Atos 11
Ŋwa' Nyo' Moŋkan mo Monfɛm (NHUNT) vs NAA
1 Ɛ boom bo ntum e bo Jisos e noo bonyii bo mbee le Judea jocii ke yuw lɛ bonyii bò yaa nu kɛ Bojuu nu ɛ fiisɛn wase tɛn diɛw Nyo'.
1 Chegou ao conhecimento dos apóstolos e dos irmãos que estavam na Judeia que também os gentios haviam recebido a palavra de Deus.
2 Ɛ Bita ke dioo kase ben Jɛlusalɛm, ɛ bonyii bo mbee le bomew mum no saake wvú. Bonyii ban nu bò to ké no leeme kɛ lɛ bó kɛŋke keetfuse wee wvù yaa nu kɛ wee Juu yew, ɛ́ mwɛtɛn sɛ no nu wee Nyo'.
2 Quando Pedro voltou para Jerusalém, os que eram da circuncisão começaram a questioná-lo, dizendo:
3 Ɛ bó no saake wvú biite lɛ, “Wo se ghan nɛɛ ɛ sɛ laa ghane ɛ̂ bonyii bò bɛɛ ntffuse le, ɛ bvuu ɛ mɛse ɛ diɛkɛn ben ɛ bó?”
3 — Você entrou na casa de homens incircuncisos e comeu com eles.
4 Ɛ Bita mum loocɛ nyɛy fiɛɛ ficii fì to kooyɛɛ, gay ɛ̂ bó lɛ,
4 Então Pedro passou a fazer-lhes uma exposição por ordem, dizendo:
5 “Me nto nu ɛ̂ kelaante kè Jofa le mbunlee, ɛ fiɛɛ diɛwɛ ɛfilɛ le nɛ to fô me le. Ɛ me n'yɛn ɛ̂ fiɛɛ fidvu le, ɛ fiɛɛ fimew shiile fowe nu diɛwɛ ɛkolɛ ke ndvu le, ɛ bó jici yî ɛbuw yo ɛna le. Ɛ fí shii, leem ɛ̂ me ɛjise.
5 — Eu estava na cidade de Jope orando e, num êxtase, tive uma visão em que observei descer um objeto como se fosse um grande lençol baixado do céu pelas quatro pontas e vindo até perto de mim.
6 Ɛ me ndioo ntaa jó, n'yɛn nyám e dikfuu le dikfuu le, ɛ yimi nu yi fô yew e, yimi yi ŋkpwaante bô yì sone, noo mvunyiim mvù bile we.
6 E, olhando atentamente para dentro daquilo, vi quadrúpedes da terra, feras, répteis e aves do céu.
7 Ɛ me nɛ n'yuw ɛ diɛw gay ɛ̂ me lɛ, ‘Bita, nɛnɛ we esɛɛyɛ edie.’
7 Ouvi também uma voz que me dizia: “Levante-se, Pedro! Mate e coma.”
8 Ɛ me ntfuse lɛ, ‘Tata, kɛ ɛ̀ nulo ɛ́ me emom kɛ. Kɛ fiɛɛ fi ncɛwncɛw kɛnɛɛ fì nu sɛ fí yuule lo ke nu ɛ ley wase ɛ̂ me ɛmvu kɛ.’
8 Ao que eu respondi: “De modo nenhum, Senhor; porque em minha boca nunca entrou nada que fosse impuro ou imundo.”
9 Ɛ diɛw yidvu bvuu jeme we lɛ, ‘Fo wo enyɛnsè fiɛɛ ɛ Nyo' ɛ ge wase fí ɛ no yuule kɛ.’
9 Pela segunda vez, a voz do céu falou: “Não considere impuro aquilo que Deus purificou.”
10 Ɛ fí kooy nonɛn buy bokaŋ botɛte ɛ bó mum kase gufe fiɛɛ fidvu ficii ɛ fí ben we.
10 Isso se repetiu três vezes, e, de novo, tudo foi recolhido para o céu.
11 Kɛ sekedvu, ɛ bonyii botɛte fɛse fô yew e fò me nto ncee, ɛ bó nɛ Kaysalia, ɛ bó tum lɛ bó eto etee me.
11 E eis que, na mesma hora, pararam diante da casa em que estávamos três homens enviados de Cesareia para se encontrar comigo.
