Mateus 5

Ŋwa' Nyo' Moŋkan mo Monfɛm (NHUNT) vs ARC

Sair da comparação
ARC Almeida Revista e Corrigida 2009
1 Ɛ Jisos ke dioo yɛn kebombom ke bonyii le nonɛn, mum nɛ ben gɛn shii yî kum e, ɛ boom bew bo ŋgoo le baancɛ to mbew ye le.
1 Jesus, vendo a multidão, subiu a um monte, e, assentando-se, aproximaram-se dele os seus discípulos;
2 Ɛ wvú mum kɛw no yɛɛyi bó gayte lɛ,
2 e, abrindo a boca, os ensinava, dizendo:
3 “Njoŋ wvu baay nu fô bonyii bò kee lɛ bó fuute yî mwɛɛm mvu ɛ̂ keyoy e,
3 Bem-aventurados os pobres de espírito, porque deles é o Reino dos céus;
4 Njoŋ wvu baay nu fô bonyii bò beele le,
4 bem-aventurados os que choram, porque eles serão consolados;
5 Njoŋ wvu baay nu fô bonyii bò joo bikuu bibole fokuse,
5 bem-aventurados os mansos, porque eles herdarão a terra;
6 Njoŋ wvu baay nu fô bonyii bò jeŋ yuu bó ɛ kendoŋ yumte bó ɛkumɛ nce wvu teytey e,
6 bem-aventurados os que têm fome e sede de justiça, porque eles serão fartos;
7 Njoŋ wvu baay nu fô bonyii bò camte shen fô bomew e,
7 bem-aventurados os misericordiosos, porque eles alcançarão misericórdia;
8 Njoŋ wvu baay nu fô bonyii bò yuule ɛ̂ mvuntelem e,
8 bem-aventurados os limpos de coração, porque eles verão a Deus;
9 Njoŋ wvu baay nu fô bonyii bò too bô nyɛkeey e,
9 bem-aventurados os pacificadores, porque eles serão chamados filhos de Deus;
10 Njoŋ wvu baay nu fô bonyii bò bonyii bone bikaa ɛ̂ bó ɛjim nje bó cee nce wvu teytey,
10 bem-aventurados os que sofrem perseguição por causa da justiça, porque deles é o Reino dos céus;
11 Njoŋ wvu baay nu wene, seke bonyii nan'yi ben, bone bikaa ɛ̂ ben ɛjim, jemyi kfuu mwɛɛm mvù befe mvunciim ɛ̂ ben yî ɛcici le nje ben nu bonyii bem.
11 bem-aventurados sois vós quando vos injuriarem, e perseguirem, e, mentindo, disserem todo o mal contra vós, por minha causa.
12 Fí ke dioo kooyi nonɛn ɛ ben no yuukè njoŋ laŋlaŋè, njefo mmawcɛ wene wvù kuuke nu woŋ wvu we le. Ben ekeè lɛ ɛ̀ nu kɛ nonɛn no bonyii to bone bikaa ɛjim jo bonyii bo ntum Nyo' le bò to yawɛɛ to fwe ɛ̂ ben e.
12 Exultai e alegrai- porque é grande o vosso galardão nos céus; porque assim perseguiram os profetas que
13 Ɛ̀ nu ben ŋkauw yi yî nshɛ yin e. Geenɛn ɛ́ ŋkauw nɛ lo ɛ cife, ɛ́ bó ebvuu ege nɛɛ dvú ɛ́ yí sɛ ebvuu ekase eyeke? Kɛ ɛ̀ nulo ɛ́ bó ebvuu ege fiɛɛ fì jee dvú ɛfey lɛ bó elaŋ lo ɛ́ bonyii efele lɛɛnci bô bikaa kɛ.
13 Vós sois o sal da terra; e, se o sal for insípido, com que se há de salgar? Para nada mais presta, senão para se lançar fora e ser pisado pelos homens.
14 Ɛ̀ nu tɛn ben n'yuu wvu yî woŋ wvun e. Kɛ kelaante kè bó bom yî kum e ké no nyiime kɛ.
14 Vós sois a luz do mundo; não se pode esconder uma cidade edificada sobre um monte;
15 Kɛ wee ké tfuuke tɛn ken'yeese bvuu jo ŋkaa kfuke dvú kɛ. Wvú ké tome ɛ ɛ̀ nu yî fiɛɛ fì bó tomyi ken'yeese yî dvú le, ɛ kí mum no yeese wee tfuu wvù nu yew.
15 nem se acende a candeia e se coloca debaixo do alqueire, mas, no velador, e dá luz a todos que estão na casa.
16 Ɛ̀ nu kɛ lɛŋlɛŋ no n'yuu wene kɛŋke keebaa ɛ̂ bonyii ɛjise, wvu lɛ bó eyɛne lemme dinɛn dì jee le emum enyaa mbense ɛ̂ icee wene wvù nu fowe.
