Romanos 7
Ŋwa' Nyo' Moŋkan mo Monfɛm (NHUNT) vs NAA
1 Boom bo bwɛɛm e, me ŋgomte keenjeme fin ɛ̂ ben diɛwɛ bonyii bò kee nci le. Kɛ ben kee lɛ nci ké no kɛŋke mvuŋgay ɛ̂ wee we kɛ seke mwɛtɛn bɛɛ dvú?
1 Ou vocês não sabem, irmãos — pois falo aos que conhecem a lei —, que a lei tem domínio sobre uma pessoa apenas enquanto ela está viva?
2 Beene ejo kenfewsɛn yî kentaashɛ ke kpwoon bô diemsɛn e. Nci ké no suule kpwoon yî dweese le kɛ seke dweese bɛɛ dvú. Geenɛn ɛ́ dweese nɛlo ɛ kpwe, tu wvú nu ɛ buy wase ɛkuse jo nci wvù suule wvú bô dweese.
2 Por exemplo, a mulher casada está ligada pela lei a seu marido, enquanto ele vive; mas, se o marido morrer, ela ficará livre da lei conjugal.
3 Nonɛn ɛ́ wvú nɛ ɛ gɛn ɛ̂ diemsɛn mvu le ɛ dweese bɛɛ dvú, ɛ́ bó etee wvú lɛ kpwoon nsake. Geenɛn ɛ́ dweese nɛlo ɛ kpwe, tu wvú nu ɛ buy wase ɛ̂ nci wvudvu kuse. Ɛ́ wvú gɛn lo ɛ taashɛ ɛ no nu bô diemsɛn mvu, wvú saa enu kpwoon nsake kɛ.
3 De modo que será considerada adúltera se, enquanto o marido estiver vivo, ela se unir com outro homem. Mas, se o marido morrer, ela estará livre da lei e não será adúltera se casar com outro homem.
4 Ɛ̀ nu kɛ lɛŋlɛŋ boom bo bwɛɛm e no ben nu ɛ kpwe wase fô bonci le fele yî ye Klistu yì bó to taɛ yî kentam e. Ben nu ɛ kpwe nonɛn wvu lɛ ben enù wase bonyii bo wee mvu le jɛɛy. Ɛ wee wvudvu wvun nu wvù bó to bvusɛɛ yî kpwe le, wvu lɛ beene ecee wase gee ɛ ɛ̀ nu mwɛɛm mvù jee fô Nyo' le.
4 Assim, meus irmãos, também vocês morreram para a lei, por meio do corpo de Cristo, para que pertençam a outro, a saber, àquele que ressuscitou dentre os mortos, a fim de que frutifiquemos para Deus.
5 Seke beene to bɛɛ cee bii no nyam ye yesebeene gomte, bonci to ké no kamsee ye yesebeene yì fuu gee ɛ biba bisɛɛbeene bi ye le lemte mwɛɛm mvù too ɛ ɛ̀ nu bô kpwe fô beene le.
5 Porque, quando vivíamos segundo a carne, as paixões pecaminosas despertadas pela lei operavam em nossos membros, a fim de frutificarem para a morte.
6 Geenɛn, keseen nu ɛ beene ɛ buy wase ɛkuse jo bonci ɛ kpwe fô bonci bodvu le bò to nu ɛ jicɛ beene le diɛwɛ bonyii bo ncaw e. Beene nu ɛ buy wvu lɛ beene elemtè ɛnte jo nshii wvu fwɛ wvù ɛ̀ nu wvu Keyoy ke Yuule, ɛ ɛ̀ yaa bvuu nu ɛ̂ je yi yvum yì bonci bò bó saŋɛɛ le kɛ.
6 Agora, porém, estamos livres da lei, pois morremos para aquilo a que estávamos sujeitos, para que sirvamos da maneira nova, segundo o Espírito, e não da maneira antiga, segundo a letra.