12 Ɛ Keyoy ke Yuule gay ɛ̂ me lɛ fo me enyaw keeŋgɛn bee bonyii bodvu kɛ. Ɛ boom bo bwee wesebeene le bo Jofa bo bosoocaan ban bi me le, ɛ bee bó bocii gɛn ley yew dvu wee wvudvu.
12 Então o Espírito me disse que eu fosse com eles, sem hesitar. Foram comigo também estes seis irmãos; e entramos na casa daquele homem.
13 No bese ley, ɛ wvú see ɛ̂ bese no wvú to yɛnɛɛ nceendaa Nyo' le ɛ̂ wvú yew, ɛ wvú gay lɛ wen etum wee Jofa ɛ́ wvú egɛn etee wee mvu ɛ bó teŋe lɛ Semon Bita.
13 E ele nos contou como tinha visto na casa dele um anjo, em pé, que lhe disse: “Envie alguém a Jope e mande chamar Simão, que também é chamado de Pedro,
14 Wee wvudvu nu ke eto bô saaka wvù bô bonyii bocii bo ɛ̂ wen yew nu ke eboy yî dvú le.
14 o qual lhe dirá palavras mediante as quais você e toda a sua casa serão salvos.”
15 Ɛ me ŋke ndioo ŋkɛw keenjemyi, ɛ Keyoy ke Yuule nɛ shii to yî bonyii bodvu le kɛ lɛŋlɛŋ no kí to toɛ yî yese beene le foŋkɛw.
15 — Quando comecei a falar, o Espírito Santo caiu sobre eles, como também sobre nós, no princípio.
16 Ɛ me n'yɛn nonɛn, mum ŋkume fiɛɛ fì Tata to jemyɛɛ lɛ, ‘Jon to leese bonyii ɛ̂ joo, geenɛn, Nyo' nu ke elese ben ɛ ɛ̀ nu can Keyoy ke Yuule le.’
16 Então me lembrei da palavra do Senhor, quando disse: “João, na verdade, batizou com água, mas vocês serão batizados com o Espírito Santo.”
17 No Nyo' to nu ɛ nya bonyii bodvu bô nnya ɛ ɛ̀ nu kɛ yí yì wvú to nyaɛ ɛ̂ beene seke beene to lesɛɛ fitele yî Tata Jisos Klistu le, ɛ́ me enu yɛɛ wvù etunè fiɛɛ fì ɛ̀ gee Nyo'?”
17 Pois, se Deus deu a eles o mesmo dom que tinha dado a nós quando cremos no Senhor Jesus, quem era eu para que pudesse resistir a Deus?
18 Ɛ bonyii bodvu yuw no Bita jeme nonɛn, faŋɛ yaa ebvuu esaake wvú kɛ. Ɛ bó mum nɛ no tumte ɛ ɛ̀ nu moŋkum mo Nyo' le gayte lɛ, “Ɛ́ ɛ̀ fɛn nu nonɛn, kɛ tu Nyo' nu ɛ nya wase tɛn je ɛ̂ bonyii bò yaa nu kɛ Bojuu, lɛ bó ekumɛn mvuntelem mvubole ke ekɛŋkɛ nshii wvù mɛy lo.”
18 Quando os demais ouviram isso, acalmaram-se e glorificaram a Deus, dizendo: — Então também aos gentios Deus concedeu o arrependimento para a vida!
19 Bonyii bò to saaŋkɛnɛɛ no ŋgɛw to kɛwɛɛ seke bó to yuɛ Tɛfan to nu ɛ gɛn mondvuum e mondvuum e, gɛn buy Fonishia, ɛ bomew gɛn Sayblus, bomew Antiok. No bó gɛnɛɛ nonɛn, no fewci diɛw Nyo' ɛ ɛ̀ nu kɛ ɛ̂ Bojuu maaŋ.
19 Os que foram dispersos a partir da perseguição que começou com a morte de Estêvão se espalharam até a Fenícia, Chipre e Antioquia, não anunciando a palavra a ninguém que não fosse judeu.
