə Zwifə nə. Bɛ̀eɛ̀e dàń nə pɩn, sɩ́ʋ́n nə, n dàń ma pɩ̀à, sə n kálʋ́ lɩ̀à tə, ba nə tà Zwifə-ba, n pa, ba ya ndə Zwifə-ba nə?»
14 Quando vi que não estavam seguindo a verdade das boas-novas, disse a Pedro diante de todos: “Se você, que é judeu de nascimento, vive como gentio, e não como judeu, por que agora obriga esses gentios a viverem como judeus?
15 Nə mʋ̀ yɩ *Zwifə-ba nə lʋrɩ nəba, nə tà dwíə́ tə, ba nə yə̀rì Yɩɩ *nii tə, ʋ nə pɩn *Moyizə nə.
15 Você e eu somos judeus de nascimento, e não pecadores, como os judeus consideram os gentios.
16 Də kʋ nətʋ mɛ, nə tə yə̀ə́ də, lìù mɛ, sə ʋ kə ʋ waa Zwezi-*Kərisə nə, sə ʋ ma ya cɩ́gá tíú Yɩɩ yáá con. Kʋ tà lìù tə, ʋ nə twá Yɩɩ nii tə nə, ʋ nə pɩn Moyizə nə, nə wá ya cɩ́gá tíú Yɩɩ yáá con. Nə də tətə yɩ nə ken nə waa Zwezi-Kərisə nə, sə Yɩɩ wànɩ́ ʋ jələ nəba ndə lɩ̀à tə nə, ba nə yɩ cɩ́gá tɩ̀án ʋ mʋ̀ Yɩɩ yáá con. Lìù mama wàrɩ̀ Yɩɩ nii tə, ʋ nə pɩn Moyizə nə, ʋ zìlí, sə kʋ pɩn, Yɩɩ jələ wá ndə cɩ́gá tíú nə ʋ yáá con.
16 E, no entanto, sabemos que uma pessoa é declarada justa diante de Deus pela fé em Jesus Cristo, e não pela obediência à lei. E cremos em Cristo Jesus, para que fôssemos declarados justos pela fé em Cristo, e não porque obedecemos à lei. Pois ninguém é declarado justo diante de Deus pela obediência à lei”.
17 Nə mʋ̀ Zwifə-ba pɩ̀à, sə nə ya cɩ́gá tɩ̀án Yɩɩ yáá con, nə nə ken nə waa Zwezi-Kərisə nə yɩrɩ. Yá Yɩɩ dàń nə twá kʋ nətʋ wa, ʋ bɩrɩ nəba də, nə yɩ cʋna lɩ̀à, ba nə ba Yɩɩ nii tə, ʋ nə pɩn Moyizə nə twá, kʋ nətʋ pɩ̀à kʋ bɩrɩ bɛ̀eɛ̀e? Kʋ pɩ̀à kʋ bɩrɩ də, kʋ yɩ Zwezi-Kərisə nə ken nəba cʋna tə wa naaa? Abada! Kʋ tà nətʋ!
17 Mas, se a busca da justiça por meio de Cristo nos torna culpados de abandonar a lei, isso torna Cristo responsável por nosso pecado? De maneira nenhuma!
18 Də à mʋ̀ nə pìí à twá Yɩɩ nii tə nə, ʋ nə pɩn Moyizə nə, à yà nə vɩga, sə à twá kʋ nə, kʋ bɩrɩ də, à tʋŋa cʋna Yɩɩ yáá con.
18 Se, pois, reconstruo o antigo sistema da lei que já destruí, então faço de mim mesmo transgressor da lei.
19 Yɩɩ nii tə tətə, ʋ nə pɩn Moyizə nə, pɩn à tɩ. Yá Yɩɩ nii təntə kʋ́ʋ̀ ba dɩ̀àn jə à yuu wa, kʋ nətʋ dàń ga wá pa, à ya mɩɩ wa, à pa Yɩɩ nə.
19 Pois, quando procurei viver por meio da lei, ela me condenou. Portanto, morri para a lei a fim de viver para Deus.
20 À dàń yɩ ndə ba paa à mʋ̀ də Zwezi-Kərisə mɛ dagarʋ tə yuu wa. Yá kʋ kʋ́ʋ̀ tà à tətə nə wulə, kʋ dàń yɩ Zwezi-Kərisə mɩɩ tə nə wulə à waa. À mɩɩ tə, à dàń nə jə wulə lʋʋ wa, kʋ yɩ à ken à waa Yɩɩ-Biu tə nə, à ma wulə. Ʋ mʋ̀ nə sóní nə, ʋ ga sɛ̀e, ʋ tɩ à yuu yɩrɩ.
20 Fui crucificado com Cristo; assim, já não sou eu quem vive, mas Cristo vive em mim. Portanto, vivo neste corpo terreno pela fé no Filho de Deus, que me amou e se entregou por mim.
21 À ba pɩ̀à, sə Yɩɩ pubwanʋ tə, ʋ nə fwa à yɩra, ya ndə tʋtʋ nə. Də lìù nə wàá Yɩɩ nii tə nə, ʋ nə pɩn Moyizə nə, ʋ twá, kʋ pɩn Yɩɩ jələ wá ndə lìù tə nə, ʋ nə yɩ cɩ́gá tíú ʋ mʋ̀ Yɩɩ yáá con, Zwezi-Kərisə yɩ ʋ tɩga tʋtʋ.
21 Não considero a graça de Deus algo sem sentido. Pois, se a obediência à lei nos tornasse justos diante de Deus, não haveria necessidade alguma de Cristo morrer.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.