7 Ɛ̀ nulo ɛ́ beene egay lɛ la? Ɛ̀ fɛn nu lɛ nci nu fiɛɛ fì befe? Kɛ ɛ̀ nu nonɛn kɛ! Ɛ́ ɛ̀ to baa nu nje bonci, tu kɛ me mbe ŋkee fiɛɛ fì befe kɛ. Ɛ́ nci to baa gay lɛ, “Fo wee edewkenè ɛjisɛ yî fiɛɛ fi wee mvu le”, tu me mbaa ŋkee lɛ keedewkene ɛjisɛ nu fiɛɛ fì befe kɛ.
7 Que diremos, então? Que a lei é pecado? De modo nenhum! Mas eu não teria conhecido o pecado, a não ser por meio da lei. Porque eu não teria conhecido a cobiça, se a lei não tivesse dito: “Não cobice.”
8 Geenɛn kebefɛ ɛ mum ɛ bɛɛ ɛkuse jo nci wvun ɛ shiw ɛjisɛ yò dewkene yî yɛm e jé le jé le. Ɛ́ nci be baa nu, kebefɛ saa ekɛŋke mvuŋgay kɛ.
8 Mas o pecado, aproveitando a ocasião dada pelo mandamento, despertou em mim todo tipo de cobiça. Porque, sem lei, o pecado está morto.
9 Me nto nshee ncee ŋgee no me ŋgomte ɛ me mbaa ŋkee wase bonci kɛ. Geenɛn, ɛ me ke ndioo eŋkiɛɛ bonci, ɛ kebefɛ mum ŋaay, ɛ me mum kpwe.
9 Houve um tempo em que, sem a lei, eu vivia. Mas, quando veio o mandamento, o pecado reviveu, e eu morri.
10 Bonci bodvu kebɛɛ bò fí to nu lɛ bó nu ke eto bô nshii, nu ɛ kaa ɛ to ɛ ɛ̀ nu bô kpwe fô me le.
10 E verifiquei que o mandamento que me havia sido dado para vida, esse se tornou mandamento para morte.
11 Fì nu lɛ kebefɛ to nu ɛ mum kɛŋkɛ je yî bonci ban e, lɛɛ me, bɛɛ ɛkuse jodvu yu me.
11 Porque o pecado, aproveitando a ocasião dada pelo mandamento, me enganou e, por meio do mandamento, me matou.
12 Nonɛn bonci nu fiɛɛ fì yuule, ɛ fiɛɛ fì bonci gayte nu fiɛɛ fì yuule, nu teytey bvuu jee.
12 Assim, a lei é santa e o mandamento é santo, justo e bom.
13 Fí fɛn nu lɛ fiɛɛ fì jee to nu ɛ kaa to ɛ ɛ̀ nu bô kpwe fô me le? Naa kɛ ɛ̀ nu nonɛn kɛ! Ɛ̀ to nu kebefɛ kè to bɛkɛɛ ɛkuse jo fiɛɛ fì jee fin keeto bô kpwe fô me le, wvu lɛ beene eyɛn lɛ kebefɛ nu kebefɛ, ɛ fí duŋci ɛ ɛ̀ nu yî fiɛɛ fì bonci gayte le lɛ kebefɛ looci naa befe baay.
13 Então, aquilo que é bom se tornou morte para mim? De modo nenhum! Pelo contrário, o pecado, para mostrar-se como pecado, por meio de uma coisa boa causou-me a morte, a fim de que, pelo mandamento, o pecado mostrasse toda a sua força de pecado.
14 Beene kee lɛ bonci nu fiɛɛ ɛ fí nɛ fô Nyo' le. Geenɛn ɛ me nu fiem wee wvu wum ŋkɛŋke nyam ye, ɛ bó gese me diɛwɛ nfwa le ɛ̂ kebefɛ.
14 Porque bem sabemos que a lei é espiritual. Eu, porém, sou carnal, vendido à escravidão do pecado.
15 Kɛ me ŋgee fiɛɛ no ŋkee fiɛɛ fì me ŋgee kɛ, njefo kɛ fiɛɛ fì me ŋgomte keeŋge nu fí fì me ŋgee kɛ. Me ŋkaa nɛn'yi ŋge fiɛɛ ɛ ɛ̀ nu kɛ naa fí fì me mbane.