16 Assim resplandeça a vossa luz diante dos homens, para que vejam as vossas boas obras e glorifiquem o vosso Pai, que
17 Fo ben ekpwaakè lɛ me nto keenfiwsɛ mwɛɛm mvù nu ɛ̂ Ŋwa' bonci bo Muses e noo mvù nu ɛ̂ Boŋwa' bo bonyii bo ntum Nyo' le kɛ. Me nto keeŋge ɛ́ mvú ekocɛn lo. Kɛ me nto keenfiwsɛ lo kɛ.
17 Não cuideis que vim destruir a lei
18 Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ ɛ gɛn ɛ buy naa no ɛbulɛ bô nshɛ nu ke eka, nu ɛ kɛ fijise fi ŋwa' le ɛ̂ Ŋwa' bonci le naa ɛ́ fí cim doose nɛɛ, nu ke eyuu efey kuse sɛ fiɛɛ fidvu ɛ kocɛn no fí duŋci kɛ.
18 Porque em verdade vos digo que, até que o céu e a terra passem, nem um jota ou um til se omitirá da lei sem que tudo seja cumprido.
19 Fí ɛ mum ɛ no nu lɛ ɛ́ ɛ̀ nu naa yɛɛ wvù jine nci mvu ɛ̂ bonci ban e, ɛ́ wvuwɛ nci cim doose naa nɛɛ, ɛ no yɛɛyi bonyii lɛ bó ejinè tɛn nonɛn, tu mwɛtɛn nu ke enu lo wee wvu caan ɛnte jo bvunfon bvu fowe. Geenɛn ɛ́ wee gɛɛle bonci ban, bvuu yɛɛyi tɛn bonyii lɛ bó egɛɛlè, tu mwɛtɛn nu ke enu lo wee wvu baay ɛnte jo bvunfon bvu fowe.
19 Qualquer, pois, que violar um destes menores mandamentos e assim ensinar aos homens será chamado o menor no Reino dos céus; aquele, porém, que
20 Nonɛn me ɛ no nseŋe ɛ̂ ben lɛ, ɛ́ gee dinɛn di teytey baa fele di bonyii bò duŋci bonci bo Nyo' le noo di Bofalasii le, ben saa ke eyuu eley bvunfon bvu fowe le kɛ.
20 Porque vos digo que, se a vossa justiça não exceder de modo nenhum entrareis no Reino dos céus.
21 Ben nu ɛ yuw wase lɛ bó to nu ɛ gay ɛ̂ bonyii bo fwele lɛ, ‘Fo wo eyu wee kɛ. Ɛ́ wee yu lo wee, tu wvú kɛŋke nsaw.’
21 Ouvistes que foi dito aos antigos: Não matarás; mas qualquer que matar será réu de juízo.
22 Geenɛn me ɛ no ŋgayte ɛ̂ ben lɛ wee tfuu wvù ton'yi shém bô waa bwee, nu ɛ wvú kɛŋke tɛn nsaw. Wee ɛ́ nan waa bwee, ɛ́ wvú no keè lɛ wvú nu ke eleem fwe dvu bonyii bò saake bonsaw. Wee ɛ́ tee waa bwee lɛ, ‘keyuŋ’ ɛ́ wvú no keè lɛ wvú nu ke eley ŋguy wvu baay e.
22 Eu, porém, vos digo que qualquer que, sem motivo, se encolerizar contra seu irmão será réu de juízo, e qualquer que chamar a seu irmão de raca será réu do Sinédrio; e qualquer que réu do fogo do inferno.
23 Fí ɛ mum ɛ no nu lɛ, ɛ́ wo leeme keenya nnya yo fô ketaŋ ke ncese le, ɛ kume lɛ waa bwoo kɛŋke wo fô shem,
23 Portanto, se trouxeres a tua oferta ao altar e aí te lembrares de que teu irmão tem alguma coisa contra ti,
24 ɛ́ wo cinɛ nnya yo le mbew ketaŋ ke ncese le, gɛn ɛ ben ɛ wvú yaw mancɛ mwɛɛm, ɛ wo sɛ kase to nya nnya yo.
24 deixa ali diante do altar a tua oferta, e vai reconciliar-te primeiro com teu irmão, e depois vem, e apresenta a tua oferta.
25 Ɛ́ wee jo wo ɛ no gɛne dvú yew nsaw e, ɛ́ wo mom ɛ ben ɛ wvú yaŋsɛn seyse tu wee bô nsan ɛ ɛ̀ bɛɛ ɛ̂ je, fo wvú ke egɛn efese wo can wee wvù saake bonsaw e, ɛ́ wvú efese wo can nci le ɛ́ bó efen wo yew ncaw e.