20 Geenɛn, ɛ bomew bonyii bo mbee le bò to nɛn'yɛɛ Sayblus noo Sɛlin, gɛn Antiok no fewci tɛn saaka wvù jee wvu ɛkumɛ Tata Jisos ɛ̂ bonyii bò yaa nu kɛ Bojuu.
20 Alguns deles, porém, que eram de Chipre e de Cirene e que foram até Antioquia, falavam também aos gregos, anunciando-lhes o evangelho do Senhor Jesus.
21 Ɛ̂ mvuŋgay mvu Tata Nyo' le, ɛ bó ge ɛ bonyii nteen lese fitele yî Tata Jisos e, kumɛn tu bô wvú.
21 A mão do Senhor estava com eles, e muitos, crendo, se converteram ao Senhor.
22 Ɛ saaka wvudvu wvun ley bitem bi kentaashɛ ke bonyii bo mbee le Jɛlusalɛm. Ɛ bó mum tum Banaban Antiok jodvu.
22 A notícia a respeito deles chegou aos ouvidos da igreja que estava em Jerusalém; e enviaram Barnabé até Antioquia.
23 Ɛ wvú gɛn buy jó, yɛn no Nyo' nu ɛ buw bó bô mboyma, ɛ wvú yuw njoŋ, mum no teete bó lɛ bó ebiì Tata le bô mvuntelem mvubole mvunciim.
23 Quando ele chegou e viu a graça de Deus, ficou muito alegre. E exortava todos a que, com firmeza de coração, permanecessem no Senhor.
24 Banaban wvun to nu wee wvù jee, ɛ wvú ɛ yiŋsɛn bô Keyoy ke Yuule bvuu kɛŋke mbee ntay. Nonɛn, ɛ wvú ge ɛ bonyii nteen jó lese fitele yî Tata le.
24 Porque era homem bom, cheio do Espírito Santo e de fé. E muita gente se uniu ao Senhor.
25 Ɛ Banaban ke mum nɛ gɛn Taasus keegom Saul.
25 Depois Barnabé foi a Tarso à procura de Saulo.
26 Ɛ wvú ke gom yɛn wvú le, jo ɛ bô wvú tu jim Antiok. Ɛ bô wvú no nu jó yî kelum e kecile bô kentaashɛ ke bonyii bo mbee le, yɛɛyi bonyii nteen. Ɛ̀ nu Antiok jodvu jò bó to kɛwɛɛ keeteŋe ŋgoo bonyii bo mbee le lɛ bonyii bo Klistu le.
26 E, quando o encontrou, levou-o para Antioquia. E, durante um ano inteiro, se reuniram naquela igreja e ensinaram numerosa multidão. Em Antioquia, os discípulos foram, pela primeira vez, chamados de cristãos.
27 Ɛ ɛ̀ ke no nu kɛ kefew kedvu le, ɛ bonyii bomew bò ké no seŋe mwɛɛm mvù bó yuuke ɛ Nyo' jemyi, nɛ Jɛlusalɛm bow gɛn Antiok jodvu.
27 Naqueles dias, alguns profetas foram de Jerusalém para Antioquia.
28 Ɛ Keyoy ke Yuule ge ɛ mvu bó le wvù diee to nu Agabus ke nɛ leem we, tefe lɛ jeŋ yì tɛmyi nu ke ekoo woŋ tfuu. Jeŋ yidvu to nu ɛ ghan koo kefew kè Klawdius to nu Nfon wvu Lum.
28 E, apresentando-se um deles, chamado Ágabo, dava a entender, pelo Espírito, que haveria uma grande fome em todo o mundo. Essa fome veio nos dias do imperador Cláudio.
29 Ɛ ŋgoo bonyii bo mbee le bo Antiok yuw nonɛn, seyse lɛ wee tfuu esuw bigew no wvú kɛŋke, ɛ́ bó efi boom bo bwee bó le bò nu Judea dvú.
29 Os discípulos, cada um conforme as suas posses, resolveram mandar uma ajuda aos irmãos que moravam na Judeia.
30 Ɛ bó mum suw, tum Banaban bô Saul dvú lɛ bó egɛn enya ɛ̂ bocee kentaashɛ ke bonyii bo mbee le.
30 E eles o fizeram, enviando essa ajuda aos presbíteros por meio de Barnabé e Saulo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.