15 Porque nem mesmo compreendo o meu próprio modo de agir, pois não faço o que prefiro, e sim o que detesto.
16 No me nɛn'yi no ŋgee fiɛɛ ɛ ɛ̀ nu kɛ fí fì me n'yaa ŋgomte kɛ, tu me nu ɛ mbee kecɛɛy lɛ nci nu fiɛɛ fì jee.
16 Ora, se faço o que não quero, concordo com a lei, que é boa.
17 No fí nu nonɛn, tu ɛ̀ nu kecɛɛy lɛ kɛ ɛ̀ bvuu gee me fiɛɛ fidvu kɛ. Ɛ̀ gee wase kebefɛ kè nu yî yɛm e.
17 Neste caso, quem faz isso já não sou eu, mas o pecado que habita em mim.
18 Me ŋkee naa lo lɛ kɛ fiɛɛ fì jee nu yî yɛm e kɛ. Fì nu lɛ kɛ fiɛɛ fì jee nu yî ɛlɛmɛ kem e kɛ. Me nɛn'yi no ŋkɛŋke shiee keŋge fiɛɛ fi lɛŋ, geenɛn ɛ me n'yaa nulo eŋge kɛ.
18 Porque eu sei que em mim, isto é, na minha carne, não habita bem nenhum, pois o querer o bem está em mim, mas não o realizá-lo.
19 Kɛ fiɛɛ fì jee fì me ŋgomte keeŋge nu fí fì me ŋgee kɛ. Fiɛɛ fì befe fì me n'yaa eŋgomte keeŋge kɛ, nu fí fì me ŋkaa ŋgee.
19 Porque não faço o bem que eu quero, mas o mal que não quero, esse faço.
20 No me nɛn'yi no ŋgee fiɛɛ ɛ ɛ̀ nu fí fì me n'yaa ŋgomte kɛ, tu kɛ ɛ̀ bvuu nu me wvù gee fiɛɛ fidvu kɛ. Ɛ̀ gee wase kebefɛ kè nu yî yɛm e.
20 Mas, se eu faço o que não quero, já não sou eu quem o faz, e sim o pecado que habita em mim.
21 No fí nu nonɛn, me ɛ mum ɛ n'yɛn lɛ ɛ̀ nu wase lo nci lɛ seke me ŋgomte keeŋge fiɛɛ fì jee, ɛ fi cekey keege no nu kɛ fì befe.
21 Assim, encontro esta lei: quando quero fazer o bem, o mal reside em mim.
22 Ɛ̂ fitele fiem e nu ɛ me n'yuuke njoŋ bô nci Nyo' baay.
22 Porque, segundo o homem interior, tenho prazer na lei de Deus.
23 Geenɛn ɛ me nɛn'yi n'yɛne wvumvu nci le ɛ wvú nu yî yɛm e. Ɛ wvuwɛ tumte jem bô nci wvù kɛŋke ŋkpwawcɛ wɛm, gee ɛ me ntuu nfwa wvuwɛ nci wvu kebefɛ wvù nu yî yɛm e.
23 Mas vejo nos meus membros outra lei que, guerreando contra a lei da minha mente, me faz prisioneiro da lei do pecado que está nos meus membros.
24 Fiŋkfusay fi fiɛɛ le kɛ diɛwɛ me! Ɛ̀ nu ebvuse yɛɛ me yî nyam ye yin yì too bô kpwe le?
24 Miserável homem que sou! Quem me livrará do corpo desta morte?
25 Keyoone ke Nyo' le wvù nulo efi me fele yî Jisos Klistu wvù Tata wesebeene le!
25 Graças a Deus por Jesus Cristo, nosso Senhor! De maneira que eu, de mim mesmo, com a mente, sou escravo da lei de Deus, mas, segundo a carne, sou escravo da lei do pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.