25 Concilia-te depressa com o teu adversário, enquanto estás no caminho com ele, para que não aconteça que o adversário te entregue ao juiz, e o juiz te entregue ao oficial, e te encerrem na prisão.
26 Ɛ́ me ensee ɛ̂ wo kecɛɛy lɛ kɛ wo nu ke ebuy dvú sɛ wo ɛ mɛse ɛ law finyinyi ficii fì bó shieele kɛ.
26 Em verdade te digo que, de maneira nenhuma, sairás dali, enquanto não pagares o último ceitil.
27 Ben nu ɛ yuw wase lɛ bó to nu ɛ gay lɛ, ‘Fo wo ejaŋ kpwɛɛ wee kɛ.’
27 Ouvistes que foi dito aos antigos: Não cometerás adultério.
28 Geenɛn me ɛ no ŋgayte ɛ̂ ben lɛ, wee tfuu wvù taale kpwoon kɛŋke shiee we, nu ɛ wvú ɛ jaŋ kɛ wase wvú ɛ̂ fitele le.
28 Eu porém, vos digo que qualquer que atentar numa mulher para a cobiçar já em seu coração cometeu adultério com ela.
29 Ɛ́ jise diuw di ɛcɛɛy gee ɛ wo gee kebefɛ, ɛ́ wo min jise didvu laŋ. Fí jee lɛ wo elase keba kuw ke ye le kemwaaŋ, ɛfey fo bó ke elaŋ ye yo yicii ŋguy wvu baay e.
29 Portanto, se o teu olho direito te escandalizar, arranca-o e atira-o para longe de ti, pois te é melhor que se perca um dos teus membros do que todo o teu corpo seja lançado no inferno.
30 Kebo kuw ke ɛcɛɛy ɛ́ no gee tɛn ɛ wo gee kebefɛ, ɛ́ wo sum kebo kedvu laŋ. Fí jee lɛ wo elase keba kuw ke ye le kemwaaŋ, ɛfey fo ye yo yicii egɛn ŋguy wvu baay e.
30 E, se a tua mão direita te escandalizar, corta-a e atira-a para longe de ti, porque te é melhor que um dos teus membros se perca do que todo o teu corpo seja lançado no inferno.
31 Bó to nu ɛ gay tɛn lɛ ‘Ɛ́ wee kuŋ lo kpwɛse, ɛ́ wvú saŋ ŋwa' nya ɛ̂ kpwoon wvudvu wvù duŋci lɛ kɛ wvú bɛɛ kpwɛɛ wen kɛ.’
31 Também foi dito: Qualquer que deixar sua mulher, que lhe dê carta de desquite.
32 Geenɛn me no ŋgayte ɛ̂ ben lɛ, ɛ́ wee kuŋ lo kpwɛse, ɛ ɛ̀ baa nu lɛ kpwoon wvudvu nu ɛ ge nsake, tu wvú nu ɛ ge lɛ wvú egɛn etu kpwoon nsake. Wee ɛ́ jo kpwoon wvù buy ɛ̂ diemsɛn yew ɛ gɛɛ yew dvu wvú, tu wvú nu ɛ jo kpwɛɛ wee.
32 Eu, porém, vos digo que qualquer que repudiar sua mulher, a não ser por causa de prostituição, faz que ela cometa adultério; e qualquer que casar com a repudiada comete adultério.
33 Ben nu ɛ yuw wase tɛn no bó to gayɛɛ ɛ̂ bonyii bo fwele lɛ, ‘Fo wo ejeme fiɛɛ ekan sɛ wo nu ke ege fí kɛ. Wo kɛŋke keege fiɛɛ fì wo nu ɛ jeme ɛ kan lɛ wo nu ege fô Tata le.’
33 Outrossim, ouvistes que foi dito aos antigos: Não perjurarás, mas cumprirás teus juramentos ao Senhor.
34 Geenɛn me ɛ no ŋgayte ɛ̂ ben lɛ, fo wee dioo ɛ jeme fiɛɛ kan naa lo kɛ. Fo wvú ekan ɛ̂ diee di fowe le kɛ, njefo fowe nu kawla Nyo'.
34 Eu, porém, vos digo que, de maneira nenhuma, jureis nem pelo céu, porque é o trono de Deus,
35 Fo wvú ekan nshɛ kɛ, njefo nshɛ nu kedvuushɛɛ ke bikaa bi Nyo' le. Fo wvú ekan Jɛlusalɛm kɛ, njefo Jɛlusalɛm nu kelaante ke Nfon wvu baay e.
35 nem pela terra, porque é o escabelo de seus pés, nem por Jerusalém, porque é a cidade do grande Rei,
36 Fo wvú cim ekan naa ɛkolɛ kew kɛ, njefo kɛ wvú nulo ege ɛ́ yvuw miaaŋ etu dibvuu kɛnɛɛ eyiile kɛ.
36 nem jurarás pela tua cabeça, porque não podes tornar um cabelo branco ou preto.
37 Ɛ́ wee beŋe fiɛɛ lɛ ‘'Ɛɛ,’ ɛ́ fí kocɛn nonɛn. Wvú ɛ́ tun lɛ, ‘'Aay,’ ɛ́ fí kocɛn nonɛn. Ɛ́ wvú bvuu bise lo fiɛɛ fó, tu fifiɛ nɛ wase fô Satan wvù wee kebefɛ le.
37 Seja, porém, o vosso falar: Sim, sim; não, não, porque o que passa disso é de procedência maligna.
38 Ben nu ɛ yuw wase tɛn lɛ bó to nu ɛ gay lɛ, ‘Ɛ́ wee bvuse jise di wee le, ɛ́ bó bvuse tɛn diew. Wee ɛ́ baa ɛge ke wee le, ɛ́ bó baa tɛn kew.’
38 Ouvistes que foi dito: Olho por olho e dente por dente.
39 Geenɛn me ɛ no ŋgayte ɛ̂ ben lɛ, fo wee etɛɛncinè fiɛɛ bô wee wvù befe kɛ. Ɛ́ wee suŋ lo kediɛw kuw ke ɛcɛɛy, ɛ́ wo baŋke ke ɛŋkoŋko ɛ wvú mɛse.
39 Eu, porém, vos digo que não resistais ao mal; mas, se qualquer te bater na face direita, oferece-lhe também a outra;
40 Wee ɛ́ shomse wo lɛ wen efi kekum kuw ke ɛnte, ɛ́ wo mɛse nya naa noo ke ɛkfuŋ fó.
40 e ao que quiser pleitear contigo e tirar-te a vestimenta, larga-lhe também a capa;
41 Wee ɛ́ kan wo lɛ wo elɛn egɛn may mwaaŋ, ɛ́ wo lɛn buy naa bomay bofɛɛ ben ɛ wvú.
41 e, se qualquer te obrigar a caminhar uma milha, vai com ele duas.
42 Wee ɛ́ no lɛke fiɛɛ ɛ̂ wo, ɛ́ wo nya. Wee ɛ́ no foole fiɛɛ ɛ̂ wo, fo wo etun keenya kɛ.
42 Dá a quem te pedir e não te desvies daquele que quiser que lhe emprestes.
43 Ben nu ɛ yuw wase lɛ bó to nu ɛ gay lɛ, ‘Ɛ̀ kooŋkè waa bwoo banè wee wo bvuban.’
43 Ouvistes que foi dito: Amarás o teu próximo e aborrecerás o teu inimigo.
44 Geenɛn me ɛ no ŋgayte ɛ̂ ben lɛ, ben ekooŋkè bonyii bonɛn bo bvuban e, ebunleè fô bò bone bikaa ɛ̂ ben ɛjim e.
44 Eu, porém, vos digo: Amai a vossos inimigos, bendizei os que vos maldizem, fazei bem aos que vos odeiam e orai pelos que vos maltratam e vos perseguem,
45 Nonɛn, ɛ́ ben emum enu boom bo Icee wene wvù nu fowe le. Ɛ̀ nu wvú wvù ké no gee ɛ diuu sane fô bonyii bò befe le noo bò jee le. Wvú ké no gee tɛn ɛ jaŋ too fô bonyii bò gee mwɛɛm teytey, noo fô bò yaa gee kɛ mwɛɛm teytey e.
45 para que sejais filhos do Pai que porque faz que o seu sol se levante sobre maus e bons e a chuva desça sobre justos e injustos.
46 Ben kpwaake lɛ ɛ́ ben kooŋke kɛ ɛ ɛ̀ nu bonyii bò kooŋke ben, ɛ́ sɛw wvudvu enu la fô ben e? Kɛ naa bonyii bò fii shile gee kɛ tɛn nonɛn e?
46 Pois, se amardes os que vos amam, que galardão tereis? Não fazem os publicanos também o mesmo?
47 Ɛ́ ben fɛn gayte kɛ ɛ ɛ̀ nu boom bo bwee wene le, tu fiɛɛ fì ben gee fì bonyii bomew yaa gee kɛ nu la? Kɛ bonyii bò yaa kee kɛ Nyo' ké no gee kɛ lɛŋlɛŋ e?
47 E, se saudardes unicamente os vossos irmãos, que fazeis de mais? Não fazem os publicanos também assim?
48 Fí ɛ mum ɛ no nu lɛ ben kɛŋke keejeè gɛne mɛɛse no Icee wene wvù nu fowe jee gɛne mɛɛse.”
48 Sede vós, pois, perfeitos, como é perfeito o vosso Pai, que